Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/671/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204558
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814204558.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa : C. X. G., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. XX,
XXX XX H., zast.: Z. kancelária N.. Z. X., s.r.o., so sídlom C. XX, P.O.H. XX, XXX XX H. proti odporcovi:
W. Y., bytom I. XXXX/X, XXX XX R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: D. B. C. G.,
IČO: XX XXX XXX, so sídlom D. T., zast. JUDr. C. C., advokát so sídlom F. XX, XXX XX H., o zaplatenie
423,33 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 06.

mája 2015, č. k. 9C/93/2014-45, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 16,69 eur, do troch dní, k rukám JUDr. C. C., zástupcu vedľajšieho
účastníka na strane odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie podľa § 96 ods. 1 - 3 O.s.p. zastavil, odporcovi náhradu
trov konania nepriznal, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov konania v sume 114,11 eur na účet právneho zástupcu JUDr. C. C., do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ svoj návrh na
začatie konania zobral späť s tým, že vedľajší účastník na strane odporcu vyjadril súhlas so späťvzatím

návrhu na začatie konania a odporca nevyjadril svoj nesúhlas s uvedeným postupom. Konštatoval, že
navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi a
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Uviedol, že zavinenie na strane navrhovateľa spočíva v tom,
že vzal návrh na začatie konania späť bez uvedenia dôvodu. Dôvodom späťvzatia návrhu teda nebolo
správanie odporcu. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli.
Vzhľadom na zavinenie navrhovateľa, vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý má rovnaké

práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 prvá veta O.s.p.), a teda nemožno mu odoprieť právo na
zastúpenie advokátom, patrí náhrada trov konania. Trovy konania vedľajšieho účastníka nepovažoval
za neúčelné. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ pri podávaní návrhu si musel
byť vedomý toho, že jeho návrh je premlčaný, a teda musel znášať riziko v prípade vznesenia námietky
premlčania alebozmenouúpravyprocesnéhopráva,ktoréhonásledkombybolnavrhovateľovneúspech
v konaní. Takéto riziko spojené s podaním návrhu na súd nie je možné vykladať v tom zmysle, že

navrhovateľ procesne nezavinil zastavenie konania. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania na
strane odporcu na jeho pomoc a podporu, v konaní bol činný, vyjadril sa k návrhu, vzniesol námietku
premlčania, preto podľa názoru súdu riadne a účelne bránil práva odporcu. Vedľajšiemu účastníkovi na
straneodporcupriznalnáhradutrovkonaniazatriúkonyprávnejslužby-prevzatieaprípravazastúpenia,
podanie písomného vyjadrenia k návrhu, vyjadrenie k späťvzatiu návrhu á29,88 eur, 2 x režijný paušál
á8,04 eur, 1 x režijný paušál á8,39 eur, spolu 114,11 eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ do výroku
o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania

neprizná. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a
písm. h) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p. Namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť
rozhodnutia o náhrade trov konania a nezákonnosť výšky priznanej náhrady. Uviedol, že uznesenie
súdu prvého stupňa neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odmena zástupcu vedľajšieho účastníka je

priznaná za predložené podania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým opakovaním podaní, ktoré
sú predkladané v nespočetnom množstve prípadov. Zdôraznil, že zákonodarca priznal vedľajšiemu
účastníkovi osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, pričom vychádzal z logického
predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie
svojej činnosti. V opačnom prípade by bolo nelogické, aby bolo osobitné postavenie priznané subjektu,
ktorý nie je schopný a spôsobilý realizovať svoju činnosť. Podotkol, že podanie, predložené vedľajším

účastníkom, je zhodné, ako predkladá v iných veciach. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
sp. zn. 6MCdo/5/2013, v ktorom sa uvádza, že nepriznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi
konania je riadne odôvodnené ich nadbytočnosťou, a teda ich neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len
o aktualizáciu, tej ktorej veci a jej individualizáciou na súdoch SR, nemožno považovať za trovy

nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/9/2013, ktorý v rovnakej skutkovej veci konštatoval, že právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné v každej rovnako skutkovo a právne takmer totožnej
veci a požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu
službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení vedľajšieho

účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach. Mal za to, že
právne zastúpenie môže byť odôvodnené len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach, v opačnom
prípade ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej
činnosti, ale je len prostriedkom generovania trov právneho zastúpenia. Zdôraznil tiež, že od 01.01.2015
vedľajší účastník musí predložiť súhlas toho, na koho strane má vystupovať, inak sa na takýto subjekt

neprihliada, čo vedľajší účastník v danej veci nesplnil, a preto ani nemá procesné postavenie vedľajšieho
účastníka.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že prostredníctvom
vyjadrenia poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, pričom poukázal na to, že Zmluva

neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že dohoda o
výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je podľa §
39 Obč. zák. neplatná. Vzniesol námietku premlčania. Tieto argumenty považoval vo veci samej za
opodstatnené. Upozornenie na neprijateľnosť podmienok, námietku premlčania alebo iné kvalifikované
právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom treba považovať za účelný úkon. Mal

za to, že trovy konania v danej veci je nutné považovať za účelne vynaložené a trval na ich náhrade. Mal
za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil úkony vedľajšieho účastníka ako účelné a hospodárne.
Odmietol tvrdenia navrhovateľa, že nárok na trovy konania vedľajšieho účastníka je v rozpore s dobrými
mravmiapredstavujevýsledokúčelovostiazneužívaniaust.§93O.s.p.Navrhovateľsámvyužilzákonné
právo na zastúpenie advokátom, pričom toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, čo je v priamom

rozporesčl.47ods.2ÚstavySR. Vosvojomvyjadrenípoukázalnaviaceré rozhodnutiasúdov,zktorých
vyplýva opodstatnenosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom v spotrebiteľských
sporoch. Vedľajší účastník mal za to, že trovy právneho zastúpenia boli účelne vynaložené a dostatočne
preukázané. Navrhol rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a zároveň si za
vyjadrenie k podanému odvolaniu uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 23,33 eur (vyjadrenie k

odvolaniu á 14,94 eur + 8,39 eur režijný paušál).

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a
jeho dôvodov a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej
časti - výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu potvrdiť podľa §

219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p.Predmetnom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách
konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Vo výrokoch, ktorým bolo konanie zastavené,
rozhodnuté o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi a o vrátení časti súdneho poplatku

navrhovateľovi, uznesenie súdu prvého stupňa nebolo účastníkmi odvolaním napadnuté, tieto výroky
nadobudli právoplatnosť, a preto ich odvolací súd nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 423,33 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 27.09.2009

do zaplatenia a náhrady trov konania. Vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania svojím
podanímzodňa03.11.2014,ktorébolodoručenésúduprvéhostupňadňa10.11.2014.Vstupvedľajšieho
účastníka do konania súd prvého stupňa oznámil účastníkom konania. Navrhovateľ podaním, ktoré
bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 08.12.2014, namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania.
Uznesením zo dňa 22.12.2014, č. k. 9C/53/2014-36, súd prvého stupňa pripustil do konania
na strane odporcu ako vedľajšieho účastníka občianske združenie D. B. C. G., IČO: XXXXXXXX, so

sídlom D. T., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2015. Navrhovateľ podaním zo dňa 02.03.2015,
ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 03.03.2015, vzal svoj návrh na začatie konania späť bez
uvedenia akéhokoľvek dôvodu, následne bolo konanie s poukazom na § 96 O.s.p. zastavené a o trovách
konania rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania, ktorá situácia nastáva aj v prípade späťvzatia návrhu na začatie
konania pred rozhodnutím súdu vo veci samej, o náhrade trov konania sa rozhoduje
podľa ust. § 146 O.s.p.

Vzmysleust.§146ods.1písm.c)O.s.p.nemážiadenzúčastníkovprávonanáhradutrovkonaniapodľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie ods. 2 tohto zákonného ustanovenia upravuje
rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu. Podľa
prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že konanie

muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko nárok
na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o
otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný
iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre
správanie sa odporcu, je povinný uhradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.).

Okresný súd sa pri rozhodovaní o trovách konania v danej veci uvedenými zásadami riadil. Posúdenie
správnosti rozhodnutia okresného súdu v zmysle podaného odvolania navrhovateľa spočívalo v
právnomposúdeníotázky,čiprávonanáhradutrovkonania,spočívajúcevtrováchprávnehozastúpenia,
priznané podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., sa vzťahuje na vedľajšieho účastníka, podporujúce

v konaní úspešného odporcu (spotrebiteľa), a či trovy konania, spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka na starne odporcu, možno považovať za účelne vynaložené trovy
konania.

So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa

(ustanovenie§93ods.2O.s.p.),nedošlokžiadnejtakejzmeneustanoveníO.s.p.onáhradetrovkonania
(ustanovenie § 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by reagovala na nový inštitút. Súčasne ani samotná právna
úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný žiaden
zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva
podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá priznávala náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi.

Právo na náhradu trov konania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, vyplýva z ustanovenia § 93
ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v
konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo
odporcovi(napr.súhlassospäťvzatím),jepotrebnévšetkyostatnéprávaapovinnosti,danéObčianskym

súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho
účastníka. Pretože ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., použité aj v danom prípade, neviaže
právo na náhradu trov konania výslovne na odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedenéustanovenie povinnosť, ako aj právo na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. aj
vedľajšiemu účastníkovi v zmysle zásad zodpovednosti za výsledok, a to podľa miery úspechu vo veci.

Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre prípad
úspechu ním podporovaného účastníka v súdnom konaní má rovnako ako úspešný účastník právo na
náhradu trov konania. Správne preto okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia s poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta

prvá O.s.p.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že trovy konania v prípade, ak sa vedľajší účastník nechá zastúpiť
advokátom, nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, odvolací
súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Ak navrhovateľ má právo

nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých
podmienok môže toto právo, garantované Ústavou Slovenskej republiky, využiť za podmienok, ktoré v
danom prípade bližšie upravuje Občiansky súdny poriadok (§ 18, § 24, § 25 ods. 1, § 93 ods. 4 O.s.p.).

V ust. § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane

spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

K námietke neúčelnosti trov konania, vynaložených vedľajším účastníkom v tomto súdnom konaní,

odvolací súd dodáva len toľko, že vedľajší účastník do konania vstúpil svojím podaním, doručeným
súdu dňa 10.11.2014, uznesením zo dňa 22.12.2014, č. k. 9C/93/2014-36, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2015 bol jeho vstup do konania súdom pripustený.
Dňa 08.12.2014 doručil vedľajší účastník na strane odporcu súdu podanie, v ktorom vzniesol námietku
premlčania nároku navrhovateľa, pričom poukázal aj na neprijateľné zmluvné podmienky dojednané

v spotrebiteľskej zmluve a na neplatné ustanovenia pre rozpor s dobrými mravmi. Následne došlo k
späťvzatiu návrhu navrhovateľom v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu podaním, doručeným súdu dňa
03.03.2015. Je tak nesporné, že vedľajší účastník na strane odporcu vyvinul aktivitu v záujme „pomoci
v spore“ účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupuje, a v záujme ktorého účastníka ako vedľajší
účastník do konania i vstúpil. Trovy vedľajšieho účastníka, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia -

odmenezástupcuvedľajšiehoúčastníkazatriúkonyprávnejslužby(prípravaaprevzatieveci,vyjadrenie
k návrhu, vyjadrenie k späťvzatiu návrhu vzhľadom na to, že k späťvzatiu návrhu došlo až po začatí
konania vo veci samej), vrátane režijných paušálov v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. preto nie je
možné považovať za neúčelne vynaložené.

Odvolací súd ďalej uvádza, že námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa dostatočne nezdôvodnil
akým spôsobom vyhodnotil kritérium účelnosti trov vedľajšieho účastníka sa nezakladá na pravde. Súd
prvého stupňa v odôvodnení podrobne rozviedol, z akých dôvodov trovy konania vedľajšieho účastníka
nepovažoval za neúčelné.

Z týchto dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní bol vedľajší účastník na strane odporcu úspešný, a preto mu

patrí náhrada trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka spočívajú v
trovách právneho zastúpenia - odmene za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa
smerujúceho výlučne proti výroku o trovách konania vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny) vo výške 8,30 Eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a 1 x
režijný paušál vo výške 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, spolu 16,69 eur.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.