Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614211357
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614211357.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advocate s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 36 865 141, za ktorú koná JUDr. Martin
Máčaj, advokát a konateľ, proti povinnej Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom vo S., M. č. 3, vedenej pod
sp. zn. EX XXXXX/XX, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v

Bratislave, Záhradnícka č. 60, pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č. k. 17Er/623/2014-21 z 23. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že súdny exekútor dňa 16. 07. 2014 požiadal exekučný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného pre vymoženie príslušenstva
pohľadávky oprávneného. Oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR XXXX/XX zo dňa 13. 08. 2007. Exekučný titul bol vydaný

rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc z bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXX z 27. 02. 2007, uzavretej medzi oprávneným
a povinnou. Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou zo zmluvy o úvere posúdil ako
spotrebiteľský vzťah a pri právnom posúdení tohto vzťahu aplikoval okrem vnútroštátnej právnej úpravy
(§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - ďalej v texte aj „OZ“ - účinného v čase
uzavretia zmluvy o úvere) i právnu úpravu EÚ, a to Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“), čl. 3 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 smernice
a prílohu danej smernice, pričom v odôvodnení uznesenia prezentoval právny názor, vyplývajúci z
výkladu danej smernice, obsiahnutého v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ vo veci C-240/98 - 244/98
a vo veci C- 473/00. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá v zmluve o
úvere, nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka

koncipovaná síce formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy k smernici, keďže
rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov, avšak vychádzajúc
z povahy samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku
právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, bude takmer vždy veriteľ. Veriteľ od počiatku
sledoval takýmto koncipovaním doložky, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené
na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho

sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto
doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľosobitne nevyjednal, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam
poskytovania úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý.
Exekučný súd právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľné. Neprijateľná

rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. V dôsledku uvedených dôvodov žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že
exekučný súd v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z

Exekučného poriadku a nadväzne z § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRK“). Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu, tak ako ich vyžaduje § 34 ZoRK. Preskúmaním materiálnej stránky
exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť
a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd v rámci exekučného konania však nemá právo skúmať
rozhodcovské konanie a má sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Exekučný súd teda

nemôže zaujímať v rámci exekučného konania právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu a
musí sa obmedziť len na dôvody zastavania exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov.
Postupom exekučného súdu v danej veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní, vedenom podľa ZoRK, pričom

povinnej dojednaním o rozhodcovskej doložke nebola odňatá ani možnosť, aby sa domáhala ochrany
aj pred všeobecným súdom. Okresnému súdu vytkol, že tento nedostatočne zistil skutkový stav veci,
keď konštatoval, že zmluvnými stranami nebola dojedná žiadna rozhodcovská zmluva alebo doložka.
Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine; v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá

v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že sa s uznesením Okresného súdu Lučenec
č. k. 17Er/623/2014-21 z 23. 01. 2015 stotožňuje.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu, pričom zákonný sudca odvolaniu oprávneného
nevyhovel (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej v texte len „O. s. p.“/), preto predložil vec

na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1) O. s. p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne
správne.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor požiadal dňa 16. 07. 2014 exekučný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Pohotovosť, s. r. o. so sídlom
v Bratislave proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný
rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so

sídlom v Bratislave, sp. zn. SR XXXX/XX z 13. 08. 2007, ktorý sa stal právoplatným dňa 17. 09.
2007 a vykonateľným dňa 20. 09. 2007. Rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si
uplatnil na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 27. 02. 2007 (okresný súd v odôvodnení
uviedol XXXXXX zo dňa 27. 07. 2007, čo odvolací súd považoval za zrejmú nesprávnosť v písaní),uzatvorenej medzi žalobcom (oprávnený) a žalovanou (povinnou). Exekučným titulom rozhodcovský
súd povinnej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 74340 SKK (2467,63
€) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 74160 SKK (2461,66 €) od 03. 05.

2007 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 14107 SKK (468,27 €), a to
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou rozhodcovský
súd posúdil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Okresný súd napadnutým
uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Vychádzal z názoru, že zmluva
o úvere, uzatvorená medzi oprávneným a povinnou, je zmluvou spotrebiteľskou, pretože napĺňa znaky,

ktoré sú uvedené v § 52 a nasl. OZ. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať nekalé podmienky t.j.
také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach povinnostiach strán, vzniknutých na
základe zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku, obsiahnutú v bode 17. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru Zmluvy o úvere, upravujúcu riešenie sporov, posúdil ako neprijateľnú,
spotrebiteľa nezaväzujúcu podmienku, pretože nebola individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa v
určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská

doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu, preto okresný súd žiadosť súdneho
exekútora zamietol.

Súdprvéhostupňavzhľadomnavykonanédokazovanie-oboznámiacsasobsahompredmetnejZmluvy
o úvere, ako aj Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, obsahom ktorých je rozhodcovská doložka

- vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný
zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj
vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací
súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou
Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08,

C-76/10), dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Navyše
právne posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinnou ako vzťahu spotrebiteľského nespochybnil vo
svojom odvolaní ani sám oprávnený.

Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje nesprávnu aplikáciu právneho predpisu, ktorý exekučný súd v

odôvodnení uznesenia citoval, pokiaľ aplikoval § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01. 01. 2008, napriek
tomu, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX bola uzatvorená dňa 19. 06. 2007. Pri posúdení charakteru
posudzovanej úverovej zmluvy je nutné vychádzať z právnej úpravy, platnej v čase uzavretia tejto
zmluvy o úvere. Nesprávna citácia v čase uzatvorenia zmluvy ešte neúčinného zákonného ustanovenia
Občianskeho zákonníka však nemá vplyv na vecnú správnosť odvolaním napadnutého uznesenia.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
úvere,spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenév
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka).

Aj keď je možné pripustiť, že § 52 ods. 1 OZ, platného v danom čase ustanovovalo, že spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
strane spotrebiteľ, teda definoval spotrebiteľské zmluvy bez odkazu na Obchodný zákonník (ktorými

ustanoveniami sa mala uzavretá zmluva o úvere spravovať), iba z tejto skutočnosti nie je možné
vyvodiť, že posudzovaná zmluva nie je (nemôže byť) spotrebiteľskou zmluvou. Vychádzajúc z európskej
legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať
za taxatívnu, ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv; je nutné v širšom kontexte
vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa;

zmluvu o úvere možno nesporne považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a Zákona o ochrane
spotrebiteľa. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvypodstatným spôsobom neovplyvňuje. Je tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi oprávneným
a povinným Zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa 19. 06. 2007, je nutné aplikovať aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka, zabezpečujúce ochranu práv spotrebiteľa, a to aj napriek tomu, že zmluva bola

uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

I keď sa mal na prejednávanú vec aplikovať § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31. 12. 2007, krajský súd nevyužil ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p., pretože v prejednávanej veci
malo pre posúdenie veci ťažiskový význam znenie ods. 1 ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka,

a teda posudzovanie spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska obsahu ustanovení, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľných
podmienok), a toto sa z hľadiska obsahu nezmenilo.

Exekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti

predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj
samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

K odvolacej námietke oprávneného, smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, krajský
súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zdôrazňuje, že súd

nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených
procesnýchpredpokladov,zaktorýchsúdpoveríexekútoravykonanímexekúcie,jeoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk, zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011

zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Skutočnosť, či sa jedná o
rozhodnutie formálne vykonateľné, sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu, upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a
presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať

exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení
okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu, vyjadreným aj

v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Oprávnený v danej veci navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok; predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie
rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Krajský súd preto v prvom rade skúmal, či

rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, buď formou
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní).

Ak je teda právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a

exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor
exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je
logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi
zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva
môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť;

absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.
Uzavretú rozhodcovskú doložku, koncipovanú v znení, ako vyplýva z bodu 17. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, okresný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy, a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ tým absolútne neplatnú.Exekučný súd v rozhodnutí navyše správne aplikoval okrem vnútroštátnej právnej úpravy, dotýkajúcej
sa spotrebiteľského práva podporne aj znenie článkov Smernice, v nadväznosti na výklad danej
Smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ. Aj podľa odvolacieho súdu ide o

absolútne neplatnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože spôsobuje nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z
hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto zmluvného dojednania je fakt, že táto podmienka
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka

nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní
uskutočnil výber, predpokladaný v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Po tomto
výbere už povinná nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom,
musela sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva
každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti
vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť,

že v predtlači Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v rozhodcovskej doložke je vopred určený
konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej
zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnej - absolútne
odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského

súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v
tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde
rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu
medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe
vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany

rozhodcov.

Pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a
to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol

nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Uvedený nedostatok je už sám o
sebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O. s. p. potvrdil, pričom sa nezaoberal zjavne neopodstatnenou odvolacou argumentáciou oprávneného
o tom, že okresný súd na prejednávaný prípad nemal aplikovať § 45 ZoRK a že bolo nesprávne jeho

konštatovanie, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu žiadnej rozhodcovskej doložky, keď okresný
súd svoje rozhodnutie nezaložil na aplikácii § 45 ZoRK a ani nekonštatoval neexistenciu rozhodcovskej
doložky, ale len, že táto nebola účastníkmi uzatvorená platne.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.