Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/334/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115217164
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115217164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO : 35 697 270, zast. Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. VI. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855
673 proti žalovanému: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, H., zastúpený F. E., zamestnankyňou
Okresného N. H. F., v konaní o zaplatenie 368,24 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 119,24 EUR s 5,25 %-ným
ročným úrokom z omeškania od 28.2.2014 až do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa3.7.2015sažalobcadomáhalodžalovanéhozaplatenia368,24
EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy od 28.2.2014 do zaplatenia. Súčasne
požadoval náhradu trov konania.

Žalobca odôvodnil žalobu tým, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. M.

zo dňa 1.10.2013 a Dodatok k nej zo dňa 1.10.2013, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému
užívať telekomunikačné služby, žalobca poskytol žalovanému SIM kartu a zriadil žalovanému účastnícke
telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón /telekomunikačné
zariadenie HTC Desire 500 black/. Žalovaný si bol vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu
uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou
a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú
v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi by vznikla škoda minimálne

v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu /telekomunikačného zariadenia/. Výpočet
vzniknutej škody je nasledovný: akciová cena 1 EUR, predajná cena 250 EUR, poskytnutá zľava 249
EUR,uplatnenáškoda249EUR.Privýpočtespôsobenejskutočnejškodyžalobcazohľadnilpočetcelých
mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo
strany žalovaného. Žalovaný neuhradil odplatu za služby v období 10/2013 - 11/2013 vo výške 119,24
EUR. Žalobca si uplatňuje z nezaplatených plnení za uvedené fakturačné obdobia 119,24 EUR, a z
uvedenej náhrady škody za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie/ 249 EUR, spolu 368,24 EUR.

Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného
prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Evidencie väzňov ZVJS SR, Mestskej evidencie obyvateľstva
a príslušného OO PZ SR. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného,preto mu bol v súlade s ustanovením §29 ods.2 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v tomto
konaní.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na to, že ide o drobný spor, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania,

rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.4.2016.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :

Žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o pripojení č. M. zo dňa 1.10.2013 a Dodatok k nej zo dňa

1.10.2013, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému užívať telekomunikačné služby, žalobca
poskytol SIM kartu, zriadil žalovanému účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca na základe
vyššie uvedenej zmluvy a dodatku k nej odpredal žalovanému mobilný telefón / telekomunikačné
zariadenie HTC Desire 500 black za cenu „so zľavou“ 1 EURO s vyhlásením, že žalovaný berie na
vedomie, že „bežná maloobchodná cena“ tohto zariadenia je 250 EUR. Vo vyššie uvedenej zmluve

sa zároveň žalovaný zaviazal zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, resp. svojím
správaním nedať v uvedenej lehote žalobcovi dôvod na odstúpenie od zmluvy.

Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pripojení boli Všeobecné obchodné podmienky Orange Slovensko,
a.s. Podľa bodu 4.4. obchodných podmienok navrhovateľ mohol odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie

splatných pohľadávok v lehote 45 dní.

Žalobca ako dodávateľ telekomunikačných služieb vyúčtoval žalovanému celkovo sumu 119,24 EUR za
nezaplatené telekomunikačné služby za obdobie 10/2013 - 11/2013 nasledovne:
- faktúrou č.: 5224581225 splatnou dňa 30.10.2013 za dodané telekomunikačné služby sumu 74 EUR,

- faktúrou č.: 5228289338 splatnou dňa 30.11.2013 za dodané telekomunikačné služby sumu 45,24
EUR.

Listom zo dňa 13.2.2014 žalobca vyzýval žalovaného na úhradu pohľadávky za zúčtovacie obdobia
10/2013 - 11/2013. Na predmetnú výzvu žalovaný nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou

pohľadávky.

Podľa kapitoly 1 čl. 1 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I) toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu
rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.

Podľa kapitoly 2 čl. 4 ods.1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu
v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva,
sa určuje takto: zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu

poskytovateľa služieb.

Pretože žalovaný je občanom Chorvátskej republiky a k uzatvoreniu zmluvy došlo so slovenskou
obchodnou spoločnosťou poskytujúcou služby na Slovensku, súd sa riadil právnym poriadkom
Slovenskej republiky.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmlúv) zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od

posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka ( OZ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 11 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky

ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať
na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa
neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.

Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie náhrady
škody súd nemohol žalobcovi priznať, nakoľko neboli preukázané zákonné predpoklady pre vznik
občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. vznik škody, výška škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom odporcu, t.j. porušením zmluvnej povinnosti a spôsobenou škodou. Aj napriek tomu, že zoskutkového stavu vyplýva, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby žalobcovi, aj napriek tomu, toto porušenie povinnosti neviedlo na strane žalobcu k
vzniku škody, v hodnote zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia/, ktorú

žalobca poskytol žalovanému pri vzniku právneho vzťahu dobrovoľne, ako súčasť svojej obchodnej
praktiky na trhu voči budúcim klientom v snahe poskytnúť im o čosi lepšie podmienky ako poskytujú
iní poskytovatelia telekomunikačných služieb na slovenskom trhu. Táto výhoda sa navyše vzťahovala
k zvolenému programu služieb, ktorý si žalovaný zvolil (napr. nepožiadať o zníženie programu, riadne
plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom) s tým, že v cene

služieb bola započítaná hodnota telef. zariadenia.

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej

občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:

1. porušenie právnej povinnosti,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady
záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4
(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,

c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených
dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal.

Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda žalovaný svoj
záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj

R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do

predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby

bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii
uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to,
že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu.
Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom

(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so
žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT
obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Aj napriek zisteniu, že žalovaný neplatil žalobcovi za dodané služby riadne a včas, nevznikla týmto jej
konaním škoda vo výške doplatku do celkovej hodnoty mobilného telefónu (rozdiel medzi trhovou cenou
a zľavnenou cenou), pretože žalovaný bol aj tak povinný „zaplatiť celkovú kúpnu cenu“ za telefón podľa
zmluvného dojednania v jednotlivých splátkach s viazanosťou na dohodnutú dobu.

Nakoľko nebol preukázaný základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu, súd nárok žalobcu
o zaplatenie náhrady škody vo výške 249 EUR ako nedôvodný zamietol.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový

vzťah z titulu uzatvorenia zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému verejné
telekomunikačné služby. Žalovaný bol v zmysle týchto zmlúv (časť III., čl. 2, bod 1 písm. a) Všeobecných
podmienok) okrem iného povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka,
ako aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Žalovaný si túto povinnosť
vo fakturačných obdobiach mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky, spolu vo výške 119,24 EUR

neplnil. Poskytnutie služieb telefónneho operátora sporné nebolo a preto súd zaviazal odporcu na
zaplatenie neuhradených služieb spolu vo výške 119,24 EUR.Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení účinnom od
1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Okrem istiny, ktorá pozostáva z neuhradených služieb a zmluvných pokút, si žalobca uplatnil voči
žalovanému aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne od 28.2.2014 do zaplatenia
titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že žalovaného vyzval na
zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy

najneskôr do 27.2.2014. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd priznal podľa návrhu žalobcu,
hoci sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou za poskytnuté služby už skôr, po splatnosti jednotlivých
faktúr. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania odporcu s
plnením peňažného dlhu bola 0,25% a teda jej navýšenie o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,25%
ročný úrok z omeškania. Súd preto žalobe aj v časti úrokov z omeškania, ale počítaných iba z priznanej

istiny, vyhovel.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Pri uplatnenom nároku 368,24 EUR a priznanej sume 119,24 EUR mal žalobca v konaní úspech vo
výške 32,38% a jeho neúspech je vo výške 67,62%. Žalobcov neúspech je teda väčší ako jeho úspech
a teda nemá právo na náhradu svojich trov. Žalovanému trovy konania nevznikli. Súd preto rozhodol, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).