Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200924
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľa: M. N.

V.Š.Č.V.D.,bytomO.Č..X,G.,zastúpenýadvokátom:JUDr.JozefČorba,PhD.,Advokátskakancelária
so sídlom Žižkova 39, Košice, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, P. O. BOX
A 11, Moyzesova 18, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 6712/2015-KaKE,
r. z. 45480/2015 z 10. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250q ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu z
10.07.2015 sp. zn. 6712/2015-KaKE, r. z. 45480/2015 a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia vo výške
303,16 Eur, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť odporca na účet právneho zástupcu navrhovateľa advokáta
JUDr. Jozefa Č o r b u, PhD., účet vedený v Tatra banke, a.s., IBAN: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľovi ako žiadateľovi nárok na poskytnutie
právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č.

8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“).

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že vo veci s ktorou sa žiadateľ na
centrum obrátil z tam uvedených dôvodov nebola vylúčená bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil
jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc stanovenú v § 6 ods.
1 zákona č. 327/2005 Z. z. nebolo nevyhnutné zaujať stanovisko, či žiadateľ spĺňa podmienku stavu
materiálnej núdze.

Predovšetkým poukázal na to, že žiadateľ centru, ako aj v civilnej žalobe adresovanej súdu uviedol
množstvo tvrdení všeobecnej povahy o porušení zákona, zneužitia právomoci nezákonného postup v
konaní v úmysle spôsobiť škodu na majetku a zdraví jemu a jeho rodiny. Vyjadrenia žiadateľa však
obsahujú predovšetkým jeho subjektívne pocity a tvrdenia, ktoré ničím nepodložil. Neuviedol akým
konkrétnym konaním (či porušením povinnosti konať) mali žalovaní v podanej žalobe zasiahnuť do jeho
osobnosti a spôsobiť jemu alebo jeho rodine škodu vo výške 800.000,00 Eur. Žiadateľ neoznačil, ani

nepredložil žiaden dôkaz o tom, že konaním žalovaných došlo k poškodeniu jeho zdravia, resp. aj jeho
manželky a že v dôsledku ich konania sa stal invalidným dôchodcom a občanom s ťažkým zdravotným
postihnutím. Nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie skutočností, že žalovaný svojimkonaním (či porušením povinnosti konať) zasiahli do jeho osobnosti, že zorganizovali nezákonné
konanie voči nemu a že zneužili svoje právomoci.

K tvrdeniu o tom, že žalovaný Ing. W. Š. mal taktiež nezákonne konať proti synovi žiadateľa v čase,
kedy bol maloletý a Š. ho chcel donútiť zaplatiť neuveriteľnú sumu 12.190.000,00 Sk, dôkazom čoho
je nezákonné súdne konanie uviedol, že predmetné konanie vedené na Okresnom súde Košice II, pod
sp. zn. 20Ro 537/2004 bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku a teda súd sa meritom
veci ani nezaoberal.

Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že v predmetnej právnej veci, z ktorou sa žiadateľ na
centrum obrátil nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z.
z.. Skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, je jednou z podmienok na poskytnutie právnej
pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie
nároku na právnu pomoc sa centrum nezaoberalo splnením ďalších podmienok. Žiadateľ nespĺňa

podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie
právnej pomoci v zmysle zákona a ak nie je splnená hoci len jedna z podmienok pre priznanie nároku
na právnu pomoc, má to za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavané

rozhodnutie odporcu ako nezákonné zrušiť.

V opravnom prostriedku, v prvej časti predovšetkým poukázal na to, že centrum právnej pomoci samo
účelovo, nezákonne rozhodlo za všetky Slovenské súdy. Centrum právnej pomoci sa odvoláva na zákon
č. 327/2005 Z. z., ktorý mu neposkytuje žiadne právomoci, ale právomoc prináleží iba trom súdom a to

okresným, krajským, najvyššiemu, prípadne aj ústavnému súdu.

Centrum právnej pomoci mu účelovo a nezákonné bráni konať pred súdom, účelovo hrubo porušuje jeho
ústavné práva konať pred súdom a byť rovný voči odporcovi nad čím má dohľad Ústavný súd Slovenskej
republiky. Centrum právnej v žiadnom prípade nemôže nahradiť všetky Slovenské súdu a rozhodnúť,

že v spore bude neúspešný a na takej fráze vystaviť rozhodnutie o tom, či bude alebo nebude úspešný,
lebo o tom rozhoduje iba súd. Centrum právnej pomoci alibisticky vydalo nezákonné rozhodnutie a
má podozrenie, že je ovplyvňované odporcami. Úradníčke CPP povedal, ak Košická kancelária nie je
schopná, aby mu ustanovila advokáta, nech žiadosť predložia CPP v Bratislave, aby mu táto ustanovila
advokáta. Skutočnosť je taká, že do justičného podvodu boli zapletené všetky Košické súdy, ak bude

nevyhnutné, požiada Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby postúpil spor mimo východ Slovenska.
Centrum právnej pomoci klame a zavádza, keď tvrdí zrejmú bezúspešnosť sporu,
1. nemá na také rozhodnutie právomoci
2. nie je to pravda, dôkazy sú jednoznačné, žalovaní ho krivo obvinili a tak ho úmyselne poškodili na
slobode, na zdraví a na majetku, o čom nemôžu byť žiadne pochybnosti, v žiadnom prípade to nie

sú žiadne jeho subjektívne pocity. Ako dôkazy označil, že žalovaný ho účelovo zo zištných dôvodov
krivo obvinili, podozrenie je jednoznačné, žalovaní ktorých podozrieva aj zo zneužitia úradov a súdov
na ktorých pôsobia, ktoré zneužili vo svoj prospech, podozrenie je tu jednoznačné, nezákonné, účelové
trestné stíhanie s podozrením, že policajt Z. zneužil políciu v prospech nekalej činnosti, nezákonná
obžaloba, neoprávnená obžaloba s podozrením zneužitia Okresnej prokuratúry Košice II prokurátorom

R. v nekalej činnosti, nezákonný súd, Okresný súd Rožňava teda nezákonné postúpenie z Okresného
súdu Košice II na Okresný súd Rožňava, účelové klamanie súdu sudkyňou Okresného súdu Košice
I JUDr. Z., nezákonné zvýhodňovanie nekalej činnosti sudkyne Okresného súdu Košice I JUDr. Z.
Krajským súdom v Košiciach s podozrením, že Krajský súd v Košiciach sa do nekalej činnosti nechal
zatiahnuť vedome alebo nevedome, túto nekalú činnosť by určite mal preskúmať aspoň predseda

Krajského súdu v Košiciach. Všetky uvedené dôkazy poskytol aj centru právnej pomoci, z čoho
jednoznačne vyplýva, že aj preukázal ním tvrdené skutočnosti v žalobe na okresnom súde.

Navrhovateľovi bol rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Prešov sp. zn. 4N 11713/15-1152/16
- KaPO, R. z. 3629/2016 z 20.01.2016 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci vedenej

na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Sp/39/2015 a za advokáta mu bol ustanovený JUDr. Jozef
Čorba, PhD., ktorý v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia.Uviedol, že odporca v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci, s ktorou sa žiadateľ
na centrum obrátil nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu a v tejto súvislosti poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Sžo 17/2014 z 27.06.2014, kde sa uvádza: „Pre

nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona o bezplatnej právnej pomoci nestačí, že zrejmú
bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak
jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len možnú
bezúspešnosť sporu, ktorá o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa
zákona o bezplatnej právnej pomoci.“ V uvedenom rozsudku je uvedené: „O zrejmú bezúspešnosť sa

jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť
vyhovené.“

Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení, na podklade ktorých podal žalobu na okresný súd, predložil
viacero listinných dôkazov. Nespochybňuje, že pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti mal
odporcaprihliadaťnato,čiužzoskutkovýchtvrdeníjenepochybné,žemuvovecinemôžebyťvyhovené.

Táto nepochybnosť by mala byť ale jednoznačná, zrejmá, vyplývajúca s objektívne daných skutočností,
najmä vyplývajúcich zo zákona a nie zo skutočností zatiaľ nepreukázaných, predpokladajúcich ďalšie
dokazovanie. Rozhodnutie odporcu navyše trpí vadou riadneho odôvodnenia rozhodnutia, keď sa tento
vo svojom rozhodnutí podrobnejšie nezaoberá predloženými dôkazmi, ale ich len vymenúva a cituje,
pričom ich nepovažuje za relevantné a na podklade toho vydáva i nezákonné rozhodnutie.

Navrhovateľ podanou žalobou na ochranu osobnosti sa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy. Odporca
bez akéhokoľvek relevantného a právneho zdôvodnenia jeho nárok na poskytnutie bezplatnej právnej
pomoci zamietol, hoci sa uvádza iba to, že nie je možné zrejmú bezúspešnosť vylúčiť. Pochybnosti o
úspešnosti daného sporu sám o sebe ešte nemôže vylučovať navrhovateľa z nároku na poskytnutie

bezplatnej právnej pomoci. Naviac odporca aj v informačnom materiály pre žiadateľov uvádza, že v
prípade zrejmej bezúspešnosti „ide najmä o prípady, kedy sa právo v dôsledku času premlčí, prípadne
zanikne. Podobne, ak nevie označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, spor je zrejme bezúspešný.“

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol rozhodnutie potvrdiť a to z dôvodov, ktoré sú uvedené aj v

odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a na to, že jeho rozhodnutie je správne poukázal aj na
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to vo veci 6 Sžo 36/2011, 5 Sžo 56/2013, 8 Sžo
59/2012, ako aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení II. ÚS 253/2013-24 z
25.04.2013.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením
právneho zástupcu navrhovateľa, písomným vyjadrením odporcu, pripojeným administratívnym spisom
odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 22.11.2013 na Okresnom
súdeKošiceIIžalobuoochranuosobnostianáhradunemajetkovejujmyvovýške1.000.000,00Sk,ktorá
sa vedie pod sp. zn. 43C/182/2013. Navrhovateľ podal vo veci sťažnosť na Okresný súd Košice II, ktorá
mu bola doručená 15.04.2015, že vo veci sa nekoná, na čo mu predseda okresného súdu odpovedal,
že jeho sťažnosť je opodstatnená a vo veci nebol vykonaný od 22.05.2014 žiaden úkon.

Dňa 06.05.2015 navrhovateľ odporcovi doručil žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci vedenej
na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43C/182/2013, v ktorej uviedol, že vo veci sa riadne nekoná,
stručne uviedol dôvod podania žaloby a označil aj dôkazy, ktorých časť pripojil k samotnej žiadosti.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1
písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej
účasti.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo
v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa byť rozhodnutím,
či postupom orgánu verejnej správy poškodená dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
piatejčastidruhejhlavyObčianskehosúdnehoporiadkujeposudzovať,čisprávnyorgánvecnepríslušný
nakonaniesizadovážildostatokskutkovýchpodkladovprevydanierozhodnutie,čizistilvoveciskutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie

správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným realizuje
i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z. z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom
je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom

týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne
služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát
potom sám, resp. v prevažnej miere znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným
osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto
forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v

prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok
poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b)
zákona č. 327/2005 Z. z.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania
vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba
považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o

zneužitie práva (šikana) alebo napr., či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať
dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva,
uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať aj situáciu, ak žiadateľ
vyvracia skutočností, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, napr. ak nemožno v súdnom
konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného

prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.

Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z.
z., je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto zákona, ktorý nemôže
prejudikovať právne následky pre konanie vedené, v danom prípade na Okresnom súde Košice II, pod

sp. zn. 43 C/182/2013. Uvedený pojem je demonštratívne vymedzený pojmom „najmä“ a naznačuje
taký skutkový stav veci, u ktorého centrum pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci
postupom due dilligence neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť
sa vzťahuje správna úvaha centra, súd pri preskúmaní zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť
správneho rozhodnutia v zmysle § 245 ods. 2 O. s. p..

Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré
musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne
skutočností, ktoré sú v uvedenom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru krajského súdu máprihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii centra a závisí od
okolnostíkonkrétnehoprípadu.Priposudzovaníschopnostižiadateľaoznačiťdôkazynapodporusvojich
tvrdení nie je správny orgán oprávnený ich hodnotiť, to prináleží až súdu konajúcemu vo veci samej,

avšak musí posúdiť, či žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na
podporu svojich tvrdení.

Centrum právnej pomoci v danom prípade preskúmavalo dôkazy, ktoré predložil navrhovateľ spolu s
podanou žalobou, ako aj so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci a dospel k záveru, že navrhovateľ

označil a predložil dôkazy. Keďže v žalobe o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy uvádza,
že došlo zo strany v žalobe označených žalovaných k zneužitiu štátnych úradov a ich zamestnancov,
že bol nedôvodne obžalovaný, pretože nakoniec bol rozhodnutím súdu oslobodený, k čomu priložil aj
rozhodnutia súdov v súvislosti s trestným konaním, napokon ich obsah uviedol odporca aj v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia, krajský súd sa nestotožňuje s tým, že navrhovateľ predloženými dôkazmi
spolu so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci nie sú takými dôkazmi, ktoré by preukazovali jeho

tvrdenie v žalobe podanej na Okresnom súde Košice II o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej
ujmy.

Krajský súd sa nestotožňuje s názorom odporcu, že vzhľadom na predložené dôkazy navrhovateľom
k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. „Zrejmá

bezúspešnosťsporu“vzmysle§8zákonač.327/2005Z.z.jeibatechnickýmpojmom,ktorýslúživýlučne
pre použitie tohto zákona, ale tým nemožno prejudikovať právne následky pre konanie samé, v danom
prípade vedené na Okresnom súde Košice II, pod sp zn. 43C/182/2013. Uvedený pojem v zákone č.
327/2005 Z. z. je demonštratívne vymedzeným pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci,
u ktorého odporca pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci neodporúča vstúpiť do

sporu, v danom prípade v spore pokračovať. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. nepredstavuje
taxatívny výpočet skutočností a ani bližšie neuvádza na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní
zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je jednou z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej
pomoci, preto je potrebné si vypomôcť tak, ako všeobecné súdy judikovali zrejmú bezúspešnosť sporu
pri aplikácii § 138 O. s. p., že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení

žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

Preto krajský súd sa nestotožňuje s názorom odporcu, že v danom prípade, že nie je možné vylúčiť
zrejmú bezúspešnosť sporu a že žiadateľ nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie
skutočnosti, že žalovaný svojim konaním (či porušením povinnosti konať) zasiahli do jeho osobnosti,

že zorganizovali nezákonné konanie voči nemu a že zneužili svoje právomoci, pretože navrhovateľ k
žiadosti, ako aj k žalobe na ochranu osobnosti označil a pripojil dôkazy, na základe ktorých tvrdí, že
bol nezákonne a nedôvodne trestne stíhaný, teda dôkazy označil a vyhodnotenie dôkazov, prípadne
vykonanie ďalšieho dokazovania bude vecou Okresného súdu Košice II, ktorý je oprávnený každý jeden
predložený dôkaz zhodnotiť. Hodnotenie predložených dôkazov na účely konania o ochranu osobnosti a

nemajetkovej ujmy v tomto prípade nie je správny orgán a ani v priebehu súdneho konania podľa piatej
časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku nie je oprávnený súd tieto dôkazy hodnotiť.

Krajský súd poukazuje na to, že centrum pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti má prihliadať
na to, či už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Táto

nepochybnosť by mala byť zrejmá, vyplývajúca z objektívne daných skutočností najmä vyplývajúcich
zo zákona a nie zo skutočností zatiaľ nepreukázaných predpokladajúcich ďalšie dokazovanie. Správny
orgán sa musí zaoberať posúdením otázky zrejmej bezúspešnosti, ak zákon stanovil ako jednu z
podmienok pre možnosť priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, že nejde o
zrejmú bezúspešnosť sporu. Je zrejmé, že záver centra o bezúspešnosti sporu nemusí byť vždy súladný

s následným rozhodnutím príslušného okresného súdu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci
samej.

V správnom súdnictve sa posudzuje len zákonnosť rozhodnutia a postupu centra právnej pomoci, t. j.
či viedlo konanie v súlade s procesnými predpismi a či správne aplikovalo aj príslušný hmotnoprávny

predpis. Správne súdy teda nenahrádzajú rozhodovanie všeobecných súdov, preto ani nemôžu
prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum právnej
pomoci. Zákon predpokladá „zrejmú“ bezúspešnosť, teda kvázi istú, resp. nepochybnú bezúspešnosť
sporu. O takýto prípad však nemôže ísť vtedy, ak rozhodnutie o budúcom spore predpokladádokazovanie, ktoré sa stane podkladom právneho posúdenia veci. Zrejmú bezúspešnosť nemožno
konštatovať ani v prípadoch, kde rozhodnutie súdu sa vydáva na základe uváženia. V predmetnej
veci bolo potrebné zohľadniť to, že súdy, do právomoci ktorých patrí konať vo veci žaloby o ochranu

osobnosti a majetkovej ujmy zatiaľ nekonali a nerozhodli. Nevykonali zatiaľ žiadne dokazovanie, a preto
centrum sa nemá o čo opierať pri záveroch, že ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Len poukazovanie na
judikáty v iných veciach súd nepovažoval za irelevantné. Odporca v tejto veci podľa názoru krajského
súdu prekročil rozsah svojej právomoci, keď ako by v postavení všeobecného súdu posudzoval možnú
úspešnosť navrhovateľa v konaní na základe žaloby o ochranu osobnosti a nemajetkovej ujmy a prijal

už záver o zrejmej bezúspešnosti tohto sporu, v dôsledku čoho nepriznal navrhovateľovi právnu pomoc.
To, či navrhovateľ bude alebo nebude úspešný v konaní o ochrane osobnosti závisí od výsledkov
dokazovania v samotnom základnom konaní, ktorý bude okrem iných dôkazov hodnotiť aj tie dôkazy,
ktoré navrhovateľ pripojil k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ako aj ďalšie, ktoré označil, pričom o
tejto otázke prináleží rozhodovať jedine príslušnému okresnému súdu a to v danom prípade Okresnému
súdu Košice II.

Účelom zákona č. 327/2005 je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej
poskytovanie v rozsahu stanovenom týmto zákonom. Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci
sazačínapodanímpísomnejžiadostidoloženejdokladmi.Správnymorgánom,ktorýožiadostirozhoduje
je centrum právnej pomoci. Z uvedených dôvodov námietka navrhovateľa, že centrum si nezákonne

prisvojilo právomoci rozhodovať podľa zákona č. 327/2005 Z. z., ktorá patrí iba trom súdom v Slovenskej
republike nie je opodstatnená. V správnom súdnictve súdy rozhodujú iba o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiam centra.

Vzhľadom na uvedené skutočností krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto súd preskúmavané rozhodnutie podľa §
250q ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.

Podľa § 250r O. s. p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu .

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi,
ktorý bol v konaní úspešný priznal právo na náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia v sume
303,16 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení a to za 2 právne úkony (podanie písomného
vyjadrenia a účasť na pojednávaní) 1 úkon á 143,00 Eur, ku každému úkonu paušálna náhrada á

8,58 Eur, ktoré je právnemu zástupcovi navrhovateľa povinný zaplatiť odporca v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.