Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. september 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/71/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010198
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812010198.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov

senátu S.. D. P. a F.. G. L., v trestnej veci proti obž. Y. S., pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného do 30.9.2012, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
X.X.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S.. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. - S. XXX/XX, slobodný, živnostník, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v snahe vylákať plnenie zo štátneho rozpočtu, podal za spoločnosť D.., s.r.o., so sídlom E. námestie
XXX, J. XXX XX, IČO: XXXXXXX, dňa XX. XX. XXXX na Daňovom úrade v J. daňové priznanie na
daň z pridanej hodnoty za III. štvrťrok XXXX, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet dane vo výške
9.468.772,- Sk (314.305,70 €), na podklade fiktívnych účtovných dokladov, a to faktúry č. FO-XX/
XXXX od spoločností LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk a faktúry č. XXXX/XXX od spoločnosti
L. G., s.r.o., G. na sumu 5.532.978,- Sk, ktorá bola následne nahradená faktúrou č. XXXXXXXX od
spoločnosti Y. s.r.o., Y. na rovnakú sumu, hoci zdaniteľné plnenia deklarované v uvedených faktúrach

sa neuskutočnili, čím sa snažil od N. republiky - Daňového úradu J. protiprávne vylákať vrátenie dane
z pridanej hodnoty vo výške 314.305,70 € (9.468.772,-SK),

t e d a

neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť
sebe a inému neoprávnený prospech,

t ý m s p á c h a l

zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Trestného zákona účinného do 30.9.2012.
Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona účinného do 30.9.2012, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú Slovenskú republiku v zastúpení O. úradu L. odkazuje na
občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod č. k. Pv XXX/XX-XX podal dňa XX.X.XXXX tunajšiemu
súdu obžalobu na Y. S. pre zločin neodvedenia dane a poistného § 277 ods. 1, 4 Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. a/
Trestného poriadku vyhlásenie, že je nevinný. Po zákonnom poučení poprel fiktívnosť faktúr označených
v obžalobe. K faktúre č. FO-XX/XXXX od spoločností LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk okrem
toho, že faktúra nie je fiktívna vypovedal, že pozemky, ktoré kúpil v X. boli od začiatku deklarované ako
pozemky stavebné. Z projektovej dokumentácie vyplynulo, že pozemky sú určené na zastavanie a tieto

informácie boli kľúčové, inak by ich nekupoval, jednalo sa o lukratívne pozemky. Z tohto dôvodu zaplatil
firme LM -Y., s.r.o., H., províziu za sprostredkovanie kúpnej ceny. Ďalej uviedol, že tvrdenia ohľadom
fiktívnosti faktúry vystavenej LM-Y., s.r.o., H. sa nezakladajú na pravde, nakoľko prevod vlastníctva k
týmto pozemkom reálne prebehol o čom svedčí aj rozsiahla dokumentácia. O pozemkoch sa dozvedel
od p. N. v roku XXXX, ktorý mal uzavretú mandátnu zmluvu s vlastníkom p. Z.. V rovnakom čase ho

kontaktovala p. F., konateľka LM- Y., s.r.o. H., že za províziu dokáže znížiť cenu pozemkov, provízia bola
spol. LM - Y., s.r.o. aj vyplatená. K faktúre L. uviedol, že ani v prípade akcie silážno-senážne žľaby X. sa
nejedná o fiktívnu fakturáciu, dielo silážno-senážne žľaby bolo riadne vykonané. V rokoch XXXX, XXXX
ho kontaktovala spoločnosť K.-M., konkrétne p. K., že potrebuje vykryť časť prác na uvedenom diele a že
nevie zohnať kvalifikovanú silu. Keďže nemal svojich kmeňových zamestnancov, zháňal subdodávateľa

alebo firmu, ktorá by vedela práce uskutočniť. Tak prišiel na p. J. zamestnanca firmy L. G., s.r.o., ktorému
predstavil celý projekt a ktorý mu na jednom stretnutí priniesol faktúru od firmy L. G., s.r.o., faktúru
nepodpísal, pretože mu bolo podozrivé správanie p. J., ktorý nezabezpečil stretnutie s majiteľmi firmy
L.. Asi mesiac potom začal hľadať ďalšieho subdodávateľa a oslovil firmu Y., s. r. o. Y.. Firme predstavil
celý projekt aj rozpočet a dohodli sa, že táto firma zákazku zrealizuje, dielo aj bolo zrealizované, potvrdil

to aj p. N. na daňovom úrade. Faktúra vystavená firmou L. ostala omylom v účtovníctve, bola však
stornovaná.

K veci boli vypočutí svedkovia S. H., D. I., Z.. S. Y., S. X., ktorí k predmetu obžaloby neuviedli žiadne
podstatné skutočnosti, svojimi výpoveďami len potvrdili, že vlastnil pozemky v k. ú. I. X., ktoré predali

svedkovi F.. Z..

Svedok F.. Z. Z. vypovedal, že v priebehu rokov XXXX a XXXX na základe kúpnych zmlúv na seba
previedol vlastníctvo k pozemkom v k.ú. I. X.. Niekedy v auguste XXXX ho vyhľadal obžalovaný spolu
so svedkami G. a P., ktorí prejavili záujem o kúpu väčšej časti pozemkov v k.ú. I. X. pre poľského klienta.

Dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvu o budúcej zmluve s účinnosťou do konca mesiaca august a následne
osobne vypracoval návrh kúpnej zmluvy, predmetom boli pozemky v k. ú. I. X. o rozlohe 105 884 m2
za kúpnu cenu 121 766 600 Sk, ktorú zaslal na pripomienkovanie obžalovanému do spoločnosti EM-
G.. Dňa XX.XX.XXXX došlo k podpisu kúpnej zmluvy v H. za účasti notára. Toho istého dňa sa vybavil

aj zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, všetky záležitosti vybavoval osobne. Rovnako
toho dňa mu boli na jeho účet pripísane peniaze vo výške uvedenej v kúpnej zmluve. S obžalovaným
a svedkami G. a P. sa stretli viackrát, chcel mať istotu, že oni traja nemajú nič spoločné s realitnou
kanceláriou, s ktorou mal uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu za účelom predaja pozemkov, všetci ho
ubezpečili, že konajú sami za seba a za týmto účelom mu vydali aj písomné prehlásenie. Kúpnu cenu

navrhol obžalovaný, navrhnutú kúpnu cenu akceptoval a zahrnul ju do návrhu zmluvy o budúcej zmluve.
K dohode o kúpnej cene došlo dňa XX.XX.XXXX, kedy bola podpísaná zmluva o budúcej zmluve, ktorá
bola podpísaná u notára. Nevie nič o tom, že by niekto iný vstupoval do rokovaní ohľadom predaja a
kúpy predmetných pozemkov. Spoločnosť LM - Y., s.r.o., H. mu nič nehovorí, určite nekomunikoval s
touto firmou ohľadom dojednania zmluvných podmienok. X. F. a ani M. V. nepozná.

Svedkyňa N. Z. v podstate potvrdila výpoveď svedka F.. Z. Z. s tým, že predaj pozemkov zabezpečoval
jej manžel.

Svedok V. G. vypovedal, že spolu s obžalovaným sa dozvedeli, že je možnosť kúpiť pozemky v k. ú. I.

X. a svedok P. mal zasa informáciu, že pozemky chcú kúpiť nejakí poliaci. Spolu s obžalovaným takvybavovali kúpu pozemkov od p. Z.. Stretnutí ohľadom kúpy týchto pozemkov bolo veľa, niekedy bol
za svedkom Z. sám, niekedy za ním išiel obžalovaný. Kontakt na p. Z. dostali od pána N., ktorý robil
s realitami a tiež s nimi chodil za p. Z., ale nepamätá si, či bol na všetkých rokovaniach. Rokovania o

cene pozemkov boli s p. Z. ťažké, cenu vybavoval p. N., v podstate to ale riešil obžalovaný. Rokovanie
prebiehali od apríla XXXX, kúpa sa realizovala v auguste XXXX. Do rokovaní o pozemkoch vstupovalo
viacero ľudí, firma LM-Y. sa nespomínala, hovorilo sa len o majiteľke spoločnosti. Prvýkrát sa názov
firmy spomenul, keď bolo treba vyplácať províziu vo výške viac ako 50 000 000 Sk. Podľa neho sa P.
do tohto obchodu angažoval z dôvodu, že mal dostať províziu z poľskej strany. S obžalovaným udržiava

priateľské vzťahy, pracoval aj vo firme Y.. V dobe, keď pracoval v spoločnosti Y. má vedomosť, že
táto firma robila viac veci pre EM - G., vrátane prác na silážno-senážnych žľaboch X., na tieto práce si
obžalovanýobjednalspoločnosťY..MedziobžalovanýmasvedkomN.,bolizozačiatkuvzťahynormálne,
až neskôr svedok N. prestal vyplácať zamestnancov a celkovo sa začal správať čudne. Nemá vedomosť
o tom, že by obžalovaný bol spoločníkom firmy Y., jeho vzťahy k tejto firme boli len obchodno-pracovné.

Svedok Z. K., ako bývalý riaditeľ daňového úradu iba potvrdil, že má vedomosť o tom, že vo firme EM- G.,
s.r.o., bola vykonaná v roku XXXX daňová kontrola za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH. Na vykonaní predmetnej kontroly sa však aktívne nepodieľal.
Svedkyňa F.. D. I., zamestnanec daňového úradu, vypovedala, že ako kontrolórka dane z pridanej
hodnoty vykonávala kontrolu u daňového subjektu EM G., s.r.o. za príslušné obdobie za účelom

zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Spolupráca s konateľom daňového
subjektu bola miestami problémová, predložil neúplné daňové podklady, ktoré počas kontroly dopĺňal.
Podrobnejšie vypovedala k sporným faktúram, okrem iného aj k faktúre firmy L. č. XXXX/XXX
založenej v účtovníctve kontrolovaného daňového subjektu. V rámci daňovej kontroly bolo zaslané
dožiadanie na príslušný Daňový úrad v G., ktorý preveroval spoločnosť L. a bolo zistené, že faktúra

sa v daňovom účtovníctve subjektu L. nenachádza. Oprávnená osoba spoločnosti L. potvrdila, že
predmetná faktúra nebola vyhotovená ich spoločnosťou a tiež obchody uvedené na faktúre neboli
dodané, resp. zrealizované ich spoločnosťou. Predmetná faktúra č. XXXX/XXX bola k daňovej kontrole
predložená spolu s účtovníctvom firmy EM-G. s.r.o., pričom v postupne predkladaných účtovných
knihách s viacerými dátumami vyhotovenia, v niektorých bola táto faktúra zaúčtovaná a v niektorých

zaúčtovaná nebola, ale bola zasa zaúčtovaná faktúra od Y., s.r.o.. Pre tieto rozpory v účtovných knihách
bol obžalovaný predvolaný aj na ústne pojednávanie, kde uviedol, že práce fakturované vo faktúre
vystavenej spoločnosťou L. vykonané neboli, ale že tieto práce vykonala spoločnosť Y.. V peňažnom
denníku kontrolovaného daňového subjektu, by sa dalo povedať, že faktúra od L. bola nahradená
faktúrou Y.. V podstate bolo zistené, že boli dve rôzne faktúry na rovnaké dodávateľské práce od

dvoch firiem a vznikla tak veľká pochybnosť, či fakturované práce boli vôbec vykonané. Fiktívnosť
faktúry od spol. L. bola potvrdená aj dodávateľom uvedeným na faktúre, ktorý potvrdil, že takú faktúru
nevyhotovil a dodávky nezrealizoval. Pri faktúre od Y., boli tiež dôvodné pochybnosti, nakoľko konateľom
spoločnosti bola osoba, podozrivá už z iných daňových kontrol. Obžalovaný bol vyzvaný, aby preukázal,
že dodávky vyúčtované vo faktúre Y. boli reálne vykonané. Obžalovaný nepredložil žiadne dôkazy na

základe, ktorých by mohli byť plnenia z faktúry Y. uznané. K faktúre č. FO XX/XXXX vystavenej LM -
Y., s.r.o. vypovedala, že aj v tomto prípade počas daňovej kontroly bolo zaslané dožiadanie na daňový
úrad v sídle firmy LM- Y., z vybavenia ktorého vyplynulo, že sa jedná o podozrivú spoločnosť, ale
konateľka spoločnosti potvrdila, že v tomto prípade bol sprostredkovaný predaj pozemkov. Súčasne na
Q. úrade I. X. bolo zisťované, a to ohľadom predmetu kúpnej zmluvy, o aký druh pozemkov sa jedná,

pričom šetrením bolo zistené, že v čase predaja sa jednalo o poľnohospodársku pôdu, teda o dodávku
oslobodenú podľa § 38 zákona o DPH, pri ktorej nevzniká nárok na odpočet dane podľa § 49 ods.
3 zákona o DPH. Takže správca dane prijal záver, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka na
odpočet dane a daňový úrad už viac neskúmal, či došlo k dodaniu fakturovaných služieb spoločnosťou
LM - Y.. Na daňovom úrade v rámci kontroly tak nebol prijatý záver, že sprostredkovanie predaja

pozemkov fakturované firmou LM - Y., nebolo realizované a že by sa jednalo o fiktívnu faktúru. Z
odpovede Obce I. X. vyplynulo, že v čase kúpy pozemkov sa jednalo o poľnohospodársku pôdu, ale už
nasledujúci mesiac obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie, že pozemky budú zahrnuté do územného
stavebného plánu obce. Pre daňový úrad však bol rozhodujúci druh pozemkov pri kúpe a predaji. K
faktúre č. XXXXXXXX vystavenej spol. Y., aj napriek tomu, že daňový subjekt na výzvu daňového úradu

žiadne dôkazy nepredložil, daňový úrad dožiadaniami žiadal vypočuť osoby, ktoré sa reálne podieľali na
zákazkách silážno-senážne žľaby, t.j. osoby z iných subdodávateľských firiem. Tieto osoby sa vyjadrili,
že firmu Y. a EM-G. nepoznajú a ani sa nestretli s tým, že by vykonávali nejaké práce na dotazovanom
diele. P. N. o zákazke silážno-senážne žľaby na daňovom úrade najskôr tvrdil, že bola zrealizovaná apotom na ďalších sedeniach priznal, že sa jednalo o fiktívne obchody a boli vystavované fiktívne faktúry,
že ani nevedel čo podpisuje.
Svedok M. P. uviedol, že mal vedomosť o poľskom klientovi, ktorý mal záujem kúpiť pozemky v Y. a túto

informáciu vlastne odovzdal obžalovanému. Obžalovaný sa nakontaktoval na svedka Z., za ktorým boli
osobneajspolusV.G..Nevieakodlhosacelýobchodohľadompozemkovrealizoval,alenakoniecdošlo
k uzavretiu kúpnej zmluvy. Obžalovaný kúpil pozemky vo I. X. a ešte v ten istý deň ako obžalovaný
pozemky kúpil, poľský klient vyplatil peniaze firme EM G. a obžalovaný týmito peniazmi, tohto istého dňa
vyplatil kúpnu cenu predávajúcemu t.j. svedkovi Z.. Celý tento obchod ohľadom prevodu pozemkov v Y.

prebehol v jeden deň, vrátane zápisu do katastra nehnuteľností. Kúpnu cenu za pozemky dohadovali
EM-G. a svedok Z., do týchto vecí sa nestaral. Z celého obchodu ohľadom prevodu pozemkov mal
prospech taký, že obžalovanému dohodil poľského kupca a obžalovaný potom od neho kúpil pozemky
v obci H..

Svedkyňa X. F. vypovedala, že bola konateľkou spol. LM-Y. s.r.o. H. asi zhruba od roku 2006, nevedela

uviesť dokedy bola konateľkou spoločnosti, ani čo bolo predmetnom činnosti tejto spoločnosti a ani
to, či spoločnosť mala zamestnancov. Vyjadrila sa, že za spoločnosťou stál F. K., ktorý pochádza z
H., zoznámil ich jej nebohý priateľ. P. K. chodil za ňou domov, nosil jej rôzne doklady, vrátane faktúr,
ktoré podpisovala ako konateľka firmy za finančnú odmenu. Faktúry, ktoré podpisovala ani nečítala, iba
ich podpísala, len tak, ako už uviedla za finančnú odmenu. K faktúre č. FO XXXXXX vystavenej od

spoločnosti LM-Y., ktorá jej bola daná k nahliadnutiu sa vyjadriť nevedela, ohľadom tejto faktúry bola
predvolaná na daňový úrad, predtým ako bola vypovedať na daňovom úrade, tak za ňou prišiel pán K.
a povedal jej čo má na daňovom úrade vypovedať.

Svedok S. N. vypovedal, že bol konateľom spoločnosti Y., s.r.o. Y., a to v rokoch XXXX - XXXX. O faktúre

č. XXXX/XXX sa dozvedel až na daňovom úrade, pričom túto faktúru nevystavil a ani ju nepodpísal.
Podľa neho fakturované práce na silážno-senážnych žľaboch sa nerealizovali, resp. sa zrealizovali,
ale určite nie firmou EM G. alebo Y.. Ďalej vypovedal, že v spoločnosti Y. bol G. nasadený ako biely
kôň. Prístup k účtom spoločnosti mal spolu s obžalovaným, na firme existovali 3 pečiatky, z toho 1 sa
nachádzala v kancelárii a ďalšie 2 v aute G. alebo obžalovaného. Za firmu rozhodoval G., on už bol

postavený pred hotovú vec. Niektoré faktúry podpisoval osobne, ale vychádzajú na povrch niektoré
faktúry, ktoré vôbec nesedia a prvý krát ich videl, keď mu boli predložené daňovým úradom alebo
políciou. Zo začiatku sa zúčastňoval niektorých obchodných rokovaní, vedel asi o 20 % vecí, ktoré
sa na firme diali. K daňovej kontrole vo firme Y. uviedol, že chodieval na daňový úrad s tým, že G.
mu väčšinou povedal, čo má na daňovom úrade hovoriť. Na daňovom úrade menil svoje výpovede,

nakoľko dostal rozum a už si nedal od nikoho hovoriť. Že bol v spoločnosti Y. bielym koňom zistil, keď
sa o spoločnosť začali zaujímať daňové úrady a policajti. Nevedel sa vyjadriť, či v účtovníctve firmy Y.
boli zaúčtované nejaké faktúry ohľadom diela na silážno-senážnych žľaboch a ak boli, tak si niekto dal
„bohovskú námahu“, aby tam zaúčtované boli, ale on ich nezúčtoval.

So súhlasom strán boli prečítané svedecké výpovede svedkov S. H., Z. L., N. G., X. N. a M. V..

Svedkyňa S. H., riaditeľka ekonomických analýz a prokuristka spoločnosti L., s.r.o. vypovedala, že ich
spoločnosť nikdy neobchodovala so spoločnosťou EM G. J.. K faktúre č. XXXX/XXX uviedla, že podľa
číslovania na faktúre, ktoré nezodpovedá ich systému, variabilný symbol, konštantný symbol a číslo

objednávky nemôžu byť totožné s číslom faktúry, tiež podľa označenie ich spoločnosti, formy úhrady,
pečiatky spoločnosti a celkovej použitej úpravy sa jedná o falzifikát vyhotovený na nízkej úrovni.

Svedkovia X. N. a M. V. sa vyjadrili k spôsobu, ohľadom prevodu obchodného podielu spoločnosti LM
Y.. N. Z. L. k predmetu obžaloby nič podstatné neuviedol.

Svedkyňa N. G. bývala zamestnankyňa spoločnosti Y. vypovedala, že ako administratívna pracovníčka
evidovala a zakladala faktúry, ktoré chodili poštou, niektoré priniesol obžalovaný a aj svedkovia G. a N..

Súd ďalej oboznámil listinné dôkazy zabezpečené v rámci prípravného konania najmä sporné faktúry

vystavené obchodnými spoločnosťami LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,-Sk, L. G. s.r.o. G.
na sumu 5.532.978,-Sk a Y., s.r.o., Y. na sumu 5.532.978,-Sk,ktoré boli predložené obžalovaným,
konateľom spol. EM G., s.r.o príslušnému daňovému úradu, na ktoromsi uplatnil nárok na vrátenie dane
z pridanej hodnoty, výpismi z obchodného registra. Ďalej súd oboznámil kópie dokladov vzťahujúcichsa k prevodom pozemkov v k.ú. I. X., jednotlivé kúpne zmluvy s príslušnými LV, tieto listinné dôkazy
dokumentovali prevod vlastníckeho práva k pozemkom v k.ú. I. X. z jednotlivých vlastníkov ako
predávajúcich (vypočutí svedkovia S. H., D. I., Z.. S. Y., S. X.) na kupujúceho F.. Z. Z.. Tieto v

predchádzajúcej vete označené dôkazy síce nemali priamy súvis so žalovaným skutkom, ale vykonanie
dôkazov bolo navrhnuté obžalobou a na návrh obhajoby boli títo označení svedkovia predvolaní
na hlavné pojednávanie a vypočutí. Súd v ďalšom oboznámil listinné podklady Daňového úradu J.
vzťahujúce sa k daňovej kontrole daňového subjektu EM G., s.r.o,., najmä daňové priznanie dane z
pridanej hodnoty spoločnosti EM G., s.r.o. J. (osoby registrovanej podľa § 7 Zákona č. 222/2004 Z.z

o dani z pridanej hodnoty v platnom znení) na DPH za III. štvrťrok roku 2007,v ktorom si spoločnosť
uplatnila nárok na odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku (§ 49 ods. 2 písm. a)
Zákona o DPH) v sume 10.454.228,- Sk a nárokovala si nadmerný odpočet na DPH vo výške 9.468.772,-
Sk. Súčasťou ďalších listín, ktoré boli daňovým subjektom predložené daňovému úradu v rámci daňovej
kontroly boli aj vstupné a výstupné doklady DPH za sledované obdobie, zostavu knihy odberateľských a
dodávateľských faktúr, vrátane výpisov z účtu k faktúram, na základe ktorých si spol. EM G.,s.r.o, ktorej

konateľom bol obžalovaný, v spojení s inými listinnými dôkazmi uplatnila nadmerný odpočet DPH a k
daňovej kontrole okrem iných listinných dôkazov boli predložené aj zmluva o spolupráci uzavretá medzi
spol. LM Y., s.r.o. a EM G., s.r.o. predmetom ktorej bolo okrem iného zaobstaranie vhodného pozemku
podľa kritérií záujemcu v katastrálnom území Veľká X., kúpna zmluva z XX. X.XXXX medzi manž. F.. Z.
Z. a N. Z. ako predávajúci a EM G., s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej boli pozemky v k.ú. I. X. a

kúpna zmluva z 24.8.2007 medzi EM G., s.r.o. ako predávajúcim a D., s.r.o., ako kupujúcim predmetom
ktorej boli totožné pozemky v k.ú. I. X., zmluva o dielo objednávateľ EM G., s.r.o. a zhotoviteľ Y., s.r.o. z
X.X.XXXX.Zároveň súd na návrh prokuratúry oboznámil listinný materiál jednotlivých daňových úradov
k daňovým subjektom: F.. Z. Z., obch. spol. X., s.r.o., obch. spol. K. M., s.r.o. a iné listinné dôkazy.
Súčasťou oboznámenia s listinnými dôkazmi boli aj výsledky domových prehliadok a prehliadok iných

priestorov, ktoré však boli bez kladných výsledkov a nemali tak vplyv na dôkazný stav.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd na hlavnom pojednávaní dňa XX. 3. XXXX uznal
obžalovanéhovinnýmzozločinuneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§277ods.1,4Trestnéhozákona,
uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v
Žiline, ako odvolací súd uznesením č. k. XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 6. XX. XXXX zrušil rozsudok
tunajšieho súdu zo dňa XX. 3. XXXX a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol. Dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu bolo, že prvostupňový súd ukrátil obžalovaného na

jeho právach, keď neumožnil obžalovanému vyjadriť sa k výsluchu svedkyne X. F. a nevyhovel návrhu
obhajoby na výsluch svedka N..

Súd v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu č. k. XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 6. XX. XXXX
na hlavné pojednávanie predvolal a opätovne vypočul svedkyňu X. F. a tiež prvýkrát vo veci vypočul

svedka F. N..

Svedkyňa X. F. k predchádzajúcej výpovedi navyše uviedla, že svedka N. nepozná a v minulosti ju nikdy
nikto nekontaktoval a ani jej nič nehovoria žiadne pozemky v k.ú. I. X..

Svedok F. N. na hlavnom pojednávaní dňa X.X.XXXX vypovedal, že je konateľom 1. G. realitnej
spoločnosti so sídlom v G., ktorej predmetom činnosti je sprostredkovateľská činnosť v oblasti realít.
Niekedy v mesiaci apríl až máj XXXX sa stretol s obžalovaným a s V. G., pričom asi pol roka pred týmto
stretnutím spomenul V. G. a asi aj obžalovanému, že v obci I. X. sú na predaj pozemky, ktoré vlastní F..
Z. Z., s ktorým mal uzavretú zmluvu o obstaraní obchodnej záležitosti z X.X.XXXX. Potom nasledovali

stretnutia v obci I. X.. Kúpna zmluva medzi pánom Z. a firmou EM G. J. bola uzavretá asi XX.X.XXXX,
kde spoločnosť EM G. odkúpila od pána Z. 10,5 hektára pozemkov, 1.150,- Sk za m2. Doposiaľ sa
súdi s p. Z. o zaplatenie provízie z tohto aj predchádzajúceho obchodného prípadu. Niekedy v roku
XXXX sa stretol so slečnou X. F., bolo to v H., pri stretnutí sa jej zmienil, že má realitnú spoločnosť v
G. a spomenul jej pozemky vo I. Tatrách, spomenul aj meno pána Z. a zmenil sa pred ňou aj o tom,

že záujem o kúpu týchto pozemkov má obžalovaný, teda spoločnosť EM G. J.. Tiež jej uviedol, že s
vlastníkom pozemkov má uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu a cena pozemkov vo I. X. sa pohybovala
na úrovni 2.000 Sk za m2. Má vedomosť, že nakoniec kúpa týchto pozemkov bola zrealizovaná, p. Z.
bola vyplatená kúpna cena vo výške cca 121. 000. 000 Sk. Osobne ho X. F. nezaujímala, nakoľko maluzavretú zmluvu s p. Z.. Predpokladá, že p. F. sa stretla s pánom S., zrejme si vyhodnotila ním podané
informácie a pravdepodobne požadovala od obžalovaného zaplatenie provízie. Obžalovaný nechcel
kupovať pozemky za sumu 2.000 Sk za m2 a žiadal od neho dohodnúť nižšiu cenu, čo sa aj stalo. P. Z. v

mandátnej zmluve stanovil minimálnu sumu 1.000,- Sk za m2, a potom sa medzi obžalovaným, ním a p.
Z. dohodla suma 1.150 Sk za m2. Išlo o stavebné pozemky, obecné zastupiteľstvo mesta I. X. schválilo
v územnom pláne tieto pozemky ako stavebné. Ešte p. Z. na obecné zastupiteľstvo predložil projektové
štúdie, kde chcel na týchto pozemkoch postaviť rančové domy, klimatické kúpele a pod. Osoba X. F.
nefigurovala ako sprostredkovateľ medzi ním a p. Z., ale ako sprostredkovateľ medzi EM G. J. a ňou.

Nepamätá si, či po stretnutí v H. p. F. vyvíjala snahu sa s ním skontaktovať ohľadom týchto pozemkov,
nejaký telefonát mohol medzi nimi prebehnúť ohľadom kúpnej ceny. O tom, že došlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy, ktorej predmetom bol predaj pozemkov vo I. X. sa dozvedel až potom, keď už bola zmluva
uzavretá a v decembri XXXX podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorému súd vyhovel.
S p. X. F. sa stretol osobne iba raz v H. a potom to boli možno len 1 alebo 2 telefonáty. Nepamätá si
čo predchádzalo tomuto stretnutiu, do H. vtedy chodieval často, mal tam záujemcu o kúpu pozemkov.

Nevie si vysvetliť, prečo p. F. poprela vo svojom výsluchu, že ho pozná.
Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu. Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po
konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri
svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať

sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd
hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrnenezávisleodtoho,čiichobstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,4 Trestného zákona účinného do XX.X.XXXX

sa dopustí kto neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v
úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech.

Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr. zák, pretože
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej
päťstonásobok sumy 266 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty
veci a rozsahu činu.

Súd sumarizujúc vyššie uvedené výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal
iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané, mal za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,4 Trestného zákona
účinného do XX.X.XXXX.

Vina obžalovaného bola preukázaná tak priamymi ako aj nepriamymi dôkazmi, ktoré do seba logicky
zapadali.Tvrdeniaobžalovaného,žefaktúryoznačenévobžalobeč.FO-XX/XXXXodspoločnostíLMY.,
s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk a č. XXXXXXXX od spoločnosti Y. s.r.o., Y. sumu na sumu 5.532.978,-
Sk nie sú fiktívnymi faktúrami, pretože plnenia deklarované v uvedených faktúrach sa reálne uskutočnili

a v prípade faktúry č. XXXX/XXX od spoločnosti L. G., s.r.o., G. na sumu 5.532.978,- Sk, že táto
faktúra bola v účtovníctve spoločnosti uvedená omylom, súd vyhodnotil ako jeho účelovú obranu, ktorá
bola vyvrátená práve súhrnom priamych a nepriamych dôkazov. Obrana obžalovaného bola vyvrátená
svedeckými výpoveďami najmä svedkov F.. Z. Z., F.. D. I., S. N., X. F. sčasti aj výpoveďami svedkov V. G.
a M. P., v kontexte vyššie uvedených listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní. Obranu

obžalovaného, že pozemky, ktoré kúpil v X. boli od začiatku deklarované ako pozemky stavebné, čo
vyplynulo aj z projektovej dokumentácie, inak by ich ani nekupoval a nadmerný odpočet nebol priznaný
práve z dôvodu nesplnenia zákonom predpokladanej hmotnoprávnej podmienky na jeho priznanie /
predmetom prevodu bola orná pôda/ a nie z dôvodu fiktívnosti faktúry, súd vyhodnotil ako bezpredmetnú,
pretože súd z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto rozsudku, faktúru č. FO-XX/XXXX od spoločností

LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk vyhodnotil tiež ako fiktívnu. Na základe dôkazov (výsluchy
svedkov a listinné dôkazy) mal súd preukázané, že v skutočnosti nedošlo ani k jednému z deklarovaných
plnení (zdaniteľnému obchodu na základe kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností a ani prácam na akcií
silážno-senážnych žľaboch) a obžalovaný si tak na podklade fiktívnych faktúr uplatnil odpočítanie danepodľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o O. a následne aj v súvislosti s týmito faktúrami si uplatnil nárok
na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z DPH.

V prípade faktúry vystavenej spol. LM-Y. H., súd uvedenú faktúru vyhodnotil ako fiktívnu opierajúc sa o
výpovede svedkov F.. Z. Z., F.. D. I., X. F., v neposlednom rade aj so svedeckými výpoveďami V. G. a M.
P., ktoré súd hodnotil tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a okolnostiach, ktoré vyplynuli
aj z listinných dôkazov. Svedok F.. Z. Z. sa jednoznačne vyjadril, že ohľadom uzatvárania predmetnej
kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod pozemkov v k.ú. I. X. rokoval výlučne s obžalovaným a

svedkami G. a P.. Názov firmy LM-Y. H. a osoba X. F. mu boli neznáme. Tieto skutočnosti nepriamo
potvrdili aj výpoveďami svedkovia P. a G., ktorí potvrdili, že ohľadom zmluvných podmienok rokovali
osobnesosvedkomZ.,vrátanekúpnejceny. Súdtaknemalžiadendôvodopravdivostivýpovedesvedka
F.. Z. Z. pochybovať, jeho výpoveď korešpondovala s výpoveďou svedkyne F. F., ktorá sa k predmetnej
faktúre nevedela vyjadriť, nevedela ani uviesť predmet podnikania spoločnosti LM-Y., s.r.o. H., ktorej
bola konateľkou a vysvetlila súdu spôsob fungovania tejto spoločnosti, ktorá nie len za zvláštnych

podmienokfungovala,aleajzaobdobnezvláštnych podmienok,eštepredpodanímdaňovéhopriznania,
bol obchodný podiel spol. LM -Y., s.r.o. dvoma zmluvami zo dňa X.XX.XXXX prevedený na svedkov
X. N. a M. V.. Pokiaľ súd uviedol, že prevod obchodného podielu prebehol za obdobne zvláštnych
podmienok vychádzal zo svedeckých výpovedí svedkov X. F., X. N. a M. V. a v neposlednom rade
z výsledkov šetrenia miestne príslušného daňového úradu ohľadom spoločnosti X., s.r.o. Všetky tieto

skutočnosti v sumáre nasvedčujú záveru súdu o fiktívnosti predmetnej faktúry spol. LM-Y., s.r.o. H..
Zároveň si súd v tomto smere osvojil argumentáciu prokuratúry, že sa prieči logike, že by obžalovaný
kúpil predmetné pozemky za kúpnu cenu 121. 766. 600 Sk, pričom spoločnosti LM-Y., s,r,o, H. len tak,
za sprostredkovateľské služby vyplatil sprostredkovateľskú províziu 59. 500. 000,- Sk a od svedka M. P.,
(podľa výpovede svedka) za sprostredkovanie poľského klienta, kúpil pozemky v k.ú. H. za sumu 54.500.

000,-Sk, pričom pozemky v k.ú. I. X. predal za sumu 190.591.200,- Sk, ktorá suma mu nepostačovala
ani na vyplatenie „vstupných“ investícii (kúpna cena za pozemky 121 766 600 Sk + provízia spol.LM-Y.,
s,r,o, H. 59 500 000,-Sk + premrštená kúpna cena za pozemky v k.ú. H. 54. 500 000,-Sk). Pokiaľ ide o
výpoveď svedka F. N., súd jeho výpovedi ohľadom náhodného stretnutia s X. F., ktorú na úplne prvom
a zároveň aj poslednom osobnom stretnutí bez toho, aby menovanú osobu poznal, (až neskôr zistil,

že je konateľkou spoločnosti LM Y., s.r.o., H.) informoval o možnosti sprostredkovania predaja a kúpy
pozemkov v Y. a o spol. EM G., s.r.o., za jeho súčasného vyjadrenia, že ani nevie ako sa s menovanou
skontaktoval, jednoducho neuveril. Súd výpoveď tohto svedka hodnotil v kontexte s výpoveďami už
predtým vypočutých svedkov, predovšetkým výpovede svedkyne X. F., ktorá sa vyjadrila, že svedka F.
N. vôbec nepozná, zároveň aj svedok F.. Z. Z. vypovedal, že svedok N. sa v predmetnom obchode

osobne neangažoval; kúpnu cenu dohodol osobne s obžalovaným, svedkami P. a G., dokonca predložil
ním vypracovanú zmluvu o budúcej zmluve z XX.X.XXXX, ktorá bola podpísaná potom ako svedok prijal
návrh obžalovaného ohľadom výšky kúpnej ceny a zároveň vypovedal, že osobu X. F. a ani firmu LM
Y., s.r.o., H. nepozná. Súd už vo vyššie uvedenej časti tohto odseku vysvetlil, prečo uveril výpovediam
menovaných svedkov, a to aj s prihliadnutím na ďalšie uvedené svedecké výpovede P. a G.. Súd nezistil

žiaden dôvod, prečo by výpovediam týchto svedkov nemal uveriť.

Ani v prípade faktúry č. XXXXXXXX spol. Y. s.r.o., Y. súd na základe výsledkov dokazovania nemal
pochybnosti, že sa jednalo o fiktívnu faktúru na podklade ktorej si obžalovaný uplatnil nárok na vrátenie
dane z pridanej hodnoty. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že práce na akcii silážno

- senážne žľaby X., fakturované vo faktúre č. XXXXXXXX spol. Y. s.r.o., Y. na sumu 5.532.978,- Sk,
neboli touto spoločnosťou vykonané, jedná sa tak o fiktívnu faktúru, ktorá bola vystavená na zakrytie,
resp. nahradenie inej fiktívnej faktúry č. XXXX/XXX od spoločnosti L. G., s.r.o., G. na sumu 5.532.978,-
Sk vedenú v účtovníctve spol. EM G., s.r.o.. Súd neuveril obrane obžalovaného, že faktúra č. XXXX/
XXX vystavená spol. L. G. bola do účtovníctva založená iba omylom, a preto bola aj stornovaná a

práce na akcii silážno-senážne žľaby X. v skutočnosti boli vykonané spol. Y. s.r.o., Y.. Súd nevidel
jednak zmysel a opodstatnenosť vystavenia faktúry č. XXXX/XXX, a teda dôvod, pre ktorý obžalovaný
vôbec takouto faktúrou disponoval (keďže ju mal omylom založiť do účtovníctva), keď práce spol. L.
vykonané neboli a nebol tak dôvod účtovať. Tiež je zaujímavým, že obe faktúry poukazujú na zdaniteľné
plnenie rovnakého dňa, dátum ich vystavenia nasleduje zhruba s mesačným odstupom a obe znejú

na rovnakú sumu. Svedkyňa S. H., riaditeľka ekonomických analýz a prokuristka spoločnosti L., s.r.o.
vypovedala, že ich spoločnosť nikdy neobchodovala so spoločnosťou EM G. J. a faktúra č. XXXX/XXX,
podľa číslovania, ktoré nezodpovedá ich systému, pričom variabilný symbol, konštantný symbol a číslo
objednávky nemôžu byť totožné s číslom faktúry, tiež podľa označenia ich spoločnosti, formy úhrady,pečiatky spoločnosti a celkovej použitej úpravy je falzifikátom vyhotoveným na nízkej úrovni. Všetky
tieto skutočnosti nasvedčujú vo svojom súhrne vopred premyslenému konaniu obžalovaného vylákať na
podkladefiktívnychúčtovnýchdokladov(faktúryč.FO-XX/XXXXodspoločnostíLMY.,s.r.o.,H.nasumu

59.500.000,- Sk, faktúry č. XXXX/XXX od spoločnosti L. G., s.r.o., G. na sumu X.XXX.XXX,- Sk a faktúry
č. XXXXXXXX od spoločnosti Y. s.r.o., Y. na sumu 5.532.978,- Sk) vrátenie DPH a obohatiť sa tak na
úkor štátneho rozpočtu a všetky tieto faktúry boli vystavené fiktívne s uvedeným úmyslom. Skutočnosť,
že práce fakturované spol. Y. s.r.o., Trstená na sumu 5.532.978,- Sk na akcií silážno - senážne žľaby
X. v skutočnosti neboli vykonané vyplynuli aj z výpovede svedka S. N., ktorý ako konateľ spol. Y. s.r.o.

potvrdil, že práce na uvedenej akcii vykonané neboli a popísal ako v skutočnosti firma Y. s.r.o. fungovala,
objasnil prepojenie medzi touto firmou a obžalovaným, čo potvrdili aj vypočuté účtovníčky firmy (sv. N. a
sv.G.)atiežsavyjadrilkprebiehajúcejdaňovejkontrole.SvedeckávýpoveďS.N.zapadaladovýpovede
svedkyne F.. I., ktorá sa zároveň vyjadrila, že v rámci daňovej kontroly boli formou dožiadania vypočuté
osoby, ktoré sa reálne podieľali na zákazkách silážno - senážne žľaby, osoby z iných subdodávateľských
firiem, pričom tieto osoby sa vyjadrili, že firmu Y. a EM-G. nepoznajú a ani sa nestretli s tým, že

by vykonávali nejaké práce na dotazovanom diele. Všetky tieto dôkazy nasvedčovali, že aj faktúra č
XXXXXXXX spol. Y. s.r.o., Y. bola fiktívnou faktúrou.

Vykonaným dokazovaním tak bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný ako jediný spoločník a
konateľ obchod. spol. EM G., s.r.o. podal dňa XX. XX. XXXX na príslušnom daňovom úrade daňové

priznanie na daň z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2007, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet dane v
žalovanej výške a svoj nárok oprel o existenciu zdaniteľných plnení deklarovaných faktúrou č. FO-XX/
XXXX od spoločností LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,- Sk (plnenie na základe zmluvy o spolupráci
uzavretej medzi spol. LM Y., s.r.o. a EM G., s.r.o. v súvislosti so zaobstaraním pozemkov v kúpnej zmluve
z XX. X.XXXX medzi manž. F.. Z. Z. a N. Z. ako predávajúcimi a EM G., s.r.o. ako kupujúcim) faktúrou

č. XXXXXXXX od spoločnosti Y. s.r.o., Y. na sumu 5.532.978,- Sk (práce vykonané na základe zmluvy o
dielo uzavretej medzi EM G., s.r.o a Y., s.r.o. na diele silážno- senážne žľaby X.). Tieto tvrdenia neboli
spochybňované žiadnou zo strán konania. Vykonaným dokazovaním mal súd však za preukázané, že k
plneniam deklarovaným v uvedených faktúrach (LM Y., s.r.o., H. na sumu 59.500.000,-Sk a Y., s.r.o., Y.
na sumu 5.532.978,-Sk) skutočne nikdy nedošlo a obžalovaný tak v snahe vylákať plnenie zo štátneho

rozpočtu uviedol v predmetnom daňovom priznaní na DPH nepravdivé údaje a predložil vyššie uvedené
fiktívne faktúry v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech. Keďže nárok na vrátenie dane
z pridanej hodnoty si uplatnil vo veľkom rozsahu (podaním daňového priznanie dňa XX. XX. XXXX),
uvedeným konaním tak naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Trestného zákona účinného do 30. 9. 2012, pričom konal v priamom

úmysle (§ 15 písm. a Tr. zák.).

Úplne nový návrh obhajoby na predvolanie a vypočutie ďalšieho svedka K., ktorého výsluch obžalovaný
počas celého trestného konania nenavrhol (napriek poučeniam § 240 ods. 3 Tr. por.), pričom existencia
tohto svedka bola obžalovanému známa od samotného začiatku vyšetrovania, súd vyhodnotil ako

účelový, pričom skutočnosti, ku ktorým by sa mohol svedok vyjadriť, boli v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie objasnené.

K osobe obžalovaného súd zistil, že je slobodný, býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. V
registri trestov má obžalovaný dva záznamy. V prvom prípade bol odsúdený rozsudkom Okresného

súdu Dolný Kubín zo dňa 6. 2. XXXX sp. zn. XT/XXX/XX pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1
písm. a/, b/ Trestného zákona formou účastníctva § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na podmienečný trest
odňatiaslobody,vskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniasaosvedčil,hľadísananehoakobynebol
odsúdený. V druhom prípade trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Dolný Kubín dňa XX.X.
XXXX sp. zn. 3T XX/XX bol odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/ Trestného

zákona na podmienečný trest odňatia slobody, v tomto prípade bol účastný amnestia, hľadí sa na neho
akoby nebol odsúdený. Keďže v oboch prípadoch sa na obžalovaného vzťahuje fikcia neodsúdenia, súd
pri ukladaní trestu na uvedené odsúdenia neprihliadal.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4

Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsobspáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom v prípade obžalovaného nezistil
žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti. Obžalovanému uložil trest odňatia slobody na úplne
dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, prihliadal na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ vo
výkone trestu nebol, tiež na obdobie, ktoré už uplynulo od spáchania súdnej trestnej činnosti, na spôsob

spáchania skutku, spôsobený následok, pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy. V súhrne
uvedených skutočností súd dospel k záveru, že spravodlivým a primeraným trestom pre obžalovaného
bude trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa názoru súdu, takto uložený trest plne zodpovedá
potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie, je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie
účelu trestu a je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin. Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho
zaradil v zmysle citovaného ustanovenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodeného Slovenskú republiku v zastúpení Daňového úradu L. odkazuje s uplatneným nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže z vyjadrenia splnomocnenca vyplynulo, že
škoda pozostával z nedoplatku, sankcií a pokút, pričom tieto nedoplatky už boli vyrubené rozhodnutiami
daňového úradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.