Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Eva Behranová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/300/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214219111
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214219111.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členov senátu
JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a.s., so
sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného advokátskou kanceláriou
PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, v mene
ktorej koná JUDr. Irena Dubravčíková advokátka a prokuristka, proti žalovanej: G. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. R. XXX, XXX XX F. R. - A. R., o zaplatenie 410,23 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/290/2014-37 zo dňa 20. novembra 2014 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
59,71 eura spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 18,49 eura od 04.11.2011 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 37,81 eura od 04.12.2011 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania 9 % ročne zo sumy 3,50 eura od 04.01.2012 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach
po 10 eur, ktoré sú splatné vždy do 28. dňa kalendárneho mesiaca, k rukám žalobcu, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého
plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení zákona č. 351/2011 Z.z. (§ 78
ods. 9, § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12), ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov - Občiansky zákonník (§ 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53a ods. 1, 2, § 100 ods. 2, § 101, §
517 ods. 2,), ustanoveniami Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013
(§ 10c, § 3 ods. 1) a napokon ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte
„O.s.p.“), keď žalobca mal neúspech vo vyššom rozsahu ako úspech a žalovaná si náhradu trov konania
neuplatnila. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
uzavreli písomnú zmluvu o pripojení. V dodatku k zmluve o pripojení je dojednanie o zmluvnej pokute vo
výške 331,94 eura a o podmienkach, za ktorých vzniká právo a povinnosť na zmluvnú pokutu. Právny
predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky pohľadávku postúpil na žalobcu. Predmetný
právny vzťah vyhodnotil súd prvého stupňa ako spotrebiteľský. Z vykonaného dokazovania mal súd
prvého stupňa preukázané, že žalovaná služby žalobcu využívala, cenu poskytovaných služieb v sume
spolu 59,71 eura nezaplatila, a to ani po doručení výzvy. Preto je žaloba dôvodná čo do zaplatenia dlhu
za služby aj čo do zaplatenia úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných súm. Vzhľadom na pomery
žalovanej jej súd prvého stupňa povolil zaplatiť dlh v splátkach, ktorých výška je primeraná výške dlhu
aj pomerom oboch strán sporu, keď dlh pri dodržaní splátok by mal byť zaplatený v priebehu 8 - 10mesiacov. V časti sumy 18,49 eura, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou splatnou dňa 03.10.2011 spolu s
úrokom z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy od 04.11.2011 do zaplatenia vyhodnotil súd prvého stupňa
žalobu za nedôvodnú z dôvodu premlčania, keď aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
premlčania. Suma 18,49 eura bola splatná dňa 03.10.2011. Nasledujúcim dňom, teda dňom 04.10.2011
si žalobca alebo jeho právny predchodca mohli prvýkrát uplatniť právo na zaplatenie uvedenej sumy.
Žalobca žalobu doručil súdu dňa 06.10.2014, teda po trojročnej premlčacej lehote jeho nárok je preto v
uvedenej časti premlčaný a v tomto rozsahu súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalobca nepreukázal
existenciu platnej písomnej zmluvy o zmluvnej pokute. Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v
zmluve sú absolútne neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti ako bolo konštatované a rozhodnuté už
viacerými právoplatnými rozhodnutia súdov, vrátane súdov odvolacích, keď bola zmluvná podmienka
týkajúca sa zmluvnej pokuty v znení ako je v zmluve a jej dodatku v tomto konaní určená za neplatnú
z dôvodu jej neprijateľnosti. Žalovaná tak nebola povinná zaplatiť zmluvnú pokutu, preto sa nemohla s
jej plnením dostať ani do omeškania. Z tohto dôvodu je tak návrh žalobcu aj čo do zmluvnej pokuty a
úrokov omeškania z nej nedôvodný a ako taký ho súd prvého stupňa zamietol.
Proti tomuto rozsudku, proti jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom
súdu prvého stupňa, že dojednania o zmluvnej pokute sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou z
dôvodu, že nezohľadňujú okamih, kedy k prípadnému porušeniu povinnosti došlo. Žalovaná svojím
konaním porušila zmluvu, čím právnemu predchodcovi žalobcu spôsobila majetkovú ujmu. Poukázal na
skutočnosť, že zmluvná pokuta predstavuje inštitút zabezpečenia záväzkov, ktorý má donútiť zmluvnú
stranu plniť po celú dobu trvania povinnosti, nielen v jej časti. Je právne irelevantné, kedy zmluvná strana
porušila povinnosť, podstatné je, že sa nesprávala tak, ako bola zo zmluvy zaviazaná. V právnej praxi
sa používa ako fixne určená suma pre prípad nezaplatenia záväzku, takéto jej určenie je všeobecne
spoločnosťou akceptované ako správne. Žalobca sa odvolaním domáhal, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobcovi prizná žalobou uplatnenú zmluvnú pokutu, teda že
uplatnenémunárokuvyhovievcelomrozsahuazaviažežalovanúnanáhradutrovkonaniaspočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia, ktoré žalobca vyčíslil spolu v sume 130,54 eura.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s odvolaním nesúhlasí, s tým, že sumu
vo výške 59,71 eur uhradí do 30.04.2015.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 O.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§
212 ods. 1 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205
ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a
f) O.s.p, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal
pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, preto sa nejedná
o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie istiny v sume 410,23 eura s
príslušenstvom z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo zmluvy o pripojení neuhradením faktúr za
poskytnuté služby. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi 59,71 eura s príslušenstvom a v časti istiny (ako
premlčanej) a zmluvnej pokuty (z dôvodu jej neplatnosti ako neprijateľnej zmluvnej podmienky) žalobu
zamietol.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je odvolaním napadnutá zamietajúca časť rozsudku,
vzťahujúca sa na nepriznanú zmluvnú pokutu.
Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) a žalovaná uzavreli
dňa 19.02.2011 písomnú zmluvu o pripojení a toho istého dňa dodatok k zmluve o pripojení. V bode
3. Dodatku k zmluve o pripojení je dojednanie o zmluvnej pokute, ktorú je účastník povinný uhradiť vo
výške 331,94 eura v prípade porušenia zmluvných povinností (opísaných v dodatku príkladmo). Medziúčastníkmi nebolo sporné, že žalovaná prestala uhrádzať faktúry za služby poskytované na základe
zmluvy o pripojení.
Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa považoval za nepochybné (a účastníkmi v konaní
nespochybňované), že predmetné zmluvy boli uzavreté ako zmluvy spotrebiteľské, kde prichádza do
úvahyaplikáciaustanovení§52anasl.Občianskehozákonníkazameranánaochranuspotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Podľa§53Občianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvyopripojeníadodatkuktejto
zmluve spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (ods. 1). Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (ods. 2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (ods.3).
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku (ods.4 písm. k).
Podľa § 544 ods. 1) Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne žiadna škoda.
Podľa § 544 ods. 2) Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Zo samotnej podstaty zmluvnej pokuty vyplýva požiadavka na prísne formálne náležitosti, medzi ktoré
patrí jej výslovné dojednanie a individuálne stanovenie vzájomných práv a povinností.
Súdna prax sa jednoznačne ustálila v závere, že dojednanie o zmluvných pokutách musí byť obsiahnuté
priamo v texte zmluvy. Z obsahu uzavretej zmluvy a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku
bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy
sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný účastnícky program a koncové
zariadenie.Žalovaná akospotrebiteľmalasícezrejmemožnosťoboznámiťsasdojednanýmizmluvnými
ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania
obsiahnutévuvedenejzmluveadodatkupretonemožnopovažovaťzaindividuálnedojednané(§53ods.
2 OZ). Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred
dodávateľom navrhnutých a v predloženom dodatku fixne formulovanom dojednaní o zmluvnej pokute.
Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému
dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo
individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na žalobcovi.
Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v
súlade s § 53 ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
Žalobca predmetnú zmluvnú pokutu vyjadril jednou pevnou sumou bez ohľadu na to, kedy k porušeniu
tej-ktorej zmluvnej povinnosti dôjde (či na začiatku, či v priebehu, či na konci zmluvného vzťahu), kedy
zmluvná pokuta nerešpektuje skutočnosť, aká miera povinnosti porušenia účastníka zmluvného vzťahu,
aká intenzita tu nastala, i keď pri vyvážených zmluvných vzťahoch takto treba postupovať, aby konanie
zmluvných strán a nastavené zmluvné podmienky boli vyvážené a vo všeobecnosti spravodlivé. Také
zmluvné dojednania, ktoré uvedené zásady nerešpektujú, vytvárajú zjavnú nerovnováhu vo vzájomných
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože vyžadujú od neho, aby zaplatil neprimerane
prísnu sankciu bez ohľadu na rozsah porušenia jeho povinností. Takúto zmluvnú podmienku môže
súd v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. vyhlásiť za neprijateľnú. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa
takto nepostupoval, pretože tu nejde o pôvodného dodávateľa, ktorý aplikoval neprijateľnú zmluvnú
podmienku v sporných zmluvách a terajší žalobca, ktorý nie je dodávateľ, uvedenú zmluvnú podmienku
v rámci spotrebiteľských vzťahov nepoužíva (nevystupuje tu ako dodávateľ), preto aplikácia § 153
ods. 3 O.s.p. nie je efektívna. To však nemôže brániť vo vyhodnotení predmetnej zmluvnej pokuty
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá je neprijateľná a na základe ktorej nie je možné
požadované plnenie priznať, na ktorú skutočnosť poukázal aj súd prvého stupňa. V tomto smere sa
súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity uvedeného
porušenia je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a zaakých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD
vo veci C-618/10). Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobcom požadované plnenie i z
dôvodu jeho neplatnosti pre spôsobenie v značnej nerovnováhy vo vzájomných právach a povinnostiach
účastníkov zmluvy žalobcovi nepriznal.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval vecne
správne, keď nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s príslušenstvom zamietol. Z týchto
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, a to vrátane výroku o trovách prvostupňového konania.
Vodvolacomkonanížalobcaúspešnýmúčastníkomnebol,keďžejehoodvolaniunebolovyhovené,preto
byvzmysle§224ods.1spoužitím§142ods.1O.s.p.patriloprávonanáhradutrovodvolaciehokonania
žalovanej, ktorá si však v odvolacom konaní trovy neuplatnila a tak jej ich odvolací súd nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.