Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/225/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111226685
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111226685.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouMgr.AlenouPavelekovou,vprávnejvecižalobcu:X.I.,nar.XX.XX.XXXX,

Y., W. T. X, zastúpeného JUDr. Rastislavom Belanským, advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná 20
proti žalovanému: V. Š., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, zast. JUDr. Máriou Jenčovou, advokátkou so sídlom
v Prešove, Hlavná 111, o zdržanie sa neoprávnených zásahov a náhradu škody s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, a to
vstupu a užívania parcely č. XXX/X, XXX/XX, XXX/X zapísané v registri KNC na LV č. XXX, k.ú. Q., v
časti bodov A, B, C, D, D´, C´, B´, A´, vyznačených v prílohe č. 4 znaleckého posudku č. XX/XXXX,
ktorá je súčasťou tohto rozsudku, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v časti uplatneného nároku na náhradu škody žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca doručeným návrhom súdu 29.9.2011 sa domáhal na žalovanom uloženia povinnosti zdržať
sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, najmä neoprávneného vstupu
na pozemky žalobcu parcely č. XXX/X, XXX/XX, Z. XXX/8 zapísaných na LV č. XXX, k.ú. Q. a ich
neoprávneného užívania. Taktiež sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu náhradu

škody vo výške 480,- eur a náhrady trov konania.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril a poukázal na to, že obhospodaruje susediace pozemky a to dlhodobo,
od času kedy mu tieto boli na základe reštitučných zákonov navrátené - ako orná pôda. Nie je si
vedomý toho, že by mohlo ísť o neoprávnený zásah a pokiaľ ide o náhradu škody, ktorá je uplatňovaná
a to náklady na vymeranie pozemku, žalobca žalovanému nikdy neoznámil, že chce vytýčiť hranice
pozemkov, resp. že ich dal vytýčiť a hranice pozemkov sú označené. Požadoval od žalobcu preukázať,

že hranice pozemkov boli aj skutočne fyzicky vytýčené, že škodu zapríčinil žalovaný, či to je v príčinnej
súvislosti. Žalobu v oboch nárokoch navrhol zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov V.. Q. R., I. W., Q.
I., N. H., Š. V., ohliadkou, znaleckým posudkom V.. Z. U., listinnými dôkazmi a to návrhom, výpisom z
listu vlastníctva č. XXX, výkazom výmer, uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Kapušany
pri Prešove, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 15.3.2011, vyjadrením žalovaného k žalobe,

rozhodnutím o zastavení konania Obvodného úradu Prešov, informatívnou kópiou mapy, výpisom z listu
vlastníctva č. XXX, fotodokumentáciou z prílohovej obálky ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento
skutkový stav veci:Žalobca žalobou tvrdil, že je výlučným vlastníkom pozemkov KN C parcely č. XXX/X, parcely č. XXX/
XX a parcely č. XXX/X, ktoré sú pozemky využívané pre rastlinnú výrobu, na ktorom sa pestujú obilniny,
okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina a iné poľnohospodárske plodiny alebo pozemok

dočasne nevyužívaný pre rastlinnú výrobu všetky zapísané na LV XXX k.ú. Q..

Uvedené mal súd preukázané výpisom listu vlastníctva č. XXX k.ú. Q.. Uvedené žalovaný nerozporoval.

Žalobca uviedol, že v jeseni v roku 2010 bolo na základe jeho objednávky vyhotovené geodetické

zameranie predmetných nehnuteľností za účelom zistenia hranice jednotlivých pozemkov v prírode,
pričom hranice pozemkov na parcele č. XXX/X z pôvodnej parcely, ktorá v súčasnosti je rozdelená na
viacero parciel, boli v prírode označené drevenými kolíkmi.

Dňa 15.3.2011 bol na základe žalobcovej objednávky vyhotovený geometrický plán č. 27/2011 a
to obchodnou spoločnosťou GEOKART Prešov s.r.o., ktorý bol vyhotovený za účelom rozdelenia

nehnuteľnosti parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, Z. XXX/XX. V rámci tohto procesu
boli hranice pozemkov žalobcu úradne zamerané a nové hranice pozemkov boli v prírode označené
drevenými kolíkmi. Súdu žalobca predložil fotokópiu geometrického plánu č. XX/XXXX.

Pri tomto zameraní zistil žalobca skutočnosť, že žalovaný, ktorý užíva susednú parcelu bez akéhokoľvek

právneho dôvodu pri tomto užívaní zasahuje aj do časti parciel XXX/X, XXX/XX Z. XXX/X v dĺžke asi
110 metrov a šírke 5 metrov, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

S týmto zistením oboznámil žalobca žalovaného, ktorý naďalej užíva časť žalobcových parciel a to takým
spôsobom, že zničil označenie geodetického zamerania pozemkov a z uvedeného dôvodu bolo v marci

2011 vyhotovené nové geodetické zameranie a však aj toto bolo zničené žalovaným pri neoprávnenom
obrábanie pôdy. Z tohto dôvodu si uplatnil náhradu škody vo výške 480,- eur, ktorá v sebe zahŕňala
poplatky za vyhotovenie úradného geodetického zamerania a vytýčenie hraníc pozemkov v prírode.

Žalobca vo svojej výpovedi poukázal na to, že sa pokúšal vec riešiť mimosúdne, prostredníctvom

obecného úradu, avšak so žalovaným sa jednoducho nedá vec vyriešiť a v podstate bol donútený podať
predmetnú žalobu. Poukázal na to, že mal záujem predať celú predmetnú parcelu pôvodne č. XXX/X,
čo sa mu však nepodarilo a preto dal vyhotoviť geometrický plán tak, aby táto parcela bola rozdelená na
menšie parcely. Geodetickou spoločnosťou došlo k zameraniu predmetných parciel v teréne, ktoré boli
vytýčené drevenými kolíkmi, pričom upozornil syna žalovaného, že si predmetnú parcelu dal zamerať

a vyznačiť kolíkmi hranice. Uvedené parcely pôvodne boli užívané družstvom, následne, až keď si dal
vyhotoviť geometrický plán na zameranie menších pozemkov zistil, že žalovaný zabral časť z parciel
patriacich žalobcovi z č. XXX/X, XXX/XX Z. XXX/X. V roku 2001 bola parcela v celosti vytýčená, kde
následne žalovaný označujúce body hranice povyberal napriek upozorneniu, čo ponechal tak, pretože
nemal záujem ďalej nakladať s týmito pozemkami, až v súčasnosti sa rozhodol odpredať tieto pozemky

a preto si zvolil geodeta, ktorého požiadal o zameranie a vyhotovenie geometrického plánu a opätovne
boli hranice vytýčené drevenými kolíkmi, následne písomne aj upozornil žalovaného, aby nepoškodil
tieto vytyčovacie body a v letných mesiacoch mienil vykonať oplotenie. Následne, však našiel kolíky
povyhadzované a, keď sa blížilo vegetačné obdobie na sadenie osobne videl žalovaného, ako pripravuje
pôdu opäť zasahujúc cez hranice pozemkov do nehnuteľnosti parciel č. XXX/X, XXX/XX Z. XXX/X.

Vo veci bol vypočutý žalovaný, ktorý potvrdil, že parcela mu bola vrátená do užívania v roku 2003, podľa
pôvodného označenia parcela č. XXX v súčasnosti ako parcela č. XXX. Pokiaľ ide o označenie hraníc
uvádzal, že po navrátení pozemku v roku 2003 si nedával vytyčovať hranice, presne si pamätal, kde sú
hranice parcely, ktorá je v jeho vlastníctve už 40 rokov. Pokiaľ ide o označenie hraníc kolíkmi v roku 2010

bol mokrý je rok, bola vysoká tráva, nemohol kopať do kolíkov a nemal vedomosť o tom, že žalobca si
dal vytýčiť parcelu ani na jar v roku 2011, na parcele nebol a netušil, že opätovne sú vyznačené hranice.
Mal zato, že pokiaľ by zasahoval do parciel, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu , musel by sa posunúť vyššie,
ale, aby mu zostala celá výmera musel, by sa posunúť do „H.“ . Žalovaný poukazoval na to, že zrejme
pri úpravách komunikácie došlo k ukráteniu z parciel vo vlastníctve žalobcu, zo spodnej časti, a tak

došlo k chybnému zameraniu.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka V.. Q. R., ktorý vyhotovoval geometrický plán na
základe objednávky žalobcu. Uviedol, že vykonal vytýčenie menších parciel z pôvodnej parcely č. XXX/X zapísanej na LV XXX k.ú. Q., ako to vyplýva z geometrického plánu. Pri vyhotovovaní geometrického
plánu vychádzal zo súboru geodetických a popisných informácií vedených v katastri nehnuteľnosti a
parcela č. XXX/X bola rozparcelovaná na 6 menších parciel a neboli zistené nejaké nezrovnalosti

ohľadom výmery. V čase, keď bolo zameranie vykonané v prírode poukázal na to, že našli pozostatky
pôvodného značenia. V prírode boli nové parcely č. XXX/X XXX/XX Z. XXX/X vyznačené kolíkmi. Čo
sa týka odmeny za vyhotovenie geometrického plánu poukázal, že súčasťou bolo aj vytýčenie hraníc
v prírode pokiaľ, by išlo o vytýčenie podľa cenníkov uvedená suma sa pohybuje na trhu podľa dohody,
cena za 100 metrov hranice je približne 150,- eur.

Vo veci ako svedok bol vypočutý syn žalovaného a potvrdil, že žalobcom bol informovaný o tom, že
bude vymeraný pozemok, čo mu žalobca však bližšie nešpecifikoval, potvrdil, že parcela, ktorú užíval
otec, nebola nikdy vymeriavaná odborníkom, a po navrátení z družstva ju užíval otec, tak ako si pamätal
hranice.

Súd za účelom odstránenia rozporov ustanovil znalca, ktorý uviedol, že pri posúdení priebehu hranice
podľa pozemkovoknižnej mapy sa zistili nezrovnalosti zobrazenia hraníc pozemkov na styku mapových
listov, ale revidovať už existujúce právne hranice, podľa platného operátu KN - katastrálnej mapy a
mapy určeného operátu je neúčelné. Poukázal na to, že pozemkový operát je už neplatným operátom
a pri konaniach o zostavení ZRPS ako aj ROEP boli vlastníci pozemkov účastníkmi konania a mohli v

námietkovom konaní registre namietať.

Výsledkom jeho odborných zistení bolo, že priebeh hranice medzi pozemkami žalobcu evidovanými
v katastri nehnuteľnosti ako parcely KN C č. XXX/X, XXX/XX Z. XXX/X zapísané na LV č. XXX a
pozemkom žalovaného evidovaným v KN ako parcela EKN č. XXX zapísané na LV č. XXX, k.ú. Q.

je daný bodmi A, B, C, D, po hranici KM, tak ako je zobrazená v prílohe č. 4 znaleckého posudku
a žalovaný zasahuje do pozemkov žalobcu plochou 606 m2. Znalec uviedol, že žalovaný si môže
nechať vytýčiť podľa mapy, platné hranice v teréne a vstúpiť do užívania svojho pozemku v správnych
hraniciach. Poukázal na to, že z prílohy je zrejmé, že žalovaný nevyužíva celý pozemok, ktorý vlastní.
Podľa zameraného stavu užíva plochu 3650 m2, a podľa listu vlastníctva vlastní parcelu o výmere 3983

m2. Aby užíval celý pozemok, stačí samo len posunúť západnejších čiarkami ma pozemky žalobcu.

Žalovaný sa vyjadril k znaleckému posudku a namietal zaujatosť znalca, pretože ani jeden z geodetov
v Prešovskom kraji nemôže byť nezaujatý, pretože geometrické plány všetkých geodetov sa overujú
príslušnou správou katastra, ktorej pracovníkom bol ustanovený znalec v danej právnej veci. Naviac

poukázal na prepojenie s geodetom p. R.. A zotrval na tvrdení, že v skutočnosti došlo k posunu hranice
z dôvodu rozšírenia existujúcej cesty susediacej s pozemkom žalobcu podkopaním časti svahu, kde ústi
pozemok žalobcu.

Súd vypočul bývalého starostu obce p. Q. I., ktorý uviedol, že počas jeho pôsobenia na komunikácii

žiadne úpravy vykonávané neboli, bol však opravovaný svah v časti pozemku vo vlastníctve žalobcu,
kde boli pre spevnenie ukladané dlažobné kocky tak, aby nedochádzalo k zosuvu pôdy. Počas jeho
pôsobenia bola komunikácia v tejto šírke, ako je aj v súčasnosti. Nevedel sa vyjadriť, či tak bolo na
úkor parcely vo vlastníctve žalobcu.

Svedok N. H., uviedol, že jeho otec je podielovým spoluvlastníkom susediacej parcely, nachádzajúcej
sa vedľa parcely žalovaného. Poukázal na to, že v minulom roku si pre súkromné účely dali vykonať
geodetické zameranie nakoľko otec si nepamätal z minulosti v akých hraniciach, bola jeho parcela
užívaná. Potvrdil, že geodet konštatoval, že žalovaný by sa mal posunúť smerom k ich hranici, nakoľko
v súčasnosti ju užíva nižšie.

Súd vo veci vykonal aj dokazovanie listinným dôkazom a to uznesením Obvodného oddelenia
policajného zboru, Kapušany pri Prešove zo dňa 30.6.2011, ktorým odmietol začatie trestného stíhania
vo veci podozrenia z prečinu za neoprávnené užívanie cudzej veci podané na základe trestného
oznámenia žalobcu.

Predmetom šetrenia bolo oznámenie žalobcu, že na jeseň v roku 2010 si dal urobiť geodetické
zameranie svojho pozemku s vytýčením hranice kolíkmi. A po niekoľkých dňoch mu žalovaný mal tieto
povyťahovať a značenie zničiť, uvedené geodetické zameranie mal žalobca zopakovať pre jeho zničenieopäť v marci v roku 2011 a aj toto zameranie mu mal žalovaný opätovne zničiť. Vo veci podal vysvetlenie
žalovaný, ktorý uviedol, že obhospodaruje susediacu parcelu a, že pokiaľ žil otec žalobcu nebol žiadny
problém s hranicou pozemkov, uviedol, že užíva svoju parcelu správne, pričom neverí zameraniu

parcely geodetom, ktorého si zabezpečil žalobca. Čo sa týka kolíkov, ktorými bolo vytýčené zameranie
pozemkov k tomu uviedol, že on ich nevyťahoval, ibaže, keď obrábal pôdu tak na jeseň v roku 2010
ako aj na jar v roku 2011, tak došlo k ich odstráneniu pôdoobrábacími mechanizmami.

Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu sumou 480,- eur a poukázal na príjmový pokladničný doklad zo dňa

15.3.2011, z ktorého vyplýva, že bola prijatá záloha za geometrický plán č. XX/XXXX vo výške 380,40
eur spoločnosťou GEOKART Prešov s.r.o. a sumu 100,- eur odôvodňoval tým, že k znehodnoteniu
vytýčených hraníc došlo dvakrát.

Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalejlenOZ)vlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívať

jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods.1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 420 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 442 ods. 1 až 3 OZ hrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode
spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda
sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Súd poučil účastníkov v zmysle ustanovenia 120 ods. 1 a § 120 ods. 4 O.s.p., žalobca,
ktorý bol v priebehu konania právne zastúpený nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania a
žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne navrhoval doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým
posudkom.

Zapieracia žaloba je žalobou na plnenie, ktorou sa uplatňuje splnenie hmotnoprávnej povinnosti,
ktorá vznikla žalovanému tým, že neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu. Podmienkou
úspešnosti negatórnej žaloby je: preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, čo v danom prípade žalobca
preukázal. Preukázanie toho, že zásahy, ktorých zákaz sa sleduje, sú neoprávnené a negatórna žaloba
má znieť na zákaz určitého konkrétneho správania. Zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa

ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie
vlastníka zo strany rušiteľa trvá.

Na základe vykonaného dokazovania najmä znaleckého posudku vyhotoveného V.. U. mal súd
preukázané, že žalovaný vstupuje a užíva časť z parcely č. 3XX/X, XXX/XX Z. XXX/X o výmere 606

m2, vyznačených bodmi A, B, C, D, D´, C´, B´, A´, prílohy č. 4 znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktoré
sú vo vlastníctve žalobcu, čím zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva.
Pokiaľ sa týka obrany žalovaného, že posunutím v užívaní svojej parcely by došlo k zásahu do
vlastníckeho práva v susediacej parcely z druhej strany, v tomto smere bol vypočutý svedok p.H., ktorý
práve potvrdil, že časť parcely, ktorá hraničí s parcelou žalovaného zostáva nevyužitá a neobrobená,

nič teda nebráni žalovanému dať si zamerať odborníkom geodetický svoju parcelu a takto ju užívať na
uvedené poukázal aj znalec ustanovený súdom.

Žalovaný sa však spolieha na tvrdenie, že takto si pamätá umiestnenie svoje parcely v prírode, čo práve
bolo vyvrátené vykonaným znaleckým dokazovaním, ako aj výsluchom svedkov.

Pokiaľ sa týka návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého posudku v tomto smere súd zamietol
tento návrh, a to poukazujúc na zhodné vyjadrenia znalca ustanoveného súdom, vyhotoveného
geometrického plánu č. XX/XXXX obchodnou spoločnosťou GEOKART Prešov s.r.o. a v neposlednomrade aj svedeckou výpoveďou p. H., ktorý potvrdil, že zameraním susediaceho pozemku z
druhej strany pozemku vo vlastníctve žalovaného zostáva časť neobrobenej pôdy, ktorá je s
najväčšoupravdepodobnosťouvovlastníctvežalovaného.Vzhľadomnatakétojednoznačnéskutočnosti

vyplývajúce z vykonaného dokazovania súd mal zato, že vykonanie kontrolného znaleckého posudku
je nadbytočné a najmä nehospodárne. Čo sa týka osoby znalca ustanoveného súdom a prípadnej jeho
zaujatosti na to je potrebné uviesť, že tento vyhotovoval znalecký posudok, vedomý si následkov v
prípade úmyselne uvádzaných nesprávnych záverov a zistení.

Čo sa týka uplatneného nároku titulom náhrady škody tu je potrebné uviesť, že základnými predpokladmi
vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka sú :
a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c)príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom
t..j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných
právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba
rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v

peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť
vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno
ju len predpokladať. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter
objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah
škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.

Sporové konanie je založené na povinnosti tvrdenia účastníka a na označení dôkazov tak, potom pri
aplikácii § 153 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý vyplynul z výsledkov vykonaného
dokazovania. Súd je toho názoru, že v danom prípade všeobecné tvrdenie žalobcu, bez ďalších
dôkazov, pričom na preukázanie jeho tvrdenia, že došlo k poškodeniu označenia v prírode žalovaným

nepostačuje uznesenie Obvodného oddelenia policajného zboru po odmietnutí veci týkajúcej sa
podozrenia prečinu za neoprávnené užívanie cudzej veci, pretože na druhej strane, žalovaný súdu
predložil rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 24.5.2011 vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť tým, že v nezistených dňoch v mesiaci októbri 2010 a v marci
2011 v obci v Q. povytrhával kolíky označujúce hranicu medzi jeho pozemkom a susedným pozemkom

a to z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.
Rovnako spáchanie škody práve žalovaným nebolo preukázané ani v tomto konaní, to má za následok
neunesenie dôkazného bremena a nesplnenie povinnosti tak, ako je už vyššie uvedené a má za
následok pre účastníka konania nepriaznivé rozhodnutie, preto súd dospel k záveru, že žalobe v časti
tohto nároku nie je dôvodné vyhovieť.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Keďže právnym zástupcom vzniklo právo poskytnutie lehoty troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia na vyčíslenie trov právneho zastúpenia, pričom na druhej strane súd odovzdal písomné

vyhotovenie rozhodnutia po jeho vyhlásení rozhodne o trovách konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.