Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220971
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114220971.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Škraba a JUDr. Jozefa Engela v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol. s. r. o., advokátska
kancelária,sosídlomDr.Vl.Clementisa10,82102Bratislava,IČO:35855673,protižalovanejS.E.,nar.
XX.X.XXXX, Š. Q.F. N. V., G. X. XX, XXX XX Y., o zaplatenie sumy 289,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C 288/2014-45 zo dňa 28.10.2014, zhodou hlasov členov
senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, ktorou bol žalobný návrh v
prevyšujúcej časti zamietnutý.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 120,40 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 120,40 eur od 28.6.2013
do zaplatenia. Zároveň v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol a náhradu trov konania žalovanej
nepriznal.

Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 14.1.2013 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená
zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej
telekomunikačné služby a pridelil jej SIM kartu. Žalovaná sa zaviazala dohodnuté podmienky plniť a
uhrádzať žalobcovi cenu poskytovaných služieb. Dňa
14.1.2013 bol k zmluve o poskytovaní služieb podpísaný dodatok, na základe ktorého bol aktivovaný
účastnícky program Nekonečno 2 a žalobca sa dohodol so žalovanou na predaji mobilného telefónu

Nokia Lumia 610 White za sumu 1,- euro so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny. Z bodu 2.5 dodatku
podľa súdu prvého stupňa vyplýva, že účastník si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za
kúpnu cenu, výška ktorej sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou mobilného telefónu a
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal používať služby
poskytované mu prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku, vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny by spôsobilo, že podniku vznikla škoda

minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu. Zmluvné strany sa dohodli, že účastník
je povinný podniku uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia povinností. Podľa písm. b) bodu 2.5
dodatku, ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu a po
celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty, alebo účastník poruší
svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého
by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, je účastník

povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 169,- eur. Pričom ak k povinnosti dôjde v období posledných
6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšieuvedených práv znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby
viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a

okamihom porušenia povinností (pokiaľ tento nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete a v menovateli číslo 6. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedenýchvpredchádzajúcichdvochvetáchsazaokrúhľujenaceléhoeurocentynadol.Zmluvnápokuta
(resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne

znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu v jej výške ako je táto stanovená pre obdobie pred
druhou časťou doby viazanosti), predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou mobilného telefónu bez zľavy zo spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t. j. kúpnou cenou
s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto
bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti
účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr.

odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia
povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku).

Zmluvné povinnosti účastníka zmluvy sú uvedené aj v bode 2.3 a 2.4 dodatku. Podľa bodu 2.9 dodatku, v
prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 odlišnej od povinností

uvedených v písm. a) a b) bodu 2.5 tohto článku, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej
sa výške zmluvnej pokuty podľa bodu 2.5 tohto článku.

Právne vec súd prvého stupňa posúdil podľa ustanovení § 43 ods. 1, 2, 5 zákona č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách, §§ 488, 491 ods. 1, 544 ods. 1, 2, 3, §§ 37,

517ods.2,všetkoObčianskehozákonníkaa§3ods.1NariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995
Z. z..

Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákonných a zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa
uzavrel, že nárok žalobcu bol dôvodný v časti účtovaných dodaných služieb spolu vo výške 120,40 eur,

vrátane úroku z omeškania z tejto sumy. Ohľadom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
169,- eur súd prvého stupňa uzavrel, že Zmluvou o pripojení zo dňa 14.1.2013 bola zmluvná pokuta
dohodnutá ako sankcia za porušenie rôznych povinností, uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako
právnyúkon,akmábyťrelevantným,musízodpovedaťkritériám,ktoréprávnanormavyžadujepreplatný
právny úkon. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu preto musí byť realizované určito a zrozumiteľne

tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí definovať, ktoré konkrétne porušenie
zmluvných povinností sankcionuje. Zo žalobcom predloženého dôkazného prostriedku, písomnosti zo
dňa 13.6.2013 označenej ako „Pokus o pokonávku“ podľa súdu prvého stupňa nevyplýva, že žalobca
určito a zrozumiteľne uplatnil svoje právo na zmluvnú pokutu voči žalovanej. Je tam síce informácia
o požiadavke na zaplatenie zmluvnej pokuty, nie je však uvedené to, za ktoré konkrétne porušenie

zmluvnej povinnosti je zmluvná pokuta žiadaná. Zmluvná pokuta v rozsahu 169,- eur môže byť pritom
uplatnená ako z dodatku k zmluve vyplýva, za porušenie niektorej z povinností účastníka, ktoré sú
uvedené buď v bode 2.3 alebo 2.4, alebo 2.5 dodatku. Pre uvedené, pre neurčité uplatnenie práva na
zmluvnú pokutu, súd prvého stupňa žalobný návrh v časti zamietol.

O trovách konania rozhodoval prvostupňový súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď žalobca mal v
prevažujúcom rozsahu neúspech, preto nemá právo na náhradu trov s konaním mu vzniknutých.
Prevažne úspešná žalovaná náhradu trov konania nežiadala, túto náhradu si v zmysle ustanovenia §
151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, preto jej súd náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd v
prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. Názor súdu prvého stupňa týkajúci sa uplatneného nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 169,- eur, podľa ktorého si žalobca neuplatnil právo na zmluvnú
pokutu voči žalovanej určito a zrozumiteľne, považoval žalobca za nesprávny. Poukázal na to, že v

minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že
dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala časť, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné
povinnosti žalobcu. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej pokute odstránil. Maximálna výška zmluvnejpokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej
pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Žalobca podľa svojho tvrdenia jasne
a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanej ako účastníkovi telekomunikačnej

služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu. V ustanovení článku
1 bodu 1.2 dodatku k zmluve je uvedené, že predmetom dodatku je predaj mobilného telefónu Nokia
Lumia 610 White so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- euro a že bežná maloobchodná
cena, za ktorú žalobca predmetný mobilný telefón predáva, pokiaľ sa so záujemcom o kúpu
nedohodne na

podmienkach uvedených v dodatku, je 170,- eur. Podľa žalobcu mala žalovaná možnosť voľby, či si
kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu 170,- eur bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo
si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu 1,- eur, teda so zľavou z kúpnej ceny vo výške 169,- eur na
základe dodatku a po dohodnutú dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny
užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. Zároveň v
tomto dodatku podľa žalobcu je zohľadnený aj časový aspekt porušenia zmluvných povinností, keď

dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, či došlo k porušeniu zmluvných povinností po uzavretí dodatku
alebo pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti. Predovšetkým predpoklad zotrvania žalovanej v
záväzkovom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila možnosť žalobcu odpredať žalovanej
mobilný telefón za zľavnenú cenu. Žalovaná nebola žiadnym spôsobom povinná ani žalobcom nútená
uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu bolo vo

vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou kompenzovaný vernosťou žalovanej ako zákazníka.
Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je podľa žalobcu možné realizovať
bez platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcie je zabránenie špekulatívnemu konaniu
zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je
podľa žalobcu nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie

s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzatvorenej zmluvy a
dodatku. Ak by pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej pokute rozlišovala počas
porušenia zmluvných povinností od počiatku, teda či došlo k porušeniu zmluvných povinností v prvom,
druhom, treťom a každom ďalšom nasledujúcom mesiaci po 24. mesiac po uzatvorení dodatku, dohoda
o zmluvnej pokute by prestala plniť svoju zabezpečovaciu funkciu. Základnou zmluvnou povinnosťou

žalovanej bolo platiť žalobcovi ceny za poskytnuté služby riadne a včas v lehotách splatnosti faktúr.
Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že nezaplatila žalobcovi ceny za poskytnuté služby za
zúčtovacie obdobie február a marec 2013 vo výške 120,40 eur, pričom návrh na zaplatenie zmluvnej
pokuty si žalobca uplatnil voči žalovanej určito a zrozumiteľne listom zo dňa 13.6.2013, z ktorého jasne
vyplýva, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca uplatňuje z dôvodu riadneho neplatenia cien

za poskytnuté služby. Nie je preto správne skutkové zistenie súdu prvého stupňa, že z pokusov o
pokonávku nie je jasné, za ktoré konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti je zmluvná pokuta žiadaná.
Rovnako nie je správny ani názor súdu prvého stupňa, že žalobca nedefinuje, ktoré konkrétne porušenie
zmluvných povinností sankcionuje. Pokusom o pokonávku žaloba žiada žalovanú o zaplatenie faktúr a
zároveň žiada o zaplatenie zmluvnej pokuty, čo jasne vyplýva, že zmluvnou pokutou sankcionuje riadne

neplatenie cien a služieb.

Poukazujúc na uvedené v rámci svojho odvolacieho petitu navrhol žalobca rozhodnutie súdu prvého
stupňa v odvolaní napadnutej zamietavej časti zmeniť tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 169,-
eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 28.6.2011 do zaplatenia a priznať žalobcovi

náhradu trov konania.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolanie žalobcu nebolo podané proti výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel, pokiaľ sa týkalo istiny,

aj požadovaného príslušenstva z tejto istiny, rozsudok v uvedenej časti nadobudol v zmysle § 206
ods. 2 O.s.p. právoplatnosť a nebolo ho možné preskúmavať. Predmetom odvolacieho konania je
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúci z dodatku k zmluve o pripojení, ktorá je nepochybne
spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj v konaní mu predchádzajúceho
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaníbolo rozhodnuté postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola
žaloba v prevyšujúcej časti, t. j. o zmluvnú pokutu vo výške 169,- eur s úrokom z omeškania z tejto
sumy zamietnutá. Súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností boli uvedený správny právny záver, keď na uvedený právny vzťah aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv vo vzťahu k ustanoveniu § 544 OZ.

Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenia rozhodnutia súdom prvého stupňa, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje.

Z ust. § 544 OZ vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvných povinností dohodnúť
zmluvnú pokutu.

Je potrebné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom a
vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak poruší svoju zmluvnú
povinnosť a je sankciou postihujúcou toho, kto povinnosť porušil.

Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka je donútiť dlžníka hrozbou
majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje
hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento
prípad dojednané plnenie, t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu
povinností (plniť prevenčnú funkciu), lebo ak bude zabezpečená povinnosť splnená, bude hlavná funkcia

zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu).

Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale

podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Odvolací súd rovnako,
akosúdprvéhostupňaustálil,žeformuláciazmluvnejpodmienkytýkajúcasazmluvnejpokuty,jeneurčitá
a nezrozumiteľná, keď jednak ani z pokusu o pokonávku, ani z faktúry, ktorou bola táto zmluvná pokuta
žalovanej vyfakturovaná, nevyplýva, porušením ktorého bodu dodatku týkajúceho sa zmluvnej pokuty,

či to bol bod 2.5 alebo 2.9, prípadne iný bod, bola žalovanej vyfakturovaná a následne bola na nej
požadovaná zmluvná pokuta. Naviac odvolací súd dodáva, že takáto formulácia zmluvnej pokuty tak,
ako vyplýva z bodu 2.5 dodatku, aj keď táto rozlišovala hľadisko časového odstupu doby viazanosti,
a to v rozsahu posledných 6 mesiacov, nie je jednoznačná a tiež nie je špecifikované, za porušenie
ktorej zmluvnej povinnosti je dohodnutá. Aj keď dodávateľ rozlišoval tzv. „druhú časť doby viazanosti“,

v ktorej dochádzalo k postupnému znižovaniu zmluvnej pokuty v závislosti od toho, kedy v tomto
období ku skutočnosti zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu, dôjde, podľa názoru odvolacieho súdu
však neodstránil všetky dôvody, pre ktoré je možné takto dohodnutú zmluvnú pokutu považovať za
neprijateľnú. Spotrebiteľ je aj naďalej povinný zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na dĺžku doby,
ktorá mu ešte zostáva do uplynutia viazanosti, mimo obdobia tzv. „druhej časti doby viazanosti“, ktoré

obdobie predstavuje iba posledných 6 mesiacov doby viazanosti, teda sa jedná o poslednú štvrtinu
doby viazanosti. Uvedené vymedzenie je tak pre spotrebiteľa prinajmenšom zavádzajúce, pričom nie
je zohľadnená výška zmluvnej pokuty v prípade, že ku skutočností zakladajúcej nárok na zmluvu
dôjde v prvom mesiaci viazanosti alebo v 17. mesiaci doby viazanosti. Žalobcovi sa tak podľa názoru
odvolacieho súdu nepodarilo v celom rozsahu odstrániť jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré súdy

považovali takto dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú - zmluvnú pokutu by mal spotrebiteľ zaplatiť
v rovnakej výške bez ohľadu na to, či sa omešká s úhradou prvej faktúry, alebo poslednej faktúry v tretej
štvrtine doby viazanosti.

Ďalším posledným dôvodom, pre ktorý je potrebné podľa odvolacieho súdu považovať takto dojednanú

zmluvnú pokutu za neprijateľnú, je skutočnosť, že by žalobcovi zmluvná pokuta patrila aj v prípade, ak by
žalovaná len uskutočnila nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či k
ukončeniu platnosti aj skutočne došlo. Dokonca nejde len o úkon, ktorý by priamo smeroval k ukončeniu
zmluvy a žalobcovi postačuje, aby účelom úkonu vykonávaného žalovanou „by malo byť ukončenieplatnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti“. Uvedená formulácia je nejasná a pre
spotrebiteľa značne neurčitá.

V dohodnutej zmluvnej pokute musí byť ďalej jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na
porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Nesplnenie zmluvnej povinnosti môže spočívať buď v tom,
že sa táto nesplní vôbec, alebo sa nesplní včas, alebo sa nesplní riadne. Výška citovanej formulácie
však nepredstavuje jednoznačne špecifikovanú zmluvnú povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná
pokuta vzťahuje. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach

vedených pod sp. zn. 32Cdo/815/2007 a 25Cdo/182/2011.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade formulácia zmluvnej podmienky „ak účastník poruší
svoju povinnosť neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu, alebo účelom ktorého
by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatkov pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu
na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku

alebo zmluvy), „je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu“, spôsobuje samo o sebe
neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania, dokonca bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o
spotrebiteľskú vec.

Uvedenou formuláciou zmluvnej pokuty podľa názoru odvolacieho súdu je dojednanie, ktorým sa

sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. Ak by žalovaná využila počas
doby viazanosti svoje právo odstúpiť od zmluvy, prípadne vypovedať zmluvu, musela by podľa tohto
ustanovenia dodatku uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu.

Odvolací súd preskúmal predmetnú vec najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi
konania, vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak by boli neprijateľné len

podmienky individuálne dojednané. S poukazom na vyššie uvedené značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje podľa názoru odvolacieho súdu
v predmetnom zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi konania dojednanie, ktoré žalobcovi umožňuje
žiadať od žalovanej zmluvnú pokutu v prípade, ak žalovaná ako spotrebiteľ využije svoje práva a urobí
taký úkon, ktorý by smeroval ku ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti

zmluvy alebo dodatku k zmluve pred uplynutím doby viazanosti. Uvedenú nerovnováhu zvýrazňuje aj
skutočnosť, že v zmluvných podmienkach obdobná povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu pre žalobcu (ako
dodávateľa) dojednaná nie je.

Odvolací súd sa preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa čo do zamietavej časti žaloby o zaplatenie zmluvnej
pokuty, na ktorú v celom rozsahu odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého
stupňa k odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že nebolo nesprávne zistené právne posúdenie
veci a nesprávny zistený skutkový stav súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa náležite právne
kvalifikoval nárok žalobcu a náležite o zmluvnej pokute aj rozhodol. K obrane žalobcu, že zmluvná

pokuta zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností odvolací súd uvádza okrem vyššie
uvedeného, že výška zmluvnej pokuty za obdobie 6 mesiacov pred ukončením doby viazanosti, bola
formulovaná nejasne a neurčito, čo už samo o sebe má za následok neplatnosť uvedenej zmluvnej
pokuty. Je tiež nesporné, že vo vzťahu ku žalobcovi nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta, čo
tiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán účastníkov konania v

neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Uvedené je ďalším dôvodom neplatnosti takéhoto zmluvného
dojednania.

Odvolací súd teda uvádza, že len skutočnosť, že zmluvná pokuta bola rozlišovaná vo vzťahu k
posledným 6-tim mesiacom doby viazanosti, nemôže byť považovaná za platne dohodnutú, najmä keď

sa k uvedenému pridružujú ďalšie dôvody neplatnosti, a to najmä jej

nejasnosť, neurčitosť, nekonkretizovanie zmluvnej povinnosti, na porušenie ktorej sa mala vzťahovať a
tiež za situácie, keď pre žalobcu žiadna zmluvná pokuta dohodnutá nebola, čo spôsobuje nerovnováhu vprávach a povinnostiach zmluvných strán. Je preto nutné dojednanie takejto zmluvnej pokuty za daných
podmienok považovať za neplatné.

Odvolací súd ešte k argumentácii žalobcu uvádzanej v odvolaní s tým, že žalovaná si mohla kúpiť
mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie riadneho plnenia
povinností, uvádza, že tým žalobca sám potvrdzuje, že v predmetnom konaní v danej veci nebola
jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi zmluvnými stranami, kedy by spotrebiteľ mal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Už z uvedeného sa dá ustáliť, že zmluvná pokuta

nebola individuálne dohodnutá, a jednostranne vopred určená žalobcom ako dodávateľom. Tak, ako to
vyplýva z obsahu spisu, žalobcovi bolo priznané právo na zaplatenie dlžných poplatkov za služby. Vo
vzťahu k neplatnej zmluvnej podmienke týkajúcej sa zmluvnej pokuty však žalobca nemôže očakávať
poskytnutie ochrany za situácie, keď konal v rozpore s právom. Navyše odvolací súd poukazuje
na ustanovenie § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré sú vyjadrením snahy, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok aj v súlade s dobrými mravmi.

Je potrebné ešte poukázať na to, že zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu
odkloniť od podmienok upravených v Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek
dohoda o spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ
vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy musia byť vyvážené a nemožno

akceptovať,abyspotrebiteľmalmenejpráv,akododávateľ,resp.abymalviacpovinností,akododávateľ.
Tak, ako to bolo už povedané, nerovnováha zmluvného vzťahu je zreteľná aj vo vzťahu na skutočnosť,
že za porušenie zmluvných povinností je sankcionovaná len žalovaná - spotrebiteľka. Z ustanovenia
zmluvy alebo dodatkov k nej nie je možné vyvodiť pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany
žalobcu sankciu, ktorá by mu hrozila a ktorú by mohla voči nemu uplatniť žalovaná.

V prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty v dodatku zmluve o poskytovaní verejných služieb, bola
stanovená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenu, za ktorú
žalobca odpredal mobilný telefón žalovanej a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných zmluvných
povinností, čo je zrejmé z článku 2 bodu 2.5 dodatku. Takéto označenie postihujúce rôzne porušenia

povinností zo strany spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt, že žalobca sa snažil
pri zmluvnej pokute zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, pričom k znižovaniu výšky
zmluvnej pokuty dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností posledných 6 mesiacov z
celkovej 24-mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú
pokutu v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých 18 mesiacov doby viazanosti, čo

nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinností došlo v prvom mesiaci
zmluvného vzťahu, alebo v 18. mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie je každé porušenie povinnosti
rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže
ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej
pokuty umožňujúcej zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností v

poslednej štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho-ktorého
porušenia povinností, ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri
akomkoľvek, i menej významnom porušení povinností, uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v
plnej výške v prvých troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti uplatnenej titulom zmluvnej pokuty a vo výroku o trovách konania ako vecne správny
v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešnej žalovanej náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, keďže táto si trovy odvolacieho
konania neuplatnila a ani jej nevznikli.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch).Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.