Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233647
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4112233647.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
sosídlomvBratislave,Grösslingova4,IČO:36864421,protiodporcovi:Slovenskárepublika,zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 02. 10. 2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodol tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej ujmy
sumu 276,60 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho návrhu v prvom
rade poukázal na zaujatosť sudcov Okresného súdu Nitra a žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o
prikázaní veci inému súdu. Následne uviedol, že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako
oprávnený subjekt navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa § 38 a nasl.

zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len Exekučný poriadok) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to
z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu
navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci
číslo EX156/2004. Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej
súdnym exekútorom spísal dňa 11/18/2010 a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou

poskytne súdnu ochranu v zákonnom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Mal za to, že v exekučnom konaní vedenom podľa
procesných pravidiel upravených v § 44 ods. 7, resp. ods. 8 Exekučného poriadku je založená
zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, ako ani si nevyžadovala takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas

potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom
stanovenom čase. Zdôraznil tiež, že v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupuexekučného súdu si uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch a
následne vyčíslil. Záverom upozornil, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako
154 dní.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený súd Okresnému súdu Nitra uznesením zo dňa 19. 10. 2012 č.k.
8NcC/59/2012-14 rozhodol tak, že sudcovia Okresného súdu Nitra sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania v predmetnej veci a vec bola prikázaná Okresnému súdu Levice.

V zmysle § 35 ods. 4 OSP súd oznámil začatie predmetného konania Okresnej prokuratúre Levice.

Odporcavosvojomvyjadreníknávrhunavrhovateľauviedol,ževprvomradevznášaprocesnénámietky,
namietajúc, že navrhovateľ v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd a to i napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. V tejto súvislosti navrhol aplikáciu § 43 ods. 1 OSP.
Navyše namietol, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týkalo prieťahov v konaní,

poznamenal, že navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. V druhom rade mal
za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Okrem toho poukázal na to, že dňa
23. 04. 2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, teda
navrhovateľ žalobu nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Následne poukázal na podmienky

úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody a dodal, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť
splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že všeobecným
predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora
spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný
model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto

žiadosťpôvodnémusúdnemuexekútorovinavyjadrenie,navyčísleniejehodoterajšíchtrovanazaslanie
príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z
ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom ustanovenú
lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne
s rozhodnutím iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote

ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Následne
poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je
explicitneuvedené,zčohovýlučnejemožnévychádzaťpriposudzovanínesprávnehoúradnéhopostupu
súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Naviac, vzniesol námietku premlčania a taktiež
sa vyjadril k materiálnej škode a jej vyčísleniu a mal za to, že navrhovateľ nepreukázal ani vznik, ako

ani výšku škody. Ohľadom nemajetkovej ujmy namietol, že navrhovateľ opomenul, že pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie
je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené s návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný
vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Rovnako tak
nebola preukázaná ani príčinná súvislosť, v dôsledku čoho v zhrnutí uviedol, že z dôvodu nepreukázania

zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. považoval návrh za právne neopodstatnený a žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a
navrhovateľovi nepriznať náhradu trov konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa však nezúčastnil navrhovateľ, právny zástupca

navrhovateľa, ako ani odporca, pričom o termíne pojednávania boli riadne upovedomení, a preto súd
pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP.

Odporca svoju neúčasť riadne ospravedlnil, ako aj súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Naproti tomu navrhovateľ, zastúpený právnym zástupcom, žiadal o prerušenie konania a to podaním

bez zaručeného elektronického podpisu a následne žiadal o odročenie pojednávania.

Dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť
ich uplatnenia (§ 101 ods. 2, § 119 ods. 1, 2 OSP) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu,
a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie

pojednávania. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru
o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je
účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskehosúdneho konania. (bod I. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 19/2014 z
29. júla 2015)

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že návrh na prerušenie konania podaný pred konaním
nariadeného pojednávania, nie je dôvod na odročenie pojednávania. Naviac, predmetný návrh nebol
podaný ani so zaručeným elektronickým podpisom, a preto súd naň neprihliada. Okrem toho má súd
za to, že navrhovateľ o prebiehajúcom konaní vedel v dostatočnom predstihu, a preto mal za to, že
žiadosť o odročenie pojednávania je nedôvodná a to i preto, že návrh na prerušenie konania nebol

podpísaný zaručeným elektronickým podpisom a podaný s dostatočným predstihom, aby súdu bolo
zrejmé, či navrhovateľ svoj návrh aj doplnil v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Konanie navrhovateľa zastúpeného právnym zástupcom tak súd hodnotil za účelové, s cieľom oddialiť
rozhodnutie súdu a spôsobiť prieťahy v konaní. Navyše k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu
postačilo oboznámiť sa s právnym názorom obidvoch strán v spore a so spisom, v ktorom malo dôjsť
k nesprávnemu úradnému postupu, preto súd pojednávanie vykonal v neprítomnosti navrhovateľa,

právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny
stav:

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 11Er/41/2004 zistil, že exekúcia v danej
veci začala dňa 22. 01. 2004. Súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia najskôr na Okresný
súd Šaľa, ktorý následne vec postúpil na Okresnom súde Nitra dňa 25. 02. 2004 a dňa 04. 03. 2004 bolo
súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 18. 11. 2010 podal
oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd prvého stupňa následne vyzval súdneho exekútora

na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného, ako aj na vyčíslenie trov a pripojenie exekučného spisu. Súdny
exekútor dňa 08. 02. 2011 reagoval na výzvu súdu. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 21.
04. 2011 č. k. 11Er/41/2004-21 návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu
vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ako

aj návrh na prerušenie konania, v dôsledku čoho odvolací súd uznesením zo dňa 30. 09. 2014 č.k.
15CoE/333/2014-42 uznesenie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora, v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v časti zastavenia exekúcie potvrdil,
návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a v časti trov exekúcie vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov /ďalej len zákon/ vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov /v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia/ štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny

úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4a
11.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a).

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

právanie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné

rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31. 08. 2005 (ďalej len Exekučný poriadok) ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd
po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktoré
navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k
zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou
udalosťou) a vznikom škody , d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie). Zodpovednosť za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť
objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť) čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale
stačípreukázať,žeškoda(akvznikla)jevýsledkomčinnostipríslušnéhoorgánuštátu(tzv.zodpovednosť
za výsledok) . Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého

každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma , ktorá vznikla fyzickej alebo
právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku

poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého
stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak
je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe

skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo
priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z
hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

V prvom rade súd konštatoval, že návrh na začatie konania obsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, a preto postup podľa § 43 ods. 1 OSP nebol potrebný. Čo sa týkalo žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, súd mal za preukázané, že navrhovateľ sa na odporcu obrátil
so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a hoci návrh podal na súd skôr, ako
uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti, súd nemohol dospieť k záveru o predčasnom podaní

žalobného návrhu, nakoľko v čase rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca
neuznal nárok navrhovateľa a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z
vyjadrenia odporcu, a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula.

Súd sa zaoberal i námietkou premlčania vznesenou zo strany odporcu a dospel k záveru, že nárok

navrhovateľa nie je premlčaný, nakoľko o návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté dňa
21. 04. 2011. V ďalšom konaní súd zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej resp. primeranej lehoty,
z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Okrem toho
poukázal aj na to, že v danej veci bolo exekučné konanie začaté doručením návrhu na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorého si oprávnený vybral, dňa 22. 01. 2004. V zmysle ustanovení

Exekučného poriadku je na uvedenú vec potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31. 08. 2005, nakoľko podľa prechodných ustanovení k zákonu č. 341/2005 Z.z.
sa konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005,
ak odsek 2 neustanovuje inak, pričom odsek 2 ustanovenia § 44 výslovne neuvádzal inak. Exekučný
poriadok v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania zákonnú lehotu pre rozhodnutie súdu o

zmene exekútora nestanovuje, preto Okresný súd Nitra nemohol porušiť povinnosť vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote. Naviac, vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi
podanímnávrhunazmenuexekútoraarozhodnutímexekučnéhosúduozmeneexekútora,síceuplynula
určitá doba, avšak počas uvedenej doby exekučný súd nebol nečinný, keďže návrh na zmenu exekútora
odoslal na vyjadrenie súdnemu exekútorovi, ako aj preskúmaval exekučný spis a rozhodoval o trovách

exekúcie.

Rozhodovacia činnosť súdu je proces, v ktorom vecne a miestne príslušný súd rozhoduje o právach a
právom chránených záujmoch účastníkov konania. Úlohou súdu je vydať zákonné a zároveň spravodlivé
rozhodnutie. Pre takéto rozhodnutie súdu je potrebné, aby bolo vydané na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu. Aj keď zákonodarcom nie je stanovená lehota na vydanie rozhodnutia súdu, súd je
povinný postupovať bez zbytočných prieťahov.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nesprávny úradný postup exekučného súdu
nezistil. Postup exekučného súdu bol v súlade so zákonom, keď rozhodol o návrhu na zmenu

exekútora dňa 21. 04. 2011 bezprostredne po doručení všetkých podkladov potrebných pre rozhodnutie
(exekučného spisu a vyúčtovania), a to i napriek tomu, že zákon mu nestanovoval žiadnu zákonnú lehotu
na rozhodnutie. Naviac je potrebné zdôrazniť, že prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
automaticky neznamená postup súdu so zbytočnými prieťahmi.

Čosatýkalootázky,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibez
zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, súd uvádza, že uvedené
otázkyjeoprávnenýskúmaťlenÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky.Súdpritomvychádzazplatnejprávnej
úpravy, podľa ktorej existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnejsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky skúma
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu, najmä podľa troch základných kritérií, a to zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/12). Postup súdu z hľadiska zbytočných prieťahov, teda súdne
konanie, nie je oprávnený preskúmavať všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda
súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo viacero orgánov
oprávnených v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných

prieťahov. Pokiaľ by všeobecný súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu
z hľadiska zbytočných prieťahov, znamenalo by to, že všeobecný súd by preskúmaval postup iného
všeobecného súdu, pričom zároveň by mohlo dôjsť k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, keď
vecne príslušné na prejednanie a rozhodovanie sporov o náhradu škody sú okresné súdy, ale súdy, ktoré
môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu
byť aj súdy vyššieho stupňa, napr. krajské súdy, alebo aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Všeobecný

súd môže priznať náhradu škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade, že o existencii
zbytočných prieťahov bolo rozhodnuté na to oprávneným orgánom, ktorým je Ústavný súd Slovenskej
republiky.

V danej veci je nesporné, že žiadne konanie, v ktorom by bol posudzovaný postup exekučného súdu v

exekučnom konaní z hľadiska zbytočných prieťahov sa neviedlo, preto sa súd otázkou porušenia práva
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nezaoberal.

Ako už bolo uvedené základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Protiprávny úkon (ktorý

spočíva v konaní alebo opomenutí) súd nezistil, keď uzavrel, že postup exekučného súdu bol v súlade
so zákonom, ktorý rozhodol o návrhu na zmenu exekútora v primeranej lehote po doručení všetkých
podkladov (exekučného spisu a vyúčtovania). Ďalej mal za to, že pokiaľ nie je preukázané splnenie
prvého, základného predpokladu zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, nie je potrebné skúmať
ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, teda vznik škody a príčinnú súvislosť medzi

protiprávnym konaním a vznikom škody. Navyše, súd poukazuje aj na to, že až do rozhodnutia o zmene
exekútorajepovinnývykonávaťnevyhnutnéúkonyvprospechoprávnenéhopôvodnýexekútor,zčohoje
zrejmé,žedobadorozhodnutiaexekučnéhosúduozmeneexekútoraneplyniemárneaajztohtodôvodu
nemohla navrhovateľovi vzniknúť žiadna škoda. Pokiaľ exekučné konanie prebieha, navrhovateľ v
procesnom postavení oprávneného, ako každý iný oprávnený, svoju pohľadávku eviduje spôsobom, aký

uzná za vhodný, a to bez ohľadu na to, či exekučné konanie v budúcnosti skončí vymožením pohľadávky
alebo iným spôsobom. Pokiaľ navrhovateľ na evidenciu svojich pohľadávok potrebuje, pravdepodobne s
ohľadom na veľké množstvo týchto pohľadávok, osobitný informačný systém, zamestnancov a vedenie
osobitnej administratívy, je to jeho náklad súvisiaci s výkonom podnikateľskej činnosti, a nie škoda, ktorá
mu vznikla v dôsledku postupu súdu. Tvrdenie navrhovateľa o možných následkoch neskoro vydaného

rozhodnutia spočívajúcich v tom, že mohlo nastať riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolventnosti povinného, by bolo možné považovať za významné
len v prípade, že by takéto následky skutočne nastali, čo navrhovateľ nepotvrdil.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu uplatnený podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona č.

514/2003Z.z., mal súd za to, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na poškodeného - fyzickú
osobu. Napriek tomu súd uvádza, že nárok na nemajetkovú ujmu nie je automatický vo vzťahu k
porušeniu práva, ale predpokladá objektívne zistenie, že samotné porušenie práva nie je dostatočným
zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ súd konštatoval, že nesprávny úradný postup

exekučného súdu nezistil a rovnako ani vznik škody na strane navrhovateľa v konaní preukázaný nebol,
nebolo dôvodné, aby sa nezaoberal uplatneným nárokom navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, keď pre rozhodnutie o priznaní práva na nemajetkovú ujmu je základným predpokladom
vznik ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Čo sa týkalo znaleckého posudku, s tým sa súd síce oboznámil, avšak naň neprihliadal, nakoľko právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má len ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.Vychádzajúc z okolností daného prípadu súd dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný
nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jednej z podmienok zodpovednosti štátu za škodu, ani
príčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody,pretosúdnávrhnavrhovateľa

v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a z obsahu spisu je zrejmé, že mu žiadne
trovy nevznikli.

Za účelom zachovania právnej istoty pre prípad, že by navrhovateľ doplnil svoj návrh na prerušenie
konania v lehote 3 dní aj v písomnej forme, súd sa záverom zaoberal návrhom na prerušenie konania. Po
oboznámenísaspoloženýmiprejudiciálnymiotázkamivkonanívedenompredOkresnýmsúdomPrešov
zistil, že neriešia podstatu sporu v predmetnom konaní, t.j. či navrhovateľ ako oprávnený má nárok
na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, ak súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o jeho

návrhu. Táto otázka, resp. zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
je upravená zákonom 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení neskorších predpisov, a preto je aj predmetom vnútroštátneho preskúmania všeobecnými súdmi.
S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že v danom prípade nebol dôvod počkať na rozhodnutie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa v konečnom dôsledku týkali iného skutkového a právneho stavu,

nakoľko z odôvodnenia návrhu na prerušenie konania vyplývalo, že predmetom konania na Okresnom
súde Prešov (sp. zn. 7C/6/2010) je konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie,
ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke na
základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky a predmetom konania v prejednávanej veci je náhrada
škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnej

veci, t.j. z titulu zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup súdu, preto návrh navrhovateľa na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Levice.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.