Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33T/54/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108010409

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8108010409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šuťaka a prísediacich Heleny
Schnirerovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 31. mája 2016 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G. F. C. Z. U. E. C., nar. XX.XX.XXXX Y. J., V. L. E. XXX, S.. R.,

j e v i n n ý, ž e

1/ od 17.1.2006 do 24.1.2006 v presne nezistenom čase v F. X. Y., S. H., Č. K., pred budovou Základnej

školy na ulici F. požadoval dvakrát od ml. H. J.F., X.. X.XX.XXXX finančnú hotovosť vo výške 250,- Korún
českých za ochranu pred kýmkoľvek, pričom poškodený z jeho konania pochopil, že sa jedná o ochranu
pred samotným obvineným a zo strachu o svoj život a zdravie mu dal hotovosť zo svojho vreckového
vo výške 500,- Korún českých,

2/ 24.1.2006 asi o 18.00 hod. v F.M. X. Y., S. H., Č. K. pred budovou Základnej školy na ulici F. požadoval
od ml. H. J., X.. X.XX.XXXX peniaze v sume 250,- Korún českých, nakoľko však poškodený tieto nemal
pri sebe žiadal od neho mobilný telefón značky X. XXXX, ktorý u neho predtým videl a keďže tento H.

J. pri sebe tiež nemal vyhrážal sa mu prehľadaním jeho osoby, ku ktorému nedošlo a následne tým, že
ak mu mobil nedá zbije ho a nechá postrieľať celú jeho rodinu, po čom poškodený zo strachu o svoj
život a zdravie, ako aj život rodinných príslušníkov odišiel po mobilný telefón domov do miesta trvalého
bydliska a obvinenému ho odovzdal v F. X. Y., S. H., Č. K., X. N. H. Č.. XXX po tom, čo mu obvinený
zazvonil na domáci zvonček, ku zraneniu osôb nedošlo a škoda na mobilnom telefóne bola vo výške
1 000,- Korún českých,

t e d a

v bode 1/ rozsudku

- proti inému použil hrozbu násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci

v bode 2/ rozsudku

- proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,č í m s p á c h a l

v bode 1/ rozsudku

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona

v bode 2/ rozsudku

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, pri existencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti, §
39 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2
(dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch)
rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 26.3.2008 obžalobu na G. F. pre skutky, ktoré právne

kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona.

Výsluchom obžalovaného G. F., prečítaním svedeckých výpovedi svedkov H. J., A.. A. J., H. P. H., H.
P. R., ktoré boli vykonané prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu v H., výsluchom znalkyne H..

H. F., prečítaním listinných dôkazov a zo súhlasom obžalovaného a prokurátora bol prečítaný znalecký
posudok J.. J. a zistil nasledovné:

Obžalovaný G. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a využil svoje právo a odmietol
vypovedať. Na základe uvedených skutočnosti súd prečítal jeho výpovede z prípravného konania, ako

aj z hlavného pojednávania, ktoré bolo uskutočnené pred zmenou zloženia senátu, nakoľko obžalovaný
nesúhlasil so zmenou zloženia senátu a pojednávanie sa muselo uskutočniť od znova.

Z prečítaných výpovedi vyplynulo, že obžalovaný uviedol, že to nie je pravda, čo sa mu kladie za vinu,
poškodeného pozná, ale stretol sa s ním iba dvakrát v Českej republike, kde býval v F. X. Y. u svojej

sestry. Tam taktiež spoznal H. P., ktorý ho zoznámil s poškodeným a toho stretol iba dvakrát a raz na
autobusovej stanici, kde ho P. s ďalšími čakali z dôvodu, že si chceli požičať CD nosiče a následne
išli ho odprevadiť domov a on sa s ním iba bavil o hudbe, ktorú počúva. V nasledujúci deň pred jeho
domom si vymenili nejaké CD. K mobilnému telefónu poškodeného uviedol, že tento si od neho požičal
H. P., ktorý mu uviedol, aby telefón zaniesol do záložne a to z dôvodu, aby mali peniaze na diskotéku

a on iba zobral SIM kartu a chcel ju vrátiť poškodenému a na ďalší deň si prišla poňho polícia, že sa
mal vyhrážať poškodenému a pýtať od neho peniaze. Dodal, že na poškodenom bolo vidno, že sa bojí
ostatných chlapcov. Taktiež dodal, že stretol otca H. P., ktorý mu uviedol, že keď niečo povie, že uvidí čo
sa stane. Od poškodeného nikdy nepýtal žiadne peniaze, ani nevie kde sa nachádza základná škola v F.
X. Y.. Uviedol, že bolo aj tretie stretnutie, kde uviedol, že H. P. chcel ísť na diskotéku, ale nemali peniaze

a vtedy tento navrhol, že pôjdu za H. J. a od neho si požičajú peniaze. Poškodený uviedol, že peniaze
nemá a P. mu navrhol, aby mu dal telefón s tým, že ho dajú do záložne a 10-teho ho vyberú. Najprv
poškodený s tým nesúhlasil, lebo sa bál čo mu povie mama, ale nakoniec išiel po telefón a druhýkrát
išiel domov, nakoľko zabudol nabíjačku. V záložni telefón založil on, lebo P. nemal u seba občiansky
preukaz. Na druhý deň išiel vrátiť poškodenému SIM kartu a na zvonenie otvorila matka poškodeného,

ktorej podal SIM kartu. Poškodenému sa nikdy nevyhrážal, nepožičal žiadne peniaze a telefón požičalH. P., ktorý ho odniesol do záložne. Taktiež, keď si pýtali požičať peniaze, poškodený nejavil žiadne
známky strachu, resp. stresu a nápad s požičaním peňazí bol H. P. a telefón mali vyplatiť, keď sestra H.
P. dostane výplatu a nikdy s poškodeným nebol iba medzi štyrmi očami.

Z prečítanej výpovede svedka H. J. vyplynulo, že s obžalovaným ho zoznámil H. P. a následne keď
šiel domov, stretol obžalovaného a tento od neho pýtal telefón a keď sa s ním nechcel baviť, začal
sa mu vyhrážať, že vie, kde pracujú rodičia a nie je problém vypáliť dom alebo ho zabiť a pritom
mu zobral telefón R. M. XX a nabíjačku a na vlakovej stanici bol prítomný on, obžalovaný, H. P. a

ďalší traja kamaráti a obžalovaného už následne nestretol. S obžalovaným H. P. chodil na základnú
školu s boli v podstate kamaráti a nemá vedomosť, aby obžalovaný bol s H. P. na nejakej diskotéke.
Obžalovaný bol na návšteve u svojej sestry. Obžalovaný od neho žiadal iba peniaze, nechcel dať žiadne
peniaze a toho stretol iba dvakrát a keď od neho chcel telefón, tak mal strach a o skutočnosti, že mu
zobral telefón povedal rodičom a následne s mamkou išli vec nahlásiť na políciu. Nemá vedomosť, aby
obžalovaný jemu alebo niekomu z jeho rodiny vrátil SIM kartu, taktiež H. P. nikdy nepožičiaval žiadne

veci, ani peniaze, maximálne mu niekedy napálil CD. Obžalovaného nestretol a na polícii, keď nahlásili
prepadnutie, uviedol meno obžalovaného, nakoľko toho poznal, pretože sa mu pri prepade predstavil.
Obžalovaný mu najprv zobral telefón a tak sa mu vyhrážal a tým ho prinútil ísť domov po nabíjačku.
Nevedel vysvetliť prečo tieto okolnosti neuviedol rodičom vtedy, keď išiel po predmetnú nabíjačku.
Telefón, ani SIM kartu od prepadu už nevidel.

Svedkyňa A.. A. J. uviedla, že jej syn H. J. trpí tzv. aspergerovým syndrómom, čo je druh autizmu a
mali viac takých prípadov, kde túto skutočnosť niekto využil alebo zneužil a syn sa dá ľahko ovplyvniť.
Obžalovaného osobne nepozná a vie o ňom iba z rozprávania syna a švagra. Udalosť nevie veľmi
popísať, lebo obdobné udalosti sa už stali niekoľkokrát a uvedené sa odohralo pred 4-5 rokmi. Obdobné

veci mu robia Rómovia z rómskej komunity a syna s obžalovaným zoznámil H. P., ktorý vedel ako sa
jej syn správa. Obžalovaný, resp. jeho švagor to chcel urovnať tým, že vrátia peniaze. Syn, keď niečo
rozpráva, je to zmätené a je to pre neho psychickou záťažou, pokiaľ má byť vypočúvaný na polícii.
Syn uviedol, že obžalovaný na neho vytiahol aj nôž a vyhrážal sa mu aj tým, že mu zabije rodinu. Syn
obžalovaného spoznal cez P., ktorého poznal už od základnej školy. Syn jej o udalosti povedal o dva

alebo o tri dni, až keď zisťovala, že kde má telefón a vtedy syn uviedol, že bol prepadnutý. Syn sa chce
s ľuďmi kamarátiť a oni to zneužívajú. Syn je dobrosrdečný, všetkým dôveruje a stalo sa, že neznámym
ľuďom otvoril byt a potom ich aj vykradli. Syn si nezvykne vymýšľať, skôr niečo zamlčí.

Svedok H. P. uviedol, že obžalovaného spoznal pred piatimi rokmi, keď bol na návšteve pri svojej sestre

a videli sa asi jeden mesiac a potom ho už nevidel. Raz sa stalo, že za poškodeným si išiel vymeniť
CD a cestou sa k nemu pripojil obžalovaný a na vlakovej stanici stretli poškodeného, kde sa s ním bavili
asi 20-30 minút. O nejakej jeho chorobe nemá vedomosť, ale na prvý pohľad je zrejmé, že je pomalší.
Nevedel uviesť, či sa obžalovaný s poškodeným ešte stretli. Večer u nich zaklopali policajti a pýtali sa
na ukradnutý telefón a obžalovaného od tej doby nevidel. O skutočnosti, že obžalovaný a poškodený

mali nejaký konflikt nevedel a poškodený mu následne povedal, že obžalovaný si chcel požičať od neho
telefón a že mu ho dal. Nevedel uviesť skadiaľ vedel obžalovaný, kde poškodený býva.

Taktiež bol vypočutý cestou dožiadaného súdu svedok H. P. R., ktorý uviedol, že obžalovaného spoznal,
keď tento býval u svojej sestry H. G.. O probléme s telefónom pána J. sa dozvedel až na polícii.

Nemá vedomosť o tom, či sa obžalovaný a poškodený poznali a poškodeného pozná iba z rozprávania
syna. Obžalovaný mu povedal, že jeho syn o tom vôbec nevedel a následne obžalovaný mal odísť na
Slovensko. Obžalovaný, ako aj jeho syn spáchanie skutku popreli a nemá vedomosť, aby obžalovaný
s jeho synom chodili na diskotéky.

Znalkyňa H.. A. H. F. uviedla, že znalecký posudok vypracovala bez vyšetrenia poškodeného a jej závery
vychádzajú zo štúdia spisového materiálu a taktiež z teoretických záverov. Na základe toho nie je možné
jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť, či menovaný trpí nejakou formou autizmu tzv. aspergerov syndróm.
Zo spisového materiálu zistila, že úroveň rozumových schopností, intelektová pamäť a myslenie sú
u poškodeného dostatočné na to, aby dokázal adekvátne a primerane popísať priebeh udalosti. Pre

diagnostiku aspergerovho syndrómu by mohlo svedčiť to, že je neobratný v sociálnych situáciách,
kde tieto osoby pôsobia v interpersonálnej komunikácii naivne, neobratne a často dochádza k ich
zneužitiu, kde nedokážu správne vyhodnotiť reálne riziko správania iných. Atribútom tohto syndrómu je
rešpektovanie pravidiel, čestnosť a tieto vlastnosti očakávajú aj od svojho okolia a nepredpokladajú, žeby mohlo dôjsť k ich zneužitiu. Poškodený je schopný relevantne popísať prežité udalosti a z hľadiska
psychiatrického vierohodnosť jeho výpovedí je zachovaná. Nedá sa jednoznačne vylúčiť, aby ľudia s
týmto syndrómom si vymysleli nejakú udalosť. Títo ľudia sa vyznačujú skôr čestnosťou, dodržiavaním

pravidiel, ale títo jedinci vo všeobecnosti nevedia klamať tak, aby ich klamstvo vyzeralo vierohodne
a ak je aj nejaký pokus o klamstvo, tak pre okolie to klamstvo je ľahko rozpoznateľné, naivné, ľahko
odhaliteľné. Nedokážu vymyslieť dejovú líniu lži tak, aby tieto okolnosti boli uveriteľné.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bol prečítaný znalecký posudok J.. J. z odboru psychológia

na obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný je osobnosťou s nezrelou simplexnou štruktúrou
s menej rozvinutými vyššími citmi a skôr parazitickým spôsobom života. Úroveň intelektovej schopnosti
zodpovedá pásmu mentálnej subnormy. Schopnosť vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité
udalosti je u menovaného znížená a to z dôvodu oslabených mentálnych a pamäťových schopností
na hranici slaboduchosti. Všeobecná vierohodnosť je znížená a aj špecifická vierohodnosť je sporná
a prejavuje stále mierne zvýšené lži skóre. Bola zistená taktiež trvalá porucha v podobe mentálneho

deficitu potencovaná nízkym sociokultúrnym prostredím a situovaná na hranicu mentálnej retardácie.
Prognóza vývoja osobnosti je v celku priaznivá a základné etické a mravné princípy sú mu zrejmé a
agresivita, ako osobnostná črta, nie je zvlášť zvýraznená.

Boli oboznámené aj listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ hospitalizovaný

na psychiatrickom oddelení FNsP Prešov, z miesta bydliska je hodnotený všeobecne a podľa odpisu z
RT má jeden záznam, kde Vojenským obvodovým súdom Prešov, sp. zn. 2T 4/05 a to trestným rozkazom
zo dňa 3.2.2005 bol uznaný vinným z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona účinného do 31.12.2005 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere ôsmich mesiacov,
ktorého výkon bol odložený na skúšobnú dobu jedného roka a na odsúdeného sa hľadí akoby nebol

odsúdený.

Súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne a zistil nasledovné:

Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že obžalovaný v časovom období od 17.1. do 24.1.2006 od

poškodeného žiadal finančnú hotovosť vo výške 250,- Kč za ochranu pred kýmkoľvek a zo strachu o svoj
život a zdravie mu dal hotovosť zo svojho vreckového vo výške 500,- Kč. V bode 2/rozsudku súd mal
poukázané, že obžalovaný žiadal od poškodeného 250,- Kč, ktoré však pri sebe nemal a preto od neho
žiadal mobilný telefón zn. Nokia 3410, nakoľko tento pri sebe nemal, vyhrážal sa mu prehľadávaním jeho
osoby, ako aj tým, že ho zbije a nechá postrieľať celú jeho rodinu, kde poškodený z obavy o svoj život

mu vydal mobilný telefón, kde ku zraneniu osôb nedošlo a bola spôsobená škoda vo výške 1.000,- Kč.

Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že od poškodeného nikdy žiadne
peniaze nepýtal a uviedol, že spolu s H. P.Á. sa dohodli, že pôjdu na diskotéku a pred tým mali ísť za H.
J. požičať si peniaze. Nakoľko tento peniaze nemal, P. mu navrhol, aby im dal telefón s tým, že ho dajú

do záložne a následne ho vyberú. Obžalovaný najprv išiel po telefón a následne po nabíjačku a telefón
založil on, lebo P. nemal pri sebe občiansky preukaz.

Zo skutku obžalovaného usvedčuje najmä výpoveď poškodeného H. J., ktorý presne popísal spáchanie
skutku, aj keď z vykonaného dokazovania následne vyplynulo, že poškodený trpí druhom autizmu, tzv.

aspergerovým syndrómom, ale ako vyplýva zo znaleckého posudku H.. A. H. F., táto okolnosť nemá
vplyv na jeho vierohodnosť, lebo osoby s touto diagnózou sa vyznačujú čestnosťou, dodržiavaním
pravidielatietoosobynevediaklamaťtak,abyichklamstvovyzeralovierohodneamentálneaintelektové
schopnosti sú dostatočné, aby dokázal popísať prežité udalosti. Jeho výpoveď podporuje výpoveď
svedkyne A.. A. J., ktorá uviedla, že syn sa jej s tým zdôveril a bola to pre neho trauma, ako aj každý

výsluch na polícii, prípadne na inom štátnom orgáne. Svedok H. P. C. H. P. R. k samotnému skutku nič
podstatné neuviedli.

Súd na základe týchto skutočností jednoznačne dospel k záveru, že skutky sa stali a to že skutok v
bode 1/rozsudku je možné popísať ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, lebo obžalovaný

hrozbou násilia nútil, aby poškodený mu dal finančnú hotovosť za tzv. ochranu, teda aby poškodený
niečo konal. Taktiež bola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom, t.
j. že od poškodeného žiadal 500,- Kč za tzv. ochranu.Pokiaľ ide o skutok 2/rozsudku súd tu konštatuje, že sú naplnené všetky znaky zločinu lúpeže podľa §
188 ods. 1 Tr. zákona, lebo obžalovaný použil hrozbu bezprostredného násilia a to v úmysle zmocniť
sa cudzej veci, t. j. hrozbou násilia voči poškodenému, ako aj vyhrážkou vystrieľania celej jeho rodiny.

Obžalovaný donútil, aby mu odovzdal mobilný telefón, ktorý následne obžalovaný založil v záložni a teda
jeho konanie bezprostredne smerovalo k tomu, aby sa zmocnil cudzej veci.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, kde v priebehu hlavného pojednávania nevznikli
žiadne pochybnosti o jeho spôsobilosti ovládať svoje konanie, ako aj rozpoznať jeho nebezpečenstvo

pre spoločnosť a taktiež konal formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, lebo chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone ohroziť samostatné rozhodovanie o dispozícii so svojimi vecami,
ako aj nakladania so svojim majetkom.

Prokurátor okresnej prokuratúry oba skutky žaloval ako spáchané na chránenej osobe s poukazom na §

139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, kde chránenou osobu je dieťa a dieťaťom podľa § 127 ods. 1 Tr. zákona
sa rozumie osoba mladšia ako 18 rokov. S týmto názorom okresnej prokuratúry sa súd nestotožnil,
lebo je potrebné poukázať, že poškodený sa narodil 7.12.1988 a hranicu osemnástich rokov by dovŕšil
7.12.2006 a je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v čase skutku mal poškodený 17 rokov a jeden
mesiac a oba trestné činy, ktoré sú uvádzané v obžalobe, sú úmyselnými trestnými činmi a úmyselné

zavinenie je potrebné aj ku kvalifikovanej skutkovej podstate, čo v tomto prípade nie je zrejmé, lebo
aj keď poškodený formálne spĺňa znaky chránenej osoby, ale nie je možné jednoznačne poukázať, že
obžalovaný vedel, že je chránenou osobu a zneužil práve túto skutočnosť a preto u oboch trestných
činov súd neuznal kvalifikované skutkové podstaty, lebo nebola naplnená subjektívna stránka týchto
kvalifikovaných skutkových podstát.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ust. § 41 ods. 1 Tr. zákona, ktorý výslovne
stanovuje, že ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa
tohto zákonného ustanovenia, ktorá sa vzťahuje na trestný čin z nich je najprísnejší. V tomto prípade ide

o zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, kde Trestný zákona v osobitnej časti umožňuje
uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3-8 rokov. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť
a to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, lebo aj keď v minulosti bol súdne trestaný, ale hľadí
sa na neho akoby nebol súdne trestaný a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Zároveň dospel k záveru,
že použitie trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a vzhľadom na pomery páchateľa

súd mal za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a v zmysle
ustanovenej judikatúry Európskych súdov trestné konanie nebolo ukončené v krátkej dobe, čo je tiež
mimoriadna okolnosť a preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorý
považoval na zabezpečenie účelu Trestného zákona za primeraný.

Zároveň dospel k záveru, že nie je potrebný ani priamy výkon tohto trestu, ale podľa názoru súdu
postačuje aj samotná hrozba trestom a obžalovaný má možnosť v skúšobnej dobe preukázať, že išlo o
jednorazové vybočenie z riadneho spôsobu života a preto výkon trestu podmienečne odložil a zároveň
určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní dvoch rokov, ktorú považoval, vzhľadom na

všetky okolnosti prípadu, za primeranú.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.