Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112204942
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112204942.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa E.

K., X.. XX. XX. XXXX, L. J. X/XXXX J., L. L. - J., Y. F. B. C. F. E.. K. L., R.. K.. S.., R. R. X. Ľ. Š. X, L.,
A.S.: XX XXX XXX, J. S. Y. X. K. E. K., X.. XX. XX. XXXX, L. J. X/XXXX, L. L. - J., Y. . . E.. H. K., X.. XX.
XX. XXXX, V. L. J. X, L. L. C. S. Y. X. K. G. Z. R., R.. R. K.. S.., R. R. J. XB, L., A.: XX XXX XXX, Y. F.
B. K. &. J. C., R.. K.. S.., R. R. Z. X, L., A.S.: XX XXX XXXo N. X. Y. K., takto

r o z h o d o l :

Vyhlásenie ručiteľa E. K. B. G. XX. XX. XXXX za dlžníka obchodnú spoločnosť C. R. R..K..S.. j e n
e p l a t n é.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 22. 02. 2012 žiadala navrhovateľka, aby súd určil, že vyhlásenie
ručiteľa odporcu v 1. rade zo dňa 07. 06. 2006 za dlžníka obchodnú spoločnosť C. R. R..K..S.. je
neplatné. Navrhovateľka uviedla, že 16. 01. 1982 uzatvorila s odporcom v 1. rade
manželstvo.Odporcav1.radedňa07.06.2006podpísalakoručiteľvyhlásenieručiteľazadlhobchodnej
spoločnosti C. R. R..K..S.., vyhlásil, že pokiaľ predmetná spoločnosť nesplní záväzok voči odporcovi
v 2. rade, odporca v 1. rade ho uhradí. Navrhovateľka namietala neplatnosť predmetného právneho
úkonu vzhľadom na to, že v súlade s § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže

vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny
úkon neplatný. Navrhovateľka v čase vyhlásenia odporcu v 1. rade bola manželkou odporcu v 1. rade a
nemali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Keďže nedala súhlas na úkon odporcu
v 1. rade - vyhlásenie, má to za, že ide relatívnu neplatnosť právneho úkonu, keďže odporca v 1. rade
sa zaručil za záväzok vo výške 3 000 000 €, pričom nebol schopný záväzok v takejto hodnote splniť,
nakoľko nemal osobný majetok v takejto hodnote a teda by došlo k uspokojovaniu veriteľa z majetku
patriaceho do BSM. Odporca v 1. rade nevlastnil žiadny majetok mimo majetku patriaceho do BSM,

ktorým by mohol v prípade exekúcie uspokojiť veriteľa.

Navrhovateľka v ďalšom uviedla, že predmetný úkon považuje za absolútne neplatný právny úkon, ktorý
je v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prípade sa ako odporujúce s dobrými mravmi
javí to, ak fyzická osoba - odporca v 1. rade bez súhlasu svojej manželky vyhlásením ručiteľa

sa zaviaže na úhradu záväzku vo výške 3 000 000 €, a teda sa stane spoločným dlžníkom popri
obchodnej spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania zo strany veriteľa je vytvoriť
možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM. Odporca v 1. rade
bol spoločníkom obchodnej spoločnosti C. R. R..K..S.., teda nevykonával podnikateľskú činnosť vosvojom mene, ako spoločník za jej záväzky ručil len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v
Obchodnom registri, jeho úkon spôsobuje, že navrhovateľka bez svojho zavinenia môže prísť o všetok
majetok v BSM. Navrhovateľka poukázala, že judikatúrou už bol viackrát odsúdený postup, kedy súdy

príliš formalisticky hodnotili právne vzťahy a neprípustne zužujúcou interpretáciou právnej normy bez
zohľadnenia všetkých okolností prípadu dospeli k záverom, ktoré sú extrémne nespravodlivé, a teda
zasahujúce do základných práv garantovaných Ústavou SR. Ručenie je síce bežný zabezpečovací
inštitút, avšak každé využívanie inštitútu musí mať svoje hranice, nemôže to byť bez hraníc. Pokiaľ
odporca v 1. rade bol spoločníkom v s.r.o. z toho vyplýva, že ručí za záväzky spoločnosti tak, ako je to

upravené v Obchodnom zákonníku, teda ručenie je obmedzené. Napriek tomu odporca v 1. rade ako
fyzická osoba podpísal ručiteľský záväzok na 3 000 000 €, a práve to je v rozpore s dobrými mravmi.
V súlade s § 106 Obchodného zákonníka sa takýto záväzok odporcu v 1. rade javí ako právny úkon
obchádzajúci kogengtnú zákonnú úpravu Obchodného zákonníka.

Odporcav1.radepotvrdiltvrdeniauvedenénavrhovateľkou.Navrhovateľkajejehomanželka,kzrušeniu

BSM došlo v roku 2009, majetok patriaci do BSM si nevyporiadali. Potvrdil tvrdenie, že podpísal
vyhlásenie ručiteľa. Mal za to, že dlžník bude môcť predmetnú pohľadávku uhrádzať. V čase podpísania
ručiteľského vyhlásenia nemal žiadny majetok mimo majetku patriaceho do BSM, z ktorého by mohol
uspokojiť záväzok, za ktorý sa zaručil.

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania, pokiaľ ide o námietku
relatívnej neplatnosti vyhlásenia ručiteľa. Poukázal na to, že predmetný právny úkon nemôže považovať
za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi, len možnosť exekučného postihu
celého majetku v BSM na vymoženie pohľadávky len jedného z manželov nezakladá rozpor právneho
úkonu s dobrými mravmi, pretože ide o zákonom výslovne predpokladanú možnosť. Zároveň poukázal

na to, že bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade bolo zrušené a v prípade,
že sa riadne vysporiada, nie je možné postihnúť majetok navrhovateľky. Odporca v 2. rade v čase, keď
došlo k vyhláseniu ručiteľa, chcel zabezpečiť svoju pohľadávku, čo je bežná obchodná prax spoločností.

Prvostupňový súd rozhodnutím zo dňa 11. 02. 2013 rozhodol tak, že návrh zamietol.

V odôvodnení okresný súd preskúmal otázku relatívnej neplatnosti právneho úkonu, v súlade s nálezom
ÚSSR sp. zn. I.ÚS 26/2010 z 08. 12. 2010, ktorý v bode 21. uviedol, že v takomto prípade je dôvod na
odklon od doterajšej judikatúry a treba pokladať predmetný úkon za úkon, ktorý v súlade s § 145 ods.
1 OZ vyžaduje súhlas druhého z manželov. V súlade s § 40a OZ teda takýto úkon súd považoval za

relatívne neplatný. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd zisťoval, či navrhovateľka
sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu dovolala v premlčacej lehote a zistil, že k úkonu
došlo dňa 07. 06. 2006, všeobecná 3-ročná premlčacia lehota uplynula dňa 07. 06. 2009 a
navrhovateľka relatívnu neplatnosť namietala až podaním na súd dňa 22. 02. 2012, teda navrhovateľka
sa s úspechom nemohla dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Ústavný súd SR vo vyššie uvedenom náleze (sp. zn. I.ÚS 26/2010 z 08. 12. 2010) poukázal tiež na to,
že takýto úkon je potrebné posudzovať aj cez prizmu dobrých mravov.

Prvostupňový súd vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu mal za to, že vyhlásenie odporcu v 1. rade

nie je absolútne neplatným právnym úkonom a mal za to, že v súlade s § 303 Obch. zákonníka ručiteľský
záväzok vzniká na základe slobodnej vôle toho, kto veriteľovi písomne vyhlási, že uspokojí veriteľa, ak
dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok. Súd mal za to, že úprava ručenia zo zákona v súlade s § 106
Obch. zákonníka nevylučuje vznik ručiteľského záväzku v súlade s § 303 Obch. zákonníka. V ďalšom
prvostupňový súd mal za to, že nebolo cieľom konania odporcu v 2. rade vytvoriť možnosť exekučného

uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM. Odporca v 2. rade zabezpečoval v súlade
s Obchodným zákonníkom svoju pohľadávku. Prvostupňový súd tiež skúmal, či v súvislosti s konaním
odporcu v 1. a 2. rade ide o taký úkon, ktorý by spôsoboval extrémne nespravodlivý následok, ktorý
by mohol byť v rozpore s dobrými mravmi. Prvostupňový súd poukázal na to, že vzhľadom na to, že
navrhovateľka a odporca v 2. rade boli podnikateľmi v súlade s § 148a ods. 2 OZ mohli zrušiť BSM.

K zrušeniu BSM došlo v roku 2009, a teda v súlade s § 147 OZ pohľadávku veriteľa len jedného z
manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, pri výkone rozhodnutia nemôže byť uspokojená z majetku
patriacehodoBSM.KeďžeBSMzaniklovroku2009,navrhovateľkaaodporcav1.radesimohlidohodou
vysporiadať BSM a tým zamedziť tomu, aby mohlo dôjsť k uspokojeniu veriteľa z majetku patriaceho doBSM. Zároveň súd poukázal na to, že v súlade s § 149 ods. 4 OZ, keďže už uplynula 3-ročná lehota,
BSM sa vyporiadalo v súlade s ustanovením tohto zákona.

Odvolací súd rozhodnutím zo dňa 30. 06. 2014 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd I. stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolací súd poukázal na to, že sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) O. s. p.,

pričom z obsahu odôvodnenia odvolania napadnutého rozsudku nevyplýva, že okresný súd riešil otázku
existencie naliehavého právneho záujmu na určovacom petite. Okresný súd dospel k nesprávnemu
právnemu záveru, že právny úkon je platný, pretože nevykazuje znaky rozporu s dobrými mravmi podľa
ust. 3 OZ. Poukázal na to, že okresný súd opomenul, že právny úkon bol uskutočnený odporcom počas
trvania BSM a teda jeho slobodná vôľa bola ohraničená ust. § 145 OZ, nakoľko vyhlásenie ručiteľa je
právny úkon, ktorý bezprostredne zasahuje do práv, nakoľko vyhlásenie ručiteľa je právny úkon, ktorý

bezprostredne zasahuje do práv druhého manžela a to z toho dôvodu, že dôsledkom tohto právneho
úkonu je možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa aj z majetku patriaceho do BSM, nakoľko odporca
v 1. rade v čase uskutočnenia dotknutého právneho úkonu nemal okrem majetku patriaceho do BSM
žiadny majetok vo svojom výlučnom vlastníctve. Prevzatie ručiteľského záväzku odporcom v 1. rade
vzhľadom na uvedené možné závažné dopady na spoločný majetok obidvoch manželov, nie je bežnou

záležitosťou, ktorá si nevyžaduje súhlas druhého manžela. Povinnosťou súdu bolo ex offo skúmať, či
ručiteľské vyhlásenie odporcu v 1. rade nie je absolútne neplatným úkonom podľa ust. § 3 OZ, zvlášť,
keď navrhovateľka tieto skutočnosti namietala. Odporca v 1. rade uskutočnil dotknutý právny úkon bez
súhlasu navrhovateľky, pričom v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu nemala spoločnosť C. R.
s.r.o. ani odporca v 1. rade žiadny (v prípade odporcu v 1.rade výlučný) majetok, ktorý by mohol byť

postihnutý v prípade exekúcie, čo bolo v konaní preukázané. Z uvedeného napriek tvrdeniu odporcu v 1.
rade vyplýva, že účelom vyhlásenia odporcu v 1. rade ako ručiteľa zo dňa 07. 06. 2006 bolo vytvorenie
možnosti uspokojenia pohľadávky odporcu v 2. rade z majetku patriaceho do BSM navrhovateľky a
odporcu v 1. rade, čo možno jednoznačne vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
ust. § 3 OZ zakladajúcu absolútnu neplatnosť vyhláseniu odporcu v 1. rade ako ručiteľa zo dňa 07. 06.

2006 podľa ust. § 39 OZ.

Odvolací súd uložil okresnému súdu vysporiadať sa s otázkou naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení a v prípade kladného záveru opätovne posúdiť nárok navrhovateľky na určenie
neplatnosti ručiteľského vyhlásenia.

Prvostupňový súd postupoval v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu.

Navrhovateľka uviedla, že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, ktorý je základným predpokladom
určovacej žaloby, tento je daný, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by postavenie

navrhovateľa bolo bez takéhoto určenia neisté. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak vo vzťahu
medzi navrhovateľom a odporcom existuje stav právnej neistoty, ktorý je ohrozením navrhovateľovho
postavenia. Navrhovateľka v konaní nepochybne preukázala naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti vyhlásenia ručiteľa, nakoľko v prípade exekučného konania vyvolaného odporcom v 2. rade
na základe rozhodcovského rozsudku je dôvodné predpokladať, že by bez vlastného zavinenia mohla

prísť o vlastný majetok. Odporca v 2. rade ako oprávnený by v prípade, ak by v exekučnom konaní nebol
uspokojený z majetku odporcu v 1. rade, mohol dohode o vyporiadaní BSM odporovať, čím je opätovne
preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení. Určením predmetného
určovacieho nároku sa odstráni stav právnej neistoty v postavení odporkyne aj s ohľadom na výsledok
konania vedeného na OS BA I sp. zn. 27Cb/8/2012 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko toto

nie je skončené. Odporca v 1. rade sa neprimerane zaručil za riziko podnikania obchodnej spoločnosti
a presadil svoj záujem na úkor spoločného majetku patriaceho do BSM. Navrhovateľka tiež poukázala
na to, že poskytnutie právnej ochrany je opodstatnené i po zániku BSM. Skutočnosť, že došlo k zániku
BSM neoslabuje právny záujem navrhovateľky na určení neplatnosti právneho úkonu (rozsudok KS BB
sp. zn. 17Co/6/2013).

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že nie je daný naliehavý právny záujem, pretože
bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade bolo už vyporiadané, a to zákonnou
fikciou podľa § 149 ods. 4 OZ.Súd skúmal naliehavý právny záujem na určovacom petite uvedenom navrhovateľkou a skutočnosťou,
či návrhom možno dosiahnuť odstránenie neistoty v právnom postavení navrhovateľa. Navrhovateľka

sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, t. j. ručiteľského vyhlásenia odporcu v 1. rade zo dňa
07. 06. 2006. Právny záujem na navrhovanom určení preukázala ako naliehavý, pretože v prípade
exekučného konania, ak by nebolo určené, že predmetný právny úkon - vyhlásenie ručiteľa odporcu v 1.
radejeabsolútneneplatnýmprávnym úkonom, nazákladerozhodcovskéhorozsudkuRozhodcovského
súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave z 19. 12. 2011 by boli pri výkone

rozhodnutia postihnuté aj veci nadobudnuté počas trvania BSM a doposiaľ nevysporiadané, resp. mohli
byť postihnuté veci patriace do podielového spoluvlastníctva v prípade aplikácie ust. § 149 ods. 4 OZ,
a to tak pri veciach hnuteľných, ako aj nehnuteľných. K vysporiadaniu BSM medzi navrhovateľkou
a odporcom v 1. rade nedošlo, o týchto veciach platí ust. § 149 ods. 4 OZ. Keďže vzhľadom na
spoluvlastnícky podiel navrhovateľky na veciach, z ktorých by mohol byť uspokojený nárok odporcu v 2.
rade bola preukázaná naliehavosť existencie právneho záujmu navrhovateľky na určovacom petite.

V súlade s § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd I. stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd vo svojom
rozhodnutíuviedol,žeprávnyúkon-vyhlásenieodporcuv1.radeakoručiteľazodňa07.06.2006možno
jednoznačne vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 OZ zakladajúce

absolútnu neplatnosť tohto úkonu v súlade s § 39 OZ. Odporca v 1. rade uskutočnil dotknutý právny úkon
bez súhlasu navrhovateľky, pričom v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu nemala spoločnosť C.,
R..K..S.. a ani odporca v 1. rade žiadny (v prípade odporcu v 1. rade výlučný) majetok, ktorým by mohol
byť v prípade exekúcii dlh uspokojený, čo bolo v konaní preukázané. Z uvedeného vyplýva, že účelom
vyhlásenia odporcu v 1. rade ako ručiteľa zo dňa 07. 06. 2006 bolo vytvorenie možnosti uspokojenia

pohľadávky odporcu v 2. rade z majetku patriaceho do BSM navrhovateľky a odporcu v 1. rade, čo
možno jednoznačne vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ bol vo veci v plnom rozsahu
úspešný. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd

nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, nakoľko si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.