Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 6C/332/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509204747
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3509204747.7

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, v právnej
veci navrhovateľa VZ reality, s.r.o., Čkalovova 4472/17, Piešťany, IČO: 36365131, zast. JUDr. Jozefom
Urbanom, advokátom so sídlom Piešťany, Komenského 24, proti odporcovi E. O., trvale bytom N. XXXX,
V. P. L., t.č. bytom V. Č.. XXX, zast. Mgr. Ľudovítom Jendrálom, advokátom so sídlom Piešťany, Vrbovská
cesta 159, o zaplatenie 3.021,80 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.021,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške
10,5 % ročne zo sumy 3.021,80 Eur odo dňa 15.01.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Po čiastočnom späťvzatí návrhu, navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu
sumu 3.021,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 3.021,80 Eur, odo dňa
15.01.2009 do zaplatenia, titulom nevyplatenej odmeny za sprostredkovania predaja nehnuteľností. V
dôvodoch návrhu uviedol, že dňa 12.12.2008 uzavrel s odporkyňou Zmluvu o sprostredkovaní predaja
bytu č. X, na X. posch. bytového domu v P. na E. H. Č.. XXXX/X, postavený na par. č. XXXX/X, k.ú.
P., zapísaný na LV č.XXXX. Dňa 15.12.2008 navrhovateľ našiel záujemkyňu o kúpu nehnuteľností,

pani X. U., s ktorou v rovnaký deň vykonal aj ohliadku tejto nehnuteľnosti, a to za účasti odporkyne.
Dňa 19.12.2008 záujemkyňa, pani U., potvrdila telefonicky záujem o kúpu uvedenej nehnuteľnosti s
tým, že sa s odporkyňou dohodla na uzavretí kúpnej zmluvy a odporkyni vyplatila finančnú zálohu.
Navrhovateľ na žiadosť odporkyne uzavrel dodatok k zmluve o sprostredkovaní predaja nehnuteľností,
na základe ktorého ukončili zmluvný vzťah dňom 21.12.2008. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že
odporkyňa so záujemkyňou uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá bola Správou katastra v P. zaevidovaná

pod X. XX/XXXX a vklad vlastníckeho práva v prospech záujemkyne nadobudol právoplatnosť dňom
14.01.2009. K uzavretiu kúpnej zmluvy došlo zjavne pričinením navrhovateľa, ktorému vznikol nárok
na sprostredkovateľskú odmenu. Navrhovateľ vyčíslil províziu a zaslal odporkyni výzvu na jej úhradu,
odporkyňa však výzvu neprevzala.

Súd návrhu vyhovel v celom rozsahu a dňa 27.11.2009 vydal platobný rozkaz č.k. 8Ro/471/2009-19.

Odporkyňa podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že ku kúpe spornej nehnuteľnosti
došlo bez pričinenia navrhovateľa, preto mu nárok na sprostredkovateľskú odmenu nevznikol.

Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov, že ku kúpe predmetného bytu nedošlo
pričinením navrhovateľa. Z ohliadky, ktorej sa zúčastnila pani U. nevyplynulo, že by táto mala záujem o
kúpu predmetného bytu. Byt si len pozrela s tým, že si to rozmyslí, nakoľko mala viacero ponúk, resp. sa

zúčastnila viacero ohliadok. Po ohliadke bytu s navrhovateľom naďalej hľadala byty, pričom reagovala
na inzerciu odporkyne, s ktorou sa osobne kontaktovala. Až pri ohliadke bytu pani U. zistila, že ideo rovnaký byt ako ten, ktorý jej ukázal navrhovateľ. K predaju samotného bytu došlo len na základe
komunikácie pani U. s odporkyňou. Navrhovateľ teda nemal žiaden podiel na predaji bytu, predaj v
zmysle zmluvy nesprostredkoval.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, svedkýň C.. V. X., X. U., oboznámil Zmluvu o
sprostredkovaní predaja nehnuteľností, záznam o vykonanej ohliadke bytu, dodatok k Zmluve o
sprostredkovaní predaja nehnuteľností, čiastočný výpis z LV č. XXXX, k.ú. P., výzvu navrhovateľa
odporkyni, vyúčtovanie sprostredkovateľskej provízie, výpis zo živnostenského registra navrhovateľa a

ďalší spisový materiál a zistil tento skutkový stav:

Odporkyňa uzavrela s navrhovateľom dňa 12.12.2008 Zmluvu o sprostredkovaní predaja bytu č. X, na
X. posch. bytového domu v P. na E. H. Č.. XXXX/X, postavený na par. č. XXXX/X, k.ú. P., zapísaný
na LV č.XXXX. Z uvedenej zmluvy vyplynula povinnosť sprostredkovateľa vyvíjať činnosti smerujúce
k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť s tretími osobami kúpnu zmluvu za cenu 2.750 000,-

Sk, pričom táto suma zahŕňala aj sprostredkovateľskú odmenu. Sprostredkovateľská bola stanovená
dohodou zmluvných strán vo výške 3% z kúpnej ceny plus DPH a bola splatná po podpísaní kúpnej
zmluvy s treťou osobou, na sprostredkovaní ktorej mal podiel sprostredkovateľ. V zmysle tejto zmluvy
sa záujemca, t.j. odporkyňa, zaviazala zaplatiť sprostredkovateľovi dohodnutú odmenu za úspešný
výsledok, ktorým sa rozumie uzavretie kúpnej zmluvy s treťou osobou, na ktorej sa sprostredkovateľ

podieľal. Odporkyňa sa tiež zaviazala, že o predaji nehnuteľnosti bez súčinnosti sprostredkovateľa bude
sprostredkovateľa bezodkladne informovať. Záujemca bol povinný zaplatiť sprostredkovateľskú odmenu
aj v prípade, ak nehnuteľnosti predá bez ďalšej súčinnosti sprostredkovateľa tretej osobe, na ktorej
sprostredkovaní mal podiel sprostredkovateľ. Navrhovateľ našiel záujemkyňu o kúpu predmetného bytu,
pani X. U., dňa 15.12.2008 a v uvedený deň, spoločne s odporkyňou vykonali ohliadku predmetnej

nehnuteľnosti. Z vykonanej ohliadky bytu bola spísaná zápisnica, ktorú záujemkyňa pani U. podpísala a
v tejto sa súčasne zaviazala, že všetky právne i faktické úkony vrátane kontaktu s vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti smerujúce k prípadnému podpisu kúpnej zmluvy sa uskutoční výlučne prostredníctvom
sprostredkovateľa. K tomuto dôkazu pani U. ako svedkyňa uviedla, že nemala vedomosť o tom, že by
sa nejakým spôsobom zaväzovala voči navrhovateľovi resp. že by mala voči navrhovateľovi akúkoľvek

povinnosť. Je pravdou, že zápisnicu z ohliadky podpísala, ale zo strany navrhovateľa bola uvedená do
omylu, nakoľko jej tvrdil, že podpisuje len to, že sa ohliadky zúčastnila.

Z výsluchu svedkyne C.. X. súd zistil, že jej pani U. telefonicky dňa 19.12.2008, potvrdila dohodu s
odporkyňou o predaji bytu s tým, že jej vyplatila aj zálohu. Dňa 21.12.2008 ukončili navrhovateľ a

odporkyňa zmluvný vzťah ku dňu 21.12.2008.
Zo spisu Správy katastra P. X. XX/XXXX súd zistil, že odporkyňa so záujemkyňou, X. U., uzavreli dňa
13.01.2009 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. X, dome č. XXXX/X, na E.
H. X. P., postaveného na pozemku par. č. XXXX/X, k.ú. P. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiachazariadeniachdomuvoveľkosti54/1162.Kúpnacenaboladohodnutánasumu84.644,49Eurs

tým, že prvú časť kúpnej ceny v sume 100.000,- Sk ( 3.319,39 Eur ) zaplatila kupujúca predávajúcej pred
uzavretím tejto zmluvy formou preddavku. Zvyšok kúpnej ceny vo výške 81.325,10 Eur bol splatný v deň
podpisu kúpnej zmluvy prevodom na účet predávajúcej. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
dňom 14.01.2009.

Svedkyňa U. potvrdila vo svojej výpovedi, že o predaji predmetného bytu sa dozvedela prvýkrát od
navrhovateľa. Po ohliadke bytu dňa 15.12.2008 za účasti navrhovateľa nemala ešte o jeho kúpu záujem,
hľadala ďalej, pričom reagovala na inzerát vyložený vo vitríne v P., kontaktovala tam uvedené telefónne
číslo, následne vykonala ohliadku bytu a zistila, že ide o byt, ktorý už predtým videla. Druhú ohliadku
absolvovala s manželom odporkyne, ani po tejto nebola ešte rozhodnutá, že byt kúpi, ešte chcela

pozrieť iné inzeráty. Po dohode s manželom odporkyne o kúpe bytu, jej tento povedal, aby oznámila
realitnej kancelárii navrhovateľa, že byt kupuje na základe inzerátu. Svedkyňa komunikovala výhradne s
manželom odporkyne, odporkyňu videla až pri podpise kúpnej zmluvy. Svedkyňa nevedela uviesť, kedy
sa rozhodla predmetný byt kúpiť, ani či túto skutočnosť oznámila navrhovateľovi dňa 19.12.2008.

Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sa sprostredkovateľ sprostredkovateľskou zmluvou
zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť
sprostredkovateľovi odmenu vtedy, keď bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.Predmetom zmluvy je teda obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto obstaranie uzavretia
zmluvy môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť
zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných partnerov a bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a

pripraví uzavretie zmluvy. Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou, dojednáva sa teda za
odmenu. Pojmovým znakom tejto zmluvy je však skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť
odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol výsledok, t.j. uzavretie sledovanej zmluvy dosiahnutý
pričinením sprostredkovateľa. V čom treba vidieť pričinenie sa sprostredkovateľa o dosiahnutie
sledovaného výsledku treba posudzovať podľa obsahu sprostredkovateľskej zmluvy. Ak zmluva

neobsahuje konkrétnejšie ustanovenia o tom, v čom spočíva pričinenie sa sprostredkovateľa o uzavretie
zmluvy, spravidla bude stačiť aj zistenie, či sprostredkovateľ zoznámil záujemcu s treťou osobou,
ktorá chce so záujemcom uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu, a tým vytvoril podmienky na dojednanie
uzavretia tejto zmluvy. V danom prípade bolo medzi účastníkmi zmluvy dojednaná povinnosť záujemcu,
teda odporkyne, zaplatiť sprostredkovateľskú odmenu aj v prípade, ak nehnuteľnosti predá bez ďalšej
súčinnosti sprostredkovateľa tretej osobe, na ktorej sprostredkovaní mal podiel sprostredkovateľ.

Na základe vykonaného dokazovania súd prijal záver o tom, že navrhovateľ splnil svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy, zoznámil odporkyňu s pani U., s ktorou následne uzavrela kúpnu zmluvu ( i keď
bezjeho súčinnosti),takžemuvzmysleZmluvyosprostredkovaní predajanehnuteľností odmenapatrí.

Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo na základe inzerátu a bez súčinnosti
navrhovateľa, toto nemal súd za jednoznačne preukázané. Svedkyňa U. síce potvrdila, že reagovala
na inzerát vo vitríne a absolvovala v poradí druhú prehliadku rovnakého bytu a následne sa dohodla
s manželom odporkyne na jeho kúpe, z jej výpovede, a ani zo žiadnych iných dôkazov nevyplynulo,
že by k potvrdeniu záujmu o kúpu bytu svedkyňou, došlo až po ukončení zmluvy o sprostredkovaní, t.j.

po 21.12.2008.

Odporkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, pričom platí zásada, že každý z účastníkov
preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. V konaní nebolo
preukázané, kedy sa uskutočnila v poradí druhá prehliadka bytu svedkyňou, kedy prejavila svedkyňa

záujem o kúpu bytu, ani kedy bola vyplatená svedkyňou záloha na kúpnu cenu.

Navyše sa tvrdenia odporkyne javili súdu ako účelové a málo vierohodné, keď sa tieto rozchádzali s
výpoveďou svedkyne U. v podstatnej časti, koho svedkyňa kontaktovala po prečítaní inzerátu a s kým
ďalej o kúpe jednala. Kým odporkyňa tvrdila, že jednala osobne priamo s ňou, svedkyňa uvádzala, že

jednala len s manželom odporkyne. V závere aj právny zástupca odporkyne uviedol, že svedkyňa sa s
odporkyňou stretla až pri samotnom uzatváraní kúpnej zmluvy.

Na základe uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh podal navrhovateľ dôvodne, preto
odporkyni uložil povinnosť zaplatiť mu odmenu vo výške 3 % z kúpnej ceny ( 84 644,49 Eur ) vo výške

3 021,80 Eur.

Podľa § 517 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho
nesplníanivdodatočneprimeranejlehoteposkytnutejmuveriteľom,máveriteľprávoodzmluvyodstúpiť,
ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých

plnení. Podľa ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. v znení predpisov účinných v čase

omeškania. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Ku dňu 15.01.2009 (prvý deň nasledujúci po vklade vlastníckeho práva 14.01.2009) bola základná

úroková sadzba ECB vo výške 2,5%, preto súd priznal navrhovateľovi úroky v zákonnej výške 10,25
% z dlžnej sumy.
O náhrade trov konania v predmetnej veci súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa
ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelnéuplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bol
v plnej miere úspešný navrhovateľ, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100% .

O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku ( § 151 ods.7 O.s.p ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

· sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
· ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
· účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
· v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
· sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

· účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
· rozhodoval vylúčený sudca,
· súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).