Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/76/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112221643
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112221643.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci žalobkyne: NOVOCHEMA, družstvo,
so sídlom Nixbrod 28, 934 39 Levice, IČO: 00 167 886, právne zastúpený: aliancia advokátov, a.s., so
sídlom Vlčkova 8/A,811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771 proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca
prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava
o náhradu škody vo výške 1.726,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1.726,17 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 20 eur za zaplatený
súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 875,10 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.10.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2012 domáhala,

aby súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni z titulu náhrady škody istinu vo výške 1.726,17 eur
v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj trovy konania a právneho zastúpenia.
Žalobkyňa sa svojho nároku domáhala z titulu náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá škoda mu bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní č. Ex1314/2009 vedenom na Exekútorskom úrade
Trnava súdnym exekútorom H.. R. H. v prospech oprávneného ODU, s.r.o., so sídlom Biskupský dvůr

2095/8, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 25 335 804 proti povinnému NOVOCHEMA, družstvo,
so sídlom Nixbrod 28, 934 39 Levice, IČO: 00 167 886. Uvedené exekučné konanie bolo vedené na
podklade rozsudku Krajského súdu v Brne zo dňa 10.3.2009, č.k. 19Cm/209/2004-248, na ktorom
rozsudku bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti napriek skutočnosti, že voči tomuto
rozsudku bolo zo strany žalobkyne v zákonom stanovenej lehote podané odvolanie. Právoplatnosť a
vykonateľnosť na predmetnom rozsudku bola jednoznačne vyznačená omylom, resp. iným nesprávnym
alebo nezákonným spôsobom. Dňa 6.10.2010 bolo žalobkyni doručené Upovedomenie o začatí

exekúcie, na ktoré žalobkyňa reagovala písomným vyjadrením zo dňa 14.10.2010, ktoré bolo doručené
exekútorovi H.. R. H. dňa 18.10.2010. Žalobkyňa v uvedenom vyjadrení uviedla skutočnosti, pre ktoré
je exekúcia neprípustná a to, že exekučný titul - rozsudok Krajského súdu v Brne bol napadnutý v
zákonom stanovenej lehote riadnym opravným prostriedkom - odvolaním. Žalobkyňa následne dvomi
podaniami, a to zo dňa 25.10.2010 a 4.11.2010 požiadala exekútora o odklad exekúcie. Napriek tomu,
že vyjadrenie zo dňa 14.10.2010 nebolo výslovne označené ako námietky, exekútor mal toto podanie

posúdiť podľa jeho obsahu a postúpiť toto podanie na rozhodnutie súdu, nakoľko z jeho obsahu
bolo zrejmé, že exekúcia je v tomto prípade neprípustná, nakoľko rozsudok Krajského súdu v Brne
nenadobudolprávoplatnosťavykonateľnosť.Podľanázoružalobkynesúdnyexekútorporušilzákontým,že nerešpektoval ustanovenie § 57 ods. 4 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti, podľa ktorého je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne
pochybnosti, alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Až

na základe návrhu žalobkyne na zastavenie exekúcie Okresný súd Levice uznesením zo dňa 10.11.2010
č.k. 9Er/656/2009-19 exekúciu zastavil z dôvodu, že rozsudok Krajského súdu v Brne nenadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť.

Podľa vyjadrenia žalobkyne po obdržaní upovedomenia o začatí exekúcie dňa 6.10.2010 začala vo

veci konať tým spôsobom, že telefonicky informovala exekútorský úrad o stave konania na Krajskom
súde v Brne, túto skutočnosť oznamoval exekútorskému úradu zamestnanec žalobkyne, nakoľko
štatutár žalobkyne - Z. O. v tom čase bola mimo územia republiky. Po návrate dňa 14.10.2010 sa
taktiež telefonicky spojila s exekútorským úradom, ktorému celú situáciu kompletne vysvetlila, bolo jej
doporučené, aby celú vec zhrnula a vysvetlila písomne, čo aj urobila písomným podaním označený
ako „Upovedomenie o začatí exekúcie“ datované dňom 14.10.2010, ktoré exekútorský úrad prevzal

dňa 18.10.2010. Po konzultácii s advokátskou kanceláriu dňa 20.10.2010 žalobkyňa podala žiadosť o
odklad exekúcie a rovnakú žiadosť podala aj s dátumom dňa 3.11.2010 z dôvodu, že na prvú žiadosť o
odklad výkonu exekúcie exekútor nereagoval a dňa 22.10.2010 z účtu žalobkyne vedeného vo T. stiahol
sumu 5.544,43 eur a dňa 27.10.2010 z účtu žalobkyne vedeného v W. banke stiahol sumu 5.476,67 eur.
Následne dňa 4.11.2010 exekútor vrátil na účet v W. banke sumu 3.000 eur a dňa 5.11.2010 vrátil sumu

2.476,67 eur. Žalovaná uviedla, že žalovaná suma 1.726,17 eur predstavuje časť trov exekúcie, ktoré
žalovaná exekútorovi uhradila na základe vyúčtovania exekútora zo dňa 27.10.2010, ktoré finančné
prostriedky si exekútor ponechal z finančných prostriedkov, ktoré si stiahol dňa 22.10.2010 z účtu vo T..
Zvyšnú časť sumy stiahnutej vo T. vrátila firma ODÚ, s.r.o. Praha.

Na základe uvedených skutočností žalobkyňa vyzvala oprávneného, ako aj súdneho exekútora na
vrátenie vymožených finančných prostriedkov na účet žalobkyne. Oprávnený na výzvu žalobkyne
reagoval obratom a peňažné prostriedky v sume 3.818,26 eur vrátil na účet žalobkyne. Súdny exekútor
vymožené peňažné prostriedky odmietol vrátiť s odôvodnením, že podľa jeho názoru exekúcia bola
vykonaná zákonne v celom rozsahu vrátane trov exekúcie pred zastavením exekúcie. Žalobkyňa

poukázala na to, že pokiaľ by súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom, k vzniku trov by nedošlo.
Podľa názoru žalobkyne priamym nesprávnym postupom súdneho exekútora H.. R. H. bola žalobkyni
ako povinnému v konaní Ex 1314/09, 9Er/656/2009 spôsobená ujma na majetku vo výške 1.726,17 eur.

Na základe uvedených skutočností žalobkyňa požiadala žalovanú ako príslušný orgán o prerokovanie jej

nároku na náhradu škody spôsobenej súdnym exekútorom H.. R. H.. Návrh bol žalovanej doručený dňa
1.3.2011, ku dňu podania žaloby na súd žalobkyni nebola zaslaná informácia o výsledku predbežného
prerokovania napriek uplynutiu zákonom stanovenej lehoty šesť mesiacov na jej prerokovanie a
povinnosti informovať žalobkyňu o výsledku tohto prerokovania

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 20.8.2013 doručeným súdu dňa 23.8.2013 žiadala, aby súd
návrh žalobkyne zamietol ako nedôvodný, žiadala, aby súd pripustil do konania súdneho exekútora H..
R. H., P. ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, čo odôvodnila tým, že zodpovednosť súdneho
exekútora za škodu spôsobenú v súvislosti s jeho činnosťou je daná priamo ustanovením § 33 ods. 1
Exekučného poriadku. Žalovaná považuje za potrebné, aby súdny exekútor bol priamym účastníkom

konania s možnosťou vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam a dôkazom, aby bola súdnemu exekútorovi
poskytnutá možnosť navrhovať ďalšie dokazovanie vedúce k spoľahlivému a objektívnemu zisteniu
skutkového stavu veci a preukázaniu základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody v
zmysle zákona 514/2003 Z.z.. V prípade, ak by bol nárok žalobkyne preukázaný a priznaný súdom,
vznikol by regresný nárok žalovanej voči súdnemu exekútorovi. Poukázal ďalej na skutočnosť, že v

zmysle citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pri výkone
verejnej moci pri splnení všeobecných podmienok, ktorými sú: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Podľa názoru žalobkyne malo k nesprávnemu úradnému
postupu exekútora dôjsť tým, že list žalobkyne zo dňa 14.10.2010 neposúdil ako námietky voči exekúcii

v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne, že pri vyhodnotení obsahu vyššie uvedeného listu
nepostupoval v zmysle § 57 Exekučného poriadku.Žalovaná je toho názoru, že list žalobkyne zo dňa 14.10.2010, ktorým sa vyjadruje k upovedomeniu o
začatí exekúcie sp.zn. Ex 1314/09 nemožno považovať za námietky v zmysle 50 ods. 1 Exekučného
poriadku. Predmetný list žalobkyňa neoznačila ako „námietka“ resp. „námietky“, ale len ako „VEC:

Upovedomenie o začatí exekúcie, sp.zn. EX 1314/09“ a ani podľa ďalšieho obsahu sa predmetný list
nejaví ako podanie námietok v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. Žalobkyňa v liste
exekútorovi oznamuje, že v požadovanej lehote z jeho strany nedôjde k zrealizovaniu dobrovoľného
plnenia, žiada exekútora o zhovievavosť pri ďalšom postupe a v prípade preukázania dôvodov, pre
ktoré exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, plnenie uložených povinností vykoná

obratom. Exekučný poriadok v § 50 ods. 1 iner alia stanovuje, že námietky musia byť odôvodnené, čo
však nie je prípad listu žalobkyne zo dňa 14.10.2010. Ani v ďalšom priebehu konania sa žalobkyňa
nedomáhala, aby exekútor list posúdil ako námietky. V krátkom čase po zaslaní tohto listu žalobkyňa
doručila exekútorovi ďalšie podania, z ktorých je už zrejmé, že sa domáha odkladu výkonu exekúcie,
pričom o predošlom podaní námietok sa v nich žalobkyňa vôbec nezmieňuje. Žalobkyňa sa prvýkrát
zmieňuje o podaných „námietkach“ až v žiadosti o predbežné prerokovanie o náhradu škody v zmysle

zákona č. 514/2003 zo dňa 15.2.2011. Vzhľadom na uvedené, je podľa názoru žalovanej zrejmé, že
list žalobkyne nemožno považovať za námietky v zmysel § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a teda
ani exekútor nemohol nesprávne postupovať, ak takéto podanie nepostúpil súdu na rozhodnutie o
námietkach. Žalobkyňa namieta taktiež, že exekútor svojím postupom pri vykonávaní exekúcie porušil §
57 ods. 4 Exekučného poriadku, keď z vyššie uvedeného podania žalobkyne nenadobudol pochybnosti

alebo nezistil, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Samotné
písomnépodanieneobsahujejednoznačnéskutočnosti,ktorébymalipreukazovaťdôvodynazastavenie
exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Jedná sa o tvrdenia žalobkyne, ktoré však nie sú
podložené a teda ani neboli spôsobilé vyvolať u exekútora pochybnosti a už vôbec nie istotou, že sú tu
dôvody pre zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. V prípade, že žalobkyňa mala

v úmysle dosiahnuť odklad alebo zastavenie exekúcie, mala možnosť sama a kedykoľvek podať návrh
na odklad exekúcie alebo zastavenie exekúcie. Podľa názoru žalovanej exekútor svojím postupom
právo žalobkyne na súdnu ochranu neporušil, ale naopak aktívne sa podieľal ne jeho realizovaní, keď
podaniažalobkyne,ktorýmisajednoznačnedomáhalaodkladu,resp.zastaveniaexekúcieEx1314/2009
bezodkladne postúpil súdu na rozhodnutie v súlade so zákonom. Žalovaná má za to, že v tomto prípade

nebol splnený ani základný predpoklad zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a to
existencia nesprávneho úradného postupu exekútora.

K otázke vzniku škody žalovaná uviedla, že v prípade žalobkyne nie je splnený ani tento predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu podľa zákona 514/2003 Z.z. a to z dôvodu, že žalobkyňa mala v čase

podania žalobného návrhu na súd pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči exekútorovi,
pričom v takomto prípade nie je daný ďalší základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a
to vzniky škody. V prípade žalobkyne tiež nie je preukázané bezúspešné domáhanie sa vydania
bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaná nemá vedomosť o tom, že by sa žalobkyňa domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia od exekútora súdnou cestou. Aj v prípade, že by došlo k zániku

vymáhateľnosti pohľadávky, napr. z dôvodu premlčania, žalovaná je toho názoru, že by sa tak stalo v
dôsledku zavinenia žalobkyne porušením povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka.

K podmienke príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody žalovaná
uviedla, že do štádia exekúcie sa vec žalobkyne dostala v príčinnej súvislosti tým, že Krajský súd v

Brne svoj rozsudok sp.zn. 19Cm/209/2004 zo dňa 10.3.2009 nesprávne opatril doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti, napriek skutočnosti, že voči predmetnému rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie.
Predmetný rozsudok sa tak stal spôsobilým exekučným titulom a na jeho podklade bolo vedené
exekučné konanie sp.zn. Ex 1314/09. Aj sama žalobkyňa uvádza, že zo strany Krajského súdu v Brne
nepochybne došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Za danej situácie potom Okresný súd Levice ako

exekučný súd poveril dňa 14.9.2010 pod sp.zn. 9Er/656/2009 (poverenie č. XXXX XXXXXX*) exekútora
vykonaním exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Krajského súdu v Brne
vydaného dňa 10.3.2009, č.k. 19Cm/209/2004-248 na vymoženie 89.089 Kč s príslušenstvom. Treba
dodať, že v čase, kedy exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nemohol zistiť žiadny
rozpor exekučného titulu so zákonom, keďže uvedený rozsudok bol opatrený doložkou právoplatnosti a

vykonateľnosti. To isté možno povedať aj o exekútorovi, ktorý nemal dôvod a ani možnosť sám od seba
spochybniť či zrušiť exekučný titul, na podklade ktorého viedol exekúciu. Až listom zo dňa 22.10.2010,
ktorý bol doručený žalobkyni dňa 28.11.2010, Krajský súd v Brne uviedol, že doložku právoplatnosti
a vykonateľnosti zrušil a vec bude predložená Vrchnému súdu v Olomouci na rozhodnutie o odvolaní.O týchto skutočnostiach tak exekučný súd v čase vydania poverenia a ani neskôr exekútor v čase,
keď mu žalobkyňa doručila list, nemohol mať žiadnu vedomosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je
možné konštatovať ani splnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona

a to existenciu príčinnej súvislosti popísaným úradným postupom a škodou, ktorá v dôsledku toho mala
žalobkyni vzniknúť.

Žalovaná poukázala na nález Ústavného súdu sp.zn. PL. ÚS 49/03, kde Ústavný súd uviedol, že právne
postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu) verejnej (štátnej) moci a z tohto

dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritériá než na právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú
(štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu, z toho vyplýva aj to, že
jeho právne postavenie, práva a povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto
jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej
moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva
na súdnu a inú ochranu podľa čl. 6 ods. 1 Ústavy v rozsahu stanovenom zákonom (čl. 46 ods. 4, čl. 51

ods. 1 Ústavy). Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) bod
3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom
exekučnej činnosti ako štátny orgán, súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť
nahradiť škodu, ktorá vznikla ako výsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Pri realizácii

úkonov exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd, ale naopak
ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou
základných práv účastníkov exekučného konania.

Avšak čo sa týka postavenia súdneho exekútora v súvislosti s rozhodovaním súdu o trovách exekúcie

a o jeho odmene je jeho postavenie odlišné. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ ide o
postavenie súdneho exekútora vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania, prevažuje aspekt jeho
postavenia ako osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a
výsledku exekučného konania a ktorej majetkové práva môžu byť rozhodovaním orgánov verejnej moci
dotknuté (II. ÚS 4/2012). Súdny exekútor vykonáva súdno-exekútorskú činnosť ako slobodné povolanie

(obdobne I. ÚS 199/07, III. ÚS 26/08), a teda aj ako podnikateľskú činnosť na účely tvorby zisku (IV. ÚS
236/08). Ústavný súd preto vo svojej rozhodovacej činnosti meritórne posudzuje namietané porušenie
práv súdneho exekútora súvisiacich s rozhodovaním súdu o trovách exekúcie alebo odmene exekútora,
pretože v tomto postavení je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 417/08,
II. ÚS 475/2010, IV. ÚS 236/08, IV. ÚS 38/08, III. ÚS 269/08).

Ako nositeľ základných práv a slobôd a osoba vykonávajúca slobodné podnikanie však v tejto pozícii
nemôže byť súdny exekútor zároveň v postavení nositeľa štátnej moci, a preto sa ústavný súd
nestotožňuje s argumentáciou krajského súdu o tom, že v štádiu exekučného konania, keď exekučný
súd autoritatívne rozhodoval o trovách exekučného konania, a teda aj o odmene exekútora, vystupoval

exekútorvočisťažovateľkeakonositeľverejnejzvrchovanejmociaboloprávnenýjednostrannezakladať
práva alebo povinnosti. V tomto štádiu konania má aj súdny exekútor postavenie účastníka konania a
o jeho právach a povinnostiach rozhoduje exekučný súd.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už konštatoval (III. ÚS 361/09), že z dlhodobej a relatívne

ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobkyňa
nemohla dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto
tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa

zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.). Nárok na náhradu škody od štátu by
mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia. Aktívnu legitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.
58/1969 Zb. má ten, komu vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky

predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti, a
to vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje
vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s
právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobkyňa má pohľadávku na vydanie bezdôvodnéhoobohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania
tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad
zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., a to existencia samotnej škody (napr.

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16. apríla 1985, rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 199/2005 z 31. mája 2006). Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva
v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči

dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania
dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným
(mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7. októbra
2004).

Súd písomnou výzvou zo dňa 19.11.2013 vyzval súdneho exekútora H. R. H., aby v lehote do 15 dní
písomne oznámil, či v predmetnej veci vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Exekútorpísomnýmpodanímzodňa9.1.2014doručenýmtunajšiemusúdudňa14.1.2014súduoznámil,
že do predmetného konania ako vedľajší účastník nevstupuje.

Napojednávaníkonanomdňa22.9.2014H..R.H.akosvedokvypovedal,ževpredmetnejveciexekučné
konanie začal štandardným spôsobom, neboli žiadne pochybnosti o tom, že by exekučný titul nebol
v poriadku. Okresným súdom Levice mu bolo vydané riadne poverenie na vykonanie exekúcie, na
základe ktorého začal exekúciu vydaním upovedomenia o začatí exekúcie. Pripustil, že dňa 14.10.2010

mu žalobkyňa oznámila, že existujú nejaké skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zastaveniu exekúcie,
žalobkyňa mu oznámila, že proti rozsudku, na základe ktorého začal exekúciu, bolo podané odvolanie,
o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Napriek tomu nemal pochybnosti o dôvodnosti exekúcie, nakoľko
oprávnený v exekučnom konaní mu potvrdil, že všetko je v poriadku. Pokiaľ ide o písomné podanie
žalobkyne datované dňom 14.10.2010, exekútor k tomuto uviedol, že toto podanie po stránke formálnej

nemalonáležitostinámietokprotiexekúcii.Obsahompodaniasanezaoberal,nakoľkotakýchtopodanízo
strany povinných je veľa, je to bežná skutočnosť, k uvedenému listu žalobkyňa nepripojila žiadne prílohy,
doklady. Následne bola exekučným príkazom z účtu povinnej stiahnutá suma v prospech oprávneného.

Z fotokópie písomného podania (č.l. 7-9 spisu) súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 17.6.2009

odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Brne č.k. 19Cm/209/2004-248 zo dňa 10.3.2009. Podľa
písomného oznámenia Vrchního soudu v Olomouci zo dňa 18.10.2010 (č.l. 17) predmetné odvolanie
proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Brne bolo dňa 18.10.2010 Vrchním soudem v Olomouci
postúpené Krajskému súdu v Brne.

Z fotokópie upovedomenia o začatí exekúcie súd zistil, že žalobkyni (povinnej) bolo doručené
upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.9.2010 sp.zn. Ex 1314/09 a to na základe vykonateľného
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Krajského súdu v Brne č.k. zo dňa 10.3.2009, ktorý sa stal
právoplatným dňa 23.6.2009 a vykonateľným dňa 27.6.2009.

Z fotokópie písomného podania zo dňa 14.10.2010 označeného ako Upovedomenie o začatí exekúcie
spis sp.zn. Ex 1314/09 vyplýva, že žalovaná v tomto podaní, ktoré súdny exekútor obdržal dňa
18.10.2010 oznamuje, že proti rozsudku Krajského súdu v Brne č.k. 19Cm/209/2004-248, ktorý
bol právnemu zástupcovi doručený dňa 5.6.2009, žalovaná v zákonnej lehote podala odvolanie na
Vrchní soud v Olomouci prostredníctvom Krajského súdu v Brne, následne opätovne urgovali riešenie

odvolacieho konania. Do dnešného dňa im neprišla žiadna informácia, majú za to, že odvolanie konanie
je stále v riešení.

Z fotokópií podaní žalobkyne zo dňa 20.10.2010 a 3.11.2011 vyplýva, že žalobkyňa podala na
Exekútorský úrad H.. R. H. žiadosť o odklad výkonu exekúcie.

Z exekučného spisu sp.zn. 9Er/656/2009 Okresného súdu Levice súd zistil, že súdnemu exekútorovi H..
R. H. na základe jeho žiadosti bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie dňa 14.9.2010 č. XXXX
XXX XXX v prospech oprávneného ODU, s.r.o., so sídlom Biskupský dvůr 2095/8, 110 00 Praha, Českárepublika, IČO: 25 335 804 proti povinnému NOVOCHEMA, družstvo, so sídlom Nixbrod 28, 934 39
Levice, IČO: 00 167 886 na vymoženie 89.089 Kč a trovy exekúcie. Okresnému súdu Levice bol dňa
2.11.2010 súdnym exekútorom doručený návrh na odklad exekúcie (predložená bola žiadosť o odklad

výkonu exekúcie zo dňa 20.10.2010).

Uznesením zo dňa 10.11.2010 č.k. 9Er/656/2009-19 súd exekúciu vedenom na Okresnom súde Levice
pod sp.zn. 9Er/656/2009 zastavil z dôvodu, že mal preukázané, že exekúcia bola vykonávaná na
podklade rozhodnutia, ktoré sa doposiaľ nemohlo stať vykonateľným. O trovách exekúcie súd rozhodol

tak, že o týchto bude rozhodnuté samostatným uznesením. O trovách exekúcie Okresný súd Levice
doteraz nerozhodol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 27.12.2010. Dňa 2.11.2010 súdny
exekútor H.. R. H. vrátil vydané poverenie Okresnému súdu Levice.

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že písomným podaním zo dňa 15.12.2010 žalobkyňa
vyzvala oprávneného ODU, s.r.o., so sídlom Biskupský dvůr 2095/8, 110 00 Praha, Česká republika,

IČO: 25 335 804 na vydanie bezdôvodného obohatenia, o poukázanie finančných prostriedkov vo výške
3.818,26 eur na účet žalobkyne vedený vo T. v S..

Rovnako výzvou zo dňa 15.12.2010 žalobkyňa vyzvala súdneho exekútora H.. R. H. na vrátenie
finančných prostriedkov vo výške 1.726,17 eur na účet vedený vo T. v S..

V písomnom vyjadrení súdneho exekútora H.. R. H. zo dňa 10.1.2011 súdny exekútor H.. R. H. oznámil
žalobkyni, že zatiaľ neobdržal uznesenie o zastavení exekúcie. Exekučné konanie končí vymožením
pohľadávky. Toto exekučné konanie skončilo odpísaním celej pohľadávky z účtu povinného v banke.
Dňa 27.10.2010 bolo poverenie na vykonanie exekúcie vrátené súdu a exekúcia bola zúčtovaná. Z toho

vyplýva, že exekúcia bola vykonaná zákonne v celom rozsahu vrátane trov exekúcie pred zastavením
exekúcie.Podľaustanovenia§61Exekučnéhoporiadkunavráteniedopredošléhostavujevexekučnom
konaní vylúčené. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vrátené ešte pred prípadným rozhodnutím súdu
o zastavení exekúcie.

Z predloženého dokladu súd zistil, že žalovaná odpoveďou na žiadosť zo dňa 24.5.2011 potvrdzuje, že
eviduje žiadosť žalobkyne č. XXXXX/XXXX/XXX o žiadostižalobkyne o predbežné prerokovanie žiadosti
nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá žiadosť bola žalovanej doručená dňa
1.3.2011, žiadosť sa nachádza v štádiu predbežného prerokovania.

Z písomného vyčíslenia trov exekučného konania zo dňa 27.10.2010 zaslaného súdnym exekútorom
žalobkyni vyplýva, že trovy exekučného konania predstavujú sumu 1.726,17 eur, ktoré pozostávajú:
odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii 763,80 eur + 19 % DPH 145,12 eur, paušálne sumy
exekučných úkonov 0 eur, náhrada hotových výdavkov 767,25 eur, náhrada za stratu času 50 eur.

Z výpisov T. súd zistil, že z účtu žalobkyne súdny exekútor dňa 22.10.2010 stiahol sumu 5.544,43 eur
a dňa 5.11.2010 sumu 2.476,67 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom uvedených
listinných dôkazov, obsahom spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 9Er/656/2009, obsahom spisu

Ex1314/2009 a zistil tento skutkový stav.

Rozsudkom Krajského súdu v Brne č.k. 19Cm/209/2004-248 zo dňa 10.3.2009 bola žalobkyňa
zaviazaná zaplatiť žalovanému ODU, s.r.o., Praha 1 čiastku 89.089 Kč. Na rozsudku súd vyznačil
právoplatnosť dňom 23.6.2009 a vykonateľnosť dňom 27.6.2009. Na základe návrhu v exekučnom

konaní oprávneného ODU, s.r.o., Praha 1 požiadal súdny exekútor H.. R. H. žiadosťou doručenou
Okresnému súdu Levice dňa 25.8.2009 o udelenie poverenia na základe citovaného rozsudku KS v
Brne. Poverenie vydal OS Levice dňa 14.9.2010 pod č. XXXX XXXXXX. Súdny exekútor vydal dňa
24.9.2010 upovedomenie o začatí exekúcie pod sp.zn. Ex 1314/09, ktoré žalobkyňa obdržala dňa
6.10.2010. Zamestnanec žalobkyne ihneď po obdržaní upovedomenia sa telefonicky skontaktoval s

exekútorským úradom, tento informoval v tom smere, že rozsudok KS v Brne nie je vykonateľný,
nakoľko bolo proti nemu podané odvolanie. Z. O. - štatutárny orgán žalobkyne - po návrate z cudziny
dňa 14.10.2010 rovnako telefonicky kontaktovala exekútorský úrad v tom smere, že rozsudok KS v
Brne nie je vykonateľný, nakoľko bolo proti nemu podané odvolanie. Na doporučenie exekútorskéhoúradu, aby vec ozrejmila písomne, zaslala exekútorskému úradu písomné podanie zo dňa 14.10.2010
označené ako „Upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn. Ex 1314/09“ doručené exekútorskému úradu
dňa 18.10.2010. Z obsahu podania vyplýva, že žalobkyňa informuje exekútora, že proti rozsudku KS v

Brne podala odvolanie v zákonnej lehote na Vrchní soud v Olomouci prostredníctvom Krajského súdu v
Brne, napriek urgenciám odpoveď nedostala, zrejme je odvolacie konanie v riešení. K podaniu priložila
kópiu doručenky o podaní odvolania. Tieto skutočnosti súdny exekútor nepoprel. Následne žalobkyňa
na exekútorský úrad podala dve žiadosti o odklad výkonu exekúcie a to žiadosť zo dňa 20.10.2010 a
zo dňa 3.11.2010. Okresnému súdu Levice exekútor predložil dňa 2.11.2010 žiadosť o odklad exekúcie

zo dňa 20.10.2010, žiadosť o odklad exekúcie zo dňa 3.11.2010 bola súdu doručená mailom dňa
8.11.2010 aj s prílohami - a to uznesením KS v Brne č.j. 19Cm/209/2004-62, ktorým bola žalobkyňa
vyzvaná na predloženie dôkazov o podanom odvolaní, dňa 22.10.2010 bola vyzvaná Krajským súdom
v Brne na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Súčasne jej bolo oznámené, že doložka
právoplatnosti na rozsudku bola zrušená a spis bude predložený na rozhodnutie o odvolaní Vrchnímu
soudu v Olomouci.

Konanie vedené na Krajskom súde v Brne pod sp.zn. 19Cm/209/2004 nie je doposiaľ právoplatne
skončené.

Exekúcia v predmetnej veci bola zastavená uznesením Okresného súdu Levice č.k. 9Er/656/2009-19

zo dňa 10.11.2010 - týmto uznesením o trovách exekúcie súd rozhodol tak, že o týchto bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

Podanie žalobkyne zo dňa 14.10.2010 označené ako „Upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn. Ex
1314/09“ exekútor Okresnému súdu Levice nepredložil.

Na základe výzvy žalobkyne zo dňa 15.12.2010 v exekučnom konaní oprávnený ODU, s.r.o., so sídlom
Biskupský dvůr 2095/8, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 25 335 804 finančné prostriedky v sume
3.818,26 eur vrátil na účet žalobkyne.

Exekútor H.. R. H. na výzvu žalobkyne zo dňa 15.12.2010 finančné prostriedky vo výške 1.726,17 eur
nevrátil z dôvodu, že exekúcia bola vykonaná zákonne v celom rozsahu vrátane trov exekúcie.

Súd mal preukázané, že žalobkyňa si u žalovanej uplatnila nárok na náhradu škody žiadosťou zo
dňa 15.2.2011 doručenou žalovanej dňa 1.3.2011 evidovanou pod č. XX XXX/XXXX/XXX, ktorou

žiadosťou si uplatňuje náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti v exekučnom konaní
Ex 1314/2009.

Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na

vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť").

Podľa § 2 ods. 2 Exekučného poriadku, ak tak ustanoví tento zákon, exekútor môže vykonávať aj ďalšiu
činnosť.

Podľa § 5 ods. 1 Exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor
postavenie verejného činiteľa.

Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon 3j) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá
zaškodutomu,komujuspôsobilonalebojehozamestnanecvsúvislostisčinnosťoupodľatohtozákona.

Podľa § 33 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci

v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov
exekútora podľa občianskoprávnych alebo pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu
najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd
najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.

Podľa§57ods.4Exekučnéhoporiadku,exekútorjepovinnýpredložiťvecsúdubezodkladnepotom,ako
nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie
exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 O.s.p., každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu aj keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak:

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Vykonaným dokazovaním s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh
žalobkyne je dôvodný. K tomuto záveru súd dospel na základe toho, nakoľko skonštatoval, že v danom

prípade o trovách exekučného konania nerozhodoval exekučný súd, nerozhodoval teda ani o odmene
exekútora, ale o výške svojej odmeny rozhodol sám exekútor vyúčtovaním zo dňa 27.10.2010, keď
trovy exekúcie si vyúčtoval v sume 1.726,17 eur, ktorú sumu si následne sám stiahol z účtu žalobkyne
vedenom vo T. už dňa 22.10.2010.

Vychádzajúc z ustanovenia § 50 ods. 2 a § 57 ods. 4 Exekučného poriadku súd skonštatoval, že
exekútor pri realizácie exekúcie v konaní Ex 1314/2009 porušil citované ustanovenia, keď podanie
žalobkyne zo dňa 14.10.2010 doručené exekútorovi dňa 18.10.2010 označené ako „Upovedomenie
o začatí exekúcie sp.zn. Ex 1314/09“ neposúdil ako námietky proti exekúcie a nepredložil tieto súdu
najneskôr do piatich dní od ich doručenia. Súd dospel k záveru, že exekútor vzhľadom na obsah

uvedeného podania musel mať najmenej pochybnosti o dôvodnosti exekúcie, konkrétne pochybnosti o
tom, či je daný exekučný titul - či je rozsudok Krajského súdu v Brne č.k. 19Cm/209/2004-248 zo dňa
10.3.2009 právoplatný a vykonateľný, jednoznačne mal uvedené podanie preto postúpil exekučnému
súdunapostúpenie,čisúdanédôvodynazastavenieexekúcie.Exekútortaktonepostupovalatonapriek
obsahu uvedeného podania, navyše o celej situácii bol informovaný už dňa 6.10.2010 a následne aj

dňa 14.10.2010 štatutárom žalobkyne. Bol informovaný o tom, že proti rozsudku Krajského súdu v Brne
bolo podané odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že exekútor musel mať prinajmenšom pochybnosti o
dôvodnosti exekúcie, vec mal predložiť súdu, nemal v exekúcii pokračovať vydaním exekučného príkazu
na stiahnutie finančných prostriedkov z účtov žalobkyne jednak v prospech oprávneného a jednak v
prospech seba stiahnutím sumy 1.726,17 eur, ktorá suma predstavuje jeho trovy, ktoré si v exekučnom

konaní vyčíslil.

Na základe uvedených skutočností súd skonštatoval, že k vzniku škody v žalovanej výške došlo v
dôsledku pochybenia exekútora, ktorý porušil § 50 ods. 2 a § 57 ods. 4 Exekučného poriadku ako
aj ustanovenie § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, k vzniku škody teda došlo v dôsledku

nesprávneho úradného postupu exekútora, keď ako orgán verejnej moci, pri výkone verejnej moci bol
nečinný, keď nepredložil podanie žalobkyne exekučnému súdu na rozhodnutie o námietkach, resp. o
zastavení exekúcie.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade medzi účastníkmi, teda medzi exekútorom a žalobkyňou nešlo

o súkromnoprávny vzťah, ale o verejnoprávny vzťah, nakoľko exekútor v predmetnej veci vystupoval ako
nositeľ verejnej - štátnej moci - plnil úlohy štátneho orgánu, nakoľko o trovách exekúcie nerozhodoval
súd a exekútor nevystupoval ako nositeľ základných práv a slobôd (ako osoba vykonávajúca slobodné
povolanie) v rovnoprávnom postavení voči povinnému. Exekútor sám stiahol z účtu žalobkyne trovy
exekúcie v žalovanej výške.

K tomuto záveru súd dospel aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 67/2013 zo dňa
8.8.2012, podľa ktorého exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je
zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne
Občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania

sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. Na strane súdneho exekútora nemôže dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka tým, že po zastavení exekučného
konania oprávnenému nevyúčtoval, ani nevrátil preddavky na odmenu a náhradu jeho hotových
výdavkov, ktoré mu oprávnený zaplatil.Z uvedených dôvodov súd skonštatoval, že v danom prípade je daná zodpovednosť štátu za spôsobenú
škodu v zmysle ustanovení § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

V zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznal súd úspešnej žalobkyni náhradu trov
konania v sume 20 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia spolu v sume 875,10
eur, ktorá suma pozostáva: príprava a prevzatie prípadu r. 2010 - 81,33 eur, režijný paušál r. 2010

- 7,21 eur, písomné podanie protistrane (návrh na predbežné prejednanie náhrady škody) r. 2011 -
81,33 eur, režijný paušál r. 2011 - 7,41 eur, písomné podanie na súd r. 2012 - 81,33 eur, režijný
paušál r. 2012 - 7,63 eur, účasť na pojenávaní 19.3.2014 - 81,33 eur, režijný paušál r. 2014 - 8,04 eur,
účasť na pojednávaní 26.5.2014 (1/4 úkonu) - 20,33 eur, režijný paušál r. 2014 - 8,04 eur, účasť na
pojednávaní 22.9.2014 - 81,33 eur, režijný paušál r. 2014 - 8,04 eur, náhrada za stratu času - účasť na
pojednávaní19.3.2014(cestaBratislava-Trnava-Bratislava)4začatýchpolhodínxjednejšesťdesiatiny

výpočtového základu 13,40 eur - 53,60 eur, účasť na pojednávaní 26.5.2014 (cesta Bratislava - Trnava
- Bratislava) 4 začatých polhodín x jednej šesťdesiatiny výpočtového základu 13,40 eur - 53,60 eur,
účasť na pojednávaní 22.9.2014 (cesta Bratislava - Trnava - Bratislava) 4 začatých polhodín x jednej
šesťdesiatiny výpočtového základu 13,40 eur - 53,60 eur, cestovné náklady - pojednávanie 19.3.2014
(Bratislava - Trnava - Bratislava), náhrada 114 km x 0,183 eur - 20,86 eur, spotreba benzínu 114 / 100 x

6,5 x 1,428 eur - 10,58 eur, pojednávanie 26.5.2014 (Bratislava - Trnava - Bratislava), náhrada 114 km x
0,183 eur - 20,86 eur, spotreba benzínu 114 / 100 x 6,5 x 1,483 eur - 10,98 eur, pojednávanie 22.9.2014
(Bratislava - Trnava - Bratislava), náhrada 114 km x 0,183 eur - 20,86 eur, spotreba benzínu 114 / 100
x 6,5 x 1,480 eur - 10,96 eur, + 20 % DPH - 729,25 eur.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.