Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 18, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213712
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912213712.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom ul. Pribinova. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
16C/232/2012 - 15 zo dňa 19.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia

zaplatil súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania vo výške 66 Eur podľa
položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“).

Žalobca v odvolaní proti tomuto uzneseniu tvrdil, že v žalobe iba uviedol skutočnosti, pre ktoré inak
vecneamiestnepríslušnýokresnýsúdnemôževtejtovecikonať,pretožejehosudcoviasúzprejednania

veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania, a teda, sú vo veci zaujatí (§ 14
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej aj „O.s.p.“). Jednoduchý procesný návrh
bez splnenia obligatórnych náležitostí taxatívne uvedených v § 15a ods. 1 O. s. p. nie je námietkou
zaujatosti a spájanie poplatkovej povinnosti s takýmto nekvalifikovaným úkonom nemá oporu v zákone.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 26. 08. 2014 sp. zn. 8Cdo 72/2013 vyslovil, že súdy
nesprávne rozhodli o poplatkovej povinnosti žalobcu za návrh, ktorý vo veci nebol podaný. Námietku

zaujatosti žalobca nepodal. Súd mal oznámené okolnosti prejednať v právnom režime ustanovenia §
15 O. s. p. tak, ako to zhodne s tvrdením žalobcu vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
viacerých rozhodnutiach, napr. sp. zn. 4Sžo 56/2012, 6Sžo 56/2012, 4Sžo 57/2012, 3Sžo 57/2012
a ďalšie. Žiadal, aby odvolací súd dodržal princíp právnej istoty a s poukazom na ustálenú prax
Najvyššiehosúdurozhodolozrušenínapadnutéhouzneseniaopoplatkovejpovinnosti.Zákonosúdnych
poplatkoch rozlišuje medzi návrhom a námietkou zaujatosti vznesenou účastníkom konania. Námietka

zaujatosti nie je návrhom. Zákon o súdnych poplatkoch osobu poplatníka pri námietke zaujatosti
neurčuje. Poplatníkom podľa § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch je len navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Poplatková povinnosť síce
vzniká uplatnením kvalifikovanej námietky zaujatosti, ale osoba poplatníka nie je zákonom určená. Bez
zákonnej úpravy nie je možné ukladať povinnosť zaplatiť poplatok podávateľovi námietky zaujatosti
ani pri splnení formálnych náležitostí námietky podľa § 15a ods. 3 O. s. p. Aj v prípade, keby súd

dospel k názoru, že námietka zaujatosti vznesená bola, žalobcovi nie je možné uložiť, aby podľa položky
17a Zákona o súdnych poplatkoch zaplatil súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti z dôvodu,že konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnymúradnýmpostupombolopodľa§4ods.1písm.k/Zákonaosúdnychpoplatkochodpoplatku
oslobodené. K názoru, že vo vecne oslobodenom konaní podľa § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych

poplatkoch neplatí žalobca poplatky za návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie, či návrhy na
vylúčenie sudcov, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6MCdo 2/2011 z 10. 08.
2011. Názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení sp. zn. II. ÚS 124/2011 z 30.
03. 2011, podľa ktorého sa vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho
poplatku podľa § 4 Zákona o súdnych poplatkoch vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh, odvolanie,

dovolanie, návrh na obnovu konania a výkon rozhodnutia a exekúciu, je potrebné považovať za omyl z
dôvodu rozporu s dikciou § 4 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, za prekonaný názor z dôvodu jeho
neskoršieho plenárneho nálezu sp. zn. PL. ÚS 109/2011 z 11. 07. 2012, v ktorom ústavný súd reflektoval
na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení z 10. 08. 2011 sp. zn.
6MCdo 2/2011. Navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie a predložil Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu

Zákona o súdnych poplatkoch s článkami Ústavy Slovenskej republiky. Poplatok za námietku zaujatosti
má povahu poplatku za vyjadrenie sa účastníka k otázke nestrannosti sudcu v zmysle článku 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces,
vrátane práva na nestranný súd, garantovaného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal tiež na nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 387/2010 zo dňa 25. 11. 2010 (R 70/2010), podľa
ktorého uloženie poplatkovej povinnosti v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
prípade, kde ju účastník konania nemá, predstavuje zásah do základného práva účastníka konania na
súdnu ochranu, zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol, aby prvostupňový
súd alebo odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s §214 ods. 2
O.s.p. iba v rozsahu odvolania žalobcu uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa §219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil; návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci doručil žalobca okresnému súdu dňa
27.9.2012. Priamo v žalobe uviedol, že okresný súd, ktorý má vec prejednať ako vecne a miestne
príslušný súd podľa § 85 ods. 3 O. s. p., nemôže vo veci konať, pretože na tomto súde neexistuje
sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. V zmysle § 12 O. s. p. žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred

prvotným prejednaním veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného
súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom
konania.Dôvodomvylúčeniasudcovmiestnepríslušnéhosúdumalabyťskutočnosť,žetentosúdsvojím
konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik škody na strane žalobcu. Okresný aj krajský
súd posúdili podanie žalobcu, ktoré bolo súčasťou žaloby, ako námietku zaujatosti proti všetkým sudcom

okresného súdu. Nadriadený súd o námietke zaujatosti rozhodol tak, že z prejednávania a rozhodovania
veci zákonného sudcu nevylúčil.

Postup okresného súdu, ktorý vec predložil nadriadenému Krajskému súdu v Banskej Bystrici na
rozhodnutie o námietke zaujatosti, vznesenej žalobcom, a následne rozhodol o povinnosti žalobcu

zaplatiť súdny poplatok podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o
súdnych poplatkoch, považuje odvolací súd za správny.

Žalobca v odvolaní tvrdí, že návrh na vylúčenie sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota nepodal, iba
poukázal na dôvod, pre ktorý by mal okresný súd sám predložiť vec nadriadenému súdu na delegáciu

nutnú podľa § 12 ods. 1 O. s. p.. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane zaujal názor k tvrdeniam
žalobcu, že jeho prednes o dôvode, pre ktorý by mali byť sudcovia konkrétneho okresného súdu
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, nie je možné hodnotiť ako návrh na ich vylúčenie, napr.
v uznesení z 15. 04. 2013 sp. zn. 6Cdo 120/2013 alebo aj v uznesení sp. zn. 7Cdo 489/2014 z 24.
03. 2015, v ktorých uviedol, že „návrh žalobcu prikázať vec inému súdu z dôvodu, že jeho sudcovia

sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení so zreteľom na ich pomer k veci a účastníkom
konania, je potrebné považovať za vznesenú námietku zaujatosti proti sudcom konkrétneho súdu.
Návrhom na začatie konania (žalobou) je spojený vznik dvojstranného procesnoprávneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, ale podaním námietky zaujatosti nevzniká vzťah medzi účastníkmi konania, alevzniká osobitný finančno-právny (poplatkový) vzťah medzi poplatníkom a štátom, pre vznik ktorého je
relevantnou skutočnosťou len uplatnenie námietky zaujatosti zo strany účastníka konania. Úlohou súdu
v prípade vznesenej námietky zaujatosti je posúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex

lege) spojený vznik povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok. Pre vznik finančno-právneho vzťahu
medzi poplatníkom a štátom nie je potrebný samostatný návrh na začatie konania. Prikázanie veci v
zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy len vtedy, ak súd nemôže vo veci konať,
lebo jeho sudcovia sú vylúčení. Nutná delegácia v zmysle tohto zákonného ustanovenia je teda viazaná
na ustanovenie § 14 ods. 1 O. s. p., z ktorého vyplývajú skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý je suda

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci“. Z uvedeného je zrejmé, že posúdenie návrhu žalobcu na
vylúčenie sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednávania a rozhodovania veci a návrhu na
prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa z dôvodu vylúčenia jeho sudcov ako námietky zaujatosti
podľa § 14 ods. 1 O. s. p. súdom prvého stupňa bolo správne. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Cdo 72/2013 z 26. 08. 2014 rieši odlišnú skutkovú a právnu situáciu. Okresný súd
Malacky podľa dôvodov rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo 72/2013 uložil žalobcovi povinnosť

zaplatiť súdny poplatok podľa položky 26 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona
o súdnych poplatkoch v sume 16,50 € za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodov vhodnosti.
Toto rozhodnutie dovolacieho súdu nerieši ukladanie povinnosti podľa položky 17a Sadzobníka súdnych
poplatkov za vznesenú námietku zaujatosti.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 2/2011 je z 10. augusta 2011;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 124/2011-13, v ktorom ústavný súd „odobril“
vyrubenie súdneho poplatku podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov vo vecne oslobodenom
konaní od poplatku je z 30. 03. 2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa napriek tomu vo svojom
uznesení sp. zn. 6MCdo 2/2011 s rozhodnutím ústavného súdu žiadnym spôsobom nevyporiadal.
Nález ústavného súdu PL. ÚS 109/2011 z 11. 07. 2012 sa týka len položky 13 písm. b/ Sadzobníka

súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch, nie položky 17a tohto Sadzobníka.

Zákon o súdnych poplatkoch v § 1 ods. 1 ustanovuje, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé
úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a
prokuratúry (poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z Registra

trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Osobu poplatníka určuje Zákon o súdnych poplatkoch v § 2 ods.
1. Podľa písmena a/ tohto zákonného ustanovenia poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu,
ak je podľa Sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Vznesenie námietky zaujatosti je poplatkovým
úkonom, za ktorý je v časti I. Sadzobníka súdnych poplatkov označovaného ako Poplatky vyberané
v občianskom súdnom konaní ustanovený poplatok. Námietka zaujatosti je Sadzobníkom súdnych

poplatkov označená za spoplatnený úkon, z ktorého vzniká povinnosť zaplatiť poplatok navrhovateľovi
tohto úkonu. V súdenej veci je navrhovateľom poplatkového úkonu spoplatneného podľa položky 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov žalobca, ktorý v návrhu na začatie konania vzniesol námietku zaujatosti
proti sudcom okresného súdu. O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti rozhodol nadriadený súd v
zmysle § 16 ods. 1 O. s. p. tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil.

Žalobcovi preto vznikla povinnosť zaplatiť podľa § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch
poplatok za námietku zaujatosti, ustanovený v položke 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, aj keď
bolo konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnymúradnýmpostupompodľa§4ods.1písm.k/Zákonaosúdnychpoplatkochvzneníúčinnom
do 30. 09. 2012 od poplatku oslobodené. Takýto výklad ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/, § 4 ods. 1

písm. k/ v súvislosti s riešením otázky, či vzniká účastníkovi povinnosť v konaní vecne oslobodenom
od poplatku zaplatiť poplatok podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov za námietku zaujatosti
uskutočnený Krajským súdom v Žiline v uznesení č. k. 8Co/294/2010-65 z 31. 08. 2010, podľa ktorého
sa vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 Zákona o
súdnych poplatkoch nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č.

17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ale iba na súdny poplatok za návrh, za odvolanie, dovolanie, návrh
na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 1, 3 Zákona o súdnych poplatkoch) a od
povinnosti zaplatiť tento poplatok (podľa položky 17a) možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa
§ 138 O. s. p., nepovažoval Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. II. ÚS 124/2011-13 z 30.
03. 2011 za ústavne nekonformný alebo nezodpovedajúci dikcii aplikovaných zákonných ustanovení.

Okresný súd v uznesení, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z námietky zaujatosti,
aplikoval správny právny predpis, správne ho aj vyložil. V uznesení bola správne označená položka
Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok vyrubil a súdny poplatok bol vyrubený
aj v správnej výške 66,- Eur. Rozhodnutia sp. zn. 4Sžo 56/2012, 6Sžo 56/2012, 4Sžo 57/2012, 3Sžo57/2012 a iné vydané Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím, na ktoré poukazuje
žalobca v odvolaní, neriešia právne a skutkovo totožnú situáciu, než nastala vo veci 13C/305/2012.
Žalobca v žalobe výslovne uviedol, že na konajúcom súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci

zaujatý, sudcovia okresného súdu majú byť vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci a je potrebné
vec prikázať inému súdu v zmysle § 12 O. s. p.. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený
vyhodnotil túto námietku žalobcu ako námietku zaujatosti, vznesenú účastníkom podľa § 15a O. s. p.
a o nej aj rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veciach zapísaných do registra Sžo neriešil
otázku, či vznesenie námietky zaujatosti je poplatkovým úkonom v zmysle § 5 ods. 1 písm. g/ Zákona o

súdnych poplatkoch; iba v konkrétnej veci zrušil uznesenie okresného súdu o vyrubení poplatku podľa
položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov z dôvodu, že v tej ktorej konkrétnej veci námietka zaujatosti
vznesená nebola.
Okresný súd v uznesení, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z námietky zaujatosti,
aplikoval správny právny predpis, správne ho aj vyložil; použil správne označenú položku Sadzobníka
súdnych poplatkov, podľa ktorej bol súdny poplatok vyrubený v správnej výške 66 Eur.

Žalobca v odvolaní tiež navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie
nesúladu položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov s článkami 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd v danej právnej veci
nepovažuje za nutné postupovať v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože

z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že súd takto postupuje, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh
ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Odvolací súd žiadny takýto rozpor položky 17a sadzobníka
súdnych poplatkov s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd nezistil, pričom poukazuje aj na závery v uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II.ÚS/124/2011 zo dňa 30.03.2011, preto sa domnieva, že túto otázku ústavný súd už
zodpovedal. Súdna prax sa zhoduje v názore, že na prerušenie konania podľa citovaného ustanovenia
nemá účastník konania právny nárok (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/47/1996 zo dňa 22.07.1996, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov pod č. R 53/1999) a neprerušením konania z tohto dôvodu nedochádza k odňatiu možnosti
účastníka konania konať pred súdom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo/294/2008 zo dňa 06.05.2009), ani k porušeniu práva účastníka konania na spravodlivý proces
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/127/2005 zo dňa 04.05.2005).
Poukaz na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 109/2011 zo dňa 11.07.2012 zo

strany navrhovateľa v prejednávanej veci neobstojí, pretože v uvedenom konaní posudzoval ústavný
súd súlad súdneho poplatku za námietky proti exekúcii s ústavou. K záveru o jeho protiústavnosti
dospel v podstate z dôvodov, že 1/ príslušné ustanovenie sadzobníka neurčuje osobu poplatníka,
keďže na poplatníka nemožno aplikovať ustanovenie o vzniku poplatkovej povinnosti navrhovateľa
poplatkového úkonu, pretože sadzobník v tomto prípade stanovoval, že ide o súdny poplatok za konanie

a 2/ predmetný súdny poplatok za námietky proti exekúcii spoplatňoval (sankcionoval) jedinú relevantnú
možnosť povinného vyjadriť sa k vymáhanému nároku; z hľadiska prejednávanej veci však 1/ jednak
poplatok za vznesenie námietky zaujatosti nie je ustanovený za konanie, preto na určenie poplatníka
možno aplikovať ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
navyše samotná položka 17a sadzobníka súdnych poplatkov výslovne definuje, že ide o súdny poplatok

za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania (t.j. samotná položka určuje poplatníka) a 2/
vznesenie námietky zaujatosti nie jedinou procesne relevantnou možnosťou účastníka konania vyjadriť
sa k nestrannosti zákonného sudcu, pretože túto možnosť má účastník konania napríklad aj v podobe
odvolacieho dôvodu, spočívajúceho v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/
O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), resp. v podobe dovolacieho dôvodu s obdobným

obsahom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.). Uloženie poplatkovej
povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať za rozporné s
právom na prístup k súdu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR alebo článku 6 ods. 1 Dohovoru;
skutočnosť, že realizácia tohto základného práva môže podliehať obmedzeniam, vyplýva už z jeho
povahy; v tomto smere predstavujú súdne poplatky všeobecne akceptovateľný zásah.

Na základe uvedeného odvolací súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa ustanovenia §
109 ods. 1 písm. b) O.s.p. ako nedôvodný zamietol.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné