Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816201792
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816201792.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: Consumer

Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O. BOX 205, proti odporcovi: X. B., nar.
X.X. XXXX, t. č. bytom V., S. X/XX, o zaplatenie 905,81 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 120,04 eur z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 905,81 eur s 8,75 %-ným
ročným úrokom z omeškania od 19.3. 2013 do zaplatenia. Návrh zdôvodnil tým, že s odporcom uzavrel
zmluvu o pôžičke č. 7094471 dňa 15.6. 2011, na základe ktorej odporcovi poskytol celkovú sumu pôžičky
1.800 eur. Odporca sa zaviazal splácať pôžičku v 45 pravidelných mesačných splátkach po 42,76 eur.
Celkovo odporca uhradil sumu 855,20 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca porušil svoju povinnosť splácať
poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 9.3. 2013 odporcu
vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Odporca dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie neustanovil, neúčasť na ňom ospravedlnil.

S použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pojednával súd vo veci v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím odporcu, oboznámením obsahu Zmluvy o
poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 19.6. 2011 (ďalej len „Zmluva“), Podmienok k Zmluve
o poskytnutí pôžičky PQ-06, Všeobecných obchodných podmienok („všeobecné podmienky“),
predžalobnej upomienky z 9.3. 2013, prehľadu splátok a úhrad, písomného podania navrhovateľa zo
dňa 2.3. 2016 a 9.5. 2016, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu mal súd zistený
tento skutkový a právny stav veci:

Účastníciuzavrelidňa19.6.2011(nieakouviedolnavrhovateľvnávrhu-15.6.2011)Zmluvuoposkytnutí
bezúčelovej pôžičky č. 7094471 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej navrhovateľ mal poskytnúť
odporcovi sumu 700 eur s tým, že odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú sumu pôžičky
960 eur v 24 mesačných splátkach po 40 eur, zaplatiť mesačnú splátku poistenia 2,76 eur (pri sadzbepoistenia 6,9 %), pri ročnej úrokovej sadzbe 37,64 % a RPMN 37,64 %. Termín konečnej splatnosti
je v Zmluve uvedený: 06/2013. V Zmluve sú uvedené takisto celkové náklady spotrebiteľa 260 eur a
priemerná hodnota RPMN 46,56 %. Najmä druhá časť Zmluvy je napísaná malým, voľným okom sotva

čitateľným písmom. Malým, voľným okom sotva čitateľným písmom sú napísané aj Podmienky k Zmluve
o poskytnutí pôžičky PQ-06 a všeobecné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

Zprehľadusplátokaúhradvyplýva,žeodporcauhradildopodaniažalobynasúdspolusumu855,20eur.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 9.3. 2013 vyzval navrhovateľ odporcu k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorazovo v súlade s všeobecnými podmienkami. Sumu 1.205,84 eur žiadal odporcu zaplatiť
do 3 dní.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.5. 2016 uviedol, že na podanom návrhu trvá.
Odporca mal ku dňu podania žalobného návrhu uhradiť navrhovateľovi sumu 1.640,97 eur (označené

na konci výpisu ako stĺpec „splátka“), ďalej mal odporca navrhovateľovi uhradiť zmluvnú pokutu vo výške
10 % z dlžnej splátky , ktorú si zmluvné strany v prípade porušenia povinností dohodli v zmysle čl. 11 bod
11.2 všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú navrhovateľ požaduje v
sume 120,04 eur (označené na konci výpisu ako stĺpec „pokuta“). Navrhovateľ však svojím podaním zo
dňa 23.2. 2016 vzal podaný návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 120,04 eur späť. Na základe toho

celkom dlh odporcu ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 785,77 eur (istina 1.640,97 eur - prijaté
úhrady 855,20 eur). uviedol tiež, že splátky sú splatné v zmysle čl. 6 bod 6.2 všeobecných podmienok
do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.4 všeobecných podmienok je prvá
splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy.

Odporca na pojednávaní pred súdom nevedel svoj dlh voči navrhovateľovi bližšie identifikovať. Uviedol,
že po poslednej upomienke, ktorá mu bola doručená zo strany navrhovateľa bol v Slovenskej sporiteľni
požičať si peniaze na úhradu dlhu, ktorý je predmetom tohto konania. Kedy to presne bolo nevedel,
sťahovalsa,avšetkypísomnosti,ktorémal,postrácal.VSlovenskejsporiteľnisivybavilpôžičkuvovýške
1000 eur, navrhovateľovi z nej poslal 700 eur, a potom následne v práci mu nejaké peniaze ešte zrážali

zo mzdy pre navrhovateľa. Okrem navrhovateľa mal ešte ďalší úver, avšak v inej spoločnosti. Keď mu
zamestnávateľ prestal zrážať zo mzdy peniaze pre navrhovateľa, myslel si, že celá vec je už ukončená.
Zmluvu s navrhovateľom uzavrel. Na pobočke Consumeru v Prievidzi ju podpísal. Už sa nepamätal, v
akej výške úver žiadal a ani na podmienky, za ktorých Zmluva mala byť uzavretá. Po predložení Zmluvy
odporcovi na pojednávaní, tento uviedol, že v údajoch k požadovanej pôžičke zaškrtol údaj 700 eur

a takisto dobu splácania pôžičky 24 mesiacov. Žiadal teda úver vo výške 700 eur, ktorú chcel zaplatiť
do 24 mesiacov. Pokiaľ ide o údaje uvedené v bode VI. Zmluvy - schválená výška pôžičky, tieto údaje
nevypĺňal. Zmluva mu pravdepodobne bola zo strany navrhovateľa doručená poštou. Navrhovateľ ho
pred podpisom Zmluvy s jej obsahom neoboznámil. Peniaze z úveru potreboval v súvislosti s kúpou
televízora. Kupoval televízor cez striebornú kartu Quatro, čiže žiadne ďalšie bližšie údaje o jeho osobe

neboli potrebné. Pokiaľ ide o peniaze z pôžičky, v skutočnosti žiadne peniaze do ruky nedostal. Takisto
aninaúčetmužiadnepeniazenedošli.Vpodstatekupovaltelevízoratotak,žeuzavrelzmluvuopôžičke,
pričom predmetná kúpna cena za televízor bola priamo hneď v predajni uhradená za kúpu televízora.
Kúpna cena televízora bola niečo vyše 700 eur. Opätovne uviedol, že so spoločnosťou Consumer okrem
vyššie uvedenej zmluvy, žiadnu ďalšiu zmluvu už uzavretú nemal. Nespochybnil tvrdenie navrhovateľa,

že mu zaplatil z titulu vyššie uvedenej pôžičky spolu sumu 855 eur. Celú vec ohľadne dojednania
zmluvných podmienok s navrhovateľom nijako neriešil, použil v súvislosti s predmetnou pôžičkou svoju
kartu Quatro, ktorú mal k dispozícii. Pred uzavretím Zmluvy mal tú vedomosť, že v prípade, ak by
o zamestnanie prišiel, je možné sa poistiť. Sám chcel, aby bol ohľadne poskytnutia pôžičky poistený.
Poistenie bolo súčasťou Zmluvy.

Z dôvodu, že navrhovateľ vzal v priebehu konania návrh na začatie konania v časti istiny vo výške 120
eur späť (podanie zo dňa 2.3. 2016), akceptujúc toto dispozičné právo navrhovateľa s predmetom sporu,
súd konanie v časti žalovanej sumy 120 eur podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) zastavil.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§9ods.2písm.f),k)zákonač.129/2010Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru;
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady pre výpočet tejto RPMN;
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú
splátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmsadzbamispotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.; b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo

splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky,
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Zrozumiteľnosť právnemu úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové

prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

V predmetnej veci mal súd preukázané, že účastníci mali záujem uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože odporca požiadal

navrhovateľa o pôžičku v súvislosti s pokrytím svojich osobných potrieb a na základe tejto žiadosti
mu navrhovateľ mal poskytnúť úver, ktorým tieto potreby financoval. Svojou povahou ide však o
spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že navrhovateľ ako veriteľ poskytoval dočasne peňažnéprostriedky na základe zmluvy o úvere odporcovi ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že odporca v
zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba spotrebiteľ.

Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd musel ex offo skúmať premlčanie
nárokunavrhovateľapodľa§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.Keďžepodľa§52ods.2
Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd aj premlčanie nároku navrhovateľa posudzoval podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona, súd po
zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v časti, v ktorej konanie
nebolo zastavené, je nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Predmetom konania bol nárok
veriteľa zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 19.6. 2011. Súd sa najskôr zaoberal
platnosťouuzatvorenéhoprávnehoúkonu vzhľadomna obsah Zmluvyaosoby,ktoré Zmluvuuzatvárali

a dospel k názoru, že Zmluva je ako celok neplatným právnym úkonom. V konaní bolo preukázané,
že odporca vyplnila žiadosť o pôžičku 700 eur, pretože mal záujem len o túto pôžičku v súvislosti
s kúpou televízora. Táto žiadosť, podpísaná odporcom dňa 13.6. 2011 bola predložená veriteľovi. V
zmluve je uvedený údaj o požadovanej pôžičke 700 eur s dobou jej splácania 24 mesiacov a žiadosť
odporcu o komplexný súbor poistenia (bod VI. Zmluvy). Žiadne ďalšie údaje už odporca v Zmluve

nevypĺňal. Ostatné údaje do Zmluvy zadával veriteľ, a teda splátku 40 eur, celkovú sumu pôžičky 960
eur, mesačnú výšku poistenia 2,76 eur, termín konečnej splatnosti 06/2013, celkové náklady spotrebiteľa
260 eur, sadzbu poistenia 6,9 %, ročnú úrokovú sadzbu 37,64 %, RPMN 37,64 %, priemernú hodnotu
RPMN 46,56 %. Zmluvu veriteľ (navrhovateľ) podpísal dňa 19.6. 2011. Zmluva je napísaná malým,
voľným okom sotva čitateľným písmom. Malým, voľným okom sotva čitateľným písmom sú napísané i

prílohy k Zmluve, Podmienky k Zmluve o poskytnutí pôžičky PQ-06 a všeobecné podmienky. V Zmluve
je neurčito uvedený údaj o výške pôžičky, keď v skutočnosti bola odporcovi poskytnutá pôžička
vo výške 700 eur, pričom v zmluve je uvedená celková suma pôžičky 960 eur, čo nezodpovedá
skutočnosti. Ide o zavádzajúci údaj o sume pôžičky, ktorý má zrejme vyjadrovať celkové náklady
spojené s pôžičkou. Ide o vnútorný rozpor konajúcej osoby, teda veriteľa, ktorý preukázateľne údaje

do písomnej zmluvy zadával sám, pretože odporca záujem o pôžičku 960 eur nemal, pričom
uvedené spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v jeho podstatnej obsahovej náležitosti, a to uvedenie
sumy pôžičky. Takýto výklad je i v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v
prípade platnosti by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, na ktorý dopadá i právna úprava spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a

nasl. ustanovení OZ. Zmluvu však ako celok zneplatňuje predovšetkým to, že až po podpise Zmluvy
odporcom navrhovateľ do jej obsahu uviedol aj ďalšie podstatné náležitosti (bod VII. Schválená výška
pôžičky), ku ktorým sa už odporca nevyjadril a po podpise Zmluvy navrhovateľom tieto neodsúhlasil
a takisto nemal nijakú možnosť sa k nim vyjadriť. V Zmluve je uvedená výška splátky 40 eur, čo pri
24 mesačných splátkach by predstavovalo povinnosť odporcu uhradiť navrhovateľovi spolu sumu 960

eur, avšak v Zmluve je uvedená aj mesačná výška poistenia 2,76 eur, pri zohľadnení ktorej by odporca
mal uhradiť navrhovateľovi sumu 1.026,24 eur, teda sumu vyššiu než je navrhovateľom uvádzaná
„Celková suma Pôžičky 960 eur“. Nesprávny je i údaj o výške RPMN, ktorá by sa mala rovnať výške
úrokovej sadzby, pričom je zrejmé, že odporca v rámci celkových nákladov pôžičky preukázateľne
nemal uhrádzať len zmluvný úrok, ale i iné plnenie navyše s poukazom na výšku splátok a ich

počet (poistné). Uvedené zmluva nijako nevysvetľuje. Okrem toho v časti V zmluvy odporca od
navrhovateľa žiadal úver vo výške 700 eur, ktorý mu v skutočnosti, ako to vyplýva z časti VII Zmluvy
navrhovateľ schválil a následne aj zrejme poskytol pôžičku vo výške 700 eur. Je teda zrejmé, že veriteľ
prijal len návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý ale následne menil a dopĺňal ostatnými náležitosťami
zmluvy, preto nešlo o prijatie návrhu, ale podanie nového návrhu na uzatvorenie zmluvy v zmysle

§ 44 ods. 2 OZ. S odporcom následne neboli vyjednávané náležitosti zmluvy, odporca nemal
vôbec vedomosť o zmluvných dojednaniach prípadného spotrebiteľského úveru. Veriteľ má v žiadosti
k zmluve o poskytnutí pôžičky predformulované aj vyhlásenie dlžníka, že je oboznámený a súhlasí
so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Je zrejmé, že odporca ako dlžník nemal možnosť
nijakým spôsobom ovplyvniť toto predformulované vyjadrenie veriteľa, a možno mať pochybnosti, či

v čase akceptácie zmluvy mal vôbec možnosť oboznámiť sa s vopred pripravenými VOP, ktoré
sú nakoniec v takom technickom vyhotovení, že sú nečitateľné a teda formálne nedostupné. Veriteľ
nepreukázal oboznámenie sa so všeobecnými podmienkami druhou zmluvnou stranou a vzhľadom na
predformulované vyhlásenie veriteľa, nemôže táto praktika veriteľa požívať právnu ochranu, pretoodporcu ako dlžníka všeobecné podmienky nemôžu zaväzovať. V tejto súvislosti súd udáva, že
spotrebiteľské zmluvy by v zásade mali byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľné,
prehľadné a logicky usporiadané. Zmluvné dojednania by mali mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú

byť výrazne menšej veľkosti než ostatné dojednania, nesmú byť usporiadané tak, aby vzbudzovali
dojem menej podstatného významu. V prejednávanej veci všeobecné podmienky uvedené požiadavky
nespĺňajú.

Vzhľadom k uvedenému súd zastáva názor, že Zmluva bola od počiatku uzavretá neplatne, pretože

nebola uzavretá zrozumiteľne, určito, pričom svojim charakterom by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá vyžaduje písomnú formu. I v prípade platnosti Zmluvy,
Zmluva ďalej preukázateľne neobsahuje zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 9 ods. 2 citovaného zákona a preto by úver bol považovaný za bezúročný a bez poplatkov a
veriteľ by mal právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia podľa § 457 OZ (právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia).

Vzhľadomvšaknaspotrebiteľskýzmluvnývzťahmedziúčastníkmi,súdexoffovzmysleust.§5bzákona
č. 250/2007 Z.z. skúmal, či nárok navrhovateľa, v konaní uplatnený, je alebo nie je premlčaný. V zmysle
§ 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky, odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Vzhľadom k tomu, že súd posúdil plnenie zo zmluvy ako plnenie z bezdôvodného obohatenia v
dôsledku neplatnosti zmluvy, začala veriteľovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na
vydanie bezdôvodného obohatenia poskytnutím plnenia, t.j. 19.6. 2011, resp. v nasledujúcich dňoch.
Veriteľovi uplynula i prípadná trojročná objektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 2 OZ s

poukazom na podanie návrhu na súd 15.2. 2016. Súd preto zamietol návrh v celom rozsahu, teda v
časti, v ktorej navrhovateľ nevzal návrh na začatie konania späť, pretože i keď by navrhovateľ mal právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v rozdiele medzi skutočne poskytnutým plnením
700 eur (navrhovateľ v konaní nepreukázal poskytnutie vyššej sumy odporcovi) a zaplatenou sumou
odporkyňou 855 eur, je toto jeho právo premlčané.

I v prípade, že by Zmluva bola platne uzavretá, neobsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ust. §
9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v Zmluve chýba presný
údaj o konečnej splatnosti úveru, ako aj termíne splátok úveru. Pokiaľ sa tento údaj (termín splatnosti
jednotlivých splátok) nachádza vo Všeobecných podmienkach navrhovateľa, súd zastáva názor, že

týmto nie je splnená náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z., pretože tento základný údaj má byť uvedený priamo v zmluve o úvere a nie vo všeobecných
podmienkach, ktoré iba podrobnejšie upravujú zmluvu o úvere. Ako už bolo uvedené vyššie, Zmluva
obsahuje takisto zrejme nesprávny údaj o RPMN a aj konečná suma, ktorú podľa Zmluvy bol odporca
povinný zaplatiť, nezodpovedá realite a v Zmluve je uvedená v nižšej sume. Okrem toho spodná

časť Zmluvy a Všeobecné podmienky sú písané drobným, voľným okom ťažko čitateľným písmom.
Ako už bolo uvedené, termín jednotlivých mesačných splátok je jedným zo základných údajov zmluvy
vyžadovaných zákonom, preto je potrebné, aby tento údaj bol uvedený medzi ostatnými základnými
údajmi o spotrebiteľskom úvere priamo v zmluve a to dostupným spôsobom, t.j. nie takmer nečitateľným
drobným písmom. V zmluve teda absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. písm. f), j) a k) zákona o

spotrebiteľských úveroch a preto sa úver považuje podľa § 11 citovaného zákona za bezúročný a bez
poplatkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené by mal navrhovateľ nárok na zaplatenie len istiny úveru (pôžičky) vo výške
700 eur. Keďže však odporca navrhovateľovi do podania návrhu na súd zaplatil už sumu 855,20 eur,

bolo by potrebné návrh navrhovateľa i v prípade, že by ním v konaní uplatnený nárok premlčaný nebol,
zamietnuť.

Súd na základe všetkých uvedených skutočností rozhodol tak, že nárok navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní
si náhradu trov konania uplatnil len navrhovateľ, v spore úspešný nebol a preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia
alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno
zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.