Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712213492
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8712213492.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösllingova 4, p r o t i žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 4C/367/2012-49 zo dňa 04.09.2014 a proti
uzneseniu č.k. 4C/367/2012-69 zo dňa 03.12.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu 1.stupňa.

P o t v r d z u j euznesenie súdu 1.stupňa č.k. 4C/367/2012-69 zo dňa 03.12.2014.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňaI.výrokomžalobuzamietol.II.výrokomvyslovil,žežalovanej
náhradu trov konania nepriznáva.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ust. § 3 ods. 1, 2 § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2, § 16
ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.05.2011 a od 01.06.2011 (Exekučný poriadok).

Žalobou podanou na Okresný súd Poprad 27. 9. 2012 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť jej titulom náhrady majetkovej škody 125 eur, titulom náhrady nemajetkovej ujmy 495
eur a náhradu trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Uznesením z 19. 10. 2012 č. k. 6NcC/ 75/2012 - 14 Krajský súd v Prešove vyhovel námietke zaujatosti

sudcov Okresného súdu Poprad vznesenej žalobkyňou, z prejednania a rozhodovania veci vylúčil
všetkých sudcov Okresného súdu Poprad a vec prikázal na ďalšie konanie Okresnému súdu Kežmarok.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. 2. 2013.

Právny základ žaloby žalobkyňa v danej veci dôvodila nárokom na náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Poprad ako
exekučného súdu spočívajúcim v nerozhodnutí o jej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v zákonnej lehote 15 dní od doručenia žiadosti a v jeho bezdôvodnej nečinnosti po podaní
žiadosti v dĺžke viac ako 9 mesiacov, opierajúc nárok o ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.Možno prisvedčiť žalobkyni, že v danej veci v čase podania žiadosti o udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi na vykonanie predmetnej exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Exekučný
poriadok stanovoval procesnú lehotu 15 dní na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pričom z tejto

procesnej lehoty nevylučoval výslovne prípady, ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.

V danej veci exekučný súd po doručení žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi (15. 6.
2009) žiadosť, návrh a rozhodcovský rozsudok preskúmal, a uznesením z 20. 7. 2009 exekučné
konanie sčasti, a to ohľadne vymoženia zmenkového úroku zastavil. Súčasne však dňa 20. 7. 2009

udelil súdnemu exekútorovi aj poverenie na vykonanie exekúcie vo zvyšnej časti. Uznesenie o zastavení
exekučného konania sčasti zmenkového úroku z 20. 7. 2009 nadobudlo právoplatnosť v spojení s
rozhodnutím odvolacieho súdu 3. 10. 2013.

Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že v danej veci exekučný súd postupoval nesprávne, ak
o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia nerozhodol v 15-dňovej zákonnej lehote. Exekučný

súd žiadosti plne dôvodne v celom rozsahu nevyhovel a pre rozhodnutie o čiastočnom zastavení
exekučného konania, ktorého správnosť potvrdil odvolací súd, nebol viazaný žiadnou lehotou. O udelení
poverenia na vykonanie exekúcie vo zvyšnej časti exekučný súd v danej veci rozhodol súčasne so
zastavením exekúcie v časti zmenkového úroku 20. 7. 2009, tzn. 40 dní po doručení žiadosti o udelenie
poverenia (nie 9 mesiacov, ako to v žalobe tvrdí žalobkyňa). Správnosť uznesenia prvostupňového súdu

o čiastočnom zastavení exekúcie bola potvrdená rozhodnutím odvolacieho súdu .

Za tejto situácie súd nemohol prijať vo veci právny záver o nesprávnom úradnom postupe exekučného
súdu spočívajúcom v porušení povinnosti rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

Za nesprávny úradný postup zákon č. 514/2003 Z. z. považoval okrem porušenia povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, aj nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (cit. ust. § 9).

Na základe skutočností zistených v danej veci súd nemohol prisvedčiť ani tvrdeniu žalobkyne, že
exekučný súd bol od doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie, tzn. od 15. 6. 2009 do vydania poverenia 9 mesiacov nečinný. Rozhodovanie prvostupňového
exekučného súdu o žiadosti trvalo celkom 40 dní. V tejto dobe exekučný súd exekúciu čiastočne zastavil

a vo zvyšnej časti udelil súdnemu exekútorovi poverenie. Súd teda nebol nečinný a vzhľadom na
zákonnú povinnosť materiálneho prieskumu rozhodcovského rozsudku ako je vyššie uvedené svoju
činnosť po doručení žiadosti o udelenie poverenia vykonával v danej veci sústredene a efektívne.

Vychádzajúc z okolnosti predmetného exekučného konania, v ktorom súd nebol nečinný, svoju činnosť

vykonával sústredene a efektívne, a v ktorom jeho rozhodovanie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie trvalo 40 dní, v celom rozsahu poukazujúc na argumentáciu Ústavného súdu SR
v uvedenom náleze súd v danej veci prijal záver, že exekučný súd v exekučnom konaní nepostupoval
nesprávne a konanie súdu nemožno kvalifikovať ako konanie so zbytočnými prieťahmi.

Keďže žalobkyňa nepreukázala splnenie jednej zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Vzhľadom na tento právny záver súd prvého stupňa nepovažoval za hospodárne vykonávať ďalšie
dokazovanie vo veci a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

Ďalej súd prvého stupňa dodal, že aj v prípade záveru, že by sa vo veci jednalo o nezákonný úradný
postup spočívajúci v zbytočných prieťahoch súdu, tento nesprávny úradný postup sám osebe ešte
nepredstavuje škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O majetkovú ujmu, ktorá je
odškodniteľnápodľazákonač.514/2003Z.z.,pôjdeibavtedy,akbymaltakýtonesprávnyúradnýpostup
dopad do majetkovej sféry účastníka. Pojem skutočná škoda a ušlý zisk (§ 17 ods. 1 Zákona 514/2003

Z. z.) je potrebné vykladať v súlade s jeho všeobecným vymedzením v Občianskom zákonníku, a najmä
s ustálenou súdnou judikatúrou (keďže Občiansky zákonník sám definíciu neobsahuje), nakoľko vzťah
zákona č. 514/2003 Z. z. k Občianskemu zákonníku je vzťahom špeciality, v zmysle ktorej všeobecnúúpravu je možné použiť všade tam, kde špeciálny predpis jej aplikáciu nevylučuje výslovným zákazom
alebo tým, že neustanoví niečo iné.

Súd prvého stupňa je toho názoru, že náklady spojené s činnosťou žalobkyne uskutočňovanou vo veci
správy a udržateľnosti pohľadávky, pre ktorú bola exekúcia v danej veci vedená (pracovné výkony
zamestnancov,správainformačnéhosystému)vobdobí,ktoré podľajejtvrdenízbytočneuplynulomedzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutia o nej, bez ďalšieho, nemožno považovať za
skutočnú škodu.

Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku vznesenú žalovanou v konaní, súd dodáva, že v zásade platí,
že nárok, ktorý nevznikol (alebo nie je daný), sa nemôže premlčať.

Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej ohľadne nesplnenia podmienky predbežného prerokovania nároku,
súd dodáva, že v konaní súd nepovažoval za sporné, že Ministerstvo spravodlivosti SR nárokom

žalobkyne, ktoré podľa jej tvrdení žalobkyňa hromadne v obdobných veciach predbežne u nej uplatnila
23. 4. 2012, v lehote 6 mesiacov nevyhovelo.

Výrokonáhradetrovkonaniasúdprvéhostupňaodôvodnilpodľaust.§142ods.1Občianskehosúdneho
poriadku. Žalovanej, ktorá v konaní mala úspech a ktorá o náhradu trov požiadala, prislúcha právo na

náhradu trov účelne vynaložených na bránenie práva v konaní. Keďže žalovaná trovy tohto konania v
lehote 3 dní od vyhlásenia tohto rozsudku nevyčíslila (§ 151 ods. 1) a zo spisu jej žiadne trovy konania
nevyplývajú (§ 151 ods. 2), súd žalovanej náhradu trov tohto konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným

v ust. § 221 ods.1 písm.h/ a f/ O.s.p. a § 205 ods.2 písm.c/, f/ O.s.p. účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a neúplne zistil
skutkový stav, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolateľ namietal to, že súd prvého stupňa rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie" novou
právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne
v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase
vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva,

ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k
založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej
interpretácii, dopustil sa postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Takéto
rozhodnutie musí byť preto zrušené.

S poukazom na článok 144 ods. 1 Ústavy SR a § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd svojim
rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

V ďalšom odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že tento nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením

zákonnej lehoty. Exekučný súd však uvedené ignoroval a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý
je neakceptovateľný. Pritom právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie mohla byť odstránená len
rozhodnutím exekučného súdu.

K úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou odvolateľ uviedol, že súdu neprináleží polemizovať o

vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy
delegeferendasúneprípustnýmsúdnymaktivizmom,ktorésvojemeritórnerozhodnutianemôženanich
založiť. Súd tak úplne neguje stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrassburgu.

Odvolateľ ďalej súdu vytýkal jeho nesústredenú činnosť, keď vyjadril svoje presvedčenie o rozpore

exekučného titulu so zákonom, kedy vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúvisia.Poznamenal, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným
znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu

negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Namietal,
že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné oboznámenie sa s predloženým znaleckým posudkom. Mal
za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody.

K návrhu na prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej o

tomto návrhu osobitne rozhodnúť, ak bol návrh súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a
vrátil vec na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na

úradnej tabuli dňa 01.12.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a správne vo
veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd konal a rozhodol
nesprávne. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia

súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu,
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom ( článok 46 ods. 3 Ústavy SR ).

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo

d/ nesprávnym úradným postupom ( § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ).

Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene
štátu Ministerstvo spravodlivosti SR ak

1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu ( § 4 ods. 1 písm. a/ cit. zákona ).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenejlehote,nečinnosťorgánovverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku ( ďalej „žiadosť" ) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11 ( § 15 ods. 1 cit. zákona ).

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárokna náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nárokov alebo jeho neuspokojenej časti
na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý
bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade

škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť
najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím 6-mesačnej lehoty
na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr ( § 16 ods. 4 cit. zákona ).

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak

iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak ( § 17 ods. 1, 2 cit. zákona ).

Právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenia alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie (§ 19 ods. 1 cit. zákona).

Tým, že súd prvého stupňa dospel k záveru o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, hoci aj po 15-dňovej lehote, prípadne, keď konanie čiastočne alebo celkom zastavil, nedopustil

sa nesprávneho úradného postupu a nejde o porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že 15-dňová lehota podľa ust.§ 44 ods.2
Exekučného poriadku platí pre prípad, keď súd udelí poverenia, nie pre prípad zamietnutia žiadosti o
poverenie.

V danej veci exekučný súd po doručení žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi (15. 6.
2009) žiadosť, návrh a rozhodcovský rozsudok preskúmal, a uznesením z 20. 7. 2009 exekučné
konanie sčasti, a to ohľadne vymoženia zmenkového úroku zastavil. Súčasne však dňa 20. 7. 2009
udelil súdnemu exekútorovi aj poverenie na vykonanie exekúcie vo zvyšnej časti. Uznesenie o zastavení
exekučného konania sčasti zmenkového úroku z 20. 7. 2009 nadobudlo právoplatnosť v spojení s

rozhodnutím odvolacieho súdu 3. 10. 2013.

Žalobca skutočne nepreukázal zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik škody, ktorá je
chápaná ako skutočná majetková ujma. Možno prisvedčiť súdu prvého stupňa, že žalobca nepredložil
jediný dôkaz na preukázanie tejto škody, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Nutnosť spravovať

pohľadávku oprávneného skutočne nezapríčinil exekučný súd. Príslušné náklady teda nie sú, tak ako to
správneuviedolsúdprvéhostupňa,vpríčinnejsúvislostispostupomexekučnéhosúdu,alesúvpríčinnej
súvislosti s postupom povinného, ktorý dlh voči oprávnenému nesplnil (ale sú v príčinnej súvislosti s
postupom povinného, ktorý dlh voči oprávnenému nesplnil - poznámka odvolacieho súdu).

Odvolacísúdsúhlasísprávnymnázoromsúduprvéhostupňa,žeexekučnýsúdboloddoručeniažiadosti
o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie od 15.06.2009 do vydania poverenia
aktívny. Jeho rozhodovanie trvalo 40 dní. V tejto dobe exekučný súd čiastočne zastavil exekúciu a vo
zvyšnej časti udelil súdnemu exekútorovi poverenie. Vzhľadom na zákonnú povinnosť materiálneho
prieskumu rozhodcovského rozsudku po doručení žiadosti o udelenie poverenia vykonával v danej veci

sústredene a efektívne svoju činnosť.

Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu ohľadne nesústredenej činnosti súdu považuje za potrebné
uviesť, že je mu z praxe známe, že je to práve nesústredená činnosť žalobcu, ktorý sa vôbec
neoboznamuje s obsahom rozhodnutí súdov a podáva hromadné odvolania rovnakého typu. Súd

prvého stupňa sa zaoberal znaleckým posudkom č.1/2014 o výške vzniknutej škody, oboznámil ho a
konštatoval, že nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie vzhľadom na nepreukázanie splnenia
jednej zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a to nesprávny úradný postup
štátnehoorgánu.Vzhľadomnatentoprávnyzáverbynebolohospodárnevykonávaťďalšiedokazovanie.
Návrh na prerušenie konanie nebol v danej veci predložený.

Tietoskutočnostivšakoprávňujúodvolacísúdvyjadriťvážnupochybnosťotom,čisažalobcasobsahom
spisu a s napadnutým rozsudkom vôbec oboznámil, a ak áno, tak je zrejmé, že v nedostatočnomrozsahu. V podanom odvolaní žalobca nielenže poukazuje na skutočnosti, ktoré nie sú obsahom spisu,
ale navyše takmer vôbec nereaguje na závery súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku.

Súd prvého stupňa správne rozhodol i čo do trov konania.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodov uvedených v ust.§ 224 ods. 1 O.
s. p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bola úspešná
žalovaná, táto nepodala návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh
tiež nepodal, ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu nárok na náhradu trov konania
nemohol byť priznaný.

Uznesením č.k. 4C/367/2012-69 zo dňa 03.12.2014 súd prvého stupňa uložil žalobkyni, aby v lehote
10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku zo
04.09.2014 č.k. 4C/367/2012-49, ktorý je 20 Eur, podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.
Zároveň uviedla, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalobca. Namietal, že toto uznesenie neobsahuje
podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia, a tým je odôvodnenie. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/295/2013 zo dňa 30.07.2013. Podľa položky
7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánom verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z.
o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov čl. II. k bodu 3 žaloby sa budú spoplatňovať
podľa položky č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. V nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia
pri žalobách na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom sa navrhuje zaviesť paušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške

20 Eur, čím sa jednak čiastočne zohľadní účel vládneho návrhu zákona a súčasne sa zlepší v porovnaní
s vládnym návrhom prístup k spravodlivosti v tých veciach, nakoľko sa nebude vyberať poplatok podľa
percentuálnej sadzby položka 1, ale práve ako paušálny poplatok, ktorý je podstatne nižší. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov)

nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania. Žalobcovi bola v
rozporestýmtozákonomuloženápoplatkovápovinnosť.Použitieanalógielegisjevprípadochvyrubenia
súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. Súd je pri výkone svojej rozhodovacej
právomoci viazaný čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, a teda platí, že môže konať iba na základe Ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navyše, podľa ust. § 18ca zákona o súdnych

poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyrubujú poplatky podľa
predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. V danom prípade bola
žaloba podaná 01.10.2012. Konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012. Uvedený záver je
potvrdený aj Okresným súdom Komárno a Rimavská Sobota. Preto žalobca navrhoval, aby súd prvého
stupňa v zmysle ust. § 210a odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a uznesenie zrušil bez náhrady. Ak tento

postup prvostupňový súd nevyužije, žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil bez náhrady.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu
o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie nie je dôvodné.

Súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebojehonesprávnymúradnýmpostupomboloexlégepodľa§4ods.1písm.k/zákonač.71/1992Zb.o

súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „poplatkového zákona"), oslobodené
od poplatku od 01.07.2007, ktoré bolo zavedené s odkazom na zákon č. 273/2007 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Zákonom č. 286/2012 Z.z. z 11.09.2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z. osprávnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákona, došlo k novele zákona o súdnych poplatkov, pričom bolo vypustené s účinnosťou od 01.10.2012
ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ poplatkového zákona (týkajúce sa vecného oslobodenia vzťahujúceho

sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

Z ustanovenia § 18ca poplatkového zákona v súvislosti s účinnosťou novely poplatkového zákona č.
286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú

poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.

Privýkladepredmetnéhozákonnéhoustanoveniajepotrebnévychádzaťzceléhokontextupoplatkového
zákona s poukazom na znenie § 1 a § 5 citovaného právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny

poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým
do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred
novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z.

V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch
až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj
keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú
povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012, zo žaloby za náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
sa platí súdny poplatok vo výške 20 Eur.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 veta prvá

Zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Z uvedeného vyplýva, že i sám zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na
jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť za odvolanie sa posudzuje
podľa právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.

Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 01.10.2012
na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa § 6 ods. 2 druhá veta poplatkového zákona, položky 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co

530/2013-97 zo dňa 30.4.2014).