Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. máj 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/279/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313220935
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4313220935.3

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko,a.s.,Hodžova11,01011Žilina,IČO:31575951,vkonanízast.ADVOKÁTSKAKANCELÁRIA
GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., klincová 37/B, 820 05 Bratislava, IČO: 36862657 proti žalovanému: Ľ. M.,
N.. XX.XX.XXXX, Q.. H. XX, XXX XX K. N. S., C..Č.. N. N. V., M. K. D. Y. V. M., D. Y. B. R., o zaplatenie
46,68 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14.10.2013 bol Okresnému súdu v Leviciach doručený žalobný návrh na vydanie platobného
rozkazu žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 46,68 eura s príslušenstvom, ako aj náhrady trov

konania, titulom nezaplatenej pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 12.10.2006 ( ďalej len „ Zmluva“) uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2, § 708
a nasl. a § 716 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá zanikla odstúpením od Zmluvy žalobcom ku dňu
20.05.2008.

Súd vydal dňa 11.03.2014 pod č. k. 10RO/602/2013-27 platobný rozkaz, ktorý však nebolo možné

doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho uznesením zo dňa 06.10.2014 zrušil podľa § 173 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.).

Keďže sa žalovaný na adrese svojho trvalého bydliska nezdržiaval a miesto jeho pobytu sa ani ďalším
šetrením nepodarilo súdu zistiť, bola mu uznesením zo dňa 03.07.2015 ustanovená opatrovníčka, aby
chránila jeho záujmy v tomto konaní.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom na to, že v predmetnej veci ide o drobný spor, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a

dňa 19.05.2016 oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku na
deň 27.05.2016, kedy aj rozsudok verejne vyhlásil.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu z neho najmä s listinnými dôkazmi:
so žalobou, Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 7131090001 zo

dňa 12.10.2006, všeobecnými obchodnými podmienkami Dexia banky Slovensko a.s. platnými od
01.07.2006, Sadzobníkom poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s. platným od 02.05.2008, Výpisom z
účtu žalovaného, Odstúpením od zmluvy zo dňa 20.05.2008, ako aj celým spisovým materiálom pričom
zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č.7131090001 zo dňa 12.10.2006
súd zistil, že žalobca ( v čase uzavretia zmluvy podnikajúci pod obchodným menom Dexia banka
Slovensko, a.s.) zriadil a viedol bežný účet č. 7131090001/5600 a poskytol žalovanému službu
poskytovania platobnej karty. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník
poplatkov, s ktorými sa žalovaný oboznámil, súhlasil s nimi, čo potvrdil svojím podpisom na Zmluve. Z
výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.05.2006 súd zistil, na účte žalovaného bol debetný

zostatok vo výške 46,68 eur (1.406,38 Sk) , ktorý účet bol následne zatvorený. Z listu žalobcu z dňa
20.05.2008 mal súd preukázané, že žalobca dňom doručenia listu odstúpil od Zmluvy o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. č. 7131090001 zo dňa 12.10.2006 a teda táto
zanikla, ktorej skutočnosti zodpovedá aj písomné vyjadrenie žalobcu, že k odstúpeniu od Zmluvy došlo
nasledujúci pracovný deň po doručení tohto oznámenia a teda týmto dňom si žalobca si mohol právo

uplatniť prvý krát.

Podľa§52ods.1,2,3zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavznení platnomaúčinnomkudňu
uzavretia Zmluvy t.j. 12.10.2006 ( ďalej len „ Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa

§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( účinného k 12.10.2006),
tedavčaseuzatvoreniaZmluvyjespotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej

forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

V zmysle § 3 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od
1.5.2014),orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania

alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.Aplikáciou zásady lex specialis derogat lex generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje
odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v
prejednávanej veci zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred
všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné
posudzovať predmetný právny vzťah medzi účastníkmi podľa citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 2 zák. č. 258/2001Z.

z. o spotrebiteľských úveroch; a teda aj otázka premlčania nároku navrhovateľa sa posudzuje podľa
ustanovenia § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka o premlčacej lehote. Podľa článku VIII bod 12 zákona
číslo 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí služieb na základe zmluvy
uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene
a doplnení niektorých zákonov ( účinný od 1. mája 2014 ), sa zákon číslo 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa doplnil o ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z., účinné od 01. 05. 2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou,

je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj)procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má
nepochybne i hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho
samotného znenia.

Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskýchzmlúv)ukladápovinnosťvsúdnomkonanízúradnejpovinnostiprihliadaťnapremlčanie
v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup
súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné
ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho
stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva

je vybudovaná na zásade, že procesné normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti.
Problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia
prechodné ustanovenia. Platí základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový
zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. Právne účinky už urobených procesných
úkonov zostávajú zachované (Mazák J. Základy občianskeho procesného práva. 2. vydanie. Bratislava:

IURA EDITION, 2004, s. 24) a preto, ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b
citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou
zákona.

Podľa článku II bod 1 zákona číslo 102 /2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo

poskytnutí služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( účinný od 1. mája 2014 ), sa zák.
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník dopĺňa v ust. § 52 ods. 2 pripojením vety: " Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva ". Súd z vyššie uvedených dôvodov preto aplikoval

na posúdenie premlčania nároku ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods.3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný

vzťah na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Pretože pri
uzatváraní zmluvy žalobca konal a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na daný vzťah je nevyhnutá aplikácia ustanovení
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. K zániku Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb zo dňa 12.10.2006, došlo odstúpením od zmluvy žalobcom s účinnosťou od 20.05.2008 a vznikol

na strane žalobcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka,
pretože ak je zmluvy neplatná alebo ak bola zrušená , je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal. Súd má za to, že deň nasledujúci po odstúpení od Zmluvy t.j. 21.05.2008
mi mohol žalobca uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zániku Zmluvy prvý
krát, teda dvojročná premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula dňom

21.05.2010. Žalobca podal žalobu na súd dňa 14.10.2013.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. súd musí prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky žalovaného. Keďže žaloba bola podaná zo strany žalobcu
po uplynutí premlčacej doby, súd podanú žalobu zamietol. Súd sa ďalej nezaoberal samotnou podstatou

záväzku žalovaného voči žalobcovi, keďže po premlčaní v spotrebiteľskom vzťahu nie je možné
žalobcovi priznať žalovanú sumu.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný mal v konaní úspech, vzniklo mu právo na náhradu trov konania, v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p., avšak v súvislosti s konaním si trovy neuplatnil a ani mu nevznikli, preto súd vyslovil, že
sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Leviciach, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia .