Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7Er/593/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711215903
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7711215903.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Michalovce, Nám. osloboditeľov 81, Michalovce, IČO: 30 807 484, proti povinnému: L., s.r.o.,
I. XX, XXX XX Y., IČO: 44 XXX XXX, pre vymoženie 230,47 € s príslušenstvom a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávneného z a v ä z u j e zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, so
sídlom Moyzesova 34, Košice, trovy exekúcie vo výške 49,66 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vydal dňa 25.11.2011 poverenie pre súdneho exekútora na vymoženie uplatnenej
pohľadávky vo výške 230,47 € v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia

Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa X.X.XXXXako aj trov exekúcie.

Dňa 26.1.2016 predložil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku.

K návrhu súdneho exekútora sa vyjadril aj oprávnený podaním zo dňa 22.3.2016, doručeným súdu dňa

24.3.2016, v ktorom uviedol, že súhlasí s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle
§ 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

Súd z exekútorského spisu zistil, že povinný nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľný majetok, nemá
príjmy, ktoré podliehajú exekúcii, na účtoch nemá finančné prostriedky, niekoľko rokov je nefunkčný a od
roku 2012 nie je evidovaný v Sociálne poisťovni. Zároveň súd poukazuje aj na skutočnosť, že exekučné
konanie sa vedie od roku 2011 a osobné a majetkové pomery povinného sa po dobu 5 rokov nezmenili

a teda sa nejedná o prechodný stav. Pre súd je rozhodujúca skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu,
majetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie.Keďžemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradu
trov exekúcie, vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora by bolo nehospodárne a neúčelné a
viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.

Z dôvodu, že nebol u povinného zistený exekučne postihnuteľný majetok, nie je možné uspokojiť

pohľadávku oprávneného a to ani čiastočným plnením. Preto uplatnená pohľadávka sa javí nedobytnou
a nevymožiteľnou.Súd s poukazom na zistenú nemajetnosť, exekúciu preto podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku zastavil, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku ( účinného od 1.1.2012 ), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto

zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súdny exekútor si v danej exekučnej veci uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 49,66 € v zmysle jeho
špecifikácie zo dňa 19.1.2016.

Súd preskúmaním predložených podkladov ohľadom vyúčtovaných trov exekúcie súdnym exekútorom

a s prihliadnutím na Vyhlášku č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom
znení od 1.5.2008, pretože uvedené konanie začalo dňom 24.10.2011, podľa § 14 ods. 1 citovanej
vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 EUR, tak ako požadoval.

Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu

súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 citovanej vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä

cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 8,28 eur ( preukázané poštovné
vo výške 5,55 €, cestovné za služobnú cestu dňa 22.1.2015 Košice-Michalovce a späť vo výške 1,33
€, poplatok za elektronické zisťovanie účtov vo výške 0,70 €, poplatok za elektronické zisťovanie mot.

vozidiel vo výške 0,20 € ).

Podľa § 23 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 za každú aj len začatú polhodinu.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 0,41 eur z dôvodu vykonanej
služobnej cesty do miesta sídla povinného, ktorú si súdny exekútor uplatnil pomerne, nakoľko služobnú
cestu vykonal vo viacerých exekučných konaniach (1 polhodiny á 0,66).

Odmena exekútora a náhrady k nej tak predstavujú sumu 41,38 EUR.

Pretože súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu preto priznal aj ním uplatnenú 20
% DPH v zmysle § 196 Exekučného poriadku z odmeny a náhrad vo výške 8,28 €.

Celkové trovy exekúcie potrebné na účelné vymáhanie nároku oprávneného v danom prípade tak
predstavujú sumu 49,66 EUR.

Súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie, tak ako je to uvedené v druhej vete výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:I. Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

II. Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.