Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/349/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509201364
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1509201364.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek
senátu JUDr. Danice Michalkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: ENVI - PAK, a.s.,
Galvaniho 7/B, 821 04 Bratislava, IČO: 35 858 010, zast. JUDr. Martinom Fritzom, advokátom, Fritz &
Partners, Podjavorinskej ul. č.4, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: ALLREC SLOVAKIA s.r.o., Wolkrova
4, 851 01 Bratislava, IČO: 35 885 351, zast. JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, Vajnorská 20,

831 03 Bratislava, o zaplatenie 73.535,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.04.2012 č.k. 23Cb/380/2009-374 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/380/2009-374 zo dňa 30.04.
2012 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení

napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.02.2009 domáhal, aby súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 73.535,-- Eur s úrokom z omeškania a súčasne
sa domáhal i náhrady trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ a
odporca uzatvorili dňa 20.03.2006 Zmluvu o spolupráci č. 11/2006, ktorá bola dňa 26.06.2006 zmenená
Dodatkom č.1. Na základe tejto zmluvy sa odporca ako dodávateľ zaviazal zabezpečiť pre odberateľa
zber, triedenie, lisovanie, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov z obalov zo skla, papiera

a plastov. Odporca bol podľa zmluvy povinný okrem iného odovzdať odberateľovi všetky doklady a
dokumentáciu, z ktorých preukázaným spôsobom možno zistiť množstvo vytriedeného a zhodnoteného
odpadu. Navrhovateľ bol podľa zmluvy povinný za poskytnuté služby zaplatiť dodávateľovi riadne a
včas odmenu. Odporca zabezpečoval v priebehu roka 2006 recykláciu skla prostredníctvom spoločnosti
BRANTNER Slovakia s.r.o., so sídlom Vietnamská 22, Bratislava. V oblasti nakladania s odpadmi
BRANTNER vyváža odpad do nemeckej spoločnosti HASOPOR AG, kde sa tento odpad zhodnocuje.

Vyvážaným odpadom je obalové sklo. Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, spochybňoval
doklady predložené navrhovateľom. Poukázal na skutočnosť nehodnovernosti údajov vzhľadom ku
skutočnosti, že sám navrhovateľ vyviezol ďaleko viac skla ako uvádza v dokumentoch štatistický
úrad SR a úrad ŽP mu vývoz v podstatne väčšej hmotnosti i uznal. Na základe vykonaného
dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno
nepreukázal skutočnosť, že odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, preto jeho návrh

zamietol. Odporca disponoval potvrdením vystaveným priamo recyklátorom, spracovateľom odpadu
skla,spoločnosťouHASOPORAG,ktorápotvrdilamnožstvododanéhoskla,askutočnosťzrecyklovania
tohto odpadu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedeného rozsudku sa v zákonnom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím
súdu prvého stupňa nesúhlasí. Uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí sa vôbec

nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa, nevyjadril sa ani k jedinému dôkazu, ktorý
navrhovateľ predložil. Poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a na nedostatočné odôvodnenie. Súdpovažovalzakľúčovýdôkazpotvrdenievydanéspoločnosťou HASOPORAGpreodporcuvslovenskom
jazyku s tým, že dôkaznú silu dokumentu podložil vyhlásením pána Prochádzku, kde súd ignoroval
skutočnosť, že pán Prochádzka si v prvom odseku svojej výpovede prípad pamätá a následne v ďalšom

odseku si ho už nepamätá. Výpoveď pána Prochádzku navrhovateľ považuje za zmätočnú, keď v prvom
odseku výpovede vypovedal, že BRANTNER realizoval vývoz skla do Nemecka v objeme do 1.500 ton
a následne v 4. odseku výpovede tvrdil, že okrem 150 ton BRANTNER Slovakia nevie o celej doprave
nič. Pritom pán Prochádzka vo svojej výpovedi neuviedol, ku ktorému vývozu sa jeho výpoveď vsťahuje
(časové upresnenie), pričom potvrdenie predložené odporcom sa vzťahuje výlučne k prvému štvrťroku

roku 2006.

Súd prvého stupňa konštatoval, že odporca disponoval potvrdením vystaveným priamo recyklátorom,
spracovateľom odpadu skla, spoločnosťou HASOPOR AG, pričom súd sa však nevysporiadal so
skutočnosťou, že predmetné potvrdenie sa v dokumentoch spoločnosti HASOPOR AG vôbec
nenachádza a rovnako sa tam nenachádzal ani žiaden iný dokument, ktorý by sa týkal dodania

predmetných 1050 ton skla do HASOPORU, ktoré mala spoločnosť HASOPOR údajne recyklovať, čo
písomne potvrdil správca spoločnosti HASOPOR. Čo znamená, že i napriek tomu, že odporca predložil
ako dôkaz plnenie svojej zmluvnej povinnosti voči navrhovateľovi potvrdenie vydané HASOPOROM
nejakými ďalšími dokladmi nevie potvrdiť pravdivosť údajov uvedených v predmetnom potvrdení, či
už doklady o zabezpečení zberu a zároveň doklady o zabezpečení prepravy predmetného skla do

Nemecka.Súdďalejskonštatoval,ževypočulštatutárnehozástupcuobchodnejspoločnostiBRANTNER
Slovakia s.r.o., Ladislava Prochádzku, ktorý potvrdil skutočnosť realizácie vývozu skla do Nemecka
v objeme 1500 ton. BRANTNER Slovakia s.r.o. bola zmluvným partnerom obchodnej spoločnosti
HASOPOR AG na jej požiadanie vystavila nemecká firma potvrdenie o zrecyklovaní odpadu s
uvedenímhmotnostnýchúdajov.Súdsavšaknevyjadrilkrozporu,ktorýuviedolsamotnýpresúdkľúčový

svedok pán Prochádzka a síce, že potvrdzuje vývoz 1500 ton pričom neupresnil ani obdobie tohto
vývozu avšak podľa potvrdenia od spoločnosti HASOPOR bolo vyvezených 1050 ton skla. Zdôrazňuje,
že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s odlišnosťami a rozpormi, ktoré vypočutý svedok vo svojej
výpovedi uviedol. Poukázal na nález ÚS SR sp. zn všetky ÚS 327/2010 a žiada, aby súd prvého stupňa
jasne a zrozumiteľne odpovedal na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa predpoklady dôsledne odôvodneného
rozhodnutia nespĺňajú žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 11.09.2012 vyjadril odporca, ktorý uviedol, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a žiada rozhodnutie potvrdiť. Súčasne si uplatnil

aj trovy odvolacieho konania. Uvádza k námietke navrhovateľa, že Slovenská inšpekcia životného
prostredia množstvo 119.190 ton skutočnosti nezistila, lebo vo svojom konaní nepokračovala, takže
nepotvrdilasvojeprvotnédomnienky.Tohodôkazomjeitáskutočnosť,žeSlovenskáinšpekciaživotného
prostredia nevydala žiadne rozhodnutie. Záznam z kontroly predložil navrhovateľ k svojej žalobe ako
dôkaz. Podľa odporcu takýto dôkaz nemá žiadny význam pre rozhodnutie vo veci. Údaje štatistického

úradu SR nie sú dôkazom toho, či si odporca svoje zmluvné povinnosti nesplnil. Odporca predsa nevie
ovplyvniť tú skutočnosť akým spôsobom robí zber údajov štatistický úrad a či si dotknuté iné organizácie
plnili hlásenia voči štatistickému úradu. Naopak odporca predložil a riadne zdokladoval, že svoje
zmluvné povinnosti voči navrhovateľovi splnil a ich splnení predložil riadne potvrdenie o zrecyklovaní
objednaného množstva skla a toto potvrdenie nie je spochybnené údajmi, ktoré sa uvádzajú v štatistike.

Doklady, ktoré predložil odporca sú dôkazom toho, že štatistické údaje sú neúplne a nepresné a že
zrejme niektoré spoločnosti si neplnili svoje povinnosti oznamovať štatistickému úradu úplné hlásenia.
Odporca navrhovateľovi predložil v minulosti, v roku 2006 relevantné doklady o zrecyklovaní 1050 ton
odpadového skla a tieto doklady ničím navrhovateľ nespochybnil. Odporca zdôraznil, že zákonom č.
223/2001 Z.z. o odpadoch sa zaviedla povinnosť platenia príspevku do recyklačného fondu za komodity

napr. sklo, plasty- kovové obaly a pod. Zák. č. 529/2002 Z.z. o obaloch sa zaviedla povinnosť plnenia
limitov recyklácie a zhodnocovanie odpadov a obalov. Upravenie dokladov preukazujúcich plnenia
limitov recyklácie a zhodnocovania odpadov bolo do 01.05.2010 stanovené iba nepriamo a to zák. č.
223/2001 Z.z. o odpadoch. Pôvodný zákon o obaloch č. 529/2002 Z.z. preukazovanie plnenia limitov
recyklácie a zhodnocovania priamo neupravoval. Poukázal na ust. § 56 ods. 3 zákona o odpadoch

kde je uvedené, že príspevok do recyklačného fondu, vrátane obalov sa zníži zhodnotené množstvo
obalov, a odpadov. Až do 01.05 2010, odkedy je v platnosti nový zákon o obaloch zák. č. 119/2010
Z.z. nebolo pevne stanovené, aký spôsob dokladovania plnenia limitov, recyklácia a zhodnocovania
odpadov z obalov je záväzný t.j. nebola presne upravená forma dokladovania. Od tohto obdobia bolodostačujúce, keď bolo predložené potvrdenie o zrecyklovaní odpadu. Navrhovateľ a odporca pokiaľ
uzavreli zmluvu v roku 2006 aj zmluvne dojednali zmluvné podmienky podľa vtedy platných právnych
predpisov, pričom odporca preukázal v recyklovaní objednaného množstva predloženými dokladmi.

Odporca od spoločnosti HASOPOR AG Nemecko obdržal právne relevantné originálne doklady o
zrecyklovaní 1050 ton odpadového skla v období od 01.01.2006 do 31.03.2006, ale aj od svojho
zmluvného partnera BRANTNER Slovakia s.r.o. Tento originál potvrdenia odporca predložil v súlade so
zmluvounavrhovateľovi.Tožesadanýdokladnenachádzavspoločnosti,ktorájevkonkurzeHASOPOR
AG Nemecko a svedčí len o neporiadku v evidencii tejto spoločnosti a nie je dôkazom toho, že by

recyklácia nebola vykonaná. Zdôrazňuje, že odporca si svoje povinnosti voči navrhovateľovi riadne plnil,
keď odporca bol podľa zmluvy povinný zabezpečiť službu - recykláciu. Potvrdenia boli pre navrhovateľa
postačujúce, o čom svedčí ich prijatie a vyplatenie fakturovanej sumy. K svedectvu pána Prochádzku
odporca uvádza, že tento potvrdil , že si na tento vývoz pamätá a nepamätá si len podrobnosti vzhľadom
na odstup času. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a žiada ho potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa a podľa
ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť z týchto dôvodov:

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu pričom zistil, že súd prvého stupňa nedostatočným

spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z týchto dôvodov nesprávny, resp. predčasný právny záver.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za nedostatočne odôvodnené pričom sa
stotožnilsprávnymnázoromnavrhovateľavpodanom odvolaní,ktorýtaktiežnamietanezrozumiteľnosť,
nejasnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa predpoklady
ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uvedie
čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov ako sa vo veci vyjadril odporca prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa vymenoval jednotlivé doklady, ktoré sú založené v
spise, zaznamenal vyjadrenia účastníkov konania, pričom náležite predložené listinné dôkazy ako i
vyjadrenia účastníkov konania a vypočutého svedka náležite nevyhodnotil. Navrhovateľ v priebehu

konania spochybňoval dôveryhodnosť dokladov predkladaných odporcom, pričom súd prvého stupňa
nevysvetlil, z akých dôvodov, napriek námietke navrhovateľa považoval dôkazy predložené odporcom
za relevantné a z akých dôvodov nepovažoval právnu argumentáciu navrhovateľa za dôvodnú, mylnú
a vyvrátenú argumentáciou odporcu. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa takúto argumentáciu
neobsahuje je potrebné považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné, práve pre nedostatok

dôvodov. Argumenty súdu uvedené pre zamietnutie argumentov účastníka konania musia byť
jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne, aby naozaj smerovali k vyvráteniu alebo spochybneniu
argumentov účastníkov konania. Za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno považovať napr.
konštatovanie súdu, že argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby súd uviedol
prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné.

Procesným právom účastníka konania je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva práve z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak ako je vyššie
citované a znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho
porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu, voči ktorému chce využiť možnosť podania opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne
konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnuté v základnom práve
na súdnu ochranu), podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Keďže v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
zrejmé akými úvahami sa súd riadil, pri uzatváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovažovalza dôvodnú právnu argumentáciu navrhovateľa v žalobe a prečo považuje námietky navrhovateľa
za neopodstatnené, treba považovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,
nedávajúci dostatočné záruky preto, že nebol vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo

na spravodlivý proces. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní nemôže bez ďalšieho zamietnuť návrh
navrhovateľa výlučne s konštatáciou neunesenia dôkazného bremena v konaní, čo má za následok
zamietnutie žaloby, ale súd prvého stupňa musí konkrétne uviesť, v čom vidí nesprávnosť návrhu,
nedostatočnosť argumentácie navrhovateľa a neunesenie dôkazného bremena a vysporiadať sa so
všetkými námietkami účastníka konania a brať do úvahy argumentáciu oboch účastníkov konania a

nie výlučne jedného účastníka konania a to práve z dôvodu zachovanie rovnosti účastníkov konania
pred súdom. Keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje žiadne konkrétne dôvody
zamietnutia žaloby, neobsahuje žiadnu z námietok žalobcu, ktorú predniesol vrámci prvostupňového
konania, odvolací súd bez ďalšieho rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a to s poukazom na ust.
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. nakoľko z hľadiska odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvého stupňa
nepresvedčivé pre nedostatok dôvodov.

Vzhľadom k tomu, že došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v ďalšom rozhodnutí

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.