Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010013
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814010013.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanej

A.. C. B., nar. XX.XX.XXXX v E., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná A.. C. B., rod. A., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom J., A., ul. B. č. XX, okr. J., rozvedená,
na rodičovskej dovolenke, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

v J. a všade tam, kde sa zdržiavala v období od 01.02.2013 doposiaľ ako matka maloletej Y. B., nar.
XX.X.XXXX, ktorá bola zverená do výchovy a starostlivosti otca O. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E., ul. S. č. XXX/XX, okr. E. si úmyselne neplnila svoju vyživovaciu povinnosť na uvedené maloleté
dieťa tak, ako jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a to prispievať na výživu maloletej Y.
B., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca dieťaťa,
s výnimkou mesiaca február 2013, kedy zaplatila sumu 55,88 €, čím jej takto na výživnom za obdobie

od 01.02.2013 doposiaľ vznikol dlh minimálne v sume 2.790 € voči oprávnenej osobe O. B., pričom
v uvedenom období, keď neplatila výživné na maloleté dieťa, jej boli v období od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX vyplácané nemocenské a materské dávky a bolo v jej možnostiach platiť výživné vo výške
150,-€ mesačne, v období od XX.XX.XXXX doposiaľ jej bol vyplácaný rodičovský príspevok vo výške
203,20 € mesačne a bolo tak jej v možnostiach platiť výživné vo výške 40 € mesačne,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á ch a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. § 36 písm. j/ Tr. zák., na trest odňatia slobody vo
výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo dňa XX.XX.XXXX podal na A.. C. B. tunajšiemu súdu
obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona. Predmetnú obžalobu

okresný súd prejednal a vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, dňa
XX. X. V. a dňa XX. XX. XXXX. Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd upozornil obžalovanú na
možnosť prísnejšieho posudzovania súdeného skutku, ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, 3 písm. b/Tr. zákona s poukazom na kvalifikačný znak uvedený v ust. § 138 písm. b/
Trestného zákona - po dlhší čas.

Na hlavnom pojednávaní dňa XX. XX.XXXX obžalovaná po zákonnom poučení urobila vyhlásenie, že je
nevinná. Vypovedala, že o svojej nevine má aj dostatočné dôkazy a vinným je buď zamestnávateľ alebo
sociálnapoisťovňa,totoponechalanazváženiesúdu.Dostatočnýdôkaznýmateriálsújejvýplatnépásky
odzamestnávateľa.RozsudokOkresnéhosúduNámestovosp.zn.XC/XXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX,
ktorým jej bola uložená povinnosť prispievať na výživu dcéry Y. výživné je trestným činom a podvodom,

nebolo jej umožnené konať pred súdom, nebolo umožnené konať pred súdom ani jej biologickej dcére
Y. a ani jej právnemu zástupcovi a na tomto rozsudku je postavená obžaloba. Na doplňujúce otázky
odpovedala, že výživné platila prostredníctvom zamestnávateľa, pravidelne od roku 2010. K rukám
oprávneného výživné neplatila, pretože ho platila prostredníctvom zamestnávateľa, ktorému dal príkaz
súdny exekútor. Asi od januára 2013 bola na rizikovom tehotenstve, potom na materskej dovolenke

a následne nastúpila rodičovskú dovolenku, na ktorej je doposiaľ. V súčasnosti poberá rodičovský
príspevok a tiež prídavky na dcéru C.. Iný príjem nemá a ani nemala. Má vyživovaciu povinnosť aj
voči svojej druhej dcére, ktorá sa narodila XX.XX.XXXX, býva na adrese, ktorú uviedla, ako adresu na
doručovanie spolu so svojim partnerom a spoločnou dcérou. S dcérou Y. v kontakte nie je, dcéra kontakt
odmieta. O zníženie výživného na dcéru nepožiadala. Nástup na materskú a rodičovskú dovolenku

oznámila zamestnávateľovi - Y. X.. Nikto ju nevyzval, aby si plnila vyživovaciu povinnosť. K finančnej
situácii v priebehu roku 2013 až doposiaľ uviedla, že si musela požičiavať peniaze a stále si aj musí
požičiavať peniaze, k výdavkom sa vyjadriť nevedela.

Svedok O. B. vypovedal, že po rozvode obžalovaná výživné na dcéru neplatila, podal preto na ňu trestné

oznámenie a dlžné výživné mu bolo uhradené. Z dôvodu neplatenia výživného podal návrh na začatie
exekúcie a výživné bolo uhrádzané pravidelne prostredníctvom exekútora zrážkami zo mzdy s tým,
že posledná platba, ktorá mu bola pripísaná na účet bola dňa XX.XX.XXXX vo výške 55,88 Eur. Od
XX.XX.XXXX mu výživné uhradené nebolo a eviduje dlh na výživnom vo výške 3 694,12 Eur. Maloletá Y.
má 16 rokov, študuje prvým rokom na M. W. I. v E.. Osobne sa s obžalovanou nekontaktoval, nepozná

jej aktuálnu adresu a keby sa s ňou skontaktoval, tak vzápätí po jeho predchádzajúcich skúsenostiach,
by na neho podala trestné oznámenie. Aj z uvedeného dôvodu to neurobil. Stretáva sa pravidelne s
otcom obžalovanej, ktorý dcéru Y. navštevuje. V súčasnosti je jeho čistý mesačný príjem cca 1 200,-
až 1 300,- Eur.

Súd oboznámil listinné dôkazy najmä rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. XC/XXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola obžalovaná zaviazaná
prispievať na výživu dcéry Y. sumou 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
otca, jednotlivé správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, okrem iného preukazujúce,
že obžalovaná nebola vedená v súdenom období v evidencii nezamestnaných, nepoberala dávky v

hmotnej núdzi a tiež, že obžalovaná v rozhodnom období poberala rodičovský príspevok a prídavky
na mal. dieťa C., rozhodnutia, správy a vyjadrenia ohľadom stavu a priebehu exekučného konania
vedeného voči povinnej (obžalovanej), správu sociálnej poisťovne o vyplávaní nemocenských dávok a
materskej a ostané listinné dôkazy.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania mal za preukázané, že obžalovaná v rozhodnom čase
vymedzenom v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku, okrem mesiaca február 2013, kedy
prostredníctvom exekútora zaplatila sumu 55,88 € si neplnila vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej
dcére Y.. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo
sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX bola mal.

Y. zverená do výchovy a starostlivosti otca O. B. a obžalovanej bola uložená povinnosť prispievať na jejvýživu sumou 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca dieťaťa. Obžalovanej
v súdenom období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX boli vyplácané nemocenské a materské dávky
(február 422,70 €, marec 468 €, apríl 452,90 €, máj 468 €, jún 452,90 €, júl 553 €, august 553

€, september 535,20 €, október 553 €, november 535,20 €, december 553 €, január 553 €, február
410,30 €). V období od XX.XX.XXXX doposiaľ jej bol vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 203,20
€ mesačne a tiež poberala prídavok na mal. dieťaťa C., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX vo výške 23,10
- 23,52 €.

Súd tak nemal pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona, podľa ktorého prečinu sa dopustí, kto
najmenejtrimesiacevobdobídvochrokovsineplnilčoilenznedbanlivostizákonnúpovinnosťvyživovať
iného a čin spácha závažnejším konaním. Obžalovaná sa dopúšťala súdeného prečinu úmyselnou
formou (§ 15 písm. a/Trestného zákona), mala príjem, vedela že má vyživovaciu povinnosť voči dcére
a túto si neplanila. Zároveň súdený skutok páchala od 01.02.2013, t.j. viac ako 2 roky a 6 mesiacov,

čím naplnila aj kvalifikačný znak uvedený v ust. § 138 písm. b/ Trestného zákona - po dlhší čas. Keďže
sa jedná o trváci trestný čin s prvkami hromadného trestného činu, súd upravil skutkovú vetu súdeného
prečinu oproti podanej obžalobe do doby vyhlásenia rozsudku a zároveň upravil výšku dlhovaného
výživného.

Páchateľom trestného činu podľa § 207 Trestného zákona môže byť len osoba, ktorá má povinnosť
vyživovať alebo zaopatrovať iného. Obžalovaná, ako rodič mala v rozhodnom období podľa Zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorej rozsah bol určený súdnym
rozhodnutím,rozsudkomOkresnéhosúduNámestovosp.zn.XC/XXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX,ktorý
nadobudolprávoplatnosťdňaXX.XX.XXXX.Vtrestnomkonanísasúdomposudzujeotázkazavineniana

žalovanom prečine, pričom súd nie je viazaný rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní a takéto
rozhodnutie, ak bolo vydané, ako tomu bolo aj v tejto trestnej veci, sa posudzuje ako listinný dôkaz. Zo
zákona o rodine vyplýva, že každé dieťa má zákonný nárok na výživné a každému rodičovi je zákonom
o rodine uložená povinnosť výživné plniť, pričom ich vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Zákon o rodine v ust. § 75 ods. 2 stanovuje, že pri určovaní výšky výživného

sa vychádza z odôvodnených potrieb oprávneného a schopnosti a možnosti povinného. Schopnosti a
možnosti povinného neurčuje len rozsah príjmu povinného, ale aj reálne možnosti tejto osoby uplatniť
sa v pracovnom procese. Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté

dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Keďže obžalovaná si vyživovaciu povinnosť neplnila, svojim konaním naplnila zákonné znaky skutkovej
podstaty súdeného trestného činu. Obžalovaná sa bránila, že výživné platila pravidelne od roku 2010
prostredníctvom zamestnávateľa, prostredníctvom súdneho exekútora a snažila sa zodpovednosť za

svoje protiprávne konanie preniesť na zamestnávateľa alebo sociálnu poisťovňu. Ďalej sa bránila, že
od januára 2013 bola na rizikovom tehotenstve, potom na materskej dovolenke a následne nastúpila
rodičovskú dovolenku, na ktorej je doposiaľ. V súčasnosti poberá rodičovský príspevok a tiež prídavky
na dcéru C. a iný príjem nemá.
Pokiaľ obžalovaná tvrdila, že výživné platila prostredníctvom zamestnávateľa, jej tvrdenia boli len

účelovou obranou, v rámci exekučného konania za celé súdené obdobie bola poukázaná oprávnenému
iba jedna čiastočná platba výživného, a to v mesiaci február 2013 vo výške 55,88 €. Zákonnou
povinnosťou obžalovanej bolo platiť výživné k rukám oprávneného, čo obžalovaná počas celého
súdeného obdobia neurobila, výživné ani nemohlo byť zrážané z jej mzdy, obžalovaná sama uviedla,
že od januára 2013 bola na rizikovom tehotenstve, potom na materskej dovolenke a následne

nastúpila rodičovskú dovolenku. Na základe uvedeného mal súd za zistené a preukázané, že zákonnou
povinnosťou obžalovanej bolo a aj je platiť výživné na svoju maloletú dcéru, výška výživného je určená
aj rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 150,-€
mesačne a obžalovaná v rozhodnom období mala finančné prostriedky na zaplatenie výživného, pričom
výživné neplatila. Obžalovaná v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX mala dostatok finančných

prostriedkov, boli jej vyplácané nemocenské dávky (február 2013 - 422,70 €, marec 2013 - 468 €, apríl
2013 - 452,90 €, máj 2013 - 468 €, jún 2013 - 452,90 €), materská (júl 2013 - 553 €, august 2013 -
553 €, september 2013 - 535,20 €, október 2013 - 553 €, november 2013 -535,20 €, december 2013 -
553 €, január 2014 - 553 €, február 2014 - 410,30 €) a bolo tak v jej možnostiach a schopnostiach platiťvýživné vo výške 150,-€ mesačne tak, ak jej to bolo určené rozsudkom Okresného súdu Námestovo
sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Za ďalšie súdené obdobie súd pre vyvodenie trestnej zodpovednosti posudzoval možnosti a schopnosti

obžalovanej platiť výživné v rámci predbežnej otázky, keďže zistil, že došlo k zmene pomerov na jej
strane, obžalovanej vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť voči dcére C., voči ktorej zabezpečuje osobnú
starostlivosť a začala poberať len rodičovský príspevok. Pri riešení predbežnej otázky súd vychádzal zo
zistenia, že od februára 2014 obžalovaná začala poberať rodičovský príspevok vo výške 203,20 € a
prídavok na dieťa vo výške 23,52 € a bolo tak jej v možnostiach platiť výživné minimálne vo výške 40,-

€ mesačne. Súd tak vyčíslil za obdobie od 01.02.2013 do rozhodnutia súdu dlh na výživnom minimálne
vo výške 2.790 €.

Pokiaľ súd odmietol návrhy obžalovanej na doplnenie dokazovania - výsluchmi označených sudcov D.
súdu v Y., F. súdu E., vrátane konajúcej zákonnej sudkyne, prokurátorov F. prokuratúry E., príslušníkov
OR PZ B. D., Z.. O. K., zástupcu V. práce, sociálnych vecí a rodiny E., U.. K. G. a vyžiadanie odpisu z

registra trestov na O. B., vyhotovenie fotokópie celého exekútorského spisu EX XXX/XXXX bolo tomu
tak z dôvodu, že tieto návrhy zo strany obžalovanej boli zjavne len účelové, bez súvisu so súdeným
skutkom. Pokiaľ rovnako odmietol návrh na výsluch svedkov riaditeľky Y. školy X. a súdneho exekútora,
súd mal aj k dispozícii exekučný spis, z ktorého všetky podstatné skutočnosti pre rozhodnutie, súvisiace
so súdeným skutom boli dostatočne zistené a aj súdu ozrejmené. Zároveň súd nepovažoval za potrebné

vyžiadať si originál potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti obžalovanej, keďže skutočnosť, že
obžalovaná bola určité obdobie PN nikto ani nespochybňoval a súd mal aj k dispozícii potvrdenia o
vyplácaní nemocenských dávok.

K osobe obžalovanej po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že v evidencii priestupkov

nemá záznam, zo správy z miesta trvalého bydliska nevyplynuli na obžalovanú žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jej potrestanie. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že v registri
trestov nemá záznam.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4

Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovanej existuje prevaha
poľahčujúcich okolností. V prípade obžalovanej súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť, že pred

spáchaním trestného činu viedla riadny život § 36 písm. j/ Tr. zák. Priťažujúce okolnosti zistené neboli.

Obžalovanej tak súd uložil trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere
dvanásť mesiacov, výkon tohto trestu súd obžalovanej podmienečne odložil a určil jej skúšobnú dobu
vo výmere 36 mesiacov. V danom prípade mal súd za to, že na jej prevýchovu postačuje uložiť jej

trest na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok, pričom prihliadal na závažnosť súdenej trestnej
činnosti, okolnosti spáchania trestného činu. Súd je presvedčený, že uložený trest je dostatočný, aby
si obžalovaná uvedomila nesprávnosť svojho konania a uložený trest ju povedie k tomu, aby získala
objektívny a triezvy pohľad na svoje doterajšie protiprávne konanie a riadne si plnila svoju zákonnú
rodičovskú povinnosť voči svojmu dieťaťu.

Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, plniaci si všetky funkcie trestu, vrátane
individuálnej, generálnej prevencie a zároveň odzrkadľuje morálne odsúdenie konania obžalovanej
spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )Odvolanie môžu podať:
-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.