Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. júl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201158
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:

F. J., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Tuniská republika, t.č. umiestnený v Útvare policajného
zaistenia pre cudzincov Medveďov, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a
cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej
políciePolicajnéhozboruBratislava,Hrobákova44,Bratislava,oopravnomprostriedkuprotirozhodnutiu
odporcu PPZ-HCP-BA6-184-008/2016-AV zo dňa 12.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-184-008/2016-AV zo dňa 12.06.2016 p
o t v r d z u j e.

Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 30.06.2016 navrhovateľom podaný opravný
prostriedok zo dňa 24.06.2016 proti jeho rozhodnutiu PPZ-HCP-BA6-184-008/2016-AV vydanému dňa
12.06.2016, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods.1 písm. c) zákona
č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 12.06.2016 a následne bol umiestnený v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia
na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 11.09.2016. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania

odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.

Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené
rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) Zákona o
pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na
určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym

príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len
„Dublinský dohovor“), z dôvodu existencie značného rizika úteku navrhovateľa.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 11.06.2016 v čase o 04.00 hod. bol
navrhovateľkontrolovanývobciRusovcevmotorovomvozidleOpelVivaro,ktoréhovodičpočaskontroly
hliadkou Policajného zboru ušiel z miesta kontroly. Nakoľko navrhovateľ nevedel preukázať svoju
totožnosť a oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky, nekomunikoval s hliadkou Policajného

zboru a bolo zjavné, že sa jedná o cudzinca, bol navrhovateľ predvedený na správny orgán. Lustráciou
bolo zistené, že navrhovateľ má pozitívny hit v systéme Eurodac, podľa ktorého je žiadateľom o azyl
na území iného členského štátu, konkrétne Maďarskej republiky. Z uvedeného je predpoklad naplnenia
podmienok jeho prevozu podľa Dublinského dohovoru. Uvedenú skutočnosť oznámil Dublinskémustredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko“),
ktoré je príslušné na začatie konania vo veci prevozu navrhovateľa na územie iného členského štátu
podľa Dublinského dohovoru.

Poukázal na to, že v prípade navrhovateľa je potrebné preskúmanie žiadosti o medzinárodnú ochranu,
ktorú navrhovateľ na území schengenského priestoru žiada na území Maďarskej
republiky. Na preskúmanie jeho žiadosti je príslušné Maďarsko. V prípade zistenia dôvodov na udelenie
medzinárodnej ochrany navrhovateľa, je potrebné navrhovateľovi takúto ochranu bezodkladne udeliť

a tým mu umožniť zdržiavať sa na území Maďarska, prípadne iných území schengenského priestoru v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Uviedol, že navrhovateľ bol zadržaný počas jeho nelegálnej migrácie z územia Maďarska, cez územie
Slovenskejrepubliky.NavrhovateľneoprávneneopustilMaďarsko.Vprípadenavrhovateľaexistujeriziko
úteku, nakoľko navrhovateľ nezotrval ani na území Maďarskej republiky, kde žiadal o medzinárodnú

ochranu. Navrhovateľ sa chce dostať do cieľovej krajiny, ktorou je Nemecká republika.

Odporca skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený
zabezpečiť prípravu a výkon prevozu navrhovateľa v zmysle Dublinského dohovoru a konštatoval, že
navrhovateľ nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm.

a) a b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že správny orgán môže uvedené oprávnenia využiť počas
konania vo veci administratívneho konania, čo v tomto konkrétnom prípade absentuje.

Ďalej uviedol, že dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 11.9.2016,
vzhľadom na to, že do tejto doby vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie navrhovateľa do

príslušného členského štátu podľa Dublinského dohovoru.

V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f)

Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ odvolanie dôvodiace tým, že
v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, správny orgán vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k aplikácii menej prísnych

donucovacích opatrení, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov vo vzťahu k odôvodneniu rizika úteku navrhovateľa.

Prvým odvolacím dôvodom bolo to, že rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že odporca nesprávne právne vyhodnotil možnosť

uloženia menej prísneho donucovacieho prostriedku namiesto zaistenia, keď uviedol, že môže uvedené
oprávnenia využiť počas konania vo veci administratívneho konania, čo v danom prípade absentuje.
Odporca vo vyhodnotení možnosti uloženia alternatívneho opatrenia nahrádzajúceho zaistenie v
jeho prípade pochybil, neaplikoval ustanovenie Nariadenia Dublin III, konal v rozpore s judikatúrou
Najvyššieho súdu SR a vec nesprávne právne posúdil.

Druhým odvolacím dôvodom je nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov
vo vzťahu k riziku úteku navrhovateľa. Mal za to, že skutočnosť, že opustil územie Maďarskej republiky,
nepreukazuje riziko úteku, teda nepreukazuje ako by sa choval v prípade, že by bol ponechaný na
slobode. Uviedol, že chce ostať na Slovensku, určite by nechcel ísť do Nemecka, ale do Francúzska,

kde má strýka. Zároveň uviedol, že do Francúzska nechce ujsť, chce zostať na Slovensku, pokiaľ mu
bude umožnené legalizovať si tu pobyt.

Tretím odvolacím dôvodom je to, že v konaní odporcu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že odporca s ním nekonal dostatočne individuálne, čo je

zrejméajzobsahuspisu.Dňa12.6.2016bolospoločnesnavrhovateľomzaistenýchďalších5cudzincov.
Všetci boli predvedení pred odporcu a vypočutí v rovnaký deň. Výpovede všetkých predvedených sú v
podstate identické. Rovnako aj odôvodnenie rozhodnutí o zaistení.K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca a reagoval na všetky vznesené námietky navrhovateľom,
pričom uviedol, že v prípade navrhovateľa nemožno uložiť alternatívu zaistenia, nakoľko táto môže byť
uložená iba, keď ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia, čo v tomto prípade nebolo.

K riziku úteku navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ naplnil všetky 3 charakteristiky rizika úteku, nakoľko
jeho totožnosť nebolo možné zistiť z dôvodu, že nedisponoval cestovným dokladom, resp. žiadnym
dokladom totožnosti, nemal žiadne oprávnenie k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky ako aj
fakt, že za neoprávnený pobyt v prípade administratívneho vyhostenia mu hrozil zákaz vstupu na 5

rokov. Navrhovateľ bol zadržaný počas nelegálnej migrácie z územia Maďarska, cez územie Slovenskej
republiky, pričom cestoval ukrytý v motorovom vozidle v skupine viacerých osôb, pričom tento prevoz
vykonával prevádzač, ktorý za tento prevoz dostane určitú finančnú hotovosť, ktorú platia samotné
osoby, ktoré prevádza.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie

odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 7.7.2016, oboznámil
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané
rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
Rozhodnutiamisprávnychorgánovsarozumejúrozhodnutiavydanénimisprávnomkonaní,akoajďalšie
rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.
Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou

§ 250a.

Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak
existuje značné riziko jeho úteku.

Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený
na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho

vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v
opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne
a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja.

K námietke navrhovateľa, že odporca nesprávne právne vyhodnotil možnosť uloženia menej prísneho
donucovacieho prostriedku, teda, že odporca otázkou možnosti uplatnenia alternatív zaistenia sa
nezaoberal, neobstojí, nakoľko odporca skúmal možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako
zaistenie, ktorými je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu navrhovateľa v zmysle Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a
mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu
podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských
štátov, pričom konštatoval, že navrhovateľ nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byť uložená
povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Súd poukazuje na zápisnicu o
vyjadrení spísanú s navrhovateľom, kde tento na otázku, či má finančné prostriedky na vycestovanie z

územia Slovenskej republiky, uviedol, že nemá. Na otázku, či vie preukázať zabezpečenie ubytovania
na území Slovenskej republiky, uviedol, že nie. Na otázku, ak by mu správny orgán v zmysle § 89
ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov uložil povinnosť hlásenia pobytu a zloženia peňažnej
záruky vedel tieto povinnosti splniť, uviedol, že nie. Nakoľko navrhovateľ nemá na území Slovenskej
republiky zabezpečený pobyt a ani nedisponuje s finančnými prostriedkami, ktoré by boli postačujúce

na zabezpečenie ubytovania, nie sú splnené predpoklady pre uplatnenie možnosti alternatívy zaistenia
v zmysle § 89 ods. 1 písmeno a), b) zákona o pobyte cudzincov.

K námietke, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k
riziku úteku navrhovateľa, je potrebné uviesť, že existencia značného rizika úteku je preukázaná z

jeho vyjadrení, ako aj samotného konania spočívajúceho v svojvoľnom odchode z Maďarska, jeho
nelegálnom vstupe na územie Slovenskej republiky, z dôvodu, že nemá udelený pobyt. Z uvedených
dôvodov je predpoklad, že ujde alebo sa bude skrývať. Nezaistením by hrozilo, že sa bude sa pokúšať
o útek do iných krajín Únie. V zápisnici o vyjadrení zo dňa 12.06.2016 navrhovateľ uviedol, že jeho
cieľovou cestou je Nemecko, žiadal o azyl v Maďarsku a o azyl na Slovensku nežiada. Z uvedeného

vyplýva riziko úteku navrhovateľa a preto bolo potrebné navrhovateľa zaistiť a za účasti štátu zabezpečiť
jeho návrat do štátu, kde požiadal o udelenie azylu. V zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 604/2013 je nutné
odovzdanie navrhovateľa a nie návrat do Maďarska vykonať po prepustení zo zaistenia.

Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu

dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v
súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav
veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré
navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.

K námietke navrhovateľa, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda, že odporca počas konania vo veci zaistenia, ním spísané
zápisnice o podaní vyjadrenia všetkých predvedených osôb v deň konania navrhovateľa boli rovnaké,
je potrebné uviesť, že všetky zadržané osoby v ten deň boli prevážané prevádzačmi a zadržané počas
nelegálnej migrácie z územia Maďarska cez

územie Slovenskej republiky, pričom cestovali ukryté v motorovom vozidle v skupine viacerých osôb.
V danom prípade, súd nemá dôvod pochybovať o správnosti spísanej Zápisnice o podaní vyjadrenia
podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Navrhovateľ vyššie uvedenú zápisnicu
podpísal dňa 12.06.2016.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,
ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32
ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky

zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval ataktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( §
250q ods.2 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal
navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu
trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.

V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. podľa ktorého

konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).