Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112215393
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2112215393.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti odporkyni: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T.
X, O., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou JUDr. N. P., úradníčkou Okresného
súdu Piešťany, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zastúpeného: JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám.
SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1.078,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Okresného súdu Trnava zo dňa 26. septembra 2014, č.k. 13C/185/2012-89, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e.

Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil platobný rozkaz súdu prvého stupňa, č.k.
18Ro/117/2012-19 zo dňa 07.11.2012, návrh vo veci samej zamietol, odporcovi náhradu trov konania
nepriznal a navrhovateľovi určil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo

výške 248,76 eur do rúk právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia
rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal návrhom podaným na súde prvého stupňa na odporkyni
zaplatenia sumy 1.078,18 eur, zmluvnú pokutu vo výške 107,81 eur, úrok z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 1.078,18 eur od 21.11.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania, nedoplatku na
poskytnutej pôžičke. Súd prvého stupňa vo veci vydal dňa 07.11.2012, č.k. 18Ro/117/2012-19 platobný
rozkaz v súlade s návrhom. Uvedený platobný rozkaz sa nepodarilo odporkyni doručiť, z dôvodu ktorého
bol tento zrušený (§ 173 ods. 1, 2 O.s.p.). Rozsudkom zo dňa 04.03.2013, č.k. 13C/185/2012-51 súd

návrhu v celom rozsahu vyhovel, odvolací súd uznesením zo dňa 30.05.2014, č.k. 11Co/213/2013-72
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď
predmetný vzťah posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka, napriek tomu, že je potrebné na
zmluvný vzťah účastníkov nahliadať ako na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, s prihliadnutím na Zákon
o ochrane spotrebiteľa. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 2, § 3, § 4 ods. 2, 5 Zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu,
podľa § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 4, podľa § 101, § 103 O.z. V rámci skutkového stavu súd mal

preukázané, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľ a odporkyňa ako
dlžník uzavreli dňa 22.11.2006 zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7023495, na základe ktorej zmluvy
sa obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok zaviazala poskytnúť odporkyni
pôžičkuvsume30.000,-Sk,t.j.995,82eur,ktorésaodporkyňazaviazalasplácaťvmesačnýchsplátkachv počte 36 v sume 1.228, Sk (40,76 eur). Z podmienok k zmluve vyplýva, že ročná percentuálna miera
nákladov pri takejto pôžičke je 30,86%. Odporkyňa ako vyplýva z prehľadu úhrad zaplatila 163,04 eur.
Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., uzatvorila dňa 10.03.2011 s navrhovateľom

zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo i postúpenie pohľadávky voči odporkyni. Súd
dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa
uzavreli zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru. Zmluva o úvere
uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zák. č.
258/2001 Z.z. základné obsahové náležitosti a to ročnú percentuálnu mieru nákladov. V takomto prípade

sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ročná percentuálna miera nákladov
nebola uvedená priamo v zmluve. Takisto v zmluve nebol ani údaj o výške úrokov a poplatkov, čo má za
sankciustratuprávanaúrokyapoplatkyvzmluveneuvedené.Navrhovateľtaknemánároknazaplatenie
dohodnutéhoúroku.Odporkyňazaplatilazposkytnutéhoúveru995,82eur 163,04eur.Splatnosťsplátok
mala byť podľa všeobecných obchodných podmienok 20. deň príslušného kalendárneho mesiaca.
Ak teda dospel súd k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a odporkyňa doposiaľ zaplatila

sumu 163,04 eur, zostáva jej zaplatiť ešte 20 splátok úveru vo výške 40,76 eur splatných v dňoch
20.04.2007, 20.05.2007, každý mesiac až posledná splátka 20.11.2008 a jedna splátka vo výške 17,58
eur splatná dňa 20.12.2008 (24 x 40,76 eur + 17,58 eur = 995,82 eur - zaplatené štyri prvé splátky)
tak, aby bola zaplatená časť nesplateného poskytnutého úveru. K celkovému zaplateniu poskytnutého
úveru v sume 995,82 eur tak malo dôjsť dňa 20.12.2008. Vzhľadom na námietku premlčania, ktorá

bola v konaní uplatnená vedľajším účastníkom na strane odporkyne, súd skonštatoval, že premlčacia
doba je v zmysle § 101 O.z. tri roky, čo znamená, že premlčané sú všetky splátky poskytnutého
úveru splatné do dňa 26.07.2009 (tri roky pred podaním návrhu na súd, nakoľko návrh bol na súd
doručený dňa 26.07.2012). Vzhľadom k tomu považoval súd nárok navrhovateľa za nedôvodný. Ďalej
predmetom sporu zostala požiadavka navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 107,81

eur, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáhal podľa článku 12, bodu 12.2 všeobecných obchodných
podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy zo dňa 22.11.2006. Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie
zmluvnej pokuty bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia tohto nároku a bez predloženia akéhokoľvek
výpočtu zmluvnej pokuty. Z článku 12, bodu 12.2 VOP vyplýva, že obchodná spoločnosť je oprávnená
požadovaťododporkynezmluvnúpokutuvprípade,aksaodporkyňadostaladoomeškaniasosplatením

ktorejkoľvek jednotlivej splátky, v 30. deň po dobe splatnosti je povinná zaplatiť uvedenú zmluvnú pokutu
vo výške 10% z dlžnej splátky, pričom v tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. Nakoľko súd
zistil, že uplatnený nárok je premlčaný, potom aj nárok z uplatnenej zmluvnej pokuty, keďže jej splatnosť
malanastaťv30.deňpodobesplatnostijednotlivejsplátkyuprednostňujúchľadiskoprocesnejekonómie
bližšie neskúmal existenciu subjektívneho práva navrhovateľa a návrh z uvedených dôvodov zamietol

aj v časti zaplatenia zmluvnej pokuty. Navyše z rozhodujúcej činnosti súdov je zrejmé, že pokiaľ ide
o uplatnenie zmluvnej pokuty tak ide o neprijateľnosť takéhoto zmluvného dojednania, čo má oporu
aj v judikatúre Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa možno
napraviť iba pozitívnym zásahom a to naplnením ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporkyni ako úspešnej

účastníčke náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila a vedľajšiemu účastníkovi ako vystupujúcemu
na strane úspešného účastníka teda odporkyne, náhradu trov konania priznal vo výške 248,76 eur
titulom trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa jeho zamietajúcej časti a časti náhrady trov konania podal

v zákonom určenej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej
časti zmeniť, návrhu vyhovieť, priznať navrhovateľovi zaplatenie istiny 1.078,18 eur, zmluvnej pokuty
107,81eur, súrokomzomeškania9%ročnezosumy1.078,18eurod21.11.2009dozaplateniaapriznať
mu náhradu trov konania. Uviedol, že súd nesprávne vec právne posúdil. Nesúhlasí so záverom súdu,
že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Úverová zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti

kladené pre spotrebiteľské úvery zákonom o spotrebiteľských úveroch. Priamo v úverovej zmluve je
odkaz na RPMN s tým, že táto sa nachádza v úverovej zmluve na jej zadnej strane, v skrátených
podmienkach v zmluve, t.j. na tom istom liste. Za nesprávne právne posúdenie považuje navrhovateľ aj
posúdenie plynutia premlčacej doby na úverovú zmluvu podľa predpisov občianskeho práva. Poukazuje
na ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere

uzavretej dňa 30.11.2006 má charakter absolútneho obchodu tzn. že vždy podlieha režimu Obchodného
zákonníka, premlčanie práva z dotknutého právneho vzťahu sa tak vzhľadom na charakter a povahu
zmluvy posudzuje výlučne podľa predpisov Obchodného zákonníka. Úprava premlčania nie je otázkou,
ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa. Premlčanie pôsobí voči obom účastníkom vzťahu rovnako. PokiaľObchodný zákonník obsahu kogentnú a ucelenú úpravu premlčania tak na absolútny obchodný vzťah
ktorým úverový vzťah je bez ohľadu na povahu účastníkov je nutné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka pri posúdení premlčania, pretože právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom

zákonníku nebola prijatá za účelom ochrany spotrebiteľa. Záväzok odporkyne splatiť úver mal byť
splnený v pevne stanovenej lehote do 20.12.2009 kedy nastala konečná splatnosť úveru prirodzeným
spôsobom. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih splatnosti úveru. V
úverovej zmluve bolo dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nejedná sa o čiastkové plnenie ale o jedno
plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach a preto lehotou splatnosti je lehota na splatenie

celého úveru t.j. lehota do 20.12.2009 kedy nastala konečná splatnosť úveru. Až deň nasledujúci po
dátume konečnej splatnosti úveru sa odporkyňa dostala do omeškania s vrátením nesplatenej časti
úveru a teda až od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva, nakoľko právo
požadovať vrátenie nesplatenej časti úveru od odporkyne mohol navrhovateľ vykonať až odo dňa
nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru (rozsudok NS SR 4Obo 54/2007). Pokiaľ sa týka náhrady
trov konania nepovažoval priznanie trov vedľajšiemu účastníkovi za správne, nakoľko účastník má v

konaní nárok len na trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Nakoľko súd bol
povinný z úradnej povinnosti prihliadnuť na premlčanie nároku navrhovateľa nemôže sa jednať o trovy
potrebné na účelné bránenie práva na strane vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Odporkyňa
ako spotrebiteľka by dosiahla v tomto konaní rovnaký úspech bez pričinenia vedľajšieho účastníka, ktorý
neuviedol žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré viedli súd prvého stupňa

k napadnutému rozhodnutiu a ktoré bol povinný súd prvého stupňa zistiť sám z úradnej moci.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba -
účastník konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
ako nedôvodného je správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 13C/185/2012 je určenie povinnosti

odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.078,18 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.11.2009
do zaplatenia a 107,81 eur zmluvnú pokutu a náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a to v časti istiny 1.078,18 eur z

dôvodu premlčania nároku a v časti zmluvnej pokuty z dôvodu jej premlčania, nakoľko uplatnený nárok
je premlčaný, potom aj nárok z uplatnenej zmluvnej pokuty, keďže jej splatnosť mala nastať 30. deň po
dobesplatnostijednotlivejsplátkyjepremlčanýanavyšezmluvnápokutabolaupravenávovšeobecných
obchodných podmienkach a navrhovateľ si jej nárok uplatnil bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia jej
výšky a bez predloženia akéhokoľvek výpočtu zmluvnej pokuty.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že dňa 30. novembra 2006 bola medzi spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok a odporkyňou uzavretá zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky
č.7023495,nazákladektorejbolaschválenávýškapôžičky30.000,-Sksmesačnousplátkou1.262,-Sk,
ktorá suma je prečiarknutá a nad ňou napísaná suma 1.228,- Sk s počtom splátok 36. Na zadnej strane

zmluvy sa nachádzajú podmienky k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky 250-C kde sú uvedené tabuľky
k výške splátok, tabuľky k ročnej percentuálnej miere nákladov a poistenie schopnosti splácať splátky.
K zmluve sú pripojené všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú však napísané malým, voľným okom
absolútne nečitateľným písmom. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že predmetný zmluvný vzťah
medzi účastníkmi má spotrebiteľský charakter, jedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a preto treba

na uvedený zmluvný vzťah aplikovať ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 4 citovaného zákona ods. 1 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu inak
je neplatná. Podľa ods. 2 písm. a) obsahuje najmä sumu, počet, termíny splátok istiny, úrokov, iných

poplatkov, ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť zúčtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, podľa písm. g) ročnú percentuálnu
mieru nákladov, ak nie je uvedená spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa
§ 4 ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Podľa
odseku 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 37 ods. 1 O.z. právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne
neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu
jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. V zmluve je uvedená jednoznačne len výška schválenej pôžičky

30.000,- Sk a počet splátok 36. Okrem uvedených dvoch údajov nie je v zmluve riadne upravené okrem
označenia účastníkov nič. Výška splátky je poprečiarkovaná, nie je tu uvedená výška zmluvného úroku
ani výška ročnej percentuálnej miery nákladov, súčet počtu splátok s výškou splátky, či už prečiarknutej
alebo novo dopísanej nedáva sumu 30.000,- Sk, takže údaje zo zmluvy sú zmätočné, navzájom si
odporujú , zmluva síce obsahuje výšku mesačnej splátky, avšak táto je vymedzená neurčit, nakoľko je
poprečiarkovaná, tento údaj je preto nedostatočný, nakoľko z neho nie je možné zistiť výšku úroku a

poplatkov ani to, v akom rozsahu je v splátke zahrnutá splátka istiny úveru, prípadne v akom rozsahu
splátka zahŕňa splátku úrokov a iných poplatkov. Tiež nie je v zmluve dohodnutá splatnosť jednotlivých
splátok. Odvolací súd mal za to, že takýto postup zo strany veriteľa je zavádzajúci, nakoľko dojednanie
výšky ročnej percentuálnej miery nákladov a výšky splátky v tabuľke na zadnej strane zmluvy je takisto
neurčité,pretožespotrebiteľnemápresnevzmluveurčenúvýšku.Tabuľkajevšeobecná,obsahujerôzne

možnosti výšky splátok. Splatnosť jednotlivých splátok a ani splatnosť celého úveru v zmluve uvedená
nie je, takže celá zmluva je pre spotrebiteľa zavádzajúca a nezrozumiteľná, teda neplatná. Vzhľadom k
tomu plnenie z neplatnej zmluvy treba považovať za bezdôvodné obohatenie a nárok navrhovateľa je
tak nárokom na vrátenie bezdôvodného obohatenia.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje podľa § 107 ods. 1 O.z. za dva roky odo dňa,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa
odseku 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo. V prípade absolútne
neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu vzniká od samého vzniku

právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu.
V danom prípade tak premlčacia doba začala plynúť 30. novembra 2006 a uplynula 30. novembra 2009.
Návrh na súd bol podaný dňa 26.07.2012.

K dojednaniu zmluvnej pokuty odvolací súd dodáva, že dojednanie o zmluvnej pokute, z ktorého

si navrhovateľ uplatňuje nároky bolo neplatným pre spôsob, ktorý navrhovateľka zvolila na takéto
dojednanie a to použité písmo, kedy samotná úverová zmluva je vyhotovená väčším písmom ako
prehlásenie o tom, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti a
takisto výrazne menším a voľným okom nečitateľným písmom sú vyhotovené aj samotné všeobecné
obchodné podmienky. Už takéto vyhotovenie časti zmluvy a všeobecných obchodných podmienok

spôsobilo absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, z ktorých potom zmluvným stranám nevznikli
žiadne práva a povinnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na doterajšiu súdnu prax,
ktorá už v minulosti vyhodnotila zapracovanie dohody o zmluvnej pokute do všeobecných obchodných
podmienok ako aj používanie tak drobného písma ako aj jeho formy, ktoré je prakticky voľným okom
absolútne nečitateľné, ako použil navrhovateľ na vyhotovenie všeobecných obchodných podmienok, za

nekalú obchodnú praktiku a takisto klamlivú obchodnú praktiku, pri ktorej ide o tzv. klamlivé opomenutie.
Ak sú informácie poskytnuté takouto nečitateľnou a neprehľadnou formou, má to ten dôsledok ako
keby spotrebiteľovi neboli poskytnuté vôbec. Všeobecné obchodné podmienky nemôžu slúžiť na to,
aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa

pravdepodobne uniknú. Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo
a takémuto konaniu nie je možné priznať právnu ochranu. Z uvedeného teda vyplýva záver, že v
rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou
všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy.

Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa
je premlčaný, aj keď z iných dôvodov aké uviedol súd prvého stupňa, kde odvolací súd dodáva, že
súd prvého stupňa nemôže zmeniť počet splátok dohodnutých a dobu splatnosti celého úveru, skôr
môže zmeniť výšku splátky. Takže výpočet premlčania, kde si súd prvého stupňa svojvoľne zmenil početdohodnutých splátok nie je správny, avšak v konečnom dôsledku, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere
tak, ako bola dohodnutá je neplatná, nárok navrhovateľa je premlčaný, preto odvolací súd považoval
rozsudok súdu prvého stupňa za správny, keď návrh navrhovateľa zamietol a to takisto aj v zmluvnej

pokute, ktorá bola dojednaná neplatne z dôvodu, že sa nachádzala vo všeobecných obchodných
podmienkach a aj z dôvodov uvedených vyššie.

Vzhľadom k všetkým skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Takisto potvrdil rozsudok aj v časti náhrady trov

konania, kde súd prvého stupňa tak vo vzťahu k odporcovi ako aj k vedľajšiemu účastníkovi rozhodol
vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. za
použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnej odporkyni a vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne ich náhradu nepriznal, nakoľko túto si neuplatnili.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.