Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/186/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221019
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221019.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: K.. K. K., R..: XX.X.XXXX,

XXX XX A. XXX, zastúpeného JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, Hlavná 61, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904,
zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, 040 01
Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO 44
325 452 zo dňa 19. januára 2012 pod sp. zn. X P. XXXX/XXXX,

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 205,67 Eur na účet právneho
zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 16.7.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým by zrušil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn.: XC/XXXX/
XXXX z 19.01.2012 a uložil žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy konania podľa ust. § 40 ods. 1
písm. c) a j) v spojitosti s ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Žalobu odôvodnila tým, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy, je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky. Na
základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť,
pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že platné dohodnutie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je možné
len individuálne. V danom prípade tomu tak však tak nebolo, pretože rozhodcovská doložka tvorí súčasť
poistnej zmluvy. Ďalej žalobkyňa citovala časti niektorých rozhodnutí všeobecných súdov a uviedla,
že súdy SR už svojou judikatúrou ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Na pojednávaní doplnila, že si nie je vedomá, prečo
by mala platiť nejaké ďalšie peniaze. Nevie podľa čoho bola suma uvedená v rozhodcovskom rozsudku
vypočítaná

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrení k nej uviedol, že podaný návrh je neurčitý a
bezdôvodný. Zo žalobnej žiadosti - petitu žalobcu podľa neho nevyplýva určito, jasne a zrozumiteľne
čoho sa domáha, aké právne účinky podanou žalobou sledoval, a z ktorého právneho dôvodu žalobca

žiadarozsudokzrušiť.Podanážalobaneodstraňujestavprávnejneistoty,alenaopakhovytvára.Žalobný
návrh podľa neho nemá zákonné náležitosti a preto je potrebné žalobu zamietnuť.Žalovaný vo vyjadrení ďalej citoval časť preambuly, resp. zdôvodnenia Smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej zámerom je medzi iným, aby
poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú a popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa,

neboli podriadené takému hodnoteniu, pokiaľ sa tieto podmienky berú do úvahy pri výpočte poistného
plateného spotrebiteľom. Uviedol, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve ovplyvňuje tzv. gama
inkasné náklady, a že dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto vstupuje
do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia, teda aj v prípade poistenia osôb. Rozhodcovská
doložka v poistnej zmluve teda v dôsledku priameho účinku smernice nepodlieha súdnemu prieskumu,

lebo je to v rozpore so zámerom smernice.

Ďalej žalovaný uviedol, že navrhovateľ odôvodňuje neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy ust. § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia sa za neprijateľné podmienky
považujú ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžadujú, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní - vynechaná podľa neho je už však veta,

ktorá by túto normu uvádzala do súladu so zámerom smernice - „na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia
právnych predpisov“. Podľa neho transpozícia smernice 93/13/EHS do O.z. bola zaťažená hrubou
prekladovou chybou pri preklade tejto smernice do slovenského jazyka, a poukázal na podľa neho
nesprávny preklad bodu 1 písm. q) prílohy tejto smernice. Uviedol, že keďže je v právnom poriadku SR
rozhodcovské upravené v zákone, tak nie je ani možná aplikácia tejto prílohy v tom zmysle, že samotné

dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských vzťahoch.

Vo vzťahu k namietaným dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalovaný uviedol, že
rozhodcovská doložka bola medzi navrhovateľom a odporcom dojednaná individuálne, nie je preto
neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Uviedol, že rozhodcovská doložka

bola uvedená a dojednaná v rámci Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, obsahujúcich len dva
body, pričom bod 2. týchto dojednaní obsahuje rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na XV. časť
VPP. Táto XV. časť VPP sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah len v prípade súhlasu poistníka
s Osobitnými zmluvnými dojednaniami č.01/2007. Uviedol, že v tomto prípade išlo medzi účastníkmi
o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže navrhovateľ podľa vlastnej

vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných
dojednaniach. Pokiaľ by navrhovateľ rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na
zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. Dôsledkom individuálnej voľby (výberu) poistníka z viacerých
alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Uviedol, že nie je podstatné, ktorá strana
podmienku formulovala, ale podstatná je tá skutočnosť, že tu existuje právo oboch strán podmienku

individuálne odmietnuť, prijať alebo modifikovať, a to v dôsledku ich osobitného dojednania. K ďalším
skutočnostiam uvedeným v žalobe žalovaný uviedol, že žalobca bol v rozhodcovskom konaní úplne
pasívny a nevyužil žiadne zo svojich procesných práv. Predmetný rozhodcovský rozsudok vydal
nezávislý rozhodcovský orgán, ktorého výberom poveril žalovaný tretiu osobu, v súlade s dohodnutým
spôsobom ustanovovania rozhodcov. Rozhodovací proces podľa neho nemohol žiaden z účastníkov

ovplyvniť viac ako druhý účastník.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, kópie spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/
XXXX/XXXX a výsluchom žalobkyne, a zistil tento skutkový stav:

Dňa 27.3.2008 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Z priloženej
prílohy súd zistil, že v rovnaký deň žalobkyňa podpísala Všeobecné poistné podmienky pre poistenie
zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. (ďalej len „VPP“) marginálne v spodnej časti
označené ako Všeobecné poistné podmienky (21-05-07).

Z nespochybnených tvrdení účastníkov a spisu Arbitrážneho súdu Košice vyplýva, že žalobou zo dňa
2.1.2012 označenou ako návrh na začatie konania o zaplatenie 102,90 Eur a návrh na splátkový
kalendár podanou na Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice sa žalovaný domáhal, aby
rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým by žalobkyni (vtedy žalovanej) uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému (vtedy žalobcovi) dlžnú pohľadávku vo výške 102,90 Eur a trovy konania, a to

do piatich dní od jeho doručenia. Odôvodnil ju tým, že v okolnostiach prípadu mu vznikla na základe
časti XVII. odst. 7a (resp. odst. 8, ak sa na poistenie vzťahujú poistné podmienky s účinnosťou od
1.1.2012 alebo od 1.1.2011) príslušných všeobecných poistných podmienok voči žalovanému (teraz
žalobcovi) pohľadávka vo výške 102,90 Eur, ktorá mala zodpovedať nákladom poisťovne vynaloženýmna uzavretie poistenia, a ktorú mu žalobkyňa (vtedy žalovaná) dodnes neuhradila a nedošlo ani k jej
zápočtu voči prípadnej pohľadávke žalobcu (vtedy žalovanému) na odkupnú hodnotu alebo poistné
plnenie. Poukázal pritom na to, že podľa časti XV. poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistenia,

sa vzájomné spory medzi nimi prejednajú v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. s
tým, že rozhodcovská doložka odkazujúca explicitne na časť XV. Všeobecných poistných podmienok
bola samostatne dohodnutá v rámci osobitných dojednaní k poistnej zmluve. Poplatok za konanie podľa
potvrdeniaoprijatínávrhu(č.l.61)ispisovéhoprehľaduspisuArbitrážnehosúduKošicezaplatenýnebol.

Arbitrážny súd Košice tejto žalobe s poukazom na časť XVII. ods. 7a (resp. ods. 8, ak sa v okolnostiach
prípadu aplikujú všeobecné poistné podmienky účinné od 1.1.2010 a 1.1.2011), znenie poistnej zmluvy
a všeobecným odkazom na ďalšie listiny predložené žalobcom a jeho tvrdenia v celom rozsahu
vyhovel, a podľa jeho písomného vyhotovenia dňa 19.1.2012 vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým
žalobcovi (vtedy žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť požadovanú sumu, alebo v tej istej lehote
podať odpor. V odôvodnení poukázal aj na to, že z písomného poverenia žalobcu z 1.1.2009, resp.

z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých
sporov Arbitrážny súd Košice, a tento je orgánom príslušným vo veci konať a rozhodnúť. Súčasťou
rozhodcovského rozsudku bolo i poučenie, že podmienkou prihliadania na odpor žalovaného je
zaplatenie poplatku za podanie odporu, ktorý je vo výške 72,- Eur, a je splatný spolu s podaním odporu.
Rozhodcovský rozsudok bol podľa doručenky Arbitrážneho súdu Košice žalovanej (teraz žalobkyni)

doručený 18.6.2013.

Z ďalších dôkazov žalovaným navrhovaný výsluch sprostredkovateľky poistenia k zisteniu splnenia
informačnejpovinnostiopodmienkachzmluvyvovzťahukžalobkyni súd,vzhľadomnapredmetkonania
a jeho hodnotenie, už nepovažoval za potrebné a účelné, a preto tento ani nevykonal.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa § 41 ods. 1 ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

V danom prípade súd, aj vzhľadom na námietky žalovaného, najprv osobitne preskúmal podmienky

konania. Žalovaný namietal, že podaný návrh je neurčitý a bezdôvodný. Zo žalobnej žiadosti - petitu
žalobcu podľa neho nevyplýva určito, jasne a zrozumiteľne čoho sa domáha, aké právne účinky podanou
žalobou sledoval, a z ktorého právneho dôvodu žalobca žiada rozsudok zrušiť. Žalobný návrh podľa
neho nemá zákonné náležitosti a preto je potrebné žalobu zamietnuť. Podľa názoru súdu však podanážaloba obsahovala všetky esenciálne obsahové náležitosti návrhu v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p..
Je z nej zrejmé, že smeruje proti rozhodcovskému rozsudku a domáha sa jeho zrušenia, a to s
poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK a námietku, že rozhodcovská doložka je neplatná, teda

z dôvodu popierania platnosti rozhodcovskej doložky, ako aj s poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm.
j) zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, teda z dôvodu že pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Zo žiadneho právneho predpisu
pritom nevyplýva povinnosť žalobcu formulovať dôvody návrhu priamo v jeho petite, a ani potreba ich
(tomu zodpovedajúceho) prevzatia do výroku rozsudku. V danom prípade pri zrušení rozhodcovského

rozsudku nejde o určovací návrh. Aj dispozícia normy v ust. § 40 ods. 1 ZoRK umožňuje domáhať
sa len zrušenia rozhodcovského rozsudku, a teda predpokladá len zrušovací, a nie určovací petit (a
v nadväznosti na to aj výrok prípadného vyhovujúceho rozsudku). Dôvody zrušenia rozhodcovského
rozsudku (rozhodnutím všeobecného súdu) sú síce s poukazom na ust. § 43 ods. 1 ZoRK nepochybne
významné aj pre ďalší právny režim vzťahov medzi účastníkmi, určitosti rozhodnutia súdu a jeho účinkov
(podobne ako vo vzťahu k posudzovaniu iných procesných otázok - napr. k otázke res iudicata) však

nebráni ich uvedenie „len“ v rámci odôvodnia pri uvedení toho, ako súd vec právne posúdil, práve tak
ako to predpokladá priamo aj zákon (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenie § 40 ods. 1 ZoRK umožňuje
súdny prieskum tuzemských rozhodcovských rozsudkov, a ako vyplýva z cit. ust. § 40 a 41 ZoRK, takúto
žalobu možno podať, z dôvodov v nich uvedených, proti každému rozhodcovskému rozsudku, keď na jej
podanie a konanie o nej zákon, okrem zachovania 30 dňovej lehoty odo dňa doručenia rozhodcovského

rozsudku, nevyžaduje žiadne ďalšie osobitné predpoklady. V posudzovanom prípade žaloba smeruje
proti vydanému tuzemskému rozhodcovskému rozsudku zo dňa 19.1.2012, ktorý bol žalobkyni doručený
18.6.2013,žalobkyňa(akoúčastníkrozhodcovskéhokonania)saňoudomáhazrušeniarozhodcovského
rozsudku, žalobu odôvodnila prípustnými dôvodmi podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) ZoRK, a podala na
súd 16.7.2013, teda v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od jeho doručenia. Preto považoval súd

uvedené procesné námietky žalovaného za nedôvodné a rozhodcovský rozsudok vecne preskúmal v
hľadísk uvedených v § 40 ods. 1 ZoRK.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak jeden z účastníkov

rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

1. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Žalobkyňa v danom prípade, okrem iného, popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Podľa napadnutého

rozhodcovského rozsudku rozhodcovské konanie vychádzalo z časti XV. Všeobecných poistných
podmienok k poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť,
že poskytovanie poistenia bolo predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného (dodávateľ) a žalobkyňa
je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ) je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi, spolu

so všeobecnými poistnými podmienkami (a rozhodcovskou doložkou) tvoriacimi jej súčasť, spadá pod
režim spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. OZ, u ktorých
1. v zmysle § 52 ods. 2 OZ zmluvné podmienky (dojednania) nimi upravené, sa nemôžu odchýliť od
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkých iných ustanovení upravujúcich právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ (žalobca), v neprospech spotrebiteľa (žalobcu), a ktoré
2. v zmysle § 53 ods. 1 OZ nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ak neboli individuálne dojednané.

Podľa rozhodcovskej doložky a časti XV. Všeobecných poistných podmienok, poisťovňa a poistník sa
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Toto ustanovenie nepochybne zodpovedá definícii neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ (ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní), čo nespochybnil
ani žalovaný. V zmysle tohto všeobecne záväzného indikatívneho zoznamu neprijateľných podmienok
(§ 53 ods. 4 OZ) je teda jednou z neprijateľných podmienok, a pre posúdenie jej platnosti bolo preto
rozhodujúce zistenie v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, či, tak ako to namieta aj žalovaný, bola individuálne
dojednaná.

Za individuálne dojednanú podmienku, osobitne v prípade tzv. formulárových zmlúv, napísaných
na vopred pripravených tlačivách (ako tomu bolo aj v tomto prípade), možno pritom podľa súdu
považovať iba takú podmienku, ktorú si zmluvné strany vyjednali osobitne, na základe zvláštnej
požiadavky zmluvnej strany, mimo obvyklého štandardného rámca väčšiny zmlúv. Opačný prípad, keď je

zmluvná podmienka prítomná v drvivej väčšine, možno vo všetkých obdobných zmluvách uzatváraných
dodávateľom, totiž indikuje záver, že bola súčasťou štandardných zmlúv, v rámci obchodných praktík
výsledkom obvyklého uzatvárania zmlúv (teda nie individuálne dojednaná), a druhej (slabšej) zmluvnej
strane nejakým spôsobom nanútená. Je totiž prakticky vylúčené, aby si spotrebitelia, individuálne
odlišný, nachádzajúci sa v rôznych životných situáciách, so svojimi rôznymi potrebami a z toho plynúcimi

požiadavkami, individuálne vyjednali úplne identickú podmienku. Toto má napokon svoje vyjadrenie aj
v ust. § 53 ods. 2 OZ, podľa ktorého za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah.

Žalovaný poukazoval na to, že rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná samostatne pod

textom VPP v rámci Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, obsahujúcich len dva body, pričom
bod 2. týchto dojednaní obsahuje rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na XV. časť VPP.
Táto XV. časť VPP sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah len v prípade súhlasu poistníka s
Osobitnými zmluvnými dojednaniami č.01/2007. Žalobkyňa podľa vlastnej vôle mohla a nemusela
osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by

žalobkyňa rozhodcovskú doložku nepodpísala, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP a teda na
poistný vzťah. Dôsledkom individuálnej voľby (výberu) poistníka z viacerých alternatív je individuálne
dojednaná zmluvná podmienka. Žalobkyňa mala teda podľa neho dve možnosti spolu s podpisom
poistnej zmluvy a VPP - podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím
by prijala z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať, čím

by vylúčila použitie ustanovenia čl. XV. VPP, avšak jej poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý.

Už z uvedeného je zrejmé, že zmluvné ustanovenie o rozhodcovskej doložke bolo pripravené vopred, a
hoci sa s ním žalobkyňa mohla oboznámiť pred jeho podpisom, nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah,
a toto ustanovenie tak v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ nemožno považovať za individuálne dojednané.

Žalobkyňa mala k osobitným zmluvným dojednaniam na výber len, či predložený návrh podpíše alebo
nie. Pri rozhodcovskej doložke (odkazujúcej na časť XV. Všeobecných poistných podmienok) však v
tomto prípade nešlo len o to, či sa účastníci podrobia rozhodcovskému konaniu alebo nie, ale aj o
dohodunaosoberozhodcu(rozhodcov)alebonapostupejehododatočnéhoustanoveniapodľačastiXV.Všeobecných poistných podmienok (obsiahnutých v predtlačenom formulári), a v konečnom dôsledku
aj o dohodu o pravidlách rozhodcovského konania (§ 26 ods. 2, § 12 ods. 6 ZoRK), ktorých obsah (na
predtlačenom formulári) však už žalobkyňa (spotrebiteľ) nemohol ovplyvniť, a bol tak viazaný obsahom,

ktorý mu jednostranne (bez individuálneho dojednania) nanútil žalovaný (dodávateľ). V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na žalovaným citované (č.l. 78) „Princípy európskeho zmluvného práva“ (PECL), podľa
ktorých „Podmienka je „individuálne dojednaná“ ak bola výslovným predmetom rokovaní medzi
stranami. Tieto rokovania môžu viesť ku zmene alebo vypusteniu podmienky navrhnutej druhou
stranou“ (PECL, IURA edition, Bratislava 2009, s. 122).

Okrem toto, aj z formálnej stránky, podľa gramatického výkladu, súd poukazuje na to, že rozhodcovská
doložka bola písomne dojednaná v rámci tzv. ďalších zmluvných dojednaní súčasne s inými
ustanoveniami (napr. o zániku poistenia pre neplatenie). Obsahu pojmu individuálne (dojednanie), však,
okrem vyššie uvedeného, podľa Slovníka slovenského jazyka, zodpovedá pojem jednotlivo, osobitne,
svojrázne. V danom prípade teda rozhodcovská doložka nebola dojednaná ani gramaticky jednotlivo a

osobitne (a teda individuálne), ale len spolu s ďalšími zmluvnými ustanoveniami (v ich rámci), pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť meniť ich obsah, resp. pôsobenie niektorých z nich vylúčiť.

Žalovaný na preukázanie tvrdení o individuálnom dojednaní poukázal len na osobitné umiestnenie
rozhodcovskej doložky oddelene od ostatného textu s podpisom pod ňou a na informovanosť

spotrebiteľa o všetkých podmienkach poistného vzťahu. Samotná oddelenosť ďalších zmluvných
dojednaní (s rozhodcovskou doložkou) od ostatného textu, keď nebolo preukázané, že by spotrebiteľ
mohol ovplyvniť ich obsah, a keď rozhodcovská doložka bola zároveň súčasťou iných zmluvných
ustanovení, však neznamená, tak ako bolo vysvetlené vyššie, že bola individuálne dojednaná. Nič by
na tom nezmenila ani prípadná výslovná informovanosť spotrebiteľa o všetkých podmienkach poistného

vzťahu, ku ktorej pritom žalovaný poukazoval len na všeobecný, a v tomto smere nič nehovoriaci,
Záznam o požiadavkách a potrebách klienta vypracovaný sprostredkovateľom.

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, zákonnú prezumpciu neindividuálneho dojednania
zmluvných ustanovení a neunesenie dôkazného bremena opaku zo strany žalovaného podľa § 53 ods. 2

OZ (podľa ktorého zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak), mal preto súd za to, že rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne, a preto je s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ ako
neprijateľná podmienka neplatná.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky však súd videl aj z ďalších dôvodov.

2. Podľa § 8 ods. 1 ZoRK zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu
(rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.

Podľa § 12 ods. 6 ZoRK zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie
určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho
rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred
týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

V zmysle rozhodcovskej doložky vo Všeobecných poistných podmienkach v časti Osobitné zmluvné
dojednania (č.l. 86) sa účastníci dohodli, že namiesto súdneho konania sa z dôvodu účelnosti,

praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto všeobecných
poistných podmienok. Podľa časti XV. bod 2. Všeobecných poistných podmienok pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu,resp.nezriadistályrozhodcovskýsúd,buderozhodcovskýsúdvytvorenýpodľapotrebyodprípadu
k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne.

Ustanovenia § 8 ods. 1, resp. § 12 ods. 6 ZoRK umožňujú zmluvným stranám v rozhodcovskej zmluve
dohodnúť sa na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo postupe jeho dodatočného ustanovenia, resp. že
svoj spor predložia určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Pokiaľ sa nedohodnú, platí podpornepostup v zmysle ust. § 8 ods. 2 ZoRK. Z citovaného zmluvného ustanovenia však podľa názoru
súdu nevyplýva určite a zrozumiteľne, že sa zmluvné strany dohodli na osobe rozhodcu (rozhodcov),
pripadne na určitom (konkrétnom) postupe jeho dodatočného ustanovenia, alebo že svoj spor predložia

určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Zákon pritom vyžaduje dohodu o osobe sudcu, postupe jeho
ustanovenia, alebo o určitom (konkrétnom) stálom rozhodcovskom súde. Zo slovného vyjadrenia, a
ani z celkového obsahu časti XV. Všeobecných poistných podmienok, tvoriacej súčasť rozhodcovskej
zmluvy,všakvtejtosúvislostižiadnakonkrétnadohodanevyplýva.Akoprejavvôle,vtomtodvojstrannom
právnom úkone (zmluve), smerujúci k zloženiu rozhodcovského súdu, je tak toto vyjadrenie neurčité,

akoby so zachovaním všetkých alternatív, prípadne ponechaním výberu na vôľu poisťovne. Neurčitosť
tohto dojednania preukazuje aj to, že dokonca i v prípade, ak by naopak druhá zmluvná strana
(spotrebiteľ) chcela na základe rozhodcovskej doložky svoj nárok a spor s poisťovňou uplatniť v
rozhodcovskom konaní, určenie resp. neurčenie rozhodcu alebo určitého stáleho rozhodcovského súdu
z neho nevyplýva, a musela by sa so žiadosťou o ich určenie alebo výklad obrátiť na poisťovňu. Takéto
neurčité zmluvné dojednanie je však v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ neprípustné, pre neurčitosť neplatné, a

ako súčasť rozhodcovskej doložky tak spôsobuje aj neurčitosť a neplatnosť časti rozhodcovskej zmluvy
v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ.

3. Podľa § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie.
Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho

práv a na ich ochranu.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V nadväznosti na vyššie uvedené je tiež zrejmé, že časť XV. bod 2. Všeobecných poistných podmienok,
tvoriaca súčasť rozhodcovskej doložky (zmluvy), okrem svojej neurčitosti vo vzťahu k zloženiu
rozhodcovského súdu, zveruje určenie osoby rozhodcu alebo určitého stáleho rozhodcovského súdu,
resp. spôsobu ich ustanovenia, iba poisťovni. Takéto zmluvné ustanovenie je však svojim obsahom a
účelom v príkrom rozpore s ust. § 17 ZoRK, podľa ktorého majú účastníci rozhodcovského konania

v rozhodcovskom konaní rovné postavenie, ako aj v zrejmom rozpore s ustanovením rozhodcu podľa
§ 8 ods. 1, prípadne § 12 ods. 6 ZoRK dohodou zmluvných strán, resp. s ustanovením rozhodcu
podľa § 8 ods. 2 ZoRK rovnakým pôsobením zmluvných strán (každá zmluvná strana jedného
rozhodcu) alebo inou (nezávislou) osobou. Na zdôraznenie toho súd pripomína, že v zmysle ust. §
52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, a teda zmluvné ustanovenia v spotrebiteľských
zmluvách sa nesmú odchýliť od žiadnych ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ (v tomto prípade od ustanovení upravujúcich rozhodcovské konanie), v neprospech

spotrebiteľa. Pri tejto interpretácii, už len doplnkovo, súd poukazuje aj na súčasné znenie výkladového
pravidla podľa § 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V danom prípade sa však časť XV. bod 2. Všeobecných poistných podmienok svojim obsahom a účelom
odchýlila od zákona určujúceho rovné postavenie zmluvných strán pri ustanovení rozhodcu, je s ním v
rozpore, a preto je v tejto časti (o ustanovení rozhodcu podľa vôle poisťovne) rozhodcovská zmluva pre
rozpor so zákonom neplatná aj podľa § 39 OZ.

Vo vzťahu k námietkam žalovaného o obmedzeniach aplikácie smernice 93/13/EHS na poistné zmluvy
a nesprávnosti jej transpozície (prekladu) do vnútroštátneho práva súd poznamenáva, že uvedené
právne závery nie sú výsledkom aplikácie tejto smernice, a nie je z nich zrejmý ani vplyv k aplikovanýmzákonným ustanoveniam, a preto sa nimi súd ani bližšie nezaoberal. Len na margo týchto tvrdení súd
pripomína, že vo vzťahu k tejto smernici a jej uplatňovaniu žalovaný opomína inú časť jej preambuly,
resp. zdôvodnenia, podľa ktorej členské štáty by mali mať možnosť výberu, so zreteľom na zmluvu,

poskytnúť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany prostredníctvom vnútroštátnych ustanovení, ktoré sú
prísnejšie ako ustanovenia tejto smernice, ako aj skutočnosť, že príloha tejto smernice stanovuje len
indikatívny zoznam neprijateľných zmluvných podmienok, a členské štáty tak môžu stanoviť aj inak
(ďalšie, alebo prísnejšie).

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Poznámka 13a pod čiarou obsahuje iba príkladmý výpočet niektorých ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a rozsah posudzovania porušenia všeobecne záväzných

právnych predpisov v zmysle cit. ustanovenia, okrem toho že sa majú vzťahovať na ochranu práv
spotrebiteľa, tak nie je nijako ohraničený. Pojem všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa pritom nemá žiadnu legálnu definíciu, a podľa názoru súdu tak nimi možno rozumieť všetky
všeobecne záväzné právne predpisy ustanovené na ochranu práv rôznych subjektov, ktoré sa v tom
ktorom prípade dotýkajú subjektu v postavení spotrebiteľa. Na ochranu práv spotrebiteľa totiž neslúžia

iba osobitné predpisy vzťahujúce sa výlučne na spotrebiteľov, ale aj iné všeobecne záväzné právne
predpisy, ktoré sa v tom ktorom prípade dotýkajú práv spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené, vo vzťahu k ustanoveniam spôsobujúcim značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a k porušeniu všeobecne záväzných právnych

predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, s dosahom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, by v danom
prípade podľa zisteného skutkového stavu a názoru súdu ďalej bolo možné uvažovať aj
- o porušení rovnosti účastníkov (značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach) tým, že rozhodcu
vyberala iba poisťovňa bez ingerencie spotrebiteľa,
- o porušení rovnosti účastníkov tým, že odpor spotrebiteľa proti rozhodcovskému rozsudku bol

podmienený zaplatením poplatku za podanie odporu, hoci druhej strane bolo umožnené rozhodcovské
konanie a vydanie rozhodcovského rozsudku bez toho, aby zo spisu vyplývala úhrada poplatku za návrh,
- o porušení rovnosti účastníkov a zákona o rozhodcovskom konaní (na ochranu práv spotrebiteľa)
tým, že rozhodcovský súd vychádzal z tvrdení iba jednej strany a bez dôkazov o dojednaní povinnosti
zaplatiť províziu v konkrétnej výške, hoci podľa § 26 ods. 2 ZoRK mal postupovať tak, aby skutkový

stav zistil úplne, podľa § 30 ods. 2 ZoRK i v prípade nečinnosti žalovaného pokračovať bez toho,
aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu, a podľa § 30 ods. 3 ZoRK rozhodnúť na
základe dôkazov, ktoré mu boli predložené (zákon rozhodcovský rozsudok v skrátenom konaní nepozná,
podaním „odporu“ sa rozhodcovský rozsudok nezrušuje, v zmysle kogentných ust. § 35 a § 37 ZoRK ho
možno preskúmať iba na základe dohody v rozhodcovskej zmluve, a to vždy iným rozhodcom)

- o porušení zákona o rozhodcovskom konaní tým, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská
zmluva nevzťahovala (mimo rámca rozhodcovskej doložky), keď rozhodoval stály rozhodcovský súd,
hoci podľa časti XV. bod 2 Všeobecných poistných podmienok (keďže poisťovňa nepoverila osobitnú
právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp.
nezriadila stály rozhodcovský súd) mal byť rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k

prípadu troma fyzickými osobami, a podľa § 26 ods. 2 ZoRK mal rozhodcovský súd pripravovať a viesť
rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania, a
- o porušení zákona o rozhodcovskom konaní a ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, keď rozhodcovský súd prisúdil poisťovni osobitný provízny náklad na uzavretie poistenia, o
ktorom nebol spotrebiteľ preukázateľne informovaný, hoci

podľa § 33 ods. 2 ZoRK rozhodcovský súd nemôže prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v
rozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovnaochranuprávspotrebiteľa,najmä
ak obsahuje neprijateľnú podmienku, a podľa indikatívneho zoznamu § 53 ods. 4 písm. a) a v) OZ za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ
plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a ustanovenia, ktoré požadujú

od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne
informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté
protiplnenie.Hoci všetky tieto ďalšie možné dôvody na zrušenie rozhodcovského súdu súd považuje za nemenej
dôležité, dotvárajú celkový obraz o markantnom zneužívaní práva a postavenia silnejšej zmluvnej strany
(hraničiacom s úmyselným organizovaným zavádzaním spotrebiteľov do omylu s podozrením, že sa

podnikateľ spolieha na neinformovanosť a nečinnosť priemerného spotrebiteľa a tak pravdepodobnosť
jeho úspechu v prevažnej väčšine prípadov), vzhľadom na záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky,
postačujúci už samostatne na zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa týmito dôvodmi pre nadbytočnosť
už bližšie nezaoberal, a rozhodcovský rozsudok zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pre neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK.

Keďže dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bol dôvod podľa § 40 ods.1 písm. c) ZoRK, po
právoplatnosti jeho zrušenia bude súd v zmysle ust. § 43 ods. 1 ZoRK pokračovať v konaní vo veci
vedenej pôvodne v rozhodcovskom konaní v rozsahu uvedenom v žalobe doručenej rozhodcovskému
súdu.

O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobkyni ako účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd v roku 2013) po 60,07 Eur a 1 úkon právnej služby za účasť na pojednávaní
15.12.2014 vo výške 61,87 Eur, čo po prirátaní režijného paušálu vo výške 2 x 7,81 Eur k dvom úkonom

v roku 2013 a 1 x 8,04 Eur k úkonu v roku 2014 predstavuje spolu 205,67 Eur. Súd nepriznal žalobkyni
náhradu trov konania uplatnenú za 2 úkony právnej služby - písomné vyjadrenie zo dňa 25.9.2013
a 10.3.2014, nakoľko prvým na základe výzvy súdu len vyjadrila (doplnila) aby sa o navrhovanom
odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku rozhodlo formou predbežného opatrenia (ktoré bolo
zamietnuté), a druhým bez výzvy súdu (hoci v nej tvrdí opak) predložila vyjadrenie, ktorým podľa jeho

prevažného obsahu iba dopĺňala žalobu, nebolo vyžiadané súdom a odôvodnené ani žiadnou zvláštnou
procesnou situáciou, a preto ho súd nepovažoval za potrebné na účelné uplatňovanie práva. Vo vzťahu
k prípadným pochybnostiam o náhrade trov konania v súvislosti s nadväzujúcim konaním súd poukazuje
na to, že teraz rozhodoval o trovách tohto konania, v ktorom bola žalobkyňa úspešná, a ktoré jej
preukázateľne vznikli. O trovách ďalšieho nadväzujúceho, ale samostatného konania, ktorého predmet

je odlišný, a ktorého výsledok nemožno dopredu prejudikovať, sa bude rozhodovať v inom konaní. Pre
úplnosť súd poukazuje na to, že o trovách rozhoduje na návrh (kedykoľvek), v zmysle ust. § 151 ods. 1
O.s.p. iba spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.

1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.