Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/626/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609207561
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6609207561.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu 1/ Asociácia užívateľov
služieb, občianske združenie, so sídlom Tr. Hradca Králové 28, Banská Bystrica, IČO: 37 997 955, 2/
O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. II, XXX/XX, F., obaja zast. Andrejom Cifrom, advokátom Dr.
Herza 12, Lučenec, proti žalovanému EXPRESS FINANCE, s. r. o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava,
IČO: 35 775 165, zast. RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Františkánske nám. 3, Bratislava, IČO: 36 855
561, v konaní o ochranu spotrebiteľa, na odvolanie žalobcu a na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu v Lučenci č. k. 13Cb/132/2009 - 818 zo dňa 19. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vo všetkých zmluvných
dojednávaniach uzavieraných so spotrebiteľmi predovšetkým v zmluvách o úvere a v zmluvách o
zabezpečovacom prevode práva používania a uplatňovania týchto zmluvných podmienok:
1.“Za znovu posúdenie schopnosti dlžníka splácať svoje záväzky, je dlžník povinný veriteľovi uhradiť
poplatok vo výške jednej mesačnej splátky (článok 5.1 zmluvy). v prípade ak neschopnosť dlžníka

splácaťsvojezáväzkybudepodľaveriteľovhoposúdenianedostatočná,máveriteľprávovyhlásiťúverza
okamžite splatný., vzhľadom k čomu bude dlžník povinný okamžite uhradiť všetky záväzky vyplývajúce
zo zmluvy.“
2. „V prípade, ak dlžník poruší povinnosť podľa článku 8.2. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na
zmluvnej pokute vo výške piatich mesačných splátok (článok 5.1 zmluvy). Súčasne je veriteľ oprávnený
požadovať aj okamžité jednorazové zaplatenie celej nesplatenej sumy poskytnutého úveru, ako aj
všetkých záväzkov dlžníka vyplývajúcich zo zmluvy.“

3.„Veriteľjeoprávnenýodzmluvybezďalšiehoodstúpiť:b)akveriteľbudemaťpochybnostiopravdivosti
alebo úplnosti údajov,“
6. „V prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splátky je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % denne z celkovej doposiaľ nesplatenej časti úveru, úrokov
dohodnutých v článku 1.3 a zmluvy a odplaty dohodnutej v článku 1.2. zmluvy za každý deň omeškania.“
7. „Zmluvné strany vyhlasujú, že vzhľadom k účelu zmluvy, považujú výšku dohodnutej odplaty podľa
článku 1.2 zmluvy, úroky podľa článku 1.3 zmluvy, zmluvnú pokutu podľa článku 10.1 zmluvy a ostatné

platby, sadzby, zmluvné pokuty, úroky z omeškania, ako aj iné sankcie za primerané a neodporujúce
zásadám poctivého obchodného styku a dobrými mravmi a ich výškou bezpodmienečne súhlasia.
10. „Podľa ktorých: ak veriteľ sa dozvie, že dlžník porušil niektorú zo svojich povinností vyplývajúcich z
tejto zmluvy alebo súvisiacich právnych predpisov, je veriteľ oprávnený písomným oznámením okamžiteukončiť zmluvu o výpožičke a dlžník je povinný bezodkladne (najneskôr do 5 dní opustiť predmet
výpožičky).“

Vo zvyšnej časti prvostupňový súd žalobu zamietol, teda v časti o určenie povinnosti zdržať sa
žalovanému vo všetkých zmluvných dojednávaniach uzavieraných so spotrebiteľmi, predovšetkým
v zmluvách o úvere a v zmluvách o zabezpečovacom prevode práva a vo všetkých obchodných
podmienkach,naktoréodkazujevzmluvnýchdojednávaniachuzatvorenýchsospotrebiteľmipoužívania
týchto zmluvných podmienok:

1.“Dlžník sa zaväzuje každoročne, počínajúc odo dňa poskytnutia úveru predložiť veriteľovi aktuálne
podklady o svojej ekonomickej a majetkovej situácii a to v rozsahu rovnakom ako pred uzatvorením
zmluvy.“
3. „Veriteľ je oprávnený od zmluvy bez ďalšieho odstúpiť: a) ak sa dlžník dostane do omeškania so
splnením akýchkoľvek záväzkov zo zmluvy, c) ak dôjde k zmene ekonomickej, alebo osobnej situácie
dlžníka, ktorá môže viesť k ohrozeniu riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov dlžníka zo

zmluvy, d) ak dôjde k zníženiu hodnoty poskytnutej zábezpeky podľa čl. 6 zmluvy.“
6. „Veriteľ je tiež oprávnený požadovať okamžité jednorázové zaplatenie celej doposiaľ nesplatenej časti
úveru, úrokov dohodnutých v článku 1.3 a odplaty dohodnutej v článku 1. 2 zmluvy“.
8. „Zmluvné strany sa dohodli na riešenie sporov vyplývajúcich z ich vzájomných vzťahov založených
zmluvou za vecne a miestne príslušný Okresný súd Bratislava I.“.

9. „Podľa ktorých: sa dlžník zaväzuje uzatvoriť s veriteľom Zmluvu o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, na základe ktorej sa veriteľ stane vlastníkom nehnuteľnosti v hodnote prevyšujúcej
viac ako 1,5 násobok výšky úveru.“
3. „Veriteľ je oprávnený od zmluvy bez ďalšieho odstúpiť, ak akékoľvek vyhlásenie dlžníka urobené v
zmluve, alebo počas rokovania o uzavretí zmluvy, prípadne kedykoľvek po uzavretí zmluvy sa ukáže

byť nepravdivým, alebo neúplným.“
4. „V prípade , že dlžník nesplní podmienky čerpania úveru v zmysle článku 3.1 zmluvy a to ani v
dodatočnej lehote poskytnutej veriteľom, sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
663,88 eur (20.000,- Sk).“
5. V prípade odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa sa stáva celá suma poskytnutého úveru,

dohodnutých úrokov a dohodnutej odplaty splatná a dlžník je povinný najneskôr do troch dní vrátiť celú
sumu poskytovaného úveru a zaplatiť celý dohodnutý úrok a dohodnutú odplatu,“
11. „Žalovaný je povinný zdržať sa vo všetkých zmluvných dojednaniach uzavieraných so spotrebiteľmi,
predovšetkým v zmluvách o úvere a v zmluvách o zabezpečovacom prevode práva a vo všetkých
obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje v zmluvných dojednaniach uzavieraných so spotrebiteľmi,

používania a uplatňovania zmluvných podmienok s rovnakým významom ako je uvedené v bodoch 1.
až 10.“
Ďalším výrokom okresný súd vyslovil, že žalobu žalobcu 2/ o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške
500,00 eur zamieta.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. , podľa pomeru úspechu účastníkov vo
veci a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia navrhli zmenu petitu žaloby zo dňa 22.06.2009,
túto zmenu uznesením č. k. 13Cb/132/2009-603 zo dňa 09.07.2012 súd povolil, rozhodnutie je

výsledkom posúdenia veci v zmysle zmeneného žalobného petitu.

Napriek všetkým námietkam žalovaného okresný súd v ďalšom konaní, z dôvodov ktoré podrobne
uvádza v odôvodnení rozhodnutia, posúdil zmluvný vzťah uzatvorený dňa 21.05.2004 medzi žalovaným
a žalobcami 2/ a pôvodne aj 3/ (žalobkyňa 3/ v priebehu konania zomrela a konanie voči nej

bolo zastavené) ako vzťah spotrebiteľský (dodávateľa a spotrebiteľa) na ktorý sa vzťahuje režim
spotrebiteľského práva. Teda právna úprava zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako
aj režim spotrebiteľských zmlúv zavedený do Občianskeho zákonníka jeho novelou zákona č. 150/2004
Z. z., ktorou bola do nášho právneho poriadku s účinnosťou od 01.04.2004 implementovaná Smernica
Rady č. 93/13/EHS z 15.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a taktiež sa

vzťahuje ochrana spotrebiteľa, ktorá v rozhodnom období bola upravená v zákone č. 634/1992 Zb..

Okresný súd mal za preukázané, že nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného, že nevie a nie
je ani v jeho možnostiach predložiť súdu zmluvy, resp. že neuzatvára také zmluvy, aké uzavrel sožalobcami 2/ a 3/ opakovane a vo viacerých prípadoch. Obsahom spisu sú zmluvy predložené žalobcami
(anonymizované, bez uvedenia označenia dlžníka), v ktorých zmluvné podmienky sú identické ako v
zmluvách, ktoré žalovaný uzavrel so žalobcami 2/ a 3/.

V rozhodnutí sa okresný súd vysporiadal s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ na podanie
žaloby,dospelkzáveru,žeprávnaúpravakomunitárnehoprávaumožňujezdruženiupodaťžalobupodľa
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. proti porušiteľovi s cieľom ochrany spotrebiteľa aj na spotrebiteľský
vzťah vzniknutý pred účinnosťou tohto zákona pričom nejde o retroaktivitu, pretože nezasahuje spätne

do právnych vzťahov vzniknutých pred podaním žaloby, resp. pred účinnosťou zákona č. 250/2007 Z. z.,
keďže rozhodnutie súdu o takejto žalobe pôsobí vo vzťahu k žalovanému do budúcna. Zároveň právne
úkony (úverové zmluvy, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva) uskutočnené pred
rozhodnutím súdu takýmto rozhodnutím nie sú nijako dotknuté ani obsahovo menené. Žalobcovia podali
žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa ďalšieho používania určitých zmluvných
dojednaní v súlade a za účinnosti zákona č. 250/2007 Z. z.

V posudzovanom prípade aj keď miestnu príslušnosť podľa ust. § 89a O. s. p. účastníci písomne dohodli
v zmluve o úvere z 21.05.2004, nemôže sa táto uplatniť v konaní začatom 22.06.2009, kedy návrh na
začatie konania došiel súdu (§ 87 písm. f) O. s. p. v znení novely zákona č. 428/2004 Z. z. účinného
od 01.10.2004).

Ako nedôvodnú námietku žalovaného posúdil okresný súd aj námietku litispendencie (§ 83 O. s. p.),
nakoľko právoplatným zastavením konania dňa 09.06.2010, vo veci vedenej na Okresnom súde v
Lučenci pod sp. zn. 14Cb/131/2009, žalobcov 2/ a 3/, proti žalovanému EXPRESS FINANCE s.r.o. o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takáto procesná prekážka bola odstránená.

Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že predmetom jeho podnikania je okrem iného
aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom, túto činnosť môže kedykoľvek rozvinúť. Naviac
rozhodnutie súdu upravuje vzťahy, ktoré vzniknú po právoplatnosti rozhodnutia, a to korešponduje vo
vzťahu k jednotlivým zmluvným podmienkam posudzovaným v tomto konaní.

Každé z jednotlivých zmluvných dojednaní, na ktoré žalobcovia poukazovali v žalobe súd preskúmal
podľa právnej úpravy platnej v čase uzatvorenia zmlúv a jednotlivé nekalé podmienky posudzoval podľa
hmotného práva platného v čase, kedy právny úkon vykonaný bol. Výroková časť rozhodnutia súdu
zodpovedá záverom, ku ktorým súd dospel pri tej ktorej zmluvnej podmienke, na základe záverov súdu,

ktoré súd podrobne uvádza v odôvodní rozhodnutia.

Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy súd zamietol s odôvodnením, že v čase keď žalovaný zmluvu
s pôvodnými žalobcami uzatvoril zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. nebolo
účinné. Potom žalovaný nemohol vedieť, že budúca právna úprava bude prípadné porušenie práva

sankcionovať možnosťou priznať osobe, ktorá si úspešne porušenie práva uplatní na súde primerané
finančné zadosťučinenie. Aplikácia cit. ustanovenia zákona by podľa názoru súdu v tejto časti
predstavovala neprípustnú retroaktivitu.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a odvolanie podal aj

žalovaný.

Žalobcovia 1/ a 2/ podali odvolanie do tej časti rozhodnutia, v ktorej okresný súd ich žalobu zamietol
v bode 11. čl. 1 žalobného petitu a taktiež proti zamietnutiu náhrady nemajetkovej ujmy žalobcu 2/ v
sume 500 eur. Navrhli, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok okresného súdu zmenil, odvolaniu

žalobcov vyhovel a priznal im náhradu trov konania.

Odvolanie žalobcov smeruje proti zamietnutiu bodu 11. čl. I. žalobného petitu v znení: „11. Žalovaný je
povinný zdržať sa vo všetkých zmluvných dojednaniach uzavieraných so spotrebiteľmi, predovšetkým
v zmluvách o úvere a v zmluvách o zabezpečovacom prevode práva a vo všetkých obchodných

podmienkach, na ktoré odkazuje v zmluvných dojednaniach uzavieraných so spotrebiteľmi, používania
a uplatňovania zmluvných podmienok s rovnakým významom ako je uvedené v bodoch 1. až 10.“Žalobcovia sa nestotožňujú s názorom súdu, že takto formulovaný petit je nejasný, nezrozumiteľný,
že uvádzané slovné spojenie „s rovnakým významom“ by mali spôsobiť v tejto časti nevykonateľnosť
predmetného rozhodnutia. Toto slovné spojenie uvádza aj zákonodarca v § 53a ods. 1 Občianskeho

zákonníka účinného od 01.03.2010. Pokiaľ bol raz dodávateľovi uložený zákaz používať neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je vo výroku rozsudku súdu vyjadrená v konkrétnej slovnej podobe, s
konkrétnym usporiadaním a formulovaním slov a súd vo výroku rozsudku neuvedie, že zákaz sa
vzťahuje na všetky zmluvné podmienky s rovnakým významom, potom tým prakticky súd vedome
zmarí reálnu vykonateľnosť všetkých svojich výrokov o zákaze používania zmluvných podmienok.

Zaviazanému žalovanému dodávateľovi totiž postačí zmeniť slovosled, resp. použiť slovné synonymum
zakázanej zmluvnej podmienky a výrok súdu už voči nemu nebude vykonateľný, pričom dodávateľ môže
tento postup prakticky opakovať neobmedzene (zmluvné podmienky môže účelovo preformulovávať,
modifikovať). Práve s účelom zamedziť takémuto postupu dodávateľa bolo zákonodarcom doplnené ust.
§ 53a Občianskeho zákonníka.

Nakoľkobolažalobapodanávjúni2009(t.j.predúčinnosťou§53aOZ)akozdržiavaciažalobazdruženia
na ochranu spotrebiteľov podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, preto nemožno
s poukazom na prechodné ust. § 879l Občianskeho zákonníka na túto vec automaticky zo zákona, z
dôvodu zákazu retroaktivity, aplikovať mechanizmus § 53a a tým je daná potreba výslovného výroku

požadovaného podľa bodu 11. čl. 1. žalobného petitu.

Odvolanie žalobcov smeruje aj proti zamietnutiu bodu 1. čl. II žalobného petitu, ktorým sa žalobca 2
domáhal voči žalobcovi náhrady nemajetkovej ujmy v sume 500 eur.

Pokiaľ dodávateľ porušil svoje povinnosti, resp. práva spotrebiteľa pred účinnosťou zákona č. 250/2007
Z. z. potom si musel byť dodávateľ vedomý ako odborne spôsobilý subjekt znalý práva, že pokiaľ
nezjedná nápravu, čo v danom prípade žalovaný mohol docieliť vypracovaním návrhu na zmenu
neprijateľných zmluvných dojednaní formou písomného dodatku k zmluve, že bude musieť počnúc
účinnosťou cit. zákona znášať riziko povinnosti náhrady finančného zadosťučinenia poškodenému

spotrebiteľovi. K posúdeniu a zdôvodneniu výšky primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovia
poukazujú na rozhodnutie NS SR z 20.03.2008 č. k. 6 Obo 302/2006.

Záverom žalobcovia poukazujú na fakt, že od podania žaloby v roku 2009 sa uskutočnili viaceré zásadné
legislatívne zmeny v SR v oblasti spotrebiteľských predpisov, poskytovanie úverov žalovaným bolo

podľa vedomostí žalovaných utlmené, resp. nie je mu známe, akú a či vôbec nejakú podnikateľskú
činnosť žalovaný reálne vykonáva. Za daného stavu deštruktívna a zdržiavacia obrana žalovaného bola
efektívna, nakoľko bez ohľadu na konečné právoplatné rozhodnutie v danej veci, toto neprinesie podľa
všetkého žalobcom, resp. ani potencionálnym klientom žalovaného žiadny reálny pôvodne očakávaný
úžitok.

Žalovaný podal odvolanie v tej časti, v ktorej súd žalobe žalobcov 1/ a 2/ vyhovel. Navrhol rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne v celom rozsahu a
žalovanému prizná náhradu trov konania, alebo aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie právneho vzťahu - zmluvy o
úvere uzavretej účastníkmi dňa 21.05.2004, ako vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy. Trvá na názore, že
zákon č. 258/2001 Z. z. nie je možné aplikovať na predmetnú zmluvnú dokumentáciu. Zmluvu o úvere
nemožno v žiadnom prípade považovať za zmluvu typovú (§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa), nakoľko nejde o zmluvu, ktorá by bola vyhotovená vo forme formulára, ale
je vždy výsledkom vzájomnej dohody zmluvných strán, vyjadrením ich zmluvnej voľnosti. Prvostupňový
súd dospel k záveru o podradení zmluvného vzťahu pod právny režim zákona o ochrane spotrebiteľa v
znení ku dňu uzavretia zmluvy výlučne na základe tvrdení žalobcov.

Namietal, nesprávnosť výrokovej časti rozsudku, že jediným možným spôsobom, ako dosiahnuť
hypotézu právnej normy ust. § 53a Občianskeho zákonníka, ktorá následne aktivuje dispozíciu
(povinnosť zdržať sa používania neplatných podmienok) je vysloviť výrokom súdneho rozhodnutia
neplatnosť konkrétnych zmluvných dojednaní z dôvodu ich neprijateľnosti. Súd nemôže opomenúť/obísť hypotézu právnej normy ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka a vysloviť vo výroku
výlučne dispozíciu predmetného ustanovenia. Všeobecné konštatovanie dispozície právnej normy
vo výroku individuálneho právneho aktu je teoreticky neprípustné a zároveň prakticky bez významu

(nevykonateľné). Práve tohto sa dopustil prvostupňový súd v rámci napadnutého rozsudku.
Prvostupňový súd by mohol rozhodovať iba o prípadnom určení neplatnosti konkrétnych zmluvných
dojednaní medzi účastníkmi konania, čo však nebolo predmetom daného konania - vzhľadom na
samotný návrh na začatie konania. Nakoľko predmetom konania, ktorý vymedzili navrhovatelia, bolo
iba vyslovenie všeobecnej dispozície právnej normy mal prvostupňový súd návrh v celom rozsahu

zamietnuť. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka je dodávateľ povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, ale až po
tom, čo súd určil niektorú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

Pokiaľ by odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, vzhľadom na formulovaný výrok by tým odňal
žalovanému možnosť konať pred súdom - podať dovolanie podľa ust. § 238 ods. 2 O. s. p. , ktoré

predpokladá prípustnosť dovolania v prípade, ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ak
ten vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa ust § 153 ods. 3 a 4 O. s. p., k takému
vysloveniu však v napadnutom rozsudku nedošlo.

Žalovaný zotrváva aj na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ a námietke miestnej

príslušnosti z dôvodov uvádzaných v doterajších vyjadreniach žalovaného.

V ďalšom žalovaný podrobne uvádza svoje výhrady k jednotlivým zmluvným dojednaniam, o ktorých
súd v rozsudku určil, že žalobca sa má zdržať ich používania v zmluvách so spotrebiteľmi.

Vo vzťahu k zmluvnej podmienke 1. uviedol, že ide o primerané ustanovenie odzrkadľujúce reálne
zvýšenú mieru rizika, ktoré je spojené s poskytnutím finančných prostriedkov bývalým žalobcom 2. a 3.
(žalobkyňa 3. zomrela, konanie bolo voči nej zastavené). Predstavuje prevenciu pred vznikom vyšších
škôd, ktoré by mohli vzniknúť tým, že sa žalovaný včas nedozvie o zmene ekonomických pomerov
žalovaných 2. a 3. A včas nepodnikne kroky smerujúce k uspokojeniu záväzku, čo by bolo možné

zo strany dlžníkov zneužiť. Napokon ide o ustanovenie, ktoré je v obdobných podobách súčasťou
všeobecných obchodných podmienok bankových inštitúcií (napr. VOP OTP Banky Slovensko a.s., VOP
VÚB, a. s., VP FO Tatra banka a.s.).

Obdobne aj zmluvná podmienka 2. predstavuje primerané ustanovenie vzhľadom na povinnosť, ktorú

zabezpečuje - zvýšenú mieru rizika, ktoré žalovaný na seba prevzal poskytnutím fin. prostriedkov
navrhovateľom, z pohľadu bankových inštitúcií ako rizikovým klientom. Aj v tomto prípade ide o
ustanovenie, ktoré je súčasťou VOP aj bankových inštitúcií, ktoré príkladom menuje.

Taktiež zmluvná podmienka 3. „Veriteľ je oprávnený od zmluvy bez ďalšieho odstúpiť, podľa písm. b)

ak bude mať pochybnosť o pravdivosti, alebo úplnosti údajov“ je ustanovenie štandardne používané aj
bankovými inštitúciami (príkladom ich menuje).
Zmluvná podmienka 6. - ani v tomto prípade sa súd nevysporiadal náležite s argumentáciou žalovaného
uvedenou v podaní zo dňa 18.11.2010, v zmysle ktorého zmluvná pokuta 0,5 % denne v prípade
omeškania dlžníka s úhradou splátky nie je neprimerane vysoká a ide o ustanovenie v súlade s platným

právnym poriadkom a štandardné ustanovenie používané aj bankovými inštitúciami.

Zmluvná podmienka 7. - odôvodnenie rozhodnutia je zmätočné, neurčité a obsahuje navzájom
protichodné tvrdenia. Ak súd označí určité ustanovenie ako nadbytočné, majúce len psychologický vplyv
na spotrebiteľa, t.j. bez akejkoľvek záväznosti pre zmluvné strany, nie je možné ho vzápätí označiť ako

neprimerané a rozporné so zákonom.

Ani vo vzťahu k zmluvnej podmienke 10. súd rozhodnutie náležite neodôvodnil, rozhodnutie je v tejto
časti nepreskúmateľné.

Žalovaný poukazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 26.01.2010, v ktorom uviedol, že v prípade napadnutých
ustanovení Zmluvy o úvere, resp. Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam
uvedeným v žalobe, ktorému súd čiastočne vyhovel, nemožno v žiadnom prípade hovoriť o
neprijateľných podmienkach, pretože ide o podmienky dohodnuté zmluvnými stranami na základe ichzmluvnej voľnosti, Ich aplikácia je v súlade s platným právnym poriadkom SR, pričom ide o ustanovenia
ktoré sú v obchodnom styku bežne používané a sú pravidelnou súčasťou zmluvných vzťahov, aj vo
forme všeobecných obchodných podmienok bankových inštitúcií pôsobiacich na území SR. Niet žiadny

právny základ, ktorý by odôvodňoval prísnejší postup voči nebankovým subjektom.

Súčasťou odvolania žalovaného je aj jeho žiadosť o vyslovenie prípustnosti dovolania podľa ust. §
238 ods. 3 O. s. p. v prípade, ak odvolací súd rozsudok potvrdí. Zásadnosť právnych otázok vidí
žalovaný najmä v právnom posúdení otázky možnosti aplikácie ustanovení predpisov upravujúcich

spotrebiteľské zmluvy na absolútne obchody uzatvárané podľa ustanovení Obchodného zákonníka,
ďalej otázky právneho posúdenia retroaktivity právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské zmluvy
na právne vzťahy uzatvárané pred účinnosťou týchto právnych predpisov, ako aj posúdenie možnosti
priznania finančného zadosťučinenia v prípadoch, keď súd vyhodnotí absolútny obchod uzavretý podľa
ustanovení Obchodného zákonníka ako právny vzťah s možnosťou aplikácie ustanovení predpisov o
ochrane spotrebiteľa.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok v zamietajúcej časti potvrdiť ako vecne
správny. Zastáva názor, že podané odvolanie nemôže byť základom pre zmenu, resp. zrušenie a
vrátenie správnej časti rozhodnutia prvostupňového súdu späť tomuto súdu. Pokiaľ by si odvolací
súd osvojil argumentáciu žalobcov, ktorí svoje odvolanie odôvodňujú ust. § 53a ods. 1 Občianskeho

zákonníka, poukazuje na nesprávnosť formulácie výroku rozhodnutia, keď súd vo výrokovej časti neurčil
neplatnosť konkrétnych zmluvných podmienok z dôvodu ich neplatnosti. A dôsledky prípadného určenia
neprijateľnosti konkrétnych podmienok vyplývajú priamo zo zákona (z právnych noriem) a teda ich
nemožno založiť súdnym rozhodnutím (individuálnym právnym aktom).

Rozhodnutie je správne aj v časti nepriznania nemajetkovej ujmy. Upravovať zmluvné vzťahy vo forme
dodatkov k zmluve vždy po prijatí novej právnej úpravy ako tvrdia žalobcovia je nielen absurdné, ale aj
objektívne nevykonateľné a takýto postup nemožno od žiadnej zmluvnej strany spravodlivo požadovať.

Za úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu uplatnil žalovaný náhradu trov konania.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli odvolanie žalovaného zamietnuť a aby odvolací
súd rozsudok v jeho vyhovujúcej časti potvrdil. Odvolanie žalovaného je podľa názoru žalobcov
vystavané tak, aby prinieslo závery, ktoré žalovaný potrebuje dosiahnuť, hoci pritom zjavne opomína
kogentné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách platné a účinné v SR, ktoré majú svoj základ v

európskych smerniciach, najmä v smernici Rady č. 93/13/EHS.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1,
2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Preskúmanímveciodvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúdvovecisprávnerozhodol. Náležitezistil
skutkový stav, vec správne skutkovo i právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v súlade so zákonnými
požiadavkami na riadne odôvodnenie rozsudku súdu (§ 157 ods. 2 O. s. p. ). Pri posudzovaní
a rozhodovaní vo veci sa riadil právnym názorom súdu vyššieho stupňa - odvolacieho súdu (§ 226 O.

s. p. ) vysloveným v jeho zrušujúcich rozhodnutiach vydaných v danej veci a to v uznesení Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.04.2011 č. k. 41CoB/141/2010 a v uznesení Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 30.09.2013 č. k. 41 Cob 19/2013-687.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil na tom istom základe a z tých istých dôvodov, ktoré

podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, odvolací súd na tieto dôvody v tomto
rozhodnutí odkazuje.Podľa ods. 1 § 212 O. s. p. odvolaciemu súdu prináleží preskúmavať rozhodnutie prvostupňového súdu
v rozsahu dôvodov odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného, žalovaný opakovane v odvolaní poukazuje a namieta skutočnosti,
ktoré boli známe prvostupňovému súdu v čase jeho rozhodovania a s ktorými sa náležite vysporiadal
prvostupňový súd v jeho rozhodnutí - odvolacie dôvody žalovaného spočívajú v tom, že žalovaný
naďalej trvá na názore, že v danom prípade vzťah účastníkov zmluvy vyžaduje aplikovanie ustanovení
Obchodného zákonníka (absolútny obchod) a nespadá pod režim Občianskeho zákonníka a práva

spotrebiteľského, že je tu v konaní prekážka litispendencie, spochybňuje miestnu
príslušnosť súdu, ktorý vo veci konal a k jednotlivým zmluvným dojednaniam, ktoré súd vyhodnotil ako
také, na ktoré sa vzťahuje povinnosť žalovaného zdržať sa ich používania, uvádza ako rozhodujúce pre
posúdenie tie isté dôvody, aké uvádzal v doterajšom konaní. Nebolo preto dôvodné a účelné opätovne
sa zaoberať takýmito námietkami, na ktoré bolo prihliadané pri rozhodovaní na súde prvého stupňa,
na ktoré dal vyčerpávajúcu odpoveď prvostupňový súd a sú obsahom jeho odôvodnenia a s ktorým

odôvodnením sa odvolací súd vo vzťahu k týmto námietkam v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd zastáva zhodný názor ako okresný súd, že právny vzťah medzi účastníkmi konania sa
spravuje režimom spotrebiteľských zmlúv a režimom ochrany spotrebiteľa, listinné dôkazy založené v
súdnom spise preukazujú, že zmluvy žalovaný uzavieral vo viacerých prípadoch. Postup okresného

súdu bol správny aj v tom, keď posudzoval každé jednotlivé zmluvné dojednanie, na ktoré žalobcovia
poukazovali podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia zmlúv (k 21.05.2004) a na základe
vykonaného dokazovania považoval to-ktoré ujednanie alebo za štandardné, alebo za neprijateľné.

Pokiaľ žalovaný namietal nesprávnosť výrokovej časti rozsudku spočívajúcu v tom, že vo výrokovej

časti mal súd v zmysle ust. § 53a Občianskeho zákonníka oprávnenie iba určiť neplatnosť konkrétnych
zmluvnýchpodmienokzdôvoduichneprijateľnosti,alenie rozhodovaťvýrokomopovinnostižalovaného
zdržať sa vo všetkých zmluvných dojednávaniach uzavieraných so spotrebiteľmi, predovšetkým v
zmluvách o úvere a v zmluvách o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva používania konkrétnych
súdom v rozhodnutí vymienených zmluvných podmienok, odvolací súd dodáva, že predmetná žaloba

bola podaná 22.06.2009, teda pred účinnosťou ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Žaloba bola podaná
podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatnené voči
všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo

na primerané finančné zadosťučinenie od toho kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ V kontexte podanej žaloby (ktorá vychádzala z
dikcie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. platného v čase jej podania) okresný súd formuloval výrok
rozhodnutia vo veci samej. Teda vo výroku rozsudku uviedol (preniesol) celé znenie každej jednotlivej
podmienky, resp. časti podmienky (ktorej zdržať sa používania žalovaným v zmluvách žiadali žalobcovia

a o ktorej súd posúdením dospel k záveru, že zdržanie sa jej používania je namieste pre neprijateľnosť
- neplatnosť z dôvodov uvádzaných v odôvodnení rozhodnutia) tak, ako boli dojednávané žalovaný
v spotrebiteľských zmluvách a zároveň vyslovil, že žalovaný je povinný zdržať sa používania týchto
podmienok.

Podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodnutie okresného súdu za existujúcej situácie nemožno mať za
nesprávne vo výroku rozhodnutia vo veci samej ako namieta žalovaný.

Aj keď v čase rozhodovania prvostupňového súdu bolo účinné ust. § 53a Občianskeho zákonníka, ktoré
bolo do Občianskeho zákonníka doplnené novelou, zákonom č. 575/2009 Z. z., ktorou sa

súčasne novelizoval O. s .p. (§ 153 ods. 4, § 238 ods. 3, § 243d ods. 3, § 246c ods. 3) a zákon o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (§ 4 ods. 10), o takej formulácii výroku rozhodnutia vo veci samej akú
prijal okresný súd na základe žaloby podanej v roku 2009 nemožno prijať taký záver aký presadzuje
žalovaný, že pre ňu neexistuje žiaden zákonný podklad.(S účinnosťou od 01.03.2010 v zmysle ust. § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd právoplatne rozhodne
o určitej zmluvnej podmienke uvedenej či už priamo v spotrebiteľskej zmluve, alebo v prílohe k zmluve,
že je neplatná, nesmie ju dodávateľ viac používať ani vo vzťahu k iným spotrebiteľom a musí ju zo svojich

zmlúv(resp.zprílohy)vypustiť.Nevzťahujesatolennapodmienkysrovnakým(doslovnýmznením),aké
bolo predmetom súdneho rozhodnutia, ale na všetky podmienky, ktorých význam (dôsledok) je taký istý,
ako tej zmluvnej podmienky, o ktorej súd rozhodol, že je neplatná. Rovnakú povinnosť má dodávateľ aj
v tom prípade ak súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia, náhrade škody alebo o primeranom
finančnom zadosťučinení v dôsledku podmienky, ktorá bola neplatná. Takéto rozhodnutie súdu však

vždy predpokladá najprv rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky. Za neplatnú môže súd vyhlásiť
aj časť niektorej zo zmluvných podmienok. V takomto prípade dodávateľ musí zo zmlúv alebo z ich
príloh odstrániť iba tú časť zmluvnej podmienky, ktorá bola súdom vyhlásená za neplatnú. Aj tu platí, že
dodávateľ nemôže nahradiť zrušenú časť zmluvnej podmienky takým textom (odlišným od pôvodného),
ktorého dôsledky by boli rovnaké ako z toho znenia, ktoré súd vyhlásil za neplatné.)

V preskúmavanom prípade nedošlo napadnutým rozhodnutím k vytvoreniu stavu nesprávnosti
procesného alebo hmotnoprávneho charakteru odôvodňujúceho zrušenie rozhodnutia prvostupňového
súdu.

Na vyhodnotenie v napadnutom rozhodnutí súdom konkrétne definovaných podmienok ako

neprijateľných podmienok v zmluvných dojednávaniach žalovaného, na ktoré sa tak vzťahuje zákaz ich
používania žalovaným v zmluvných vzťahoch, nemá vplyv obrana žalovaného, že podľa jeho názoru
ide o ustanovenia, aké sú v obdobných podobách súčasťou všeobecných obchodných podmienok
bankových inštitúcií, príkladom menuje VOP OTP Banky Slovensko a.s., VOP VÚB, a.s., VP FO Tatra
banka a.s., VPO ČSOB a.s.

Odvolací súd neuznal za dôvodné ani odvolacie námietky žalobcov.

Keď namietali zamietnutie bodu 11. čl. 1, odvolací súd poukazuje na zdôvodnenie okresného súdu,
že pokiaľ zmluvná podmienka nie je dostatočne konkrétne formulovaná, nie je možné, aby z hľadiska

vykonateľnosti rozhodnutia o nej bolo rozhodnuté, že je použitá neprípustným spôsobom, alebo má
rovnaký význam, ako už konkrétna podmienka, o ktorej súd v rozhodnutí rozhodol. A tiež, že pre súd
je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku.

Rozhodnutie je vecne správne aj v časti nepriznania nemajetkovej ujmy z dôvodov, ktoré uviedol v

odôvodnení rozhodnutia okresný súd.

Odvolací súd posúdil žiadosť žalovaného o vyslovenie prípustnosti dovolania podľa § 238 ods.
3 O. s. p. tak, že dovolanie proti tomuto potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné.

Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Právne posúdenie otázky možnosti aplikácie ustanovení predpisov upravujúcich spotrebiteľské zmluvy
na absolútne obchody uzatvárané podľa ustanovení Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti aj
otázka právneho posúdenia retroaktivity právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské zmluvy na
právne vzťahy uzatvárané pred účinnosťou týchto právnych predpisov, na ktoré by mal dovolací súd dať

odpoveď je už legislatívne jednoznačne vyriešená, preto nie je dôvodné iniciovať dovolacie konanie,
ktorého výsledkom by bolo rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Platná právna úprava s účinnosťou od 13.06.2014 v zmysle novely ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zo dňa 25.03.2014 totiž

stanovila, že „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Táto
prijatá novela odstránila v tomto nejednotnosť v rozhodovaní súdov. Potom je v rozpore s takýmto
ustanovením a neplatná je uzavretá dohoda o voľbe Obchodného zákonníka medzi účastníkmispotrebiteľského právneho vzťahu. To znamená, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle §
262 Obchodného zákonníka, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské
zmluvy to bude inak. Rovnako to platí aj pre tzv. „absolútne obchody“ upravené v § 261 ods. 6

Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v
Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných
náležitostí sa na všetko ostatné vzťahuje Občiansky zákonník. Nakoľko právny predpis zákon č.
102/2014 Z. z., ktorého je táto novela súčasťou neobsahuje prechodné ustanovenia to znamená, že
od jej účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jej účinnosťou. V tomto smere sa preto

nejedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.).

V danom prípade súd o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s.
p., t.j. ex offo nerozhodoval.

A keďže odvolací súd potvrdil rozsudok aj v časti nepriznania nemajetkovej ujmy, potom vo vzťahu

k prebiehajúcemu konaniu, zodpovedanie otázky o možnosti priznania finančného zadosťučinenia v
prípadoch, keď súd vyhodnotí absolútny obchod uzavretý podľa ustanovení Obchodného zákonníka ako
právny vzťah s možnosťou aplikácie ustanovení predpisov o ochrane spotrebiteľa, nemá reálny dosah
na prebiehajúci spor.

Žalobcovia 1/ a 2/, ani žalovaný v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným
dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia okresného súdu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p a ust. § 142 ods.
2 O. s. p. za použitia ust. § 151 ods. 1 O. s. p. (ide o návrhové konanie), keď v odvolacom konaní mali

žalobcovia 1/ a 2/ a aj žalovaný vo veci úspech len čiastočný, preto odvolací súd vyslovil, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.