Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/177/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224528
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813224528.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa V. T., s.r.o., IČO :
XXXXXXXX, J. XXX/XXX, P.. H. 3, proti odporcovi S. K., o zaplatenie 407,97 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. decembra 2014, č. k.
9C/40/2014-41, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia
citoval ust. § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 2 písm.

a), b) zákona č. 258/2001 Z. z., § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že
právny predchodca navrhovateľa T., IČO : XXXXXXXX ako veriteľ a odporca uzavreli dňa 25.05.2009
Zmluvu o úvere, ktorá neobsahuje žiadne údaje o účele úveru. Odporca zmluvu uzavrel ako fyzická
osoba, pričom v zmluve nie je uvedený účel úveru, skutočnosti uvádzané v žiadosti o úvere nie sú
pre strany záväzné a pre posúdenie veci relevantné. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo

výške 500 eur s celkovými nákladmi dlžníka spojenými s úverom vo výške 445 eur. Odporca sa zaviazal
vrátiť úver v celkovej výške 945 eur v 12 mesačných splátkach po 78,75 eur, splatných do 25. dňa v
mesiaci. Odporca potvrdil prevzatie finančných prostriedkov svojim podpisom na zmluve. Súd prvého
stupňa právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o úveru, i keď ide o zmluvu uzavretú
podľa ustanovení Obchodného zákonníka považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, účinného v čase jej uzavretia. Vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001

Z. z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uviedol, že predmetnú zmluvu možno podriadiť režimu zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzavretia. Z uvedeného dôvodu na
predmetný vzťah a právo navrhovateľa aplikoval premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá
je trojročná. Uviedol, že i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných
dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka,
vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva je inštitútom občianskeho práva a požíva ochranu podľa zásad

občianskeho práva je nevyhnutné. Nakoľko splatnosť celého úveru nastala 25.06.2010 navrhovateľovi
trojročná premlčacia doba uplynula najneskôr 25.06.2013. Návrh vo veci podal dňa 19.11.2013, t. j. po
uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa jeho návrh ako premlčaný
zamietol. Nakoľko došlo k premlčaniu istiny, došlo k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných
úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny ako i úrokov z omeškania. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si náhradu

trov neuplatnil.Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Dôvodil tým, že k premlčaniu dlhu nedošlo,
nakoľko navrhovateľ uplatnil v premlčacej dobe svoje právo na súde, kde sa v konaní riadne pokračovalo

až do rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne. Mal za to, že počas tohto konania premlčacia doba
neplynula. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ nie je v iných ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak
veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní
riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. V tejto súvislosti

uviedol, že dňa 08.03.2010 podal návrh na začatie rozhodcovského konania o zaplatenie 1.016,10 eur s
príslušenstvom na Stály rozhodcovský súd spoločnosti J., ktorý vo veci dňa 14.07.2010 vydal rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2010 a vykonateľnosť dňa
26.08.2010. Následne na základe uvedeného rozsudku navrhovateľ podal dňa 13.10.2010 návrh na
vykonanie exekúcie na peňažné plnenie na Exekútorský úrad Q. - JUDr. A. E., ml. - súdny exekútor,
E. F.. Exekútor začal exekučné konanie vedené na Okresnom súde Prievidza, č. k. 9Er/2815/2010

a Okresný súd Prievidza požiadal o poverenie výkonu exekúcie. Okresný súd Prievidza uznesením
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo následne potvrdil
uznesením Krajský súd v Trenčíne zo dňa 06.06.2011. Zároveň navrhovateľ dôvodil, že v zmysle
článku II. bod. 7 zmluvy o úvere, predmetný úver bol navrhovateľovi poskytnutý na obchodnú, resp.
podnikateľskú činnosť.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne

správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil

dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých
dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové
zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Námietky navrhovateľa, uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli

mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva nasledovné :
Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom na základe zmluvy
o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 25.05.2009 je spotrebiteľským vzťahom. Navrhovateľ pri uzatváraní

spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
nepodarilo sa mu vierohodne preukázať, že odporca konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Zo žiadosti o úver nepochybne vyplýva, že odporca uvádzal svoje pracovné
zaradenie ako pomocný pracovník v kožiarstve, ako zamestnávateľa uviedol G. Zmluva, ktorá mu bola
predložená bola na pretlačenom formulári, nemal možnosť ovplyvniť jej znenie, pričom je nepochybné,

že úver nepoužil na obchodnú činnosť, nakoľko je nepochybné, že v tom čase bol v riadnom pracovnom
pomere, čo zároveň vylučuje, že daný úver bol poskytnutý na obchodnú činnosť. Je preto dôvodné
priznať navrhovateľovi postavenie dodávateľa a odporcovi postavenie spotrebiteľa. Bolo, preto potrebné
v danej veci otázku premlčania posúdiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka tak, ako to správne
konštatoval súd prvého stupňa. Odvolací súd nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho

ustanovenia o premlčacej trojročnej dobe podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Občiansky zákonník ako korekt z občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania a je pre
nepodnikateľov výhodnejšia. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporca uzavrel zmluvu o úvere
dňa 25.05.2009, pričom sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach 78,75 eur s počtom splátok

12, so splatnosťou prvej mesačnej splátky 25.06.2009. Vzhľadom na skutočnosť, že splatnosť prvej
mesačnej splátky bola dňa 25.06.2009 pri počte splátok 12, bola posledná mesačná splátka splatná dňa
25.05.2009. Návrh navrhovateľa súd prvého stupňa preto správne z dôvodu premlčania zamietol.Odvolací súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
súvislosti s novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zákonom č. 102/2014
z. Z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán rozhodujúci o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o
ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými

zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa
nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch
vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania (napr. 3
MCdo 14/2014)

Je nesporné, že dlhšiu dobu bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov, vyplývajúcich

z úverových a podobných zmlúv, vrátane zmlúv o osobnom účte uzavretých medzi bankou a
spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka, nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v
otázke premlčania. Novela Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení
zákona č. 151/2014 Z. z. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo
účinnosť01.05.2014aprávnypredpis,ktoréhoje súčasťou,nemáprechodnéustanovenia. To
znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri

spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto
novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy uzatvárané
spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka
a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262
Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy

to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom
zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa
na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu
v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú

premlčaciu dobu.

Pokiaľ navrhovateľ v podanom odvolaní dôvodí tým, že svoje právo uplatnil v premlčacej dobe na
súde podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania na Stály rozhodcovský súd spoločnosti J.
ktorý vo veci vydal rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2010 a vykonateľnosť dňa

26.08.2010 odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade v exekučnom konaní súd
posúdilrozhodcovskýrozsudokakonulitný,vydanýrozhodcom,ktorývyvodilsvojuprávomocnakonanie
a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda neišlo s spôsobilý exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, z ktorého dôvodu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Pretože rozhodcovská doložka v

danom prípade bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
je neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Z
uvedeného možno vyvodiť, že Stály rozhodcovský súd spoločnosti J. nebol príslušným orgánom na
prejednanie a rozhodnutie danej veci v dôsledku, čoho podaním návrhom na začatie konania na tento
orgán ani pokračovaním za začatom konaní nemohlo dôjsť k zastaveniu - spočívaniu danej premlčacej

lehoty. Takéto konanie nemožno považovať totiž za riadne uplatnenie práva v konaní na súde.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 24.02.2011,
č. k. IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že
rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym

súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči
sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožnopovažovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv
sťažovateľa nedošlo.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., keď
úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil a naviac mu ani žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.