Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2012

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/81/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407223659
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2012:1407223659.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci navrhovateľov:
1. Q., 2. X., zast. AK Biksadský & Partners, s.r.o., so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti odporkyni:
U., zast. advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, AK Nádražná 23, Malacky, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľka v 1. rade Q., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom
W., je spoluvlastníčkou parc. č. XXXX o výmere 1781 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. G., obec G.,
okres Malacky, zapísané na LV č. XXXX. vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra
Malacky, a to v podiele 1/4.

Súd určuje, že navrhovateľka v 2. rade X. rod. U., nar. XX.XX.XXXX., r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom
Q., je spoluvlastníčkou parc. č. XXXX o výmere 1722 m2 nachádzajúcej sa v kat. úz. G., obec G., okres
Malacky, zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Bratislava, Správou katastra Malacky,
a to v podiele 1/4.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľkám trovy konania v sume 1.783,73 Eur, na účet AK
Biksadský & Partners, s.r.o., so sídlom Michalská 9, Bratislava, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v 1. rade sa svojím návrhom domáhala, aby súd určil, že je spoluvlastníčkou parc. č.
XXXX o výmere 1781 m2, nachádzajúcej sa v kat. úz. G., obec G., okres Malacky, zapísanej na LV
č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky, a to v podiele 1.
Navrhovateľka v 1. rade svoj návrh odôvodnila tým, že po svojej starej matke U., zdedila na základe
osvedčenia o dedičstve č. D 2133/96, Dnot 452/96 pozemky v kat. úz. G. medzi inými aj pozemok v
kat. úz. G., parc. č. XXXX., roľa o výmere 2189 m2 v podiele 1. V katastri nehnuteľností, vedenom
Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky je predmetný pozemok v kat. úz. G.
zapísaný na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 877 m2. Ďalej navrhovateľka v 1. rade
vo svojom návrhu uviedla, že U., rod. B., sa stala vlastníčkou pôvodnej parc. č. XXXX, orná pôda, o
výmere 2507 m2 v podiele 1 dedením v roku 1937 a 1947. Spolu s manželom túto pôdu obrábali až do
roku 1957, kedy bolo v obci G. vytvorené JRD a pôda odovzdaná družstvu. Dedičské konanie po U. rod.
B. prebehlo po smrti jej syna E., otca navrhovateľky v 1. rade, pričom dedičmi boli jeho 3 deti, jedným
z nich navrhovateľka v 1. rade. Ďalej navrhovateľka v 1. rade vo svojej žalobe uvádzala, že podľa jej
názoru, zrejme z dôvodu administratívnych pochybení v evidencii nehnuteľností, keď neboli zaevidované
odpredaje jej časti v minulosti, je jej súčasná výmera 877 m2, v skutočnosti by to však malo byť 1781
m2. Rozdiel je 904 m2. Táto výmera podľa identifikácie parciel vypracovanej Katastrálnym úradom v
Bratislave, Správou katastra Malacky zo dňa 16.9.2004, bola použitá na majetko-právne vysporiadanie,

podľa GP č. XXXXXXXX-XXX/XX do novovytvorenej parc. č. XXXX/X, záhrady, o výmere 1996 m2 a
zapísaná do LV č. XXXX pre kat. úz. G. ako držba. Držiteľkou tejto novovytvorenej parcely sa mala
stať odporkyňa na základe osvedčenia, vydaného notárom X., notárskou zápisnicou pod č. N 5/97, Nz
81/97. Podľa identifikácie parciel časť pozemku parc. č. XXXX o výmere 904 m2 je vedená na odporkyňu
ako „držba“ a zvyšných 877 m2 parc. č. XXXX je vedených na LV č. XXXX. Podľa navrhovateľky v 1.
rade notárska zápisnica, ktorou bolo osvedčené vlastníctvo k časti pozemku parc. č. XXXX o výmere
904 m2 pre odporkyňu, bola vypracovaná v nesúlade so skutočným stavom, pretože vlastnícky vzťah k
predmetnej nehnuteľnosti bolo možné zistiť a preukázať v pozemno-knižnom operáte pre obec a kat. úz.
G.. V pozemkovej knihe, vo vložke č. XXXX. bola ako vlastníčka pozemku v podiele 1 parc. č. XXXX
zapísaná U., rod. B., po ktorej dedičské konanie prebehlo v rokoch 1996-1997. Držba pozemku parc.
č. XXXX/X, v ktorom je pričlenená časť parc. č. XXXX o výmere 904 m2, nastala podľa údajov z LV
č. XXXX dňom 22.10.1997. V čase vypracovania notárskej zápisnice - osvedčenia a zápisu v katastri
nehnuteľností oprávnenej držby 904 m2, parc. č. XXXX na odporkyňu, vlastnícky vzťah k predmetnej
nehnuteľnosti bol známy, resp. mal a mohol byť známy terajšej držiteľke - odporkyni. Navrhovateľka v
1. rade tiež uviedla, že odporkyňa nemohla nadobudnúť kúpou v roku 1965 od vlastníkov parc. č. XXXX
časť o výmere 408 m2, keďže nehnuteľnosť nikdy nebola vo vlastníctve rodičov zosnulého manžela
odporkyne. Aj z toho je zrejmé, že odporkyňa poznala vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti. Navrhovateľka
v 1. rade napokon dôvodila, že po zániku JRD v obci mali pozemky v prenájme postupne viaceré
poľnohospodárske spoločnosti, ktoré tam pôsobili. Medzi takto prenajatými pozemkami navrhovateľka v
1. rade prenajímala aj parc. č. XXXX.. Keďže odporkyňa je vedená v evidencii nehnuteľnosti ako výlučná
držiteľka spornej časti parcely, navrhovateľka v 1. rade má na určení vlastníckeho práva naliehavý právny
záujem.

Navrhovateľka v 2. rade sa svojím návrhom, pôvodne vedeným na OS Malacky, pod sp.zn. 5C 165/08
(pôvodne OS Bratislava IV., sp.zn. 22C 137/07), domáhala, aby súd určil, že je spoluvlastníčkou parc.
č. XXXX o výmere 1722 m2, nachádzajúcej sa v kat. úz. G., obec G., okres Malacky, zapísanej na
LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky, a to v podiele 1.
Navrhovateľka v 2. rade svoj návrh odôvodnila tým, že po svojej matke X., rod. P., zdedila na základe
osvedčenia o dedičstve č. D 495/00, Dnot 139/00 pozemky v kat. úz. G., medzi inými aj pozemok
v kat. úz. G., parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 2094 m2 v podiele 1. V katastri nehnuteľností,
vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky je predmetný pozemok v kat.
úz. G. zapísaný na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 860 m2. Ďalej navrhovateľka
v 2. rade vo svojom návrhu uviedla, že jej matka X., rod. P. po svojej starej matke U., rod. B., zdedila
pozemok parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 2399 m2 v podiele 1 dedením v roku 1937 a 1947. V
roku 1957 bolo v obci G. vytvorené JRD a pôda odovzdaná družstvu. Dedičské konanie po U., rod. B.,
prebehlo po smrti E., starého otca navrhovateľky v 2. rade, pričom dedičmi boli jeho 3 deti, jedným z nich
matka navrhovateľky v 2. rade. Ďalej navrhovateľka v 2. rade vo svojej žalobe uvádzala, že podľa jej
názoru, zrejme z dôvodu administratívnych pochybení v evidencii nehnuteľností, keď neboli zaevidované
odpredaje jej časti v minulosti, je jej súčasná výmera 860 m2, v skutočnosti by to však malo byť 1722
m2. Rozdiel je 862 m2. Táto výmera podľa identifikácie parciel vypracovanej Katastrálnym úradom v
Bratislave, Správou katastra Malacky zo dňa 16.9.2004, bola pričlenená do novovytvorenej parc. č.
XXXX/X, záhrady, o výmere 1996 m2 a zapísaná do LV č. XXXX pre kat. úz. G. ako držba. Držiteľkou
tejto novovytvorenej parcely sa mala stať odporkyňa na základe osvedčenia, vydaného notárom X.,
notárskou zápisnicou pod č. N 5/97, Nz 81/97. Podľa identifikácie parciel časť pozemku parc. č. XXXX
o výmere 862 m2 je vedená na odporkyňu ako „držba“ a zvyšných 860 m2 parc. č. XXXX je vedených
na LV č. XXXX. Podľa navrhovateľky v 2. rade notárska zápisnica, ktorou bolo osvedčené vlastníctvo
k časti pozemku parc. č. XXXX o výmere 862 m2 pre odporkyňu, bola vypracovaná v nesúlade so
skutočným stavom, pretože vlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti bolo možné zistiť a preukázať
v pozemno-knižnom operáte pre obec a kat. úz. G.. V pozemkovej knihe, vo vložke č. XXXX bola
ako vlastníčka pozemku v podiele 1 parc. č. XXXX zapísaná U., rod. B., po ktorej dedičské konanie
prebehlo v rokoch 1996-1997. Držba pozemku parc. č. XXXX/X, v ktorom je pričlenená časť parc. č.
XXXX o výmere 862 m2, nastala podľa údajov z LV č. XXXX dňom 22.10.1997. V čase vypracovania
notárskej zápisnice - osvedčenia a zápisu v katastri nehnuteľností oprávnenej držby 862 m2, parc.
č. XXXX na odporkyňu, vlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti bol známy, resp. mal a mohol
byť známy terajšej držiteľke - odporkyni. Navrhovateľka v 2. rade tiež uviedla, že odporkyňa nemohla
nadobudnúť kúpou v roku 1965 od vlastníkov časť parc. č. XXXX, keďže nehnuteľnosť nikdy nebola vo
vlastníctve rodičov zosnulého manžela odporkyne. Aj z toho je zrejmé, že odporkyňa poznala vlastnícke
vzťahy k nehnuteľnosti. Navrhovateľka v 2. rade napokon dôvodila, že po zániku JRD v obci mali

pozemky v prenájme postupne viaceré poľnohospodárske spoločnosti, ktoré tam pôsobili. Medzi takto
prenajatými pozemkami navrhovateľka v 2. rade prenajímala aj parc. č. XXXX. Keďže odporkyňa je
vedená v evidencii nehnuteľnosti ako výlučná držiteľka spornej časti parcely, navrhovateľka v 2. rade
má na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem.

Keďže veci vedené na OS Malacky, pod sp. zn. 5C 165/08 a 5C 81/08, sa týkali tej istej účastníčky na
strane odporcu a skutkovo spolu súviseli (týkali sa nehnuteľností zapísaných pôvodne na jednej PKV),
súd ich podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil na spoločné konanie s tým, že vec bude ďalej vedená na OS
Malacky, pod sp.zn. 5C 81/08.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že je dlhodobou
dobromyseľnou a nikým nerušenou užívateľkou sporných nehnuteľností, a to od roku 1965. Jej
dobromyseľnosť spočíva v tom, že pozemok v zmluve označený ako „vedľa rodinného domku Q. pri
ceste k železničnej zastávke“, ktorý pozemok predstavuje parc. č. XXXX a XXXX, kúpila spolu so svojím
manželom za dohodnutú kúpnu cenu a zaplatili za neho. Stalo sa tak na základe „zmluvy o dohode“ zo
dňa 28.1.1965. Táto zmluva bola síce uzavretá písomne, ale laicky a nebola možná jej registrácia podľa
vtedy platných predpisov. Na základe tejto zmluvy odporkyňa však odvtedy pozemok užívala. V roku
1966 na základe stavebného povolenia zo dňa 15.2.1966 č. Výst. 2910/1965-Čn postavila rodinný dom
na pozemku parc. č. XXXX a XXXX. S pozemkov parc. č. XXXX a XXXX vznikla nová parcela č. XXXX/X,
ktorá jej bola v roku 1966 daná do osobného užívania na základe dohody s MNV v G. pod č. Ev 350/1966.
S touto parcelou naďalej užívala priľahlú parc. č. XXXX, ktorá pri zlúčení s parc. č. XXXX vytvorila parc.
č. XXXX/X o výmere 1996 m2 ako záhrada. Odporkyňa v roku 1996 zistila, že túto nehnuteľnosť, parc.
č. XXXX/X v kat. úz. G. nemá zapísanú v katastri nehnuteľností a požiadala preto notára o spísanie
osvedčenia o vydržaní tohto pozemku na základe dlhodobej dobromyseľnej, oprávnenej a nepretržitej
držby, čo sa stalo notárskou zápisnicou č. N 5/97, Nz 81/97, spísanej na Notárskou úrade v Senici.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa splnila podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku parc.č.
XXXX/X o výmere 1996 m2 vydržaním, pričom táto parcela bola vytvorená z časti parc. č. XXXX o
výmere 904 m2 a z časti parc. č. XXXX o výmere 862 m2, žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov U. U. H., ohliadkou sporných nehnuteľností,
oboznámil sa s LV Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Malacky č. XXXX, XXXX, XX.
pre kat. úz. Q., PKV č. XXXX pre kat. úz. G., rozhodnutiami OS Senica - osvedčením o dedičstve po
poručiteľke U., rod. B., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, č. D 2133/96, Dnot 452/96 a osvedčením
o dedičstve po poručiteľke X., rod. P. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, č. D 495/00, Dnot 139/00,
GP č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoveným geodetom X., úradne overeným Okresným úradom v Senici,
odborom katastrálnym dňa 22.10.1996, identifikáciou parciel č. XXXX, XXXX, notárskou zápisnicou
spísanou notárom X. dňa 15.4.1997, č. N 5/97, Nz 81/97, zmluvami uzavretými medzi navrhovateľkou
v 1. rade a navrhovateľkou v 2. rade a firmou O., s.r.o. so sídlom K. V. o nájme poľnohospodárskej
pôdy, nájomnými zmluvami uzavretými medzi navrhovateľkou v 1. rade a navrhovateľkou v 2. rade ako
prenajímateľmi a F., spol. s r.o. so sídlom I. ako nájomcom o nájme pôdy vo vlastníctve navrhovateliek v
1. a 2. rade rade, „Zmluvou o dohode“ zo dňa 28.1.1965, dohodou o zriadení práva osobného užívania
pozemku uzavretou medzi býv. MNV v G. a A. a jeho manželkou U. rod. P., územným rozhodnutím býv.
ONV - Odboru výstavby v Senici, č.j. Výst. 1910/1965-Čn zo dňa 16.2.1966 a rozhodol rozsudkom zo
dňa 16.12.2010 tak, že návrh zamietol.

Proti prvostupňovému rozsudku podali navrhovateľky v 1. a 2. rade odvolanie. V odvolaní opäť poukázali
na argumenty uvádzané v návrhoch, najmä na tú skutočnosť, že osvedčenie notárskou zápisnicou zo
dňa 15.04.1997 bolo vyhotovené v zmysle ust. § 2 a nasl. zák. č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. V takomto prípade sa v katastri nehnuteľností vyznačila len
držba nehnuteľnosti, pričom zákon umožnil spochybnenie oprávnenej držby v rámci 10-ročnej lehoty.
V zmysle zák. č. 293/1992 Zb. sa totiž zapísaná osoba stáva vlastníkom nehnuteľnosti na základe
vydržania až uplynutím 10 rokov odo dňa zápisu držby do evidencie nehnuteľností, a to za predpokladu,
že si na súde neuplatní vlastnícke právo tretia osoba. Žaloby boli podané práve v rámci 10-ročnej
lehoty a keďže boli podané žaloby navrhovateľkami, vlastníkom parcely č. XXXX/X vo výmere 1996
m2 nie je odporkyňa, na príslušnom LV je zapísaná len jej držba. Čo sa týka držby je to fakticky stav,
pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje
ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Uvedený objektívny stav
musí byť v prípade oprávnenej držby doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou

nakladá alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. Navrhovateľky boli toho názoru, že odporkyňu nemožno
považovať za dobromyseľnú, a teda ani jej držbu za oprávnenú. Ak aj boli v rokoch 1965 a 1978
odpredané z pôvodných výmer pozemkov parc. č. XXXX a XXXX ich časti, ktoré aj odporkyňa získala
so svojou rodinou, nemožno si predstaviť, že takáto osoba s odstupom času začne považovať aj zvyšnú
časť pôvodnej parcely za svoju vlastnú.

Krajský súd Bratislava uznesením sp.zn. 5Co 74/2011 zo dňa 20.03.2012 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v dôvodoch svojho zrušujúceho
rozhodnutia konštatoval, že súd prvého stupňa sa pri posudzovaní navrhovateľkami uplatneného nároku
zaoberal len možnosťou vydržania pozemku odporkyňou o výmere 1996 m2 ako novovytvorenej parc.
č. XXXX/X - záhrada. Pokiaľ súd konštatoval, že odporkyňa má nehnuteľnosť v držbe po dobu 10 a
viac rokov a stala sa uplynutím vydržacej doby jej vlastníkom, je to konštatovanie minimálne predčasné.
Druhostupňový súd vytkol súdu prvého stupňa, že nevenoval dostatočnú pozornosť zmluve z roku
1965 z hľadiska posúdenia jej platnosti a dobromyseľnosti s poukazom na neurčitú výmeru, neurčitého
pozemku. Ďalej súdu prvého stupňa vytkol, že vôbec nevykonal dokazovanie oboznámením sa
účastníkov so zmluvou z roku 1978, ktorou mala byť predaná ďalšia časť parc. č. XXXX o výmere 318 m2,
ďalej tiež, že sa nezaoberal dôvodmi, prečo odporkyňa, keď sa dozvedela o prebiehajúcich dedičských
konaniach, riešila právne vzťahy k spornému pozemku spísaním notárskej zápisnice, osvedčenia o
vydržaní novovzniknutej parc. č. XXXX/X v kat. úz. G. v kontexte trvania jej dobromyseľnosti. Krajský
súd Bratislava ďalej poukázal na tú skutočnosť, že treba najskôr riešiť, či odporkyňa vôbec bola niekedy
dobromyseľná, k akému pozemku a o akej výmere.

Po zrušení rozsudku zo dňa 16.12.2010 súd opäť vypočul účastníkov a oboznámil sa s obsahom vyššie
uvedených listinných dôkazov založených v spise. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Podľa PKV č. XXXX pre kat. úz. G. bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, parc. č. XXXX vo
výmere 2507 m2 a parc. č. XXXX vo výmere 2399 m2 v podiele 10/40, zapísané pod B1i (nie pod B1c,
ako je nesprávne uvedené v dedičskom rozhodnutí) U., rod. B.. Navrhovateľka v 1. rade dedila po tejto
poručiteľke, a to na základe vyššie uvedeného osvedčenia o dedičstve (D 2133/96, Dnot 452/96), pričom
zdedila parc. č. 3013 - roľa vo výmere 2189 m2 v podiele 1. Podľa rovnakého dedičského rozhodnutia
zdedila parc. č. XXXX - roľa vo výmere 2094 m2 v podiele 1 matka navrhovateľky v 2. rade X., rod. P..
Túto nehnuteľnosť zdedila po svojej matke navrhovateľka v 2. rade. Z LV č. XXXX súd zistil, že parc.
č. XXXX má v súčasnosti výmeru 877 m2 - orná pôda, z LV č. XXXX súd zistil, že parc. č. XXXX má v
súčasnosti výmeru 860 m2 - orná pôda. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX. súd zistil, že
boli vytvorené nové parcely, okrem iného aj parc. č. XXXX/X vo výmere 1996 m2, pričom táto parcela
vznikla odčlenením výmer z parc. č. XXXX - 862 m2, z parc. č. XXXX - 904 m2 a z parc. č. XXXX -
230 m2. Z LV č. XXXX súd zistil, že vlastníkom parc.č. XXXX/X vo výmere 1996 m2 je odporkyňa, a to
titulom oprávnenej držby od 22.10.1997. Z vyššie uvedeného LV súd zistil, že jedným zo spoluvlastníkov
parc. č. XXXX. a XXXX bol aj B. (zápis pod B1j). Od neho „Zmluvou o dohode“ odkúpili B. a manželka a
A. a manželka - odporkyňa, každý polovicu z parcely „vedľa rodinného domku Q. pri ceste k železničnej
zastávke“. Z rovnakého LV súd zistil, že nehnuteľnosť parc. č. XXXX a XXXX bola v spoluvlastníctve
14 spoluvlastníkov. Pokiaľ teda „odpredával“ svoj podiel na nehnuteľnosti iba jeden zo spoluvlastníkov
nehnuteľnosti, nemohla byť takáto listina z pochopiteľných dôvodov zapísaná v evidencii nehnuteľností.
Z územného rozhodnutia vyššie citovaného, vydaného manželovi odporkyne (A.), súd zistil, že bolo
rozhodnuté o umiestnení stavby rodinného domku pre tohto stavebníka na pozemku parc. č. XXXX -
XXXX v kat. úz. G.. Z citovaného GP súd zistil, že z parc. č. XXXX a XXXX bola novovytvorená parc.
č. XXXX/X. o výmere 1996 m2 (GP z roku 1996). Je teda zrejmé, že už v roku 1996 boli vytvorené
nové parcely z parc. č. XXXX a XXXX. . Stalo sa tak riadnym, zákonným spôsobom, vypracovaním GP,
ktorý bol riadne overený príslušným katastrom (dňa 22.10.1996). Rozhodnutie o dedičstve je zo dňa
17.2.1997. V tom čase už neexistovala parc. č. XXXX vo výmere 1718 m2 a ani parc. č. XXXX o výmere
1722 m2, ku ktorým v takejto výmere žiadajú navrhovateľky v 1. a 2. rade určiť vlastníctvo.

Z výpovede svedkyne U. súd zistil, že je bezprostrednou susedou odporkyne. Jej dom je hneď vedľa
domu odporkyne. Svedkyňa uviedla, že ona svoju nehnuteľnosť a rovnako záhradu za ňou užíva od
roku 1965. Rovnako je to aj v prípade odporkyne, keď pole za svojím domom, za svojou záhradou,
po poľnú cestu, odkedy sa do domu nasťahovali, nerušene užívali. Spolu s rodinou W. sa do svojich
domov nasťahovali približne v rovnakom čase. Na poliach pestovali obilie. Svedkyňa ďalej udávala, že

tieto polia nikdy neboli užívané JRD. Vždy ich užívali oni sami, rovnako aj W.. Polia užívali tak, ako sú
v prírode rozdelené.

Svedkyňa U. uviedla, že rodina jej brata, manžela odporkyne užívala pole za svojím domom a to
dlhodobo, už niekedy od uzavretia manželstva, pričom sa jednalo o roky 1965 - 1966. Túto roľu užívali
pre svoje potreby na pestovanie bežných poľnohospodárskych produktov. Jedná sa o menej kvalitnú
piesčitú pôdu. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, kto pôvodne bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti.
Rodina jej brata tieto polia však užívala niekoľko rokov.

Svedok H., strýko navrhovateľky v 2. rade, uviedol, že lokalita, kde sa nachádza sporný pozemok,
bola využívaná ako poľnohospodárska pôda. Nešlo však o kvalitnú poľnohospodársku pôdu, skôr sa
jednalo o miesto zaujímavé pre budúcu výstavbu. Miestny názov je „Plavisko“. Ďalej svedok uviedol, že
nehnuteľnosti, parc. č. XXXX a XXXX boli oddávna vo vlastníctve ich rodiny. Vlastnili ich jeho rodičia,
aj starí rodičia, a to sa potvrdilo aj v dedičských konaniach. Ďalej uviedol, že podľa jeho informácií
sporné územie odobral vlastníkom Národný výbor a boli pridelené na výstavbu rodinných domov do
osobného užívania. Takýmto spôsobom boli odňaté časti pôvodných parciel pôvodným vlastníkom.
Za takto zastavaných parciel vzniklo územie, polia, vo vlastníctve konkrétnych osôb. Na tejto pôde
ale hospodáril hocikto. Títo užívatelia túto pôdu podľa jeho názoru užívali bez právneho dôvodu. Tiež
uviedol, že pokiaľ sa on pamätá, polia boli v minulosti užívané ako záhumienky.

Podľa § 868 Obč. zák., pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj
právne vzťahy vzniknuté pred 01. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 01. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 129 ods. 1, 2 Obč. zák., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1, 2 Obč. zák., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má
tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vykonávajúc opäť dokazovanie sa súd zameral predovšetkým na skutočnosť, či sa v predmetnom
prípade môže jednať o oprávnenú držbu. Vzhľadom k uvedenému je v danej veci podstatným to, či
odporkyňa so zreteľom na všetky okolnosti bola dobromyseľná, že jej vec, sporný pozemok, ktorý vznikol
z predchádzajúcich dvoch iných pozemkov, patrí. Dobromyseľnosť má pritom svoju oporu nielen v
presvedčení, že jej veci patrí, ale aj v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec mohla
držiteľovi - odporkyni patriť. Z toho potom vyplýva, že nestačí len subjektívne presvedčenie odporkyne
o tom, že jej vec patrí, nestačí ani to, že s vecou nakladala ako s vlastnou. Podstatné je, či existovali
konkrétne okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie odporkyne o dobromyseľnosti, že jej vec
patrí.

Takouto okolnosťou by napríklad bola existencia zmluvy, ktorá by síce bola neplatná, ale na základe nej
by sa odporkyňa, resp. v čase života ešte aj so svojím manželom, ujala držby. Odporkyňa predložila
súdu „Zmluvu o dohode“ zo dňa 28.01.1965. Podľa tejto zmluvy mal B. ako predávajúci predať B. a
jeho manželke U.j a A. a jeho manželke U. (odporkyňa) svoj stavebný pozemok, ktorý sa nachádza
„vedľa rodinného domku Q. pri ceste k železničnej zastávke“. Účastníci zmluvy sa dohodli na kúpnej
cene. Ďalej bolo dohodnuté, že kupujúci B. s manželkou a A. s manželkou sa stanú každý vlastníkom
1 predávaného stavebného pozemku.

Z PKV č. XXXX pre kat. úz. G. súd zistil, že spoluvlastníkom parc. č. XXXX vo výmere 2507 m2 a
parc. č. XXXX vo výmere 2399 m2 bol okrem iných spoluvlastníkov aj B. v podiele 1/40. Z výmery
2507 m2 je to potom 62,67 m2 a z výmery 2399 m2 je to 59,97 m2, spolu teda 122,64 m2. „Zmluva o
dohode“ zo dňa 28.01.1965 nikdy nenadobudla právne účinky. „Predávajúci“ B. vzhľadom na uvedené,
keďže bol spoluvlastníkom parciel č. XXXX a XXXX v podiele 1/40, vlastnil z týchto parciel spolu výmeru
122,64 m2. Je nereálne, aby z takejto výmery mohli vzniknúť dokonca dva stavebné pozemky, a to pre
manželov Z. a manželov W.. S manželom odporkyne bola uzavretá dňa 05.01.1966 Dohoda o zriadení
práva osobného užívania pozemku, a to parc. č. XXXX/X v kat. úz. G. vo výmere 8 á 64 m2, pričom
podľa dohody o zriadení práva osobného užívania pozemkov malo ísť o vlastníctvo Čsl. štátu (s veľkou
pravdepodobnosťou sa jedná o parcelu vytvorenú z pôvodných parciel č. XXXX a XXXX). V súčasnosti
je vlastníctvo odporkyne a už aj ďalších spoluvlastníkov k parc. č. XXXX/X v kat. úz. G., zapísané na
LV č. XX. Jedná sa o zast. plochy a nádvoria o výmere 570 m2. Na LV č. XX je zapísané aj vlastníctvo
odporkyne a ďalších spoluvlastníkov k parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 206 m2. Z identifikácie
parciel súd zistil, že z pôvodnej výmery parc. č. XXXX bola odpredaná časť vo výmere 408 m2, pričom
táto časť bola odčlenená geometrickým plánom č. XX-XX-XXX/XX. Jedná sa o zmluvu zaregistrovanú
pod č. Y., ktorá sa uvádza vo výpise z LV č. XX. Z tejto parcely bola ďalej odpredaná ďalšia časť vo
výmere 318 m2 vlastníkovi X. a Q., rod. S.. Jedná sa o kúpno-predajnú zmluvu Y.. Podkladom pre
majetko-právne vyporiadanie bol GP č. XXX-XXXX-XXX/XX. Zmluvy, ktoré boli registrované pod č. Y.
a Y. súd k dispozícii nemal, napriek tomu, že si od Správy katastra Malacky vyžiadal celú zbierku listín
týkajúcich sa zmien vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX a XXXX v kat. úz. G.. Takéto
doklady sa medzi zaslanými dokladmi nenachádzali. Súd nemal k dispozícii ani zmluvu z roku 1978,
ktorou mala byť predaná ďalšia časť parc. č. XXXX o výmere 318 m2. Je nesporné, že došlo k odpredaju
časti parciel č. XXXX a XXXX a z pôvodnej výmery parc. č. XXXX. zostalo 1781 m2 a z pôvodnej parc.
č. XXXX zostalo 1722 m2.

Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX vznikla novovytvorená parc. č. XXXX/X vo výmere 1996
m2 a je zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. G. ako držba v prospech odporkyne, a to na základe
notárskej zápisnice spísanej notárom X. č. N 5/97, Nz 81/97 zo dňa 15.04.1997.

Odporkyňa na preukázanie svojej dobromyseľnosti pri nadobudnutí sporných nehnuteľností nepredložila
žiadnu písomnú zmluvu okrem vyššie uvedenej „Zmluvy o dohode“.

Naopak v konaní boli vykonané dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že odporkyňa pri normálnej
opatrnosti musela mať vedomosť o tom, že oprávnene len užíva pozemok, ktorý sa nachádzal za jej
rodinným domom a záhradou. Svoj majetok odporkyňa má zapísaný na príslušnom LV.

Zákonnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníctva
alebo iného práva vo všeobecnosti sú: 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonnom určenej vydržacej
doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Pritom právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú
súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje.

Po oboznámení sa s obsahom spisu, po vykonaní ďalšieho dokazovania, súd dospel k záveru, že
v danom prípade na strane odporkyne absentuje jedna zo zákonných podmienok vydržania, a to
oprávnená držba. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 Obč. zák.). Posúdenie, či je držiteľom v dobrej viere alebo
nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)
samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom
na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú
vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká aj vtedy,
kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu
vec právom patrí. Nič na tom nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne
v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné
právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. V
danom prípade predovšetkým vzhľadom na Dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku
uzavretú medzi manželom odporkyne A. a MNV G. zo dňa 05.01.1966, kde je jednoznačne uvedené, že
manželovi odporkyne bolo zriadené právo osobného užívania pozemku v kat. úz. G. na parc. č. XXXX/
X s jednoznačne uvedenou výmerou 8 á 64 m2 na výstavbu rodinného domku. Odporkyňa nemohla
byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom pozemku, ktorý je predmetom tohto

konania a ktorý bol odčlenený z pozemkov parc. č. XXXX a XXXX v spoluvlastníctve navrhovateliek.
Odporkyňa totiž nepredložila ako už vyššie súd uviedol žiadny iný relevantný a hodnoverný doklad o tom,
že skutočne uzatvorila zmluvu (či už darovaciu, kúpno-predajnú, alebo zámennú) so spoluvlastníkom
alebo spoluvlastníkmi parc. č. XXXX a XXXX v rozsahu, v ktorom by sa mala stať vlastníkom súčasnej
parc. č. XXXX/X o výmere 1996 m2.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že odporkyňa bola povinná označiť dôkazy na preukázanie
skutočností, že v spornom prípade sa jednalo o oprávnenú držbu. Odporkyňa však toto dôkazné
bremeno neuniesla a právne relevantné dôkazy nenavrhla.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd zistil a musel konštatovať, že sa jedná o držbu neoprávnenú.
Odporkyňa oprávnenosť držby ničím nepreukázala, neprodukovala ani dôkazy, ktoré by vyvolali
pochybnosť. Výpovede svedkov v konaní nemali pre rozhodnutie vo veci výpovednú hodnotu, nepriniesli
žiaden dôkaz o dobromyseľnosti držby a nebolo možné z nich vyvodiť žiadny právny záver.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné v novom konaní, po zrušení prvostupňového rozsudku
zo dňa 16.12.2010 a rešpektujúc vyššie cit. ust. § 226 O.s.p. návrhu navrhovateliek vyhovieť a súd preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. Úspech v konaní mali navrhovateľky.
Právny zástupca navrhovateliek si vyčíslil trovy konania podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pričom
podľa názoru súdu sa jedná o použitie správnej tarifnej odmeny za právnu vec. Vznikli im trovy konania
pozostávajúce z trov ich právneho zastúpenia a to za 18 úkonov právnej pomoci: 1. prevzatie veci a
príprava zastúpenia vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 165/08 (sadzba úkonu 45,51 Eur + 5,91 Eur režijný
paušál), 2. prevzatie veci a príprava zastúpenia vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 81/08 (sadzba úkonu
45,51 Eur + 5,91 Eur režijný paušál), 3. spísanie návrhu vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 165/08 zo dňa
27.07.2007 (sadzba úkonu 45,51 Eur + 5,91 Eur režijný paušál), 4. spísanie návrhu vo veci OS Malacky
sp.zn. 5C 81/08 zo dňa 21.09.2007 (sadzba úkonu 45,51 Eur + 5,91 Eur režijný paušál), 5. účasť na
pojednávaní dňa 21.10.2008 vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 165/08 (sadzba úkonu 48,63 Eur + 6,31
Eur režijný paušál), 6. účasť na ohliadke vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 165/08 dňa 07.11.2008 (sadzba
úkonu 48,63 Eur + 6,31 Eur režijný paušál), 7. písomné podanie na súd vo veci OS Malacky sp.zn. 5C
165/08 zo dňa 03.11.2008 (sadzba úkonu 48,63 Eur + 6,31 Eur režijný paušál), 8. písomné podanie
na súd vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 81/08 zo dňa 15.12.2008 (sadzba úkonu 48,63 Eur + 6,31 Eur
režijný paušál), 9. účasť na pojednávaní vo veci OS Malacky sp.zn. 5C 81/08 dňa 06.11.2008 (sadzba
úkonu 48,63 Eur + 6,31 Eur režijný paušál), 10. účasť na pojednávaní dňa 16.03.2010 (sadzba úkonu
55,49 Eur + 1/3 z 55,49 Eur = 73,98 Eur + 7,21 Eur režijný paušál), 11. účasť na pojednávaní dňa
25.11.2010 (sadzba úkonu 55,49 Eur + 1/3 z 55,49 Eur = 73,98 Eur + 7,21 Eur režijný paušál), 12.
písomné podanie vo veci - odvolanie zo dňa 29.12.2010 (sadzba úkonu 55,49 Eur + 1/3 z 55,49 Eur =
73,98 Eur + 7,21 Eur režijný paušál), 13. účasť na pojednávaní na KS BA dňa 20.03.2012 (sadzba úkonu
58,69 Eur +1/3 z 58,69 Eur = 78,25 Eur + 7,63 Eur režijný paušál), 14. písomné podanie - vyjadrenie
zo dňa 21.11.2012 (sadzba úkonu 58,69 Eur +1/3 z 58,69 Eur = 78,25 Eur + 7,63 Eur režijný paušál),
15. účasť na pojednávaní dňa 30.10.2012 (sadzba úkonu 58,69 Eur +1/3 z 58,69 Eur = 78,25 Eur +
7,63 Eur režijný paušál), 16. účasť na pojednávaní dňa 27.11.2012 (sadzba úkonu 58,69 Eur +1/3 z
58,69 Eur = 78,25 Eur + 7,63 Eur režijný paušál), 17. účasť na pojednávaní dňa 18.12.2012 (sadzba
úkonu 58,69 Eur + 1/3 z 58,69 / úkon 1 = 19,56 Eur + 7,63 Eur režijný paušál). Právnemu zástupcovi
navrhovateliek patrí aj náhrada za cestovné podľa § 15 a 17 cit. vyhl., ktoré si vyčíslil za účasť na
pojednávaní na KS BA dňa 20.03.2012 za cestu Malacky - Bratislava a späť a Bratislava - Malacky a
späť za účasť na pojednávaniach dňa 30.10.2012 a 27.11.2012, celkovo v sume 60,12 Eur. Podľa § 18
ods. 4 cit. vyhl. č. 655/2004 Z.z., ak je advokát platiteľom DPH, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa
§ 9-14 o DPH. Právny zástupca navrhovateľov si uplatnil DPH vo výške 20 % za úkony právnej pomoci.
Navrhovateľkám patrí aj náhrada zaplateného súdneho poplatku vo výške 2x 199,- Eur (2x 6.000,- Sk).
Celková odmena advokáta je potom spolu 1.783,73 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.