Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214335
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715214335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdŽilina,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.KatarínyBeniačovej
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľa: H. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y., U. W. XXX/XX, proti odporcovi: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX
N., o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 5C/433/2015-61 zo dňa 22. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že počnúc dňom 16.10.2015 je odporca povinný
prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 55,- Eur vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
Zameškané výživné od 16.10.2015 do 29.02.2016 v sume 67,68 Eur povolil odporcovi splácať v
mesačných splátkach 10,- Eur spolu s bežným výživným do úplnej úhrady pod následkom straty výhody

splátok. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu
Martin sp. zn. 9C/376/2000 zo dňa 11.12.2002. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.
Poukázal na to, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba 13 rokov, keď rozhodnutie
o výživnom nadobudlo právoplatnosť 18.02.2013. Na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene
pomerov v tom, že v čase podania návrhu bol študentom 3. ročníka strednej školy a preukazoval

nevyhnutné výdavky, ktoré spolu s matkou uhrádzajú za bývanie a bežné výdavky spojené so
stravovaním a nákladmi na osobné potreby. Z vlastnej iniciatívy si našiel ako študent prácu v snahe
pomôcť matke uhrádzať výdavky, aby si sám mohol zaplatiť kino alebo aspoň ísť s kamarátmi von počas
voľných dní. Prezentoval potreby spojené so štúdiom, nakoľko študuje odbor mechanik počítačových
sietí a potrebu počítača - výkonnejšieho, akým doma disponuje (tento má po bratovi), potreboval by
notebook, ktorý si iní spolužiaci nosia do školy. Na strane odporcu boli preukázané osobné a zárobkové
pomery, ktoré neodôvodňovali zvýšenie výživného v úplnej výške, ako požadoval navrhovateľ, a to

200,- Eur mesačne. Odporca je dlhodobo nezamestnaný, poberá len dávky zo sociálnej poisťovne s
tým, že jednorazovo mu bola vyplatená čiastka 805,- Eur v marci 2015 za úraz kolena. Výživné zvýšil
na čiastku 55,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Navrhovateľ
potrebuje výživné na zabezpečenie nevyhnutných potrieb, ktoré toto výživné aj tak nie je schopné pokryť
jeho výdavky ani v nevyhnutnom rozsahu. K tvrdeným zlým vzťahom medzi odporcom ako otcom a
navrhovateľom ako synom v čase konania už bolo možné len konštatovať, že navrhovateľ vyrastal od

3 rokov bez svojho otca, väzby medzi ním sa nevyvíjali a vlastne ani nevznikli. Avšak z pohľadu zlého
spolužitia nie je možné hodnotiť priznanie vyživovacej povinnosti, pretože navrhovateľ nemá ukončené
ani stredoškolské vzdelanie.V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý poukazuje na to, že
navrhovateľ ako syn sa k nemu správa v rozpore s dobrými mravmi, čo bolo preukázateľné aj na

samotnom pojednávaní. Pred súdom vypovedal nepravdivo o jeho osobe, že bol násilný a bil ich. Keď
odišli bývať k rodičom matky, navrhovateľ mal 2 roky, nemohol si to pamätať. Ďalej popisoval situáciu v
čase, keď sa s matkou navrhovateľa rozvádzal. Matka navrhovateľa mu bránila v styku s navrhovateľom,
preto niekoľkokrát navštívil odbor sociálnych vecí a rodiny v Martine, rozhodol sa podať návrh na výkon
rozhodnutia, avšak matka navrhovateľa využívala kamarátstvo zamestnankyne okresného súdu. Matka

navrhovateľa podala i návrh na zákaz styku, ktorý bol zamietnutý. Keď mu zamestnávateľ nevyplatil
mzdunaúčet,očomnemalvedomosť,nebolouhradenéanivýživnéapokiaľtozistil,matkanavrhovateľa
mu cez exekútora zadržala vodičský preukaz, ktorý potreboval na výkon povolania a tým mu bola
znemožnená zárobková činnosť. Navrhovateľ sa robí chudobný a pritom sa zúčastňuje tuningových
zrazov, dokonca ich usporadúva. Navrhovateľ je zamestnaný, kde v priemere zarobí 233,57 Eur, aj keď
na pojednávaní bol čítaný dôkaz, že zarobí 260,- Eur. On má základný plat v čistom okolo 350,- Eur a k

tomu mu boli vyplácané cestovné náhrady, ktoré sú určené na stravu a prežitie počas pracovných ciest
v zahraničí. Je dlhodobo práceneschopný a rok pred touto práceneschopnosťou bol tiež 9 mesiacov
práceneschopný, nakoľko ochrnul na pol tváre a predtým mal úraz kolena a následnú operáciu. Pokiaľ
ide o vyplatené peniaze z BSM 10.000,- Eur, musel si vyplatiť nejaké prenájmy, stravu a platiť aj
výživné a mal aj svoje výdavky. Je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy

50 %. Zamestnankyňa okresného súdu, ktorá je známa matky navrhovateľa, má možnosť vplývať a
ovplyvňovať výsledky konania, ktoré sa týkajú jeho osoby a preto si bol istý, že bude aspoň čiastočne
vyhovené návrhu navrhovateľa aj napriek jeho vyjadreniam o rozpore s dobrými mravmi. Myslel si, že
navrhovateľ, keď bude dospelý, bude sa zaujímať, ako to všetko bolo, avšak sa sklamal. Je ovplyvnený
svojou matkou. Preto navrhuje rozsudok okresného súdu zrušiť a rozhodnúť, že vyživovacia povinnosť

dovŕšením 18. roku života navrhovateľa končí a vyplatené výživné po 18. roku života je povinný vrátiť
na jeho účet.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie i navrhovateľ. Uviedol, že nesúhlasí s
určenou výškou výživného. Od roku 2003 nebol podaný žiadny návrh na zvýšenie výživného a všetky

náklady spojené s jeho výchovou a výživou hradila výlučne matka. Na základe vyporiadania BSM matka
si musela zobrať pôžičku a vyplatiť otca. Výživné platil v sume 1.200,- Sk. Okrem toho inou sumou vôbec
nikdy neprispieval, nezaujímal sa o neho. Má za to, že v súčasnej dobe má odporca dostatok financií na
to, aby mu prispieval vyššou čiastkou, ako určil súd. Preto navrhuje rozhodnutie okresného súdu zrušiť
a určiť výživné vo výške 200,- Eur, ako požadoval.

Ani jeden z účastníkov sa navzájom k odvolaniu druhého účastníka nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že proti rozhodnutiu podal odvolanie včas
účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 156
ods. 3 O.s.p.). Táto základná protestná zásada je prelomená ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine,

podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je
odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí
jednaťozmenuzávažnejšiehocharakteru,t.j.otzv.podstatnúzmenu.Tedahmotnoprávnoupodmienkou
toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov či už na strane povinného
rodiča alebo oprávneného dieťaťa. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia

o vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že
doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene
výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného
súdneho rozhodnutia.

V preskúmavanej veci bolo zistené, že naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Okresného
súdu Martin sp. zn. 9C/376/2000 zo dňa 11.12.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k
výživnému dňa 18.02.2003. Od tejto doby nebolo upravované výživné. V tom období mal navrhovateľ6 rokov a v súčasnej dobe je žiakom 3. ročníka Strednej odbornej školy strojníckej v Martine.
Býva spoločne s matkou a cez víkendy vykonáva brigádnickú činnosť, kde za obdobie od júna
2015 do decembra 2015 dosiahol priemerný mesačný príjem 233,57 Eur. Nie je pravdivé tvrdenie

odporcu v odvolaní, že by sa malo jednať o sumu 260,- Eur, nakoľko priemerná mzda z brigádnickej
činnosti navrhovateľa tak, ako ju ustálil okresný súd, vyplýva z listinného dôkazu, a to z potvrdenia
zamestnávateľa navrhovateľa (č.l. 31). Býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je zamestnaná
a jej priemerný mesačný príjem je 444,70 Eur. Náklady spojené s bývaním majú vo výške - nájomné
120,- Eur, matriko 20,40 Eur, televízia, rozhlas a elektrina 36,77 Eur, poistka pre navrhovateľa 21,81

Eur, úhrady za telefón a úhrady splátok vo výške 66,34 Eur. Odporca je od 06.07.2015 práceneschopný,
ktorá práceneschopnosť trvala počas celého konania a sú mu vyplácané nemocenské dávky v priemere
mesačne235,86Eurvobdobíodjúla2015dofebruára2016.PodľarozhodnutiaÚradupráce,sociálnych
vecí a rodiny v Martine zo dňa 06.10.2015 sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím bez
peňažných prostriedkov na kompenzáciu s mierou funkčnosti poruchy 50 %.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca v konaní prezentoval, že navrhovateľ sa k nemu nedobre správa a osočuje ho, preto priznanie
výživného a zvýšenie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd sa stotožňuje s
vysloveným názorom okresného súdu vo svojom rozhodnutí ohľadne tejto skutočnosti a zdôrazňuje,
že bol to práve odporca, ktorý si nevytvoril väzby s navrhovateľom počas života a počas obdobia,

keď navrhovateľ bol maloletý. Odporca nemôže očakávať, že navrhovateľ sa bude sám zaujímať o
všetky skutočnosti, keď už bude dospelý, ako to vyjadril vo svojom odvolaní. Pokiaľ poukazuje na
to, že počas jeho maloletosti matka mu bránila v stretávaní sa s ním, je aj na odporcovi, aby oslovil
samotného navrhovateľa a pokúsil sa nadviazať tie väzby - otec a syn - v ktorých mala počas maloletosti
navrhovateľa podľa tvrdenia odporcu brániť matka navrhovateľa. V dospelosti navrhovateľa matka už

uvedené údajné bránenie nemôže ovplyvňovať, a preto je i na odporcovi, aby mal záujem nadviazať
kontakt s navrhovateľom. Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením odporcu, že priznanie
výživného je v rozpore s dobrými mravmi.

Okresný súd správne konštatoval podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa, keď v čase

pôvodného rozhodovania mal 6 rokov a v súčasnej dobe je už študentom 3. ročníka strednej školy.
Vzhľadom na to vyhovel čiastočne jeho návrhu a zvýšil výživné, avšak toto výživné zvýšil i s poukazom
na možnosti a schopnosti odporcu, keď v konaní bolo preukázané, že tento počas celého konania v tejto
veci bol práceneschopný a boli mu vyplácané iba nemocenské dávky mesačne v priemere vo výške
235,86 Eur. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na to, že odporca mal. finančné prostriedky z vyplatenia

BSM, odvolací súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že odporca si po tomto musel zabezpečiť nové
bývanie a v tejto súvislosti mu vznikli s tým ďalšie náklady, preto nie je možné na túto čiastku prihliadať.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. aplikujúc ust. § 142
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V odvolacom konaní ani
jeden z účastníkov konania nemal úspech, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.