Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Miloš Greguš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/101/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115203350
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115203350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnej veci navrhovateľa:

Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, Dr. VI. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti odporkyni:
D. E., nar. XX.X.XXXX, C. XX, A., zastúpená opatrovníčkou D. O., zamestnankyňou Okresného Q. A.D.
D. v konaní o zaplatenie 312,26 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 44,88 EUR s 5,5%-
ným ročným úrokom z omeškania od 25.10.2013 až do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.2.2015 sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia
312,26 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne z dlžnej sumy od 25.10.2013 do zaplatenia.
Súčasne požadoval náhradu trov konania.

Navrhovateľ odôvodnil žalobu tým, že uzatvoril s odporkyňou Zmluvu o pripojení č. T. zo dňa

10.6.2013 a Dodatok k nej zo dňa 10.6.2013, na základe ktorej navrhovateľ umožnil odporkyni užívať
telekomunikačné služby. Navrhovateľ poskytol odporkyni SIM kartu a zriadil odporkyni účastnícke
telefónne číslo XXXXXXXXXX. Navrhovateľ odpredal odporkyni mobilný telefón /telekomunikačné
zariadenie Samsung Galaxy S III mini grey/. Odporkyňa si bola vedomá, že mobilný telefón je
jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že odporkyňa sa zaviazala
užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že

navrhovateľovi by vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu /
telekomunikačného zariadenia/. Výpočet vzniknutej škody je nasledovný: akciová cena 1 EUR, predajná
cena 280 EUR, poskytnutá zľava 279 EUR, uplatnená škoda 267,38 EUR. Pri výpočte spôsobenej
skutočnej škody navrhovateľ zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k
zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporkyne. Odporkyňa neuhradila odplatu
za služby v období 07/2013 - 08/2013 vo výške 204,88 EUR. Odporkyňa na pokus o pokonávku
reagovala čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 160 EUR. Navrhovateľ si uplatňuje z nezaplatených

plnení za uvedené fakturačné obdobia 44,88 EUR a z uvedenej náhrady škody za mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie/ 267,38 EUR, spolu 312,26 EUR.Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu odporkyne
prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Evidencie väzňov ZVJS SR, Mestskej evidencie obyvateľstva
a príslušného OO PZ SR. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporkyne, preto

jej bol v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v tomto konaní.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania

súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na to, že ide o drobný spor, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania,
rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.1.2016.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :

Navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili Zmluvu o pripojení č. T. zo dňa 10.6.2013 a Dodatok k nej zo dňa
10.6.2013, na základe ktorej navrhovateľ umožnil odporkyni užívať telekomunikačné služby, navrhovateľ
poskytol SIM kartu, zriadil odporkyni účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Navrhovateľ na základe
vyššieuvedenejzmluvyadodatkuknejodpredalodporkynimobilnýtelefón/telekomunikačnézariadenie

Samsung Galaxy S III mini grey/ za cenu „so zľavou“ 1 EUR s vyhlásením, že odporkyňa berie na
vedomie, že „bežná maloobchodná cena“ tohto zariadenia je 280 EUR. Vo vyššie uvedenej zmluve sa
zároveň odporkyňa zaviazala zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, resp. svojím
správaním nedať v uvedenej lehote navrhovateľovi dôvod na odstúpenie od zmluvy.

Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pripojení boli Všeobecné obchodné podmienky Orange Slovensko,
a.s. Podľa bodu 4.4. obchodných podmienok navrhovateľ mohol odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie
splatných pohľadávok v lehote 45 dní.

Navrhovateľ ako dodávateľ telekomunikačných služieb vyúčtoval odporkyni celkovo sumu 204,88 EUR

za nezaplatené telekomunikačné služby za obdobie 07/2013 - 08/2013 nasledovne:
- faktúrou č.: 5210940054 splatnou dňa 7.7.2013 za dodané telekomunikačné služby sumu 77,75 EUR,
- faktúrou č.: 5214608548 splatnou dňa 6.8.2013 za dodané telekomunikačné služby sumu 127,12 EUR,
- faktúrou č.: 5218288682 splatnou dňa 6.9.2013 za dodané telekomunikačné služby sumu 0,01 EUR.

Listom zo dňa 10.10.2013 navrhovateľ vyzýval odporkyňu na úhradu pohľadávky za zúčtovacie obdobia
07/2013 - 08/2013. Na predmetnú výzvu odporkyňa reagovala, a to čiastočnou úhradou pohľadávky vo
výške 160 EUR.

Podľaust.§44ods.1zák.č.351/2011Z.z.,zmluvouoposkytovaníverejnýchslužiebsapodnikzaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí

pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka ( OZ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorápri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 11 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva

uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať
na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa

neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.
Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu

dohodnutú cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie
náhrady škody súd nemohol navrhovateľovi priznať, nakoľko neboli preukázané zákonné predpoklady
pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. vznik škody, výška škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom odporkyne, t.j. porušením zmluvnej povinnosti a spôsobenou škodou. Aj

napriek tomu, že zo skutkového stavu vyplýva, že odporkyňa porušila svoju zmluvnú povinnosť platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby navrhovateľovi, aj napriek tomu, toto porušenie povinnosti
neviedlo na strane navrhovateľa k vzniku škody, v hodnote zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia/, ktorú navrhovateľ poskytol odporkyni pri vzniku právneho vzťahu
dobrovoľne, ako súčasť svojej obchodnej praktiky na trhu voči budúcim klientom v snahe poskytnúť im o

čosi lepšie podmienky ako poskytujú iní poskytovatelia telekomunikačných služieb na slovenskom trhu.
Táto výhoda sa navyše vzťahovala k zvolenému programu služieb, ktorý si odporkyňa zvolila (napr.
nepožiadať o zníženie programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s
telefónnym operátorom) s tým, že v cene služieb bola započítaná hodnota telef. zariadenia.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:

1. porušenie právnej povinnosti,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných

záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, navrhovateľ
nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4
(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených
dôvodov.

Podľa článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení

nepreukázal.

Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy s odporkyňou preukázané nebolo a teda odporkyňa
svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku
škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá

nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj
R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do

predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlýzisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s

ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou.
Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek
deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať

to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu.
Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom
(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného

vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože
tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po

určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Aj napriek zisteniu, že odporkyňa neplatila navrhovateľovi za dodané služby riadne a včas, nevznikla
týmto jej konaním škoda vo výške doplatku do celkovej hodnoty mobilného telefónu (rozdiel medzi

trhovou cenou a zľavnenou cenou), pretože odporkyňa bola aj tak povinná „zaplatiť celkovú kúpnu cenu“
za telefón podľa zmluvného dojednania v jednotlivých splátkach s viazanosťou na dohodnutú dobu.

Nakoľko nebol preukázaný základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu, súd nárok
navrhovateľa o zaplatenie náhrady škody vo výške 267,38 EUR ako nedôvodný zamietol.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový
vzťah z titulu uzatvorenia zmluvy o pripojení, na základe ktorej navrhovateľ poskytoval odporkyni
verejné telekomunikačné služby. Odporkyňa bola v zmysle týchto zmlúv (časť III., čl. 2, bod 1 písm. a)
Všeobecných podmienok) okrem iného povinná platiť cenu za poskytnuté služby podľa Zmluvy a podľa

Cenníka, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Odporkyňa si túto
povinnosť vo fakturačných obdobiach mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky, spolu vo výške
44,88 EUR neplnila. Poskytnutie služieb telefónneho operátora sporné nebolo, a preto súd zaviazal
odporkyňu na zaplatenie neuhradených služieb spolu vo výške 44,88 EUR.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení
účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Okrem istiny, ktorá pozostáva z neuhradených služieb, si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni aj nárok
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5% ročne od 25.10.2013 do zaplatenia titulom omeškania
s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že odporkyňu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 24.10.2013.
Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd priznal podľa návrhu navrhovateľa, hoci sa odporkyňa

dostaladoomeškaniasúhradouzaposkytnutéslužbyužskôr,posplatnostijednotlivýchfaktúr.Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania odporkyne s plnením peňažného
dlhu bola 0,5% a teda jej navýšenie o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,5% ročný úrok z omeškania.
Súd preto žalobe aj v časti úrokov z omeškania, ale počítaných iba z priznanej istiny, vyhovel.Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo.

Pri uplatnenom nároku 312,26 EUR a priznanej sume 44,88 EUR mal navrhovateľ v konaní úspech
vo výške 14,37% a jeho neúspech je vo výške 85,63%. V tomto prípade vznikli trovy konania len
navrhovateľovi. Neúspech navrhovateľa bol však väčší ako jeho úspech.

Odporkyni nevznikli žiadne trovy konania. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.