Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209253
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314209253.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudkyňouJUDr.JanouKurucovouvprávnejvecižalobcuL.A.,nar.XX.X.XXXX,
bytom E. X, I., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, Advokátska kancelária, Sov. hrdinov 163/66, Svidník
proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi 517,83 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. U r č u j že zmluvná podmienka v bode 13 úverovej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania
dňa 25.11.2008, číslo zmluvy 8570450 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi trovy konania a to náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 917,22 eur, na adresu právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť súdny poplatok z návrhu vo výške 31 eur, na účet Okresného
súdu Humenné v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcapodaldňa29.7.2014natunajšísúdžalobu,ktoroužiadalurčiť,žezmluvnápodmienkavzmluve
č. 8570450, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 25. 11. 2008, bod 13) o tej časti poplatku, ktorej

zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súčasne žiadal
zaviazať žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 517,83 eur a zaplatenie náhrady trov
konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, mu žalovaná ako veriteľ, poskytla
ako dlžníkovi úver na obdobie 2mesiacov vo výške 1991,64 eur (60 000 Sk) za poplatok 517,83 eur (15

600 Sk). Spolu teda mal žalobca vrátiť žalovanej 2509,46 eur (75 600 Sk), z čoho poplatok predstavoval
156% ročne. Žalobca uhradil žalovanej celkovú čiastku 2509,46 eur (75 000 Sk). Uhradený poplatok
však považuje za úžerný a neprimeraný, odporujúci dobrým mravom a teda za neplatný. Preto žalobca
žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške tohto poplatku a zároveň o určenie neplatnosti
bodu 13) zmluvy. Má však za to, že je tu aj iný dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia a síce,
že žalovaná v zmluve neuviedla RPMN a teda spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z.. Tu poukázal na to, že žalovaná mu za
obdobie 12mesiacov poskytla 6úverov, pričom v týchto zmluvách bol poskytnutý úver buď do hodnoty
200 eur alebo išlo o zmluvu, že sa úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne4splátkami v lehote nepresahujúcej 12mesiacov. Zo strany žalovanej tým došlo k obchádzaniu zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmlúv. Bezdôvodné obohatenie
vyčíslil ako rozdiel medzi jeho platbami a výškou úveru, t.j. 517,83 eur (15 600 Sk). Svoj naliehavý

právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky odôvodnil tým, že na základe úspešného
rozhodnutia sa bude domáhať primeraného finančného zadosťučinenia podľa ustanovenia §3 odsek 5
zákona č. 250/2007 Z.z..

Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach žiadala žalobu zamietnuť. Namietala miestnu príslušnosť

tunajšieho súdu z dôvodu, že žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa a teda miestne
príslušným súdom na prejednanie danej veci je Okresný súd Bratislava I., ktorému žiadala vec postúpiť.
Má za to, že na danú vec nie je možné aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch, pretože žalobca
v zmluve vyhlásil z vlastnej vôle, že vstupuje do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných
prostriedkov na výkon povolania. Žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú
potrebu a teda nie je spotrebiteľom a právny vzťah medzi účastníkmi konania je obchodnoprávny.

Taktiež žalobca sa zaviazal vrátiť finančné prostriedky 2mesačnými splátkami a teda podľa §1 ods. 2
písm. f) Zák. č. 258/2001 Z.z. sa na túto zmluvu nevzťahuje citovaný zákon. Keďže žalobcovi nemožno
priznať postavenie spotrebiteľa, teda predmetná zmluva nie je spotrebiteľskou a nemožno tu hovoriť
o akýchkoľvek neprijateľných podmienkach v zmysle §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka
žalobcom požadovaného vydania bezdôvodného obohatenia, podľa žalovanej nenastala ani jedna z

foriem bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia §451 Občianskeho zákonníka. Navyše vydania
bezdôvodného obohatenia sa žalobca môže domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote od okamihu, keď
sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel a táto lehota už žalobcovi márne uplynula dňa 19. 2. 2012,
pričom žalobca podal na súd žalobu až dňa 29. 7. 2014.

Uznesením zo dňa 16. 12. 2014 č.k. XC/XX/XXXX-XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 1. 2015,
súd zamietol návrh žalovanej na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I. ako súdu miestne
príslušnému.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s predloženými listinnými

dôkazmi, najmä so zmluvou o úvere, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, listom žalovanej zo
dňa 5. 9. 2014 a zistil tento skutkový stav.

Dňa25.11.2008bolamedziúčastníkmitohtokonaniauzavretáZmluvaoúvereč.XXXXXXX,nazáklade
ktorej žalovaná ako veriteľ poskytla žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 1991,63 eur (60 000 Sk).

Žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanej tento úver, zvýšený o príslušný poplatok vo výške 517,83 eur (15
600 Sk), spolu mal tak uhradiť 2509,46 eur (75 600 Sk) v dvoch mesačných splátkach po 1254,73
eur (37 800 Sk), počnúc dňom 12. 1. 2009. V zmluve je zaškrtnuté príslušné políčko o tom, že úver
bol poskytnutý na účel povolania. Na opačnej strane tejto úverovej zmluvy je fotokópia všeobecných
podmienok na poskytnutie úveru.

Podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku
v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je
uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú
nákladynavypracovanieauzatvorenieZmluvyoúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenou.

Žalovaná dňa 5. 9. 2014 zaslala žalobcovi list, z ktorého vyplýva, že medzi účastníkmi konania bolo
uzatvorených 7úverových zmlúv a to: zmluva č. XXXXXXX - zmluva je uhradená v plnej výške dňa 20.
2. 2008, zmluva č. XXXXXXX - zmluva je uhradená v plnej výške dňa 14. 3. 2008, zmluva č. XXXXXXX
- zmluva je uhradená v plnej výške dňa 16. 4. 2008, zmluva č. XXXXXXX - zmluva je uhradená v plnej

výške dňa 24. 11. 2008, zmluva č. XXXXXXX - na základe rozhodnutia súdu je vysporiadaná, zmluva
č. XXXXXXX - zmluva je uhradená v plnej výške dňa 19. 2. 2009, zmluva č. XXXXXXX - na zmluve je
celkový dlh vo výške 24 790,32 eur.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že so žalovanou spoločnosťou prišiel do kontaktu, keď potreboval

finančné prostriedky na preklenutie určitej situácie. Preto s manželkou začali spolupracovať s p. I. zo
spoločnosti POHOTOVOSŤ. Po poskytnutí finančných prostriedkov však nemali peniaze na splácanie
úveru. Preto opäť kontaktovali p. I., ktorý im navrhol riešenie uzatvoriť ďalšiu úverovú zmluvu a z týchto
peňazí odfinancovať predchádzajúci úver. Keďže nemali inú možnosť, pristúpili na toto riešenie, pričomz poskytnutých peňazí nedostali takmer nič. Takýmto spôsobom sa im nabaľovali úvery jeden na druhý,
pretože nikdy nemali dostatok finančných prostriedkov na splácanie splátok, jeden úver splácali vždy
ďalším úverom. P. I. nikdy im nevystavil žiadne príjmové doklady o tom, že predchádzajúci úver zaplatili.

Žalobca potvrdil, že tento pán vedel o ich finančných pomeroch - o tom, že žalobca je invalidným
dôchodcom a jeho manželka ako predavačka má príjem okolo 10 000 Sk v hrubom. Všetky údaje vo
všetkých zmluvách o úvere, uzatvorených so žalovanou spoločnosťou, vypisoval p. I. osobne, svojou
rukou. Pokiaľ ide o sumu 60 000,- Sk, ktorá je v úverovej zmluve, spornej v tomto konaní, tak ako pri
ostatných úveroch, z tejto sumy im bola poskytnutá len minimálna čiastka, pretože väčšia časť sa použila

na zaplatenie predchádzajúceho úveru a časť bola vyplatená ako provízia tretej osobe. Ďalej žalobca
uviedol, že ak je v zmluve zaškrtnuté políčko, že úver potreboval na účel povolania, toto nie je pravda.
Už od r. XXXX je invalidným dôchodcom a teda nepotreboval finančné prostriedky na účely povolania. V
určitom období síce vykonával práce pre spoločnosť AXA (uzatvoril pre nich asi 3 poistné zmluvy), avšak
tu nepotreboval investovať žiadne peniaze, naopak boli mu tu vyplatené provízie. V žiadnom prípade mu
úver nebol poskytnutý na účely povolania. Čo sa týka splatenia tohto úveru dvomi splátkami, toto navrhol

p. I., pretože pri väčšom počte splátok by im narástli úroky. S týmto súhlasili, pretože mali plán splatiť
všetky svoje úvery z hypotekárnym úverom, ktorý by čerpal ich syn. K tomu však nedošlo a posledný
úver spoločnosti Pohotovosť už nezaplatili. Úver, ktorý je predmetom tohto konania, ak bol žalovanej
splatený ešte dňa 19. 2. 2009, o čom táto predložila potvrdenie, tak bol vyrovnaný tak, že žalobcovi bol
poskytnutý ďalší úver, z ktorého bol dlh vyrovnaný.

Zástupca žalobcu na pojednávaniach, ako aj vo svojich písomných vyjadreniach, trval na podanej
žalobe v celom rozsahu s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania. Na základe úverovej zmluvy,
uzatvorenej medzi účastníkmi konania, žalovaná poskytla žalobcovi sumu 60 000 Sk za poplatok 15
600 Sk, t.j. 517,83 eur na obdobie dvoch mesiacov. Podľa všeobecných obchodných podmienok na

rubovej strane úverovej zmluvy, táto suma predstavuje v 1/3 dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Žalobca žiada vrátiť titulom bezdôvodného
obohatenia sumu 517,83 eur, t.j. aj úrok a aj administratívny poplatok za poskytnutie úveru. Má za
to, že úrok, ktorý tvorí 1/3 zo sumy 517,83 eur, je príliš vysoký a je v rozpore s dobrými mravmi,
pretože úver bol žalobcovi poskytnutý len na obdobie dvoch mesiacov a v tomto prípade by úrok

predstavoval 52% z hodnoty úveru. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ktorý tvorí 2/3 zo sumy
517,83 eur, žalovaná nemá na tento administratívny poplatok nárok a ide tu o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach účastníkov úverového vzťahu a ktorá je neplatná.
Žalobca žiada vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku, pretože aj keď súdy
vyhlásili tento článok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, toto vyhlásenie nemá spätnú účinnosť a teda

v zmluvách, ktoré už takúto podmienku obsahujú, je táto neprijateľná zmluvná podmienka aj naďalej
zachovaná. Žalobca vyporiadal žalovanou požadované nároky zo spornej zmluvy dňa 19. 2. 2009, čo
vyplýva aj z listu žalovanej zo dňa 5. 9. 2014. Podľa názoru žalobcu, na daný prípad sa vzťahuje
zákon o spotrebiteľských úveroch. Zo strany žalovanej došlo k obchádzaniu zákona tým, že obchodní
zástupcovia žalovanej úmyselne zaškrtávali políčko, že úver je poskytovaný na účel zamestnania,

resp. podnikania, aby sa na daný prípad neaplikovali právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Čo
sa týka námietky premlčania, vznesenej zo strany žalovanej, žalobca má za to, že na danú vec sa
vzťahuje 10ročná premlčacia doba podľa ustanovenia §107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná
je spoločnosťou, ktorá dlhodobo poskytuje úvery na slovenskom trhu a teda musela si byť vedomá
neprijateľnýchzmluvnýchpodmienokobsiahnutýchvúverovýchzmluvách.Subjektívnapremlčaciadoba

u žalobcu začala plynúť bezprostredne pred podaním žaloby na súd, pretože vtedy sa žalobca dozvedel
o možnosti uplatniť daný návrh na súde.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné v celom
rozsahu vyhovieť.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa ustanovenia §2 písmeno a) Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1966 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd ustálil, že v danej veci medzi účastníkmi konania bola

uzatvorenázmluvaoúvere,ktorájespotrebiteľskouzmluvouavzťahmedziúčastníkmikonaniajesvojou
povahou spotrebiteľským vzťahom. V súlade s ustanovením §52 odsek 1 Občianskeho zákonníka sa za
spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluvy bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. V danom prípade je nesporné, vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že
predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaná ako dodávateľ pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom,

ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (žalobca je označený v zmluve identifikačnými znakmi
typickými pre fyzické osoby - nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom
občianskeho preukazu).

Na postavení žalobcu ako spotrebiteľa v danom úverovom vzťahu nič nemení ani to, že v zmluve o

úverebolazaškrtnutákolónka,žežalovanáúverposkytuježalobcovinaúčelpovolania.Priposudzovaní,
či medzi oprávneným a povinným išlo o spotrebiteľský vzťah, vzhľadom na to, že v zmluve o úvere
bolo uvedené, že úver bol poskytnutý na účel povolania, súd vychádzal z odôvodnenia uznesenia
Krajského súdu v Prešove zo dňa zo dňa 8. 12. 2010, č.k.: XCoE XX/XXXX, v ktorom (okrem iného)
bolo konštatované, že: „Výkladom úpravy v Občianskom zákonníku citovanej vyššie je potrebné dospieť

k záveru, že tzn. nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa (konzumenta tovaru či
služieb)vstupujekonanímvrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti(rozumej
v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen
uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa či príslušníkov jeho domácnosti). Ak takto ustanoveným
rámcom a nevybočením z neho sú zásadne len medze ustanovenia živnostenským alebo iným jemu

na roveň postaveným oprávnením (opačný názor by okrem tolerovania neoprávnenosti podnikania
viedol i k zotretiu hranice určenej na rozlišovanie medzi spotrebiteľskými a inými zmluvami, resp.
vzťahmi), nemôžu byť pochybnosti o tom, že dopad ochrany podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách musí byť oproti ZoSÚ širší. Práve povolania sú totiž radené k činnostiam,
ktoré môžu byť vykonávané ako samostatné zárobkové činnosti, ale aj v pomeroch obdobných tým

zamestnaneckým. Práve nepochybná priradenosť toho ktorého povolania k jednej či druhej skupine
potom môže mať zásadný význam v prípadoch, kde by síce nemuselo (nemalo) ísť o spotrebiteľský
úver, napriek tomu však môže vzniknúť ešte pochybnosť o tom, či tu nejde o zmluvu spadajúcu aj pod
úpravu spotrebiteľských zmlúv. Len vtedy, ak ide o povolanie vykonávané v režime obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a aj o súvis uzavretia zmluvy či jej plnenie s takýmto povolaním odberateľa,

ide o vzťah nespadajúci pod úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku. Veriteľa úveru
nemožno zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere o tom, že
v zmluve o úvere neuvedie účel, za ktorý sa úver poskytuje a že dôkazné bremeno na preukázanie
toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka
ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, a teda

nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodným zákonníku), teda
veriteľa. Potom niet rozumného dôvodu, pre ktorý by sa takého závery nemali primerane uplatniť aj u
zmlúv nespadajúcich pod úpravu spotrebiteľských úverov, avšak definovateľných ako spotrebiteľské a
potreby rešpektovania takýmito zmluvami noriem tzn. spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle.
Pretože však takéto právo, najmä úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, pracuje

s čiastočne odlišnou terminológiou, skoršie závery je zrejme žiaduce doplniť (a to i s prihliadnutím
k možnému výskytu zaistenia skutočného účelu uzavretia zmlúv, ich subjektov či pohnútok takých
subjektov inými nasvedčujúcimi nespotrebiteľskému charakteru vzťahu) tak, že i v prípade pochybností o
tom,čiideospotrebiteľskúzmluvu,mádôkaznébremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteru
zmluvy dodávateľ a že existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,

čo znamená, že aj nespotrebiteľských charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.“Súd dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala, že úver bol žalobcovi poskytnutý na účel povolania,
keďže zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania, ktorý však
neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie žalobcu a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním

či predmetom činnosti uzavretie zmluvy má. Naopak, výsluchom žalobcu bolo preukázané, že žalobca
tento úver nečerpal na vyznačený účel povolania a aj to, že uvedený účel čerpania úveru zaškrtol
v zmluve obchodný zástupca žalovanej, nie žalobca. Uvedené konanie žalovanej prostredníctvom jej
obchodných zástupcov, je obchádzaním zákona a nekalou obchodnou praktikou za účelom neposkytnúť
dlžníkom ako spotrebiteľom primeranú ochranu podľa príslušných právnych predpisov. Súd teda ustálil,

že žalobca v zmluvnom vzťahu, uzatvorenom so žalovanou na základe zmluvy zo dňa 25. 11. 2008
č. XXXXXXX, bol v postavení spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa a žalovaná bola v pozícii
dodávateľa. Súd preto túto zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde žalobca je v
pozícií spotrebiteľa a teda mu prináleží ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle príslušných zákonných
ustanovení.

Zároveň súd uvádza, že uvedený zmluvný vzťah je treba posudzovať i podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a to bez ohľadu na tú skutočnosť,
že žalobca sa zaviazal splatiť úver dvomi mesačnými splátkami v lehote nepresahujúcej dvanásť
mesiacov, pretože žalovaná poskytla žalobcovi za obdobie 12 mesiacov ďalších 6 úverov, pričom išlo
o zmluvy, v zmysle ktorých sa úver mal splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne

štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. Tým žalovaná účelovo obchádzala ustanovenia
chrániacespotrebiteľovvyužitímtakejtoformálnejdohodyavyhlasaposúdeniuzmluvnéhovzťahupodľa
zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 1 odsek 2 písmeno f) tohto zákona). V zmysle uvedeného je preto
nevyhnutné spotrebiteľovi garantovať ochranu i v režime spotrebiteľských úverov, a to s prihliadnutím
na ustanovenie § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený názor vyplýva i z uznesenia Krajského

súdu v Prešove zo dňa 8. 12. 2011 sp.zn. XXCo/XX/XXXX.

Podľa ustanovenia §80 písmeno c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žalobca vo svojej žalobe žiadal určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v bode 13 Všeobecných
podmienok. Súd má za to, že na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na určení
neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, keďže v prípade úspešnosti sa mieni domáhať primeraného
finančného zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 písm. j) Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách
dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol
založený záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 25. 11. 2008, ktorá je

spotrebiteľskouzmluvouaspotrebiteľskýmúverom.Nazákladetejtozmluvyžalovanáposkytlažalobcovi
peňažné prostriedky, ktoré sa žalobca zaviazal splatiť v dvoch splátkach spolu vo výške 2509,46 eur
(75 600 Sk).

Ďalej súd mal za preukázané, že uvedenú sumu žalobca uhradil žalovanej, čo vyplýva z jej potvrdenia,

vystaveného dňa 5. 9. 2014. Z neho je zrejmé, že žalobca nároky zo zmluvy uhradil v plnej výške dňa
19. 2. 2009.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy
uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu

obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len
prijať alebo odmietnuť. Aj táto zmluva a podmienky boli vopred pripravená na formulári a obchodný
zástupca žalovanej len vyplnil prázdne kolónky, pričom žalobca ich nemal možnosť zmeniť (vrátane tzv.
dohodnutého poplatku).

V prejednávanej veci táto zmluva o úvere je zmluvou, ktorá podlieha úprave zmlúv o spotrebiteľských
úveroch, pričom poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 26% vo vzťahu k poskytnutej sume a to za
obdobie dvoch mesiacov, t.j. 156% ročne. Preto pri takýchto zmluvách je namieste skúmať, či predmetný
právny úkon nie je právnym úkonom, pri ktorom sa regulácia ohľadom neuvedenia „RPMN“ obchádza
a teda tento právny úkon by bol neplatný aj pre obchádzanie zákona (§39 Občianskeho zákonníka). V

zmysle vyššie uvedeného preto súd má za to, že uvedený spotrebiteľský úver je treba považovať za
bezúročný a bez poplatkov, pričom takýto úžerný poplatok vo výške 156% ročne za poskytnutie úveru na
obdobiedvochmesiacovsúdpovažujezadôvodabsolútnejneplatnosti,atoprerozporsdobrýmimravmi
podľa § 39 OZ. V súlade s judikatúrou a zákonom, sa za odplatu úveru považujú nielen dohodnuté úroky
ako odmena, ale aj akákoľvek platby zo strany spotrebiteľa žalovanému, bez ohľadu, či ju tento v zmluve

alebo podmienkach označí, napr. ako poplatok, náklady za vypracovanie, na administratívu a podobne.

Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel
správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi
spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné

historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Neprimerane dohodnuté úroky, či celková odplata za úver sú v rozpore s pravidlami správania
sa, a teda aj s dobrými mravmi a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Obdobne
právne už súdy rozhodovali a to napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XC/XXX/XXXX zo
7.5.2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. XMCdo/X/XXXX z 31.7.2009, rozhodnutie sp. zn. XCdo/XX/XXXX

z 26.4.2012, rozhodnutie NS ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XX z 15.12.2004, rozhodnutie KS v Prešove sp.
zn. XCo/X/XXXX z 12.10.2011, XCo/XX/XXXX z 24.10.2012.

Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v bode 13 Všeobecných zmluvných podmienok, v tej časti, ktorá
sa týka 2/3 poplatku, zahŕňajúcemu náklady na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so

všetkou administratívou s tým spojenou, táto je absolútne neplatná aj z ďalšieho samostatného dôvodu.
V súlade s ustanovením §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd túto považuje za neprijateľnú, pretože
ide o ustanovenie zmluvy, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré spočíva v neprimerane výške poplatku 17,33% za obdobie dvoch
mesiacov, pričom pre porovnanie banky dojednávajú obdobný poplatok za spracovanie zmluvy len vo

výške 1% alebo 2% z výšky úveru. Navyše takýto neprimerane vysoký poplatok, či odplata vo výške
156% ročne, ako už bolo uvedené vyššie, považuje za absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi.
Na základe uvedeného preto súd postupujúc v súlade s ustanovením §153 ods. 3 O.s.p. vyslovil vo
výrokovej časti neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky.

Podľa názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré
mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné,
aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti možno poukázať narozhodnutieZ.C.A.vC.sp.zn.Q.XXX/XXXXzodňa3.5.2010,vktoromsakonštatujezáver,žepoplatky
za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov
požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov

a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti
(bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri
poskytovaní úveru, Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka
vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ
dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne

zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa,
pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné
protiplnenie“. Súd dodáva, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn.
XXCo XXX/XXXX.

Podľa ustanovenia §451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia §107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Keďže súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné
obohatenie, musí ho vydať žalobcovi. Výška bezdôvodného obohatenia je totožná s výškou poplatku
za poskytnutý úver, t.j. v sume 517,83 eur. Žalovaná však vzniesla námietku premlčania tohto nároku
žalobcu, pričom poukazovala na uplynutie dvojročnej premlčacej doby, ktorá podľa nej uplynula dňa 19.
2. 2009.

Vo vzťahu k tejto námietke žalovanej súd uvádza, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a jednak objektívna
trojročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná

pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa názoru súdu je potrebné
aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu, pretože bezdôvodné obohatenie žalovanej súd považuje za
úmyselné. Žalovaná má dlhodobo v predmete činnosti ako nebankový subjekt, poskytovanie úverov
a jej povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
Preto ak žalovaná použila neprijateľnú zmluvnú podmienku a obchádzala zákon o spotrebiteľských

úveroch neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere odvolávajúc sa na
ustanovenie §1 ods. 2 písmeno f) zákona o spotrebiteľských úveroch, toto jej konanie sa nedá hodnotiť
inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.
Zároveň žalobca sa o svojom bezdôvodnom obohatení dozvedel až krátko pred podaním žaloby, kedy
splnomocnil svojho právneho zástupcu na zastupovanie v tomto konaní. Preto súd zastáva názor,

že žaloba bola podaná i v rámci dvojročnej subjektívnej doby. Obdobne premlčanie posúdil napr. aj
Okresný súd Svidník v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v O. v rozsudku sp.zn. XC/XX/XXXX-XXX
z 23.10.2013.

Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 517,83 eur titulom bezdôvodného

obohatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vyššie uvedené zmluvné
dojednanie o poplatku a odplate za úver súd považuje za absolútne neplatné, pretože ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa §53 ods.1,5 Občianskeho zákonníka a aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa
§39 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd určil vo výroku neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v
konaní plný úspech, náhradu trov konania. Jeho trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
917,22 eur, vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktoré pozostávajú z týchto položiek:- 2krát hlavný úkon po 73,49 eur = 146,98 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 28. 4. 2014, 2.
podanie žaloby na súd dňa 29. 7. 2014 (podľa §11 ods. 1 písm. a), b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení
s ustanovením §10 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s ustanovením §13 ods. 3 citovanej vyhlášky, t.j.

61,87 eur + 1/3 zo sumy 34,86 eur = 73,49 eur za jeden úkon právnej pomoci);
- 1 hlavného úkonu vo výške 18,37 eur za zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní dňa 18. 11. 2014;
- 3krát hlavný úkon po 76,15 eur = 228,45 eur - 1. zastupovanie na pojednávaní dňa 17. 2. 2015, 2.
vyjadrenie vo veci zo dňa 4. 3. 2015, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 10. 3. 2015 (podľa §11 ods. 1
písm. a), b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s ustanovením §10 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s

ustanovením §13 ods. 3 citovanej vyhlášky, t.j. 64,53 eur + 1/3 zo sumy 34,86 eur = 76,15 eur za jeden
úkon právnej pomoci);
- 3krát paušál po 8,04 eur = 24,12 eur;
- 3krát paušál po 8,39 eur = 25,17 eur;
- náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie Svidník - Humenné a späť 5polhodín dňa 18. 11.
2014, t.j. 5polhodín x 13,40 eur = 67 eur;

- náhrada za stratu času za cestu na pojednávania Svidník - Humenné a späť 5polhodín dňa 17. 2. 2015
a dňa 10. 3. 2015, t.j. t.j. 5polhodín x 13,98 eur x 2pojednávania = 139,80 eur;
- náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 18. 11. 2014, Svidník - Humenné a späť
142km osobným motorovým vozidlom spolu vo výške 39,25 eur, t.j., amortizácia 142km x 0,183 eur/km
= 25,98 eur a spotrebované pohonné hmoty: 142km x 6,3 litra/100km x 1,484 eur/liter nafty = 13,27 eur;

- náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávania dňa 17. 2. 2015 a dňa10. 3. 2015, Svidník -
Humenné a späť 142km osobným motorovým vozidlom spolu vo výške 75,21 eur, t.j., amortizácia 142km
x 0,183 eur/km x 2pojednávania = 51,97 eur a spotrebované pohonné hmoty: 142km x 6,3 litra/100km
x 1,299 eur/liter nafty x 2pojednávania = 23,24 eur;
- 20% DPH 152,87 eur.

Keďže žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov podľa ustanovenia §4 ods. 2 písmeno za) zákona
č. 71/1992 Zb., pričom bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto súdu uložil žalovanej v súlade s
ustanovením §2 ods. 2 citovaného zákona povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny
poplatok vo výške 31 eur podľa položky 1 písmeno a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu

zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).