Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/130/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513207902
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7513207902.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava
proti žalovanému: R. J., F. Y. XX, XXX XX M. W. F., v konaní o zaplatenie 230,51 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 230,51 eura spolu s kapitalizovaným úrokom z
omeškania 21,71 eura a zo sumy 230,51 eura v sadzbe 9% ročne od 18.4.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

Žalovaný sa k veci nevyjadril.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor (pohľadávka neprevyšuje 1 000 eur), a že o veci je možné
rozhodnúť aj na základe preložených listín, súd bez nariadenia pojednávania verejne vyhlásil rozsudok
25.9.2014, o čom bol vyvesený úradný oznam na úradnej tabuli súdu i na webe MS SR počas zákonom
predpísanej doby.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu VÚB banka a.s. pohľadávku voči žalovanému
postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.5.2012, ktorú skutočnosť aj preukázal zmluvou na
čl. 8 - až 14.

VÚB banka a.s. uzavrela so žalovaným dňa 7.7.2008 zmluvu č. XXXXXXXX, ktorou sa žalovaný
zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas.
Svoju povinnosť ale nesplnil, čím sa dostal do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávok dlhoval
sumu 399,07 eura. Žalobca sa titulom postúpenej pohľadávky domáha čisto iba dlhu na istine t.j. dlh
na riadnom úroku 23,53 eura, sankčný úrok 3,29 eura a dlžné poplatky 96,74 eura si neuplatňuje.
Po postúpení pohľadávky žalovaný čiastkovými úhradami zaplatil celkom 45 eur, čím dlh na istine činí
230,51 eura. Za obdobie čiastkových úhrad si žalobca uplatnil úrok z omeškania 9% ročne zo sumy

275,51 eur od 11.5.2012 do 27.8.2012 v sume 7,40 eura, zo sumy 265,51 eura od 28.8.2012 do
13.9.2012 v sume 1,11 eura, zo sumy 255,51 eura od 14.9.2012 do 27.12.2012 v sume 6,62 eura, zo
sumy 240,51 eura od 28.12.2012 do 17.4.2013 v sume 6,58 eura (celkom 21,71 eura) a zo sumy 230,51
eura od 18.4.2013 do zaplatenia.Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil súdu
1/ Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty „Triangel“ zo dňa 7.7.2008, z ktorej súd zistil, že žalovaný požiadal

VÚB a.s. (bod II. formulára žiadosti o vydanie pôžičkovej karty).

V bode II sú údaje o jeho zamestnaní a výške príjmu, v bode III, že žiadaná výška pevnej mesačnej
splátky je 1500 Sk (tento údaj je vypísaný ručne) x 30 = úverový rámec (maximálna výška pôžičky).
V bode IV. je údaj o rodnom priezvisku matky žalovaného, heslo „., spôsob úhrady formou poštových

poukážok a že nevyužíva čerpanie peňazí formou prevodu na účet v banke. V bode V. je o.i. uvedené,
že prijíma komplexný súbor poistenia B).

Žiadosť podpísal žalovaný dňa 4.7.2008 a veriteľ VÚB a.s. dňa 7.7.2008.

2/ Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi postupcom Všeobecná úverová banka a.s. a

žalobcom zo dňa 10.5.2012 (čl 8 nasl.) a podľa prílohy č. 1 k tejto zmluve, pohľadávku VÚB a.s. voči
žalovanému v tomto konaní nadobudol žalobca. Z obsahu prílohy na čl. 15 o.i. vyplýva aj to, že dátum
prvého čerpania bol dňa 10.7.2008, pričom k zosplatneniu úveru došlo dňa 5.12.2008.

3/ z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.7.2012 (čl. 7) súd zistil, že
sa jedná o vyplnené tlačivo znejúce na meno žalovaného, v ktorom v bode 1. boli označené zmluvné
strany spôsobom:

Veriteľ: - EOS KSI Slovensko s.r.o.

Dlžník: - R. J., W.. XX.X.XXXX, F. M. W. F. XX

V článku 2. mal žalovaný vyhlásiť, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči Veriteľovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy/číslo zákazníka XXXXXXX s Pôvodným veriteľom. Celková dlžná suma
pozostáva z istiny vo výške 275,51 eura a ostatného príslušenstva.

Podľa článku 3.1 sa žalovaný tento záväzok zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach vo výške: 0 eur
vždy do 20. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.8.2012. V poslednej vete toho článku
je veta, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní
dlhu a o jeho následkoch.

Podľa bodu 3.2 dohody: v prípade, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody nebudú splácať
svoj záväzok podľa vyššie dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým
dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky.

Pri podpise dlžníka je parafa, ktorej zhodnosť s podpisom žalovaného na žiadosti o vydanej pôžičkovej

karty je hypotetická.

4/ pokusom o zmier z 23.4.2013 (čl.16) žalobca vyzval žalovaného, aby dlh na úvere v sume 376,12
eura zaplatil na účet žalobcu do 30.4.2013

Súdu žalobcom predložené podklady nepostačovali, preto bol výzvou zo dňa 10.1.2014 vyzvaný, aby
súdu predložil listinné dôkazy o 1/ písomne dohodnutej sadzbe riadneho úroku, 2/ o údaji RPMN, 3/ o
celkovej výške poskytnutej sumy v prospech žalovaného, 4/ dôkaz o rozsahu splatenia (počet a výšku
každej jednej splátky, ktorú žalovaný zaplatil, a to všetko do 20 dní od prevzatia výzvy.

Žalobca reagoval dňa 6.2.014 tak, že doručil súdu zmluvu tú istú žiadosť o vydanie pôžičkovej karty,
ktorú už súd mal k dispozícii a na tlačive Všeobecných podmienok farebne zvýraznil Indikatívny
výpočet RPMN s príkladom pri hypotetickom predpoklade, že klientovi bol schválený rámec 81 000 Sk
a štandardná ročná úroková miera 23,76%. Ďalšie údaje tam vyznačené nemajú vecnú nadväznosť a

dôkaznú hodnotu v danej právnej veci.Z predložených listín, ktorých obsah súd vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, súd za právne
relevantné vzal do úvahy skutočnosti, že:
- medzi účastníkmi nebola uzavretá riadna písomná zmluva ohľadom spotrebiteľského úveru tak, ako

to veriteľom ukladal zákon č. 258/2001 Z.z., a že peniaze boli žalovanému poskytnuté len na základe
jeho žiadosti
- žalobca nepreukázal, akú skutočnú výšku žalovanému pôvodný veriteľ poskytol a za akých podmienok
a ani to, akú celkovú sumu do dňa 5.12.2008 žalovaný reálne zaplatil
- deň 5.12.2008 súd určil ako deň, rozhodný pre učenie počiatku plynutia premlčacej doby za

predpokladu, že by v tom čase existoval nejaký dlh žalovaného.
- Dohodu zo dňa 22.7.2012 vyhodnotil ako neplatnú z dôvodov uvedených nižšie.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a
starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti.

Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie
využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by
pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 7 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie

skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady,
veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z
pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika,
akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené d
oslovne.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o
obchodnejtransakcii,atýmzapríčiňujealebomôžezapríčiniť,žepriemernýspotrebiteľurobírozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva
alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné
informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý
z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o

obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Ako bolo uvedené vyššie, právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi konania, je právnym vzťahom
spotrebiteľského charakteru. Preto aj na „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“,uzavretú dňa 22.7.2012 a ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, treba aplikovať
ustanovenia upravujúce tieto právne vzťahy.

Podpísanie dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 22.7.2012 súd vyhodnotil
ako zámer žalobcu dosiahnuť predĺženie premlčacej doby a teda vymožiteľnosť pohľadávky. Súd
dospel k záveru, že pri podpísaním „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu“ boli
naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike, nedostatok odbornej starostlivosti
na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo

ekonomické správanie sa žalovaného ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti
premlčaného dlhu v bode 3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo
strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá
osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Navyše, záväzok, ktorý mal žalovaný uznať, je tak nedostatočne identifikovaný, že takéto uznanie ako
jednostranný úkon by pre svoju neurčitosť bol neplatný. Ako súd oboznámil vyššie, ako veriteľ bol
označený EOS KSI Slovensko s.r.o., pričom žalobca ani nepreukázal, či vôbec, akým spôsobom a kedy
bolo postúpenie pohľadávky z VÚB banky a.s. na žalobcu preukázané alebo oznámené žalovanému a

táto skutočnosť nevyplýva ani z Dohody zo dňa 22.7.2012. Z bodu 2 Dohody totiž nie je poznateľné, o
aký záväzok a voči ktorému „Pôvodnému veriteľovi“ záväzok žalovaného vznikol a číslo zmluvy/faktúry/
zákazníka 9828139 nemá výpovednú hodnotu.

Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku súd vyhodnotil ako neplatnú a teda

nenastal dôsledok predĺženia premlčacej doby na 10 rokov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že, ako vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok, k zosplatneniu úveru došlo dňa 5.12.2008. Je síce pravda, že dňa 5.12.2008 došlo k
zosplatneniu, žalobca listinami nepreukázal či a kedy žalovanému uplynula lehota na plnenie.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 účinného od 1.5.2014:

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa § 101 Obč. zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zákonníka: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ust. § 387 Obchodného zákonníka ods (1): Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

Podľa § 397 OBZ: Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Na základe vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností možno ustáliť, že pohľadávka, ak
by bola jej existencia preukázaná, je premlčaná a to tak podľa Občianskeho ako aj podľa Obchodného

zákonníka, pretože:

Ak dňa 5.12.2008 došlo k zosplatneniu úveru (viď príloha k zmluve opostúpení pohľadávok) a lehota
na vrátenie zročného dlhu by žalovanému uplynula až dňa 31.12.2008, dňom 1.1.2009 začala plynúťpremlčacia doba, ktorá podľa Obchodného zákonníka uplynula dňa 31.12.2012 a podľa Občianskeho
zákonníka ešte skôr a to dňa 31.12.2011.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako plne nedôvodnú zamietol.

Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému trovy konania nevznikli a navyše nebol podaný takýto
návrh, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2

vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť
len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.