Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222968
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114222968.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,

Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: X. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. XXX
XX Š. XXX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o
zaplatenie 470,65 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 98,95 Eur na účet jej právneho
zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 18.8.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu

470,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 71,19 Eur (za obdobie od 13.11.2012 do 6.8.2014) a
8,75% ročne zo sumy 470,65 Eur od 7.8.2014 do zaplatenia a trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 29.11.2007 Úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s.. Súčasťou tejto písomnej úverovej zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán
o uzatvorení Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, ktorá nadobudla

platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť až uskutočnením aktivácie karty zo strany žalovanej.
Na základe riadneho plnenia si povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy zo strany žalovanej, zaslal
jej žalobca v zmysle ustanovenia Hlavy 9 úverových zmluvných podmienok úverovú kartu spolu s
metodickou príručkou, ktorá obsahovala okrem charakteristiky revolvingového úveru aj spôsob aktivácie
karty v prípade, že žalovaná prejaví vôľu, aby sa platná zmluva o revolvingovom úvere stala aj účinnou
a bola viazaná právami a povinnosťami z nej plynúcimi. Neoddeliteľnou súčasťou Metodickej príručky
bol Sadzobník poplatkov, ktorý upravoval okrem mesačnej úrokovej sadzby aj výšku poplatkov, ktoré

môžu byť účtované v súvislosti s čerpaním revolvingového úveru. Podľa žalobcu žalovaná podpisom
úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdila, že bola s nimi oboznámená, rovnako
ako potvrdila oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj Sadzobník poplatkov.
Žalovaná prostredníctvom úverovej karty čerpala poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 803,88
Eur. Žalobca má za to, že zmluva o revolvingovom úvere je celistvá, uzavretá v písomnej forme určitým,
slobodným a vážnym prejavom vôle žalovanej. Svoju vôľu byť viazaný touto zmluvou o revolvingovom
úvere a jej súčasťami potvrdil odporca jednak podpisom úverovej zmluvy a jednak následnou aktiváciou

si úverovej karty. Písomná forma právneho úkonu spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v
texte listiny. Písomnosť musí navonok predstavovať jeden uzavretý celok, aby sa zabránilo manipulácii s
jeho jednotlivými časťami. Podľa žalobcu zmluvný úrok ako cena za poskytnutie revolvingového úveru,
bol dohodnutý v úverových zmluvných podmienkach, v ktorých je dohodnuté v Hlave 9, že klient sauzatvorením tejto zmluvy o revolvingovom úvere zaväzuje poskytnutý revolvingový úver spoločnosti
vrátiť a zaplatiť jej za poskytnutie revolvingového úveru úroky, ďalej bol dohodnutý aj v ustanovení Hlavy
10, kde je dojednané, že v jednotlivých splátkach sú zahrnuté dohodnuté úroky, ... a najmä § 8 - klient

je povinný platiť úrok z poskytnutého revolvingového úveru vo výške mesačnej úrokovej miery aktuálne
platnej v okamihu splátky revolvingového úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Mesačná úroková
miera je rovná základnej úrokovej miere uvedenej v aktuálnom sadzobníku poplatkov.

Žalobca svoj návrh uzavrel tým, že odporca porušil zmluvne dohodnuté podmienky vzťahujúce sa k

riadnemu a včasnému splácaniu poskytnutého úveru a dostal sa s úhradou svojho zmluvného záväzku
do omeškania tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad platieb
odporcu. Prostredníctvom úverovej karty čerpal odporca poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške
803,88 Eur a navrhovateľovi vrátil len čiastku 412,65 Eur. Odo dňa omeškania bol odporca o výške
svojho dlhu informovaný v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu a vyzývaný k jeho
úhrade. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca ani napriek uvedenému neplnil svoju povinnosť riadneho

a včasného splácania úveru, v zmysle Hlavy 7 písm. a) navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa
29.10.2012 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 488,93 Eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Sadzbu úroku z omeškania 8,75% uplatňuje podľa základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému
dňu omeškania, t.j. 13.11.2012 (pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) + 8
percentuálnych bodov, a úrok z omeškania stanovil takto: 71,19 Eur z čiastky 470,65 Eur od 13.11.2012

do 6.8.2014, t.j. do dňa vyhotovenia žaloby. Uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako vyplýva
aj zo splátkového kalendára, eviduje voči žalovanému dlh v nasledovnej výške:
- istina vo výške 412,65 Eur
- poplatok za výpis z účtu vo výške 5,96 Eur, a
- úrok za hotovostné transakcie vo výške 52,04 Eur.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že predmetný revolvingový úver považuje za absolútne neplatný
kvôli absencii písomne formy, kde v primárne uzatváranej úverovej zmluve je tým najdrobnejším písmom
uvedené, že zároveň sa uzatvára zmluva o revolvingovom úvere, bez bližšej konkretizácie zmluvných
podmienok, iba s odkazom na VOP. Podľa nej ide o priamy rozpor s § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z.

Ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Ide o
vydanie bezdôvodného obohatenia. Vydanie bezdôvodného obohatenia sa však premlčuje v dvojročnej
premlčacej lehote. Nárok je premlčaný aj vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Posledné čerpanie
uskutočnila 26.2.2010, ako to vyplýva z platobnej histórie, a žaloba bola podaná na súd 18.8.2014.
Vzniesla preto námietku premlčania a navrhla žalobu zamietnuť.

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce

skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj

nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor

rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav
aplikovať.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými označenými a predloženými listinami, a to oboznámením
návrhu, úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX, Úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit

Slovakia, a.s. - TRIO (ďalej len „úverové podmienky“), výzvou k splateniu celého úveru s poštovým
podacím hárkom, listinou označenou marginálne ako Leták DM YES SK 6.5.2005 so sadzobníkom
poplatkov a úrokov, listinou s evidenciou žalobcu o účtovaní a platobnej histórii žalovanej označenej ako
Výpis čerpania, splátok a úhrad, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§
120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Dňa 29.11.2007 (neskorším podpisom klienta) uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako klientom
písomnú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX s výškou úveru 60.000,- Sk a špecifikáciou niektorých jej
ďalších náležitostí. Pod tým je v zmluve výrazne menším drobným písmom napísaný text o tom, že
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,
a že dolu podpísaný klient (žalovaný) svojim podpisom potvrdzuje, že je s nimi oboznámený, považuje

ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Nižšie je tam tiež uvedené,
že súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, čiže zmluvu o RU I (bez uvedenia
jej čísla), a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v
hlave 9 a 10 úverových podmienok. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RU I vzniká klientovi právo
na poskytnutie revolvingového úveru I prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v

hlave 9, 10, 11 a 12 úverových podmienok. Určité a zrozumiteľné stanovenie úpravy (resp. odkaz
na úpravu) nejakej ďalšej konkrétnej (určitej) časti obsahu zmluvy odkazom na obchodné podmienky
(napr. že úročenie - uplatňovanie úrokovej sadzby, spôsob započítavania úhrad, prípadne povinnosť
platiť poplatky upravujú obchodné podmienky) zo zmluvy nevyplýva.

Žalobcom predložené úverové podmienky, v rozpore s jeho tvrdením v žalobe, nie sú nikým (a teda ani
žalovaným) podpísané. Metodická príručka, ktorej súčasťou mal byť aj sadzobník poplatkov, predložená
nebola.

Z predloženého Výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva interná evidencia žalobcu o termínoch a

sumách čerpania a úhrad peňažných prostriedkov žalovaným k zmluve č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej
žalovaný z tejto zmluvy čerpal postupne 803,88 Eur (naposledy 26.2.2010), a na túto zmluvu, resp. úver
zaplatil postupne v rôznych dňoch (aj mimo stanovených termínov splátok - teda pred a po ich splatnosti)
spolu sumu 1.050,91 Eur. Ďalej z tejto listiny vyplýva započítanie týchto úhrad žalobcom (jednostranne)
na rôzne položky (istinu, úrok, poplatky, opravné úroky, úrok za hotovostné transakcie) bez toho aby

bolo zrejmé členenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky, najmä mechanizmus a dôvod (oprávnenosť)
započítavania úhrad na jednotlivé položky, a aby pri úrokoch z úveru bol zrejmý spôsob ich výpočtu (z
akých súm, za aké obdobie a v akej sadzbe).

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Nasledujúce dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka (od ktorých sa strany v zmysle § 263 ods.
1 OBZ môžu odchýliť) stanovujú výšku úrokov, ich uplatňovanie, ako aj pravidlá splácania a splatnosti

úrokov.

Napríklad podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť
z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na
základe zákona. Podľa § 503 ods. 1 OBZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť

použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sa
poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné ajúroky z tejto splátky. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

V prejednávanom prípade je zrejmé, že by malo ísť o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere,
ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu
spravujúceho sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však
vyplýva,ževpodrobnostiachideonárokymedzižalobcomakoveriteľomažalovanýmakospotrebiteľom

vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto
potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.

Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 ZoSU,
podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 5 ZoSU od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Z povahy veci ako úverového vzťahu s povinnosťou dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné

prostriedky a zaplatiť určité (dohodnuté) úroky (§ 497 OBZ), v spojení s citovanými zákonnými
ustanoveniami vyplýva, že spôsob úročenia a splácania úveru a jeho jednotlivých častí musí byť
vyjadrenýurčitýmazrozumiteľnýmspôsobomvylučujúcimpochybnostioobsahupovinnostisplácaťjeho
jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia), a musí byť uvedený v písomnej úverovej zmluve, naktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, resp. veriteľ
na úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nárok nemá.

Všetky vyššie uvedené obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom zároveň
vo svojej podstate vymedzujú rozhodujúce skutočnosti, ktoré jediné odôvodňujú, resp. v zmysle ZoSU sú
spôsobilé (mohli by a mali by) odôvodňovať nárok na úroky a poplatky (odplatu) za úver podľa zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, a ktoré preto musí žalobca v súvislosti s nimi pre úspech v konaní riadne tvrdiť (a
preukázať). Totiž len ak je v zmluve (presne) stanovený rozsah a spôsob čerpania, úročenia a splácania

úveru resp. jeho jednotlivých častí a súvisiacich poplatkov (teda záväzok), iba vtedy zákon s takýmto
prejavom vôle spája právne následky (teda vznik práv a povinností), a len vtedy je možné kedykoľvek
určiť rozsah všetkých práv a povinností, ktoré sú obsahom daného právneho vzťahu.

Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického

a vysvetľujúceho charakteru), keďže s týmito informáciami musí byť spotrebiteľ oboznámený už
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (§ 3 ZoSU), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť
tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem toho
tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani

neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou
zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá
ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné
podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo
zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v

obchodných podmienkach), písomne (§ 4 ods. 1 ZoSu), a zároveň aj nie menším písmom ako iná časť
takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak nebolo.

V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o úvere ako dvojstranného
právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok napísaná

drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy
o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd zdôrazňuje, že v
prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru
ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť aj
úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito

formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú
podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní, čo sa stalo aj v
tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp. zn.
I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute (argumentum
a minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných náležitostiach zmluvy
- úrokoch a poplatkoch, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných
podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný

súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo,
v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj
tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného
charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru,

a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom
písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá,
že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa §

157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov) považuje súd za
potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil
všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali
celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ichčasto neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj
v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na
prílohy pripojené k návrhu. Ani z týchto príloh však nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov.

Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (pojem
použil Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz
). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s
požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností
tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (a to už i vo vzťahu k tzv. istine - kde

absentuje výslovné a zrozumiteľné tvrdenie o poskytnutí peňažný prostriedkov v určitej výške a záväzku
na ich vrátenie s určitým a zrozumiteľným vymedzením spôsobu tohto vrátenia).

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. „Zákon účastníkom

ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako
rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti

účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel platnú písomnú zmluvu o

spotrebiteľskom úvere so záväzkom žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, a záväzkom
žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky (a poplatky), a
ďalej že mu určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaný ich nevrátil, prípadne nezaplatil
dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky), a že zmluva obsahuje všetky obligatórne
obsahové náležitosti. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil, a žaloba, hoci

má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením o údajnom
dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali.

Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,
sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin

a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými
zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu
a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami
občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

Ak pritom súd v tomto prípade z tvrdení žalobcu a predložených príloh (dôkazov) podľa ich obsahu
a zmyslu (v snahe o maximálne potlačenie formalizmu pri extenzívnom výklade) vo vzťahu k
časti požadovanej sumy (istine) napokon nepriamo odvodil uplatnenie nároku právom na vrátenie
poskytnutých (žalovaným čerpaných) peňažných prostriedkov, vo vzťahu k zvyšku - k požadovaným

úrokom (a poplatkom) však rozhodujúce skutkové okolnosti zo žaloby a príloh (z predložených dôkazov)
nevyplývajú ani nepriamo. Celá argumentácia k nim je v podstate založená len na dôvere v ich strohé
vyčíslenie v tzv. výpise čerpania, splátok a úrokov vypracovanom žalobcom. Obdobný postup bol síce
v minulosti niekedy možný v zmysle bývalého (dnes už neplatného) znenia ust. § 172 ods. 1 O.s.p.
(v znení účinnom do r. 2003), ale len ak sa právo opieralo o tzv. výpis z kníh tuzemského peňažného

ústavu (zrejme ako relikt bývalého štátneho vlastníctva, kontroly a z toho a priori predpokladanej
správnosti účtovania všetkých peňažných ústavov), o ktorý v tomto prípade neide, a aj to iba pri
vydávaní platobných rozkazov (procesne bez osobitného skúmania a dokazovania). V súdnom konaní v
súčasnosti, s rovnocenným postavením sporových strán, osobitne v prípadoch ex offo kontroly nárokovzo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, však nemožno
nekriticky akceptovať a vychádzať iba z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení sporovej strany
(dodávateľa) bez posúdenia práva. Z tvrdených (a preukazovaných) skutočností musí právo vyplývať.

Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že evidovanie pohľadávky v uvedenom Výpise čerpania, splátok
a úhrad je snáď akousi verejnou listinou, a tento výpis potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky
voči žalovanému. Podľa § 134 O.s.p. iba listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi
orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné,
potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak,

i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Vo vzťahu k požadovanej sume úrokov (a poplatkov) žalobca neuviedol (ani nepriamo v prílohách)
všetky rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich výpočtu. Pri uplatnení
vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov sú takými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú ich uplatnenie
(nárok), vychádzajúc z ich podstaty, nesporne najmä uvedenie výšky úrokovej sadzby s poukazom na

konkrétne skutočnosti, ktorú ju odôvodňujú, a presné uvedenie jednotlivých súm - z ktorých sa uplatňuje,
s uvedením konkrétnych období - za ktoré sa pri týchto sumách uplatňuje, spolu s ich skutkovým
odôvodnením. Vznik jednotlivých dlžných súm, resp. čiastok v nich zahrnutých, však v danom prípade z
tvrdení žalobcu nemožno identifikovať, a teda ani posúdiť. Okrem úrokovej sadzby z návrhu nevyplýva
ani jej uplatňovanie s uvedením úročených súm a období s jej skutkovým odôvodnením pri výpočte

úroku, a tieto skutočnosti zo žaloby napokon nevyplývajú ani nepriamo (z predložených príloh).

V návrhovom (sporovom) konaní je pritom zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť
všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani
oprávnený vyhľadávať za navrhovateľa rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto

len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených
skutočností právo na úroky a poplatky nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať
súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

V prejednávanej veci je podľa obsahu žaloby predmetom konania zrejme vrátenie poskytnutých

peňažných prostriedkov a úhrada celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Zo
splátkového kalendára (výpisu z účtu) vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu už uhradil (vrátil)
viac ako mu žalobca poskytol. Vo vzťahu k uplatneným ostatným celkovým nákladom spojeným
so spotrebiteľským úverom - úrokom a poplatkom (cene služby) pritom žalobca ani len netvrdil a
nepreukázal všetky konkrétne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich odôvodňovali (ako sa mali platiť,

z akých jednotlivých súm - i vzhľadom na predčasné prípadne oneskorené úhrady - ako ich žalobca
uplatňuje, odkedy a dokedy - vrátane oprávnenia zápočtu už uhradených súm na ich účet). Preto mal súd
za to, že ohľadom tohto nároku žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol, teda v čase
rozhodovania súd nezistil právny dôvod, podľa ktorého by bol žalovaný povinný túto sumu žalobcovi
zaplatiť, uplatnený nárok, podľa toho ako bol predmet konania skutkovo vymedzený v návrhu, aj s

prihliadnutím na už vykonané platby (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.) preto považoval za nedôvodný, a
žalobu z toho dôvodu za potrebné zamietnuť.

Okrem toho je zrejmé, že úrok a poplatky nie sú v predloženej zmluve o spotrebiteľskom úvere ani
uvedené (písomne, určite a zrozumiteľne), a preto ich veriteľ v zmysle § 4 ods. 5 ZoSU od spotrebiteľa

nemôže ani požadovať.

Vzhľadom na tieto dôvody mohol mať žalobca, z titulu pohľadávok z úverovej zmluvy nárok iba na
vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, a keďže zo splátkového kalendára (výpisu z účtu)
vyplýva, že žalovaná v prospech žalobcu už sumu poskytnutých peňažných prostriedkov uhradila

(vrátila), súd žalobu zamietol. Možno tiež súhlasiť so záverom žalovanej o neplatnosti zmluvy o
revolvingovom úvere, ktorú súd videl z dôvodu neprípustnej neurčitosti zmluvy (vymedzeného záväzku)
a nedostatku jej písomnej formy o podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak
aj vzhľadom na nedostatok konkrétnych skutkových tvrdení žalobcu odôvodňujúcich uplatnený nárok
a vyššie uvedený záver, na základe ktorého žalobu v celom rozsahu zamietol, sa súd bezdôvodným

obohatením a námietkou premlčania už ďalej nepovažoval za potrebné bližšie zaoberať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď žalovanej,
ktorá bola v konaní úspešná, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpeniaza 2 úkony právnej služby po 33,19 Eur, čo po prirátaní 2 x 8,04 Eur režijného paušálu a 20% DPH
predstavuje spolu 98,95 Eur.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.
1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.