Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/83/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612214075
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612214075.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti
žalovanému: Z. H., J.. X.X.XXXX, X. XXX/X, XXX XX X., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov,
IČO: 42 176 778, právne zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Nám. SNP č. 7,
091 01 Stropkov, o zaplatenie 2.971,96 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 15. 8. 2012 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 2.971,96 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

V odôvodnení návrhu uviedol, že podľa zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 9. 2009 medzi
postupcom GE Money, a.s. so sídlom v Bratislave a žalobcom tento prevzal pohľadávku voči
žalovanému, o čom mu zaslal písomné oznámenie o postúpení pohľadávky. Dňa 13. 6. 2007 uzatvoril
postupca v zastúpení obchodného zástupcu so žalovaným Zmluvu o úvere č. 1179716627 (ďalej len
„Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, na základe
ktorej poskytol postupca žalovanému úverový rámec vo výške 3.817,30 Eur. Žalovaný sa zaviazal
uhrádzať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas.

Žalovaný si však túto povinnosť pravidelne neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy.
Ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 3.699,61 Eur,
ktorá pozostávala z istiny 3.149,82 Eur, riadneho úroku 453,53 Eur, úroku z omeškania 0,- Eur, zmluvnej
pokuty 60,26 Eur a poplatkov 36,- Eur. Jednotlivé dlžné sumy sú uvedené v Platobnej histórii a boli
vypočítané v súlade s Obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov. Žalovaný z ceny úveru
do dňa postúpenia pohľadávky uhradil splátky, ktorých prehľad a započítanie je uvedené v Platobnej
histórii pod položkou s názvom „Započítanie Vašej platby“. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v zmysle
Obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zosplatneniu úveru, a
to ku dňu, kedy je v Platobnej histórii uvedená položka s názvom „Zrieknutie sa budúceho poplatku za
vedenie účtu“, čím bola platnosť Zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená. V prípade
akýchkoľvek pochybností ohľadom ukončenia Zmluvy, žalobca uvádza, že je potrebné túto žalobu
považovať za ukončenie Zmluvy.

Istina uplatnená v návrhu predstavuje rozdiel medzi poskytnutou istinou a započítanou platbou na istinu.
Úrok je vo výške 0,1 % denne za každú splátku v omeškaní. Zmluvná pokuta je vo výške 20 % z každej
omeškanej splátky, najmenej 3,32 Eur.

Žalovaný uznal všetky uvedené záväzky v Dohode o uznaní záväzku, ktorú podpísal v Dohode o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú podpísal dňa 15. 6. 2011, čím uznal aj náklady inkasného
konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

Žalobca ďalej v odôvodnení žaloby uviedol, aké jednotlivé sumy v akých výškach uhradil žalovaný odo
dňa postúpenia pohľadávky od 9. 10. 2009 do 3. 4. 2012.

Dlžná suma vo výške 2.971,96 Eur teda pozostáva z istiny 2.422,17 Eur ( t. j.rozdiel medzi poskytnutým
úverom a súčtom všetkých platieb započítaných na istinu), úroku vo výške 453,53 Eur (t. j. rozdiel medzi
úrokmi a platbami započítanými na úroky), úrok z omeškania vo výške 0,00 Eur (sankčné úroky spolu),
zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 96,26 Eur (sankčné poplatky, poplatky za služby, poplatky za
výber v hotovosti a iné poplatky).

S poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania
počnúc dňom 24. 9. 2009 z jednotlivých dlžných súm. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu
s poukazom na to, že žalobca zo žalovanej sumy nič neuhradil, domáha sa zaplatenia predmetnej istiny
s príslušenstvom a náhrady trov konania žalobou podanou na súd.

Súd vydal dňa 16. 8. 2012 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor
a zároveň odvolanie proti výroku o trovách konania. V odôvodnení odporu uviedol, že nesúhlasí so
žalobcom požadovanými neprijateľnými poplatkami a nezákonnými úrokmi z omeškania, ktoré presahujú
limit v nariadení vlády č. 87/1995 Z. z. a vzniesol námietku premlčania, ktorú však v odôvodnení odporu
nešpecifikoval.

Písomným podaním zo dňa 7. 11. 2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý
vzniesol námietku premlčania všetkých splátok, ktoré sa stali zročnými po dobu troch rokov od doručenia
žaloby súdu. Ďalej uviedol, že k splatnosti celého úveru malo dôjsť 20. 4. 2009, ktorú skutočnosť
namietol s odôvodnením, že právny predchodca žalovanému nedoručil žiaden doklad o zosplatnení
úveru, alebo o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a teda samotné konštatovanie bez zosplatnení
úveru bez doloženia relevantných dokladov je nedostatočné. Ďalej namietal právne účinky dohody o
uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára s tvrdením, že v čase jej podpísania neexistoval dlh
vo výške 2.591,67 Eur, pretože úver nebol celý splatný, iba jeho jednotlivé splátky. Zároveň uviedol,
že žalobca dal podpísať žalovanému predformulovaný doklad s textom, ktorý nebol v čase podpisu
pravdivý. Poplatky za inkasné konanie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej uviedol, že
v predmetnej Dohode sa uvádza, že žalovaný vyhlasuje, že žalovaný má vedomosť o premlčaní dlhu a
jeho následkoch, pričom ho však nikto neupozornil, že dlh by mal byť premlčaný v čase uzatvorenia tejto
Dohody a aj keby došlo k účinnému vyhláseniu predčasnej splatnosti k 20. 4. 2009, tento dlh premlčaný
nebol. Aj z uvedeného je teda zrejmé, že predmetná Dohoda o uznaní záväzku je iba formulárom,
ktorý spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, a preto pri jeho posudzovaní je potrebné aplikovať normy
spotrebiteľského práva. S poukazom na tieto skutočnosti vedľajší účastník navrhoval, aby žalobca
predložil presnú špecifikáciu ním uplatňovanej pohľadávky a označil zročné splátky, ktorých sa touto
žalobou domáha. Ďalej uviedol, že v úverovej zmluve zo dňa 12. 6. 2007 (nie s dátumom 13. 6. 2007,
ako žalobca v žalobe uvádza) nie je uvedená ročná úroková sadzba, preto úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov, čo vyplýva z § 4 ods. 2 pím. h/, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.. Žalobca
teda v závere podľa stanoviska vedľajšieho účastníka nemá nárok na uplatňovanú sumu 2.971,96 Eur,
ale iba na zročné splátky, ktoré ešte nie sú premlčané.

Žalobca k vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka uviedol, že s poukazom na
ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. a § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhuje, aby súd na túto námietku
neprihliadal, nakoľko vedľajší účastník nemá procesné, ani hmotnoprávne oprávnenie na takýto právny
úkon a túto námietku by mohol vzniesť len dlžník. Navrhoval teda, aby súd na námietku premlčania
neprihliadal, nakoľko ju uplatnila neoprávnená osoba.

K tvrdeniu, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 15. 6. 2011 je v
rozpore s dobrými mravmi a súd by mal na ňu prihliadať ako na neúčinnú, uviedol, že v bode 1.2 a
1.3 predmetnej dohody sa jasne uvádza, že účastníci dohody majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch. K tvrdeniu, že predmetná dohoda je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje nekalú
obchodnú praktiku, žalobca uviedol, že predmetná dohoda má všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje
pre jej platnosť, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, jej výška a prísľub
dlžníka dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Zároveň žalovaný
potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených, ako už bolo vyššie popísané v bode
1.2 a 1.3. Žalobca ďalej uviedol, že predmetná dohoda neustanovuje ustanovenie, podľa ktorého by
sa účastníci dohodli na predĺžení premlčacej doby na 10 rokov. Predmetom dohody je uznanie dlhu
zo strany žalovaného a jej právnym následkom je prerušenie plynutia premlčacej doby, t. z., že doba,
ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začína plynúť nová 10-ročná premlčacia doba
priamo zo zákona. Ak by sa pripustila argumentácia vedľajšieho účastníka, potom by sa každé uznanie
dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy považovalo za neprijateľnú podmienku a samotný inštitút uznania dlhu
by stratil význam. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu, že dohoda o uznaní záväzku je dodatkom k predbežne
formulovanej spotrebiteľskej zmluve, žalobca uvádza, že predmetná dohoda nie je dodatkom k pôvodnej
zmluve, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, podľa ktorej sa žalovaný
zaviazal zaplatiť dlh v splátkach, a teda premlčacia doba začína plynúť od splatnosti jednotlivých splátok.
Žalobca odmieta tvrdenie vedľajšieho účastníka, že dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi pri vynútenej
návšteve pracovníka, prípadne splnomocnenej osoby žalobcu, pričom ide o nepreukázateľné tvrdenie,
nepravdivé, nepodložené a pre daný prípad účelové, na čo by súd nemal prihliadať. V závere teda
žalobca uviedol, že dohodu o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára nemožno považovať za
dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda spotrebiteľskej zmluve, od ktorej žalobca
odvodzuje svoj nárok, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán. V danom vzťahu
žalobca nevystupuje ako dodávateľ, a preto na predmetnú Dohodu nemožno aplikovať ustanovenia
zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktoré uvádza vo svojom stanovisku vedľajší účastník. Zároveň
navrhol, aby súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi požadované trovy právneho zastúpenia, nakoľko
vstup vedľajšieho účastníka do konania je účelový. Navyše žalovaný ani nemá vedomosť o jeho vstupe,
nie je jasné, či si jeho vstup želá a konanie vedľajšieho účastníka je preto treba hodnotiť ako len za
účelom za každú cenu dosiahnuť úspech v spore, aby mu mohli byť priznané trovy právneho zastúpenia.

Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranku navrhoval žalobu zamietnuť z
dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko za počiatok plynutia premlčacej lehoty považujú deň
20. 3. 2009, teda deň, keď žalobca zosplatnil úver, teda deň, kedy bol úver ukončený. Ďalším dôvodom
na zamietnutie je tak, ako uvádzal vedľajší účastník, neplatnosť a neúčinnosť Dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, a to z dôvodu, že v nej nie je uvedená správne výška a počet
splátok, ďalej že v bode 2 Dohody je nesprávne uvedený dátum uzavretia úveru 13. 6. 2007 (správne
má byť 12. 6. 2007). Ďalej v Dohode chýba počet splátok, takže nevie sa pri akom počte by sa dlh splnil
a ďalej v bode 1.3 navádza žalobca spotrebiteľa na uznanie premlčaného dlhu. Ďalej poukázal na bod
4 predmetnej Dohody, ktorú považuje za neplatnú rozhodcovskú doložku s poukazom na § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka. K samotnej Zmluve o úvere namieta, že v tejto nebola uvedená ročná
úroková sadzba, takže z toho dôvodu s poukazom na § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch nemá žalobca nárok na ním požadované ročné úroky z omeškania.

Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 28. 6. 2013 žalobe vyhovel čo do zaplatenia sumy
2.971,96 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.422,17 eur od 4. 4. 2012 až do zaplatenia a
priznal žalobcovi náhradu trov konania. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Rozhodol tak potom,
čo zistil, že žalobca bol v omeškaní zaplatenia najmenej troch splátok, preto došlo k zosplatneniu úveru
a nakoľko naďalej úver nesplácal, zaviazal sa Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, ktorú podpísal dňa 15. 6. 2011, že dlh bude splácať v mesačných splátkach po 40,- eur dňom
30. 6. 2011. Súd predmetnú dohodu vyhodnotil za platný právny úkon a nakoľko jej podpísaním zo strany
žalovaného začala plynúť 10-ročná premlčacia lehota na plnenie záväzku, súd v závere vyvodil, že nárok
žalobcu nie je premlčaný.

Proti rozsudku tunajšieho súdu podal odvolanie žalovaný a samostatné odvolanie proti prvému výroku
rozsudku podal aj vedľajší účastník na strane žalovaného. Navrhovali rozsudok tunajšieho súdu zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s právnym
posúdením Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, kedy nerozlíšil medzi inštitútom

neprijateľnej zmluvnej podmienky a inštitútom nekalej obchodnej praktiky a nevysporiadal sa s otázkou,
či spôsob, akým dáva žalobca podpisovať formuláre s tak závažným nepriaznivým obsahom pre
spotrebiteľa, je morálny a etický. Navrhovali k týmto okolnostiam vypočuť žalovaného a s poukazom
na doterajšiu súdnu prax a doteraz platnú judikatúru navrhovali vo veci opakovane rozhodnúť a žalobu
zamietnuť.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Co 291/2013-154 zo dňa 31. 3. 2014 bol rozsudok
tunajšieho súdu v jeho napadnutej časti, t. j. v časti prvého výroku a výroku o náhrade trov konania
zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie dokazovanie. V intenciách odôvodnenia
zrušujúceho uznesenia krajského súdu prvostupňový súd v ďalšom konaní zameral dokazovanie na
opakované preskúmanie všetkých náležitostí, ktoré boli spojené so sporným jednostranným úkonom -
Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11. 2. 2015, ktorého sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil
a svoju neúčasť písomne ospravedlnil. V písomnom vyjadrení zo dňa 9. 2. 2015 vzniesol námietku
neprípustnosti vedľajšieho účastníka do konania a to z dôvodu nepreukázania súhlasu zo strany
žalovaného s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 2, 3 O.s.p.. Nakoľko novelizované znenie § 93 ods. 3
O.s.p. podľa ktorého súčasťou oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka musí byť aj súhlas účastníka,
popri ktorom sa na konaní zúčastňuje, nadobudlo platnosť a účinnosť dňom 1. 1. 2015, a v tomto konaní
vedľajší účastník vstúpil do konania dňom 7. 11. 2012, teda ešte pred účinnosťou tohto zákona, súd
na vznesenú námietku o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania neprihliadal. Navyše
žalovaný pri vstupe vedľajšieho účastníka nevyslovil nesúhlas proti takémuto právnemu úkonu a v
ďalšom konaní, ako aj na pojednávaní dňa 11. 2. 2015 so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasil.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na vyššie uvedené súd pojednával za neprítomnosti žalobcu.

Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného. Tento vo svojej účastníckej výpovedi uviedol,
že s právnym predchodcom žalobcu uzavrel Zmluvu o úvere pre účely rekonštrukcie jeho rodinného
domu, čiže úver mu bol poskytnutý na jeho súkromné účely, aj keď v tom čase bol podnikateľom. Ako
podnikateľ nemal pravidelný príjem, a preto už pri štvrtej splátke sa dostal do omeškania. Telefonicky si
so zástupcom úverovej spoločnosti dohodol odklad splátok. Neskôr sa však opäť dostal do omeškania a
narastali mu sankčné poplatky, ktoré on už nestihol splácať. Nespomínal si, či mu pôvodný poskytovateľ
úveru zaslal oznámenie o zosplatnení úveru, alebo oznámenie o postúpení pohľadávky. Od marca
2009 sa snažil ešte dlh čiastočne splácať, a to sporadicky v závislosti od toho, aké financie mal k
dispozícií. V roku 2011 ho navštívil pán Mihaličin, ktorý mu dal podpísať Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku. Keď predmetný právny úkon podpisoval, menovaný zástupca spoločnosti
ho bližšie neoboznamoval s tým, či podpisuje dlh, ktorý je premlčaný, alebo nepremlčaný. Žalovaný
vlastne doposiaľ nevie, aký dlh podpísal, a preto si pre toto konanie zobral právneho zástupcu. Aj napriek
pristúpeniu k Dohode o uzavretí splátkového kalendára, nepristúpil k plateniu dohodnutých mesačných
splátok, nakoľko je až doposiaľ v zlej finančnej situácii.

Súd sa opakovane oboznámil s dôkaznými listinami predloženými žalobcom k pôvodnej žalobe,
a to predovšetkým Zmluvou o úvere a ďalších úverových produktoch uzavretých medzi právnym
predchodcom žalobcu GE Money č. 1179716627, Žiadosťou o úvere, sadzobníkom poplatkov,
obchodnými podmienkami pre úver, Zmluvou o predaji podniku, Zmluvou o spolupráci, oznámením o
postúpení pohľadávky, platobnou históriou o čiastočnom platení úveru, pokusom o zmier zo dňa 20.
7. 2012, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 15. 6. 2011. S prihliadnutím
na výpoveď žalovaného a stanovisko vedľajšieho účastníka a právneho zástupcu žalovaného dospel k
záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov veriteľ alebo finančný agent 9) je
povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami
ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o
a) druhu spotrebiteľského úveru,
b) veriteľovi, prípadne finančnom agentovi spotrebiteľského úveru, v rozsahu obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo veriteľa, prípadne finančného agenta, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,

priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa alebo
finančného agenta, ak ide o fyzickú osobu,
c) celkovej výške, konkrétnej mene ponúkaného spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania,
d) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
e) tovare alebo službe, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a o cene tovaru alebo
poskytnutej služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú
službu alebo o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,f) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej úrokovej sadzbe, na ktorý je
výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj o časových obdobiach, v ktorých
dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienkach a spôsobe vykonania
tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru,
uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej
pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný zohľadniť
1. návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane
dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru,
2. či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru s
rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad
uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b); v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania
spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov,
h) výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
i) poplatkoch za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné operácie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, o poplatkoch za používanie platobných prostriedkov na
platobné operácie a čerpania, iných poplatkoch vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o
podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
j) výške poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ak sú veriteľovi známe,
k) povinnosti uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, najmä
poistenie, ak uzavretie takej zmluvy je povinné na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie
za ponúkaných podmienok,
l) úrokovej sadzbe, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsobe jej
úpravy a prípadných poplatkoch pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) následkoch nesplácania spotrebiteľského úveru,
n) veriteľom vyžadovanom zabezpečení alebo poistení,
o) práve na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) práve na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postupe pri takom splatení
spotrebiteľského úveru, práve veriteľa na náhradu nákladov spojených so splatením spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti a spôsobe určenia ich výšky,
q) práve spotrebiteľa na okamžité a bezplatné informácie o výsledku nahliadnutia veriteľa do príslušnej
databázy na účely posúdenia jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver,
r) práve spotrebiteľa dostať na vlastnú žiadosť a bezplatne jedno vyhotovenie návrhu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere,
s) dobe, počas ktorej je veriteľ viazaný informáciami poskytovanými pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere,
t) priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver zverejnenej
podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Informácie podľa odseku 1 je
veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 a 4, a to v listinnej podobe alebo v podobe
zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Všetky dodatočné informácie iné ako
v odseku 1 poskytne veriteľ alebo finančný agent spotrebiteľovi v samostatnom dokumente.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Súd na základe zisteného skutkového stavu vzal v konaní za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere, ktorá je nepochybne
spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti, zmluvu
uzatvoril ako fyzická osoba, čo potvrdil vo svojej výpovedi, kedy uviedol, že predmetný úver využíval
pre účely rekonštrukcie rodinného domu. Z dokazovania vyplýva, že k splatnosti úveru došlo dňa 20.
4. 2009, pričom tento dátum nie je sporný, nakoľko túto skutočnosť v odôvodnení návrhu uvádza aj
žalobca. Ako vedľajší účastník, tak aj žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko žaloba bola
podaná dňom 15. 8. 2012. Žalovaný však dňa 15. 6. 2011 podpísal listinu označenú ako Dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 1500726, takže podpisom tohto právneho úkonu
začala plynúť 10-ročná premlčacia lehota na plnenie záväzku. Žalovaný aj vedľajší účastník tento právny
úkon označili za neplatný a neúčinný okrem iného aj z dôvodu, že v tejto dohode nie je uvedená správna
výška a počet splátok, ani dátum uzavretia úveru.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Z obsahu citovaných ustanovení plynie, že pojmovými znakmi právneho úkonu sú: vôľa, jej prejav,
ako i zameranie (smerovanie) vôle na právne následky, ktoré právne predpisy s týmto prejavom vôle
spájajú. Bez vôle (subjektívny prvok), ktorá smeruje k vzniku právneho úkonu, t.j. k vzniku, zmene či
zániku občianskoprávneho vzťahu, práve tak ako bez jej prejavu v objektivizovanej forme vo vonkajšom
svete (objektívny prvok), nemožno o právnom úkone hovoriť. Ak niektorý z týchto dvoch základných
prvkov právneho úkonu absentuje, ide o taký nedostatok, že nemožno hovoriť ani o vadnom právnom
úkone, ktorý je sankcionovaný neplatnosťou. V takom prípade ide totiž o neexistentný právny úkon (non
negotium). Platným právnym úkonom je tak len taký prejav vôle, ktorý vyhovuje všetkým náležitostiam
stanoveným v zákone. Ak tieto náležitosti nie sú splnené, ide o právny úkon vadný. Vada má spravidla za
následok neplatnosť právneho úkonu (nullum negotium) so všetkými právnymi následkami. Neplatnosť
právneho úkonu totiž znamená, že sa právny úkon síce považuje za vzniknutý a existujúci, jeho právne
následky však nenastanú. Dôvody neplatnosti sú rôzne podľa toho, ktorá z náležitostí predpísaných pre
platnosť právneho úkonu je vadou postihnutá.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný
veriteľovi, ktorý možno učiniť až potom, čo dlh vznikol. Ide pritom o samostatný zabezpečovací inštitút,
ktorý pre svoju platnosť musí predovšetkým spĺňať všeobecné náležitosti pre právne úkony podľa §
34 Občianskeho zákonníka. K jeho platnosti je potrebná zároveň písomná forma, vyjadrenie prísľubu
zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Uvedenie dôvodu dlhu znamená označenie, akého dlhu
sa uznanie týka alebo v čom dlh (skutkovo) spočíva. Rovnako výška uznaného dlhu musí byť vyjadrená
tak, aby bola objektívne určiteľná.

Súd dokazovaním zistil, že z formy a obsahu Dohody uzatvorenej medzi účastníkmi je zrejmé, že
sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už vopred pripravený a
dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah tejto zmluvy
žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi konania súd posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (vyššie citovaných) ako i
podľa ustanovení, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru , o.i. tiež podľa ust. § 52
ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. č. 150/2004 Z.z.,

ktoré v časti týkajúcej sa zneužívajúcich klauzúl v spotrebiteľských zmluvách predstavujú transpozíciu
Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Nemožno sa totiž stotožniť s argumentáciou žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného
a vedľajšieho účastníka, že žalobca v posudzovanom právnom vzťahu nevystupuje ako dodávateľ, ale
ako postupník nárokov zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa. Vzťah medzi
účastníkmi konania zostáva naďalej spotrebiteľským vzťahom, pretože základom nároku je práve vzťah
zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú nadväzujú ďalšie právne úkony, tzn. i posudzovaná Dohoda. Účelom
ochrany žalovaného spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je potom poskytnúť primeranú ochranu
vyplývajúcu z ustanovení o spotrebiteľskom práve. Systém ochrany zavedený citovanou smernicou
vychádza pritom z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu
alebo dodávateľovi z hľadiska vyjednávacej sily i úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi
k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich
obsah (rozsudok vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 25 a rozsudok zo dňa 26.10.2006
Mostaza Claro, C-168/05, bod 25). Článok 6 citovanej smernice musí byť vykladaný v tom zmysle,
že spotrebiteľ nie je zneužívajúcou klauzulou viazaný a že v tomto smere nie je nevyhnutné, aby túto
klauzulu najprv úspešne napadol (Pannon, bod 1. výroku). Vnútroštátny súd má totiž povinnosť posúdiť
z úradnej povinnosti zneužívajúci charakter zmluvnej podmienky, pokiaľ má k dispozícii informácie
o právnom a skutkovom stave, ktoré sú pre tieto účely nevyhnutné. Ak považuje takúto zmluvnú
podmienku za neprimeranú (nekalú), zdrží sa jej použitia (Pannon, bod 2. výroku).

Súd s poukazom na vyššie uvedené po opakovanom právnom posúdení jednostranného právneho
úkonu - predmetnej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 15. 6. 2011 dospel
k záveru a v tomto smere sa plne stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného a jeho vedľajšieho
účastníka, že predmetná Dohoda je v rozpore s dobrými mravmi a je nekalou podmienkou, a preto
je potrebné považovať ju za neplatný právny úkon. K podpisu predmetnej Dohody spôsobom, aký bol
vykonaný povereným zástupcom žalobcu, ako ho vo svojej výpovedi popísal žalovaný, došlo k nekalej
obchodnej praktike, čím žalobca dosiahol predĺženie premlčacej doby z 3 na 10 rokov. Žalobca dal
žalovanému túto Dohodu podpísať pod zámienkou ponuky splátok, pričom neoboznámil ho bližšie s
dôsledkami, aké nastanú vzhľadom na predĺženie premlčacej lehoty podpisom tejto Dohody. Obsah
predmetnej dohody nebol individuálne dojednaný, nakoľko sa jedná o predtlačený formulár a žalovaný
nemal možnosť prijať iba samostatne ponuku splátok bez toho, aby nedošlo k predlženiu premlčacej
doby. O nekalosti obchodnej praktiky žalobcu svedčí aj to, že v princípe uznanie dlhu je jednostranným
hmotnoprávnym úkonom dlžníka, pričom predmetné uznanie, o ktoré sa žalobca opiera, bolo realizované
práve z iniciatívy žalobcu, a nie žalovaného. Podpisom tejto formulárovej dohody si žalovaný zhoršil
svoje zmluvné postavenie, čo je podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka neprípustné.

Podľa § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných
účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Súd vzal za preukázané, že k Zmluve o postúpení pohľadávok došlo dňa 23. 9. 2009, kedy žalobca
prevzal od postupcu, teda pôvodného veriteľa pôvodný dlh. Žalobca teda prevzal dlh nepremlčaný a mal
tri roky na to, aby s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia sa domáhal zaplatenia tohto
dlhu podaním žaloby na súd. Žaloba bola podaná dňa 15. 8. 2012 a žalovaný na pojednávaní dňa 28. 6.
2013 vzniesol námietku premlčania proti žalovanému nároku. Nakoľko z dokazovania jasne vyplynulo,
že k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 20. 4. 2009 a žaloba bola podaná dňa 15. 8. 2012, t. j. po zákonnej

3-ročnej premlčacej dobe, a keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, s prihliadnutím na ňu súd
nárok žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 151 ods. 3 O.s.p., nakoľko v danom prípade sa
jedná z hľadiska právneho posúdenia o zložitý prípad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.