Trestný rozkaz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216010352
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216010352.1

TRESTNÝ ROZKAZ V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1

Trestného poriadku tento

r o z h o d o l :

Obvinený
J. X., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom J. - X. X., D. č. XXXX/XX, na slobode,

j e v i n n ý, že

hoci mu zo Zákona o rodine ako rodičovi vyplýva povinnosť vyživovať svoju nezaopatrenú dcéru H. X.,

nar. XX.XX.XXXX, pričom v zmysle rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 13P/401/2005 zo dňa
9.1.2006, s právoplatnosťou dňom 18.1.2006, ktorým súd schválil dohodou oboch rodičov dieťaťa, sa
obvinený zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou vo výške 645,- Sk (21,41 €) vždy do 15-
teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa Z. U., bytom X., D. č. XXXX/XXX, výživné
bezdôvodne zavinene neplatil v období od 3. mája 2014 po tom, čo prevzal trestný rozkaz o svojom
predchádzajúcom odsúdení pre obdobnú trestnú činnosť a neplatí doposiaľ, okrem obdobia od 1.7.2014
do 31.3.2015, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, pričom pred nástupom na výkon trestu do

ústavu nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť, počas celého ostatného obdobia zavineného neplatenia
výživného nemal prácu ani príjem, žil len z náhodných brigád a príležitostných prác, ktorý stav finančnej
tiesne však neriešil žiadnym spôsobom ani prostredníctvom príslušného úradu práce, okrem jedinej
čiastky výživného, ktorú uhradil matke dieťaťa dňa 16.5.2016 v sume 250,- €, obvinený v období od 3.
mája 2014 až doposiaľ, s výpočtom zaostalosti k 30. júnu 2016, zaostal na výživnom v celkovej sume
najmenej vo výške 90,32 €,
a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Komárno pod sp.
zn. 11T/38/2014-64 zo dňa 2.5.2014 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207

odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona v úmyselnej forme zavinenia a bol mu uložený trest
odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorý v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
vykonával do dňa 31.3.2015, kedy bol podmienečne prepustený,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas, a spáchal taký čin, hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu trestu odňatia slobody
uloženého za taký čin prepustený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.Za to ho súd
o d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmeno m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obvineného na výkon tohto trestu zaraďuje do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,
osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola
priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné

pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou
kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom
rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený
podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá
iná oprávnená osoba.
Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného

poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek
1 Trestného poriadku.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba,
ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na

hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.
Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol
obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená
osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho

prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená
osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu
písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3

Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede
navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak
ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová
okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,

treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo
možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho
vykonanie navrhol.
Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho
prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho

totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§240 odsek 4 Tr. por.).