Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Kotríková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/127/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815204897
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815204897.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľa: AB 2 B.V.,
registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské
kráľovstvo, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická
č. 707/25, IČO 47234679, proti odporcovi: K. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom P.Z. XX/X, I., t.č.
na neznámom mieste, o zaplatenie 378,99 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 152,10 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 152,10 EUR od 08.05.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ návrhom podaným 31.03.2015 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 378,99 EUR,
vyčíslený úrok z omeškania 31,90 EUR a úrok z omeškania 8,25% ročne zo sumy 378,99 EUR od
25.03.2015 do zaplatenia. Poukázal na uzavretú úverovú zmluvu zo dňa 27.12.2006, ktorej súčasťou
sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti. Súčasťou tejto písomne uzavretej zmluvy bola i dohoda
zmluvných strán o uzatvorení úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX,
ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť uskutočnením aktivácie karty zo
strany odporcu. Navrhovateľ v zmysle Hlavy 8 ÚZP zaslal odporcovi úverovú kartu spolu s Metodickou
príručkou, ktorá obsahovala charakteristiky revolvingového úveru a spôsob aktivácie karty. Súčasťou
príručky bol aj Sadzobník poplatkov. Odporca podpisom zmluvy potvrdil, že bol s nimi oboznámený,
rovnako potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj Sadzobník poplatkov.
Odporca čerpal poskytnutý revolvingový úver spolu so výške 797,04 EUR a navrhovateľovi vrátil len
čiastku 418,05 EUR. Vzhľadom na to, že ani napriek výzve svoju povinnosť neplnil, bol vyzvaný listom z
31.03.2014 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 798,54 EUR v lehote 15 dní odo dňa odoslania
výzvy. Tento postup navrhovateľa bol v súlade s platným právnym poriadkom SR a to ust. § 565
Občianskeho zákonníka. V návrhu na vydanie platobného rozkazu si navrhovateľ neuplatňuje úroky a
poplatky spojené s poskytnutým úverom.
Odporcovi nebolo možné doručiť písomnosti v konaní na známu adresu , preto uznesením č.k.
18C/127/2015 - 53 z 30.03.2016 rozhodol, že súdneho písomnosti určené pre odporcu v tomto konaní
sa mu budú doručovať uložením v súdnom spise až do právoplatného skončenia konania podľa § 48
ods.4 Občianskeho súdneho poriadku, odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.) keďže ide o drobný spor.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
V súlade s vyššie uvedeným ustanoveniami súd vo veci vykonal verejné vyhlásenie rozsudku dňa
27.04.2016.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy zo dňa 27.12.2006,
výpisu čerpania, splátok a úhrad, úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. (ďalej „úverové podmienky“), výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 31.03.2014, výpisu z
obchodného registra navrhovateľa, oznámenia o postúpení pohľadávky a predžalobnej výzvy na
zaplatenie dlhu z 19.11.2014, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento
skutkový a právny stav:
Dňa 27.12.2006 uzavreli právny predchodca navrhovateľa Home Credit Slovakia a.s. a odporca úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou poskytol odporcovi úver typ finančnú hotovosť 12T10P s výškou
úveru 10.000,-Sk, s mesačnou splátkou 999,-Sk, pričom odporca mal úver splatiť v 12 mesačných
splátkach. Ďalej sa v dolnej časti zmluvy nachádza drobným textom text, podľa ktorého neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú aj Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. s tým, že odporca
svojim podpisom potvrdzuje, že sa s nimi oboznámil. Následne sa nachádza text, podľa ktorého
klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú
zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, čiže zmluvu o RU I, a to s úverovým limitom a s
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške stanovených v hlave 8 a 9 úverových podmienok. Klient a
spoločnosť Home Credit Slovakia podpisom tejto zmluvy súčasne mali uzatvoriť aj zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru II, čiže zmluvu o RU II, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13 úverových podmienok. Na základe takto uzatvorenej
zmluvy vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II prostredníctvom kreditnej karty za
podmienok stanovených v hlave 13 úverových podmienok.
Listom z 31.03.2014 vyzýval navrhovateľ odporcu k splateniu celého úveru v sume 798,54 EUR do 15
dní od odoslania tejto výzvy na účet navrhovateľa.
Z prehľadu platieb a úhrad vyplýva, že odporca čerpal úver tromi čerpaniami, a to dňa 05.12.2012 v
sume 290,99 EUR, dňa 06.12.2012 v sume 129,- Eur, dňa 23.12.2012 v sume 45,- EUR, dňa 10.02.2013
v sume 179,95 EUR a dňa 08.05.2013 v sume 152,10 EUR. Odporca na tento úver splatil celkom 418,05
EUR, pričom k zosplatneniu úveru malo dôjsť 31.03.2014. Odporca čerpal úver platbou kartou.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy; Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku
tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia úverovej zmluvy) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu podpisu dodatku
k zmluve o úvere) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Zmluva ďalej obsahuje a)
oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku
alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.Pri nesplnení podmienok
podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa jedná o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, zmluva o
úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uvedená zmluva
spadá aj pod režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto posudzoval nárok
navrhovateľa aj s prihliadnutím k ustanoveniam o spotrebiteľských zmluvách. Po zhodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je podaný dôvodne. Bolo
nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy
o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 10.000,- Sk. V konaní bolo
zistené aj to, že súčasťou tejto zmluvy bolo aj vyhlásenie účastníkov, že zároveň uzatvárajú zmluvu
o poskytnutí revolvingového úveru I. a to s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 úverových podmienok a zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru
II. a to s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13
úverových podmienok. Na základe týchto zmlúv o revolvingovom úvere navrhovateľ doručil odporcovi
úverovú/ kreditnú kartu a poskytol mu úverový rámec spolu 850,- EUR. Dojednanie o uzatvorení zmluvy o
poskytnutí revolvingového úveru I. a zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru II. je v zmluve uvedené v
spodnej časti a to voľným okom len ťažko čitateľným písmom, pričom tento text nie je žiadnym spôsobom
oddelený od predchádzajúceho textu. Celé znenie úverovej zmluvy je vlastne predtlačený formulár, do
ktorého boli vpísané len konkrétne údaje týkajúce sa úveru na poskytnutie finančných prostriedkov. Z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že primárnym záujmom odporcu bolo získanie úveru na
základe úverovej zmluvy zo dňa 27.12.2006 vo výške 10.000,- Sk. Vzhľadom na spôsob vyhotovenia
predmetnej úverovej zmluvy, ako aj jej štylizáciu možno dôvodne predpokladať, že odporca v postavení
priemerného spotrebiteľa nemohol vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový
vzťah s navrhovateľom. V danom prípade teda absentuje vôľa uzavrieť právny úkon a vzhľadom na
nezhodu vôle s prejavom, nemožno tento právny úkon považovať za platný (§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Navrhovateľ takýmto spôsobom odporcovi vnútil aj podpísanie ďalšieho zmluvného vzťahu,
pretože ak chcel odporca získať úver 10.000,- Sk musel podpísať celý predtlačený formulár zmluvy o
úvere vrátane dojednania o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere I. a zmluvy o revolvingovom úvere II..
Podpisom zmluvy o úvere nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu vyplývajúceho
z revolvingového úveru. Na základe uvedených skutočností súd teda dojednanie o uzavretí zmluvy o
poskytnutí revolvingového úveru I. a dojednanie o uzavretí zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru
II. považoval za absolútne neplatný právny úkon. Ani aktivácia úverovej/ kreditnej karty zo strany
odporcu nič nemení na tejto skutočnosti, teda, že k platne uzavretej zmluve o revolvingovom úvere
I. a II. nedošlo. Samotnú aktiváciu karty taktiež nemožno považovať za uzavretie zmluvy o úvere,
keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. písomnú
formu. Zároveň súd poukazuje na formálnu nedostupnosť úverových podmienok, ktoré sú uvedené
menším písmom, sú ťažko čitateľné a napríklad aj poskytnutie a čerpanie revolvingového úveru v
hlave 8,9,13 Úverových podmienok je nejasné a pre bežného spotrebiteľa ťažko pochopiteľné. Hoci
§ 53a Občianskeho zákonníka bol novelizovaný až neskoršou právnou úpravou, je zrejmé, že takáto
praktika aj v skorších zmluvných vzťahoch nemôže požívať právnu ochranu. V prípade, že navrhovateľ
uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto
uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi ( § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Použitie menšieho písma na časť
zmluvy, týkajúcu sa ďalšieho úverového vzťahu - revolvingového úveru možno označiť za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a je možné ju potom kvalifikovať v zmysle článku 3 ods.
1 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.4.1993 ako nekalú, pričom takejto podmienke nemožno zo strany
súdu za žiadnych okolností poskytnúť ochranu. Súd je toho názoru, že uzavretím úverovej zmluvy
nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere I. ( ani II. ), pretože podľa
úverových zmluvných podmienok navrhovateľa dochádza k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere
až potom, keď navrhovateľ vydá a zašle odporcovi úverovú/ kreditnú kartu s výzvou k jej aktivácii a
až aktiváciou karty v stanovenej lehote nastanú právne následky zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru. K uzavretiu revolvingového úveru dochádza až po odsúhlasení zo strany navrhovateľa a to po
posúdení údajov zo žiadosti o poskytnutie klasického úveru a v priebehu jeho splácania , teda či si
tento bude riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy. Z týchto dôvodov súd podpis
odporcu na úverovej zmluvy nepovažuje súčasne za uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru I.. Podpísaním úverovej zmluvy nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, čím je táto
zmluvy neplatná a navrhovateľ má nárok na vrátenie finančných prostriedkov len z titulu bezdôvodného
obohatenia.
Pokiaľ odporca čerpal finančné prostriedky, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu,
pretože získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu (§ 451 Občianskeho zákonníka) a
navrhovateľovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odporca reálne vyčerpal sumu
797,04 EUR ( na základe splátkového kalendára debetné operácie položka istina ). Súd s poukazom na
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa zaoberal otázkou premlčania. Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v 2-ročnej premlčacej lehote a začína plynúť okamihom, keď
sa navrhovateľ dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. K
bezdôvodnému obohateniu došlo okamihom čerpania finančných prostriedkov, o čom mal navrhovateľ
vedomosť. Odporca čerpal prostriedky 05.12.2012 v sume 290,99 EUR, dňa 06.12.2012 v sume 129,-
Eur, dňa 23.12.2012 v sume 45,- EUR, dňa 10.02.2013 v sume 179,95 EUR, u týchto nárokov došlo k
premlčaniu s poukazom na uplynutie 2-ročnej premlčacej doby od čerpania súd preto nárok navrhovateľa
vzhľadom k premlčaniu v tejto časti zamietol ako nedôvodný a dňa 08.05.2013 čerpal platbou kartou
sumu 152,10 EUR k premlčaniu tohto nároku navrhovateľa nedošlo, preto súd v tejto časti žalobnému
návrhu vyhovel a priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania v tejto sumy. navrhovateľovi tak vznikol
nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 nar.
vl. č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške o päť percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom k 08.05.2013 bola
táto sadzba vo výške 0,50% ročne. Do omeškania sa odporca dostal od 08.05.2013, kedy sa na úkor
navrhovateľa bezdôvodne obohatil. Ku dňu 08.05.2013 bola výška úroku z omeškania podľa nar. vl. č.
87/1995 Z.z. 5,50 % ročne. Súd preto navrhovateľovi priznal nárok na úrok z omeškania v tejto výške.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.
V konaní bol navrhovateľ úspešný čiastočne, pričom jeho úspech je 40,13% a neúspech 59,86 %, potom
čistý úspech vzhľadom na pomer žalovanej istiny a priznanej sumy predstavuje 19,73 %. Súd preto
rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.