Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/628/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210188
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114210188.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevprávnejvecižalobkyne:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,Bratislava,Pribinova25,
IČO: 35 792 752, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,
Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: K. C., nar. XX. K. XXXX, bytom T., J. XXX/
XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, Bratislava, Zámocká 36, za účasti vedľajšieho
účastníkanastranežalovaného:Všeobecnáochranaprávspotrebiteľov,Bratislava,Šafárikovonámestie

7, IČO: 42 362 962, zastúpeného advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, Bratislava, Zámocká 36, o
1.519,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo 16. júna 2015 č. k. 16C/271/2014-49 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného nepriznáva náhradu trov prvostupňového konania.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nepriznania náhrady trov konania žalovanému r u
š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 326,71 eur a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 3, § 37 ods. 1, § 39, § 41. § 52 ods. 1 až 3, §
53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1, § 544 ods. 1 O. z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 497 Obch. z. (zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonník v znení neskorších zmien a doplnení), § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 5, §

4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších zmien a doplnení, § 4 ods. 8, §
5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov), § 57 ods. 1, § 82 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny
poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o
revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania, ktorá neobsahovala údaj o výške zmluvného úroku,

výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (iné dojednania ako podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, boli obsiahnuté len v úverových podmienkach a nie v zmluve). Zmluva
vykazovala znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto ju súd prvého
stupňa posúdil aj podľa ustanovenia § 52 a nasl. O. z.. Predmetný úver kvalifikoval ako bezúročný a
bez poplatkov (pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy). Vzniknuté bezdôvodné obohatenie preto
mohlo spočívať len v prijatom plnení do výšky poskytnutého úveru. Žaloba bola podaná po uplynutí

dvojročnej premlčacej lehoty 10. apríla 2014, keďže k zosplatneniu pohľadávky došlo 29. decembra
2011, premlčacia lehota začala plynúť nasledujúcim dňom a uplynula 30. decembra 2013. O trováchkonania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a hoci žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, vznikol nárok na náhradu trov konania, náhrada trov mu nebola priznaná, s poukazom na
neuplatnenie si tejto náhrady. Vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného žalovaného priznal náhradu

trov konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia (odmena za tri úkony právnej služby: prevzatie
a príprava zastúpenia, vyjadrenie k veci, účasť na pojednávaní 16. júna 2015 á 71,37 eur, režijný paušál
á 8,39 eur, náhrada za stratu času 13,98 eur/pol hodina za 2 hodiny, t. j. 4 x 13,98, spolu 55,92 eur,
cestovné z Bratislavy do Trnavy a späť vozidlom Toyota RAV 4, 2,2D EČ BL 068 EI, spotreba 7,1
l/100 km, PHM 1,249 eur/l, 116 km, amortizácia 21,23 eur, spotrebované pohonné hmoty 10,29 eur),

kvalifikované ako účelne vynaložené náklady.

Proti napádanému rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podala
včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti, nepriznaním náhrady
trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Odvolanie obsahovo odôvodnila nesprávnosťou
právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, ako i nepreskúmateľnosťou rozhodnutia. Z hľadiska

výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v konaní žiaden vzťah (z
právneho predpisu nevyplýva spôsob usporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania alebo žalovaným
a vedľajším účastníkom). Preto zásadu úspechu v konaní nie je možné aplikovať pri rozhodovaní
o náhrade trov vedľajšieho účastníka (jeho postavenie sa rozhodnutím vo veci samej nezmenilo).
Žalobkyňa namietala absenciu odôvodnenia kritéria účelnosti v súvislosti s rozhodnutím o náhrade

trov konania. Nespochybňuje právo na zastúpenie právnickej osoby advokátom, avšak špecifickosť
združenia na ochranu spotrebiteľa spočíva v tom, že sa mu na základe a v súvislosti s jeho činnosťou
priznávajú aj osobitné práva a postavenie. Vychádza sa pritom z logického predpokladu, že tento
subjektbudeodborne,personálneamateriálnepripravenýnavykonávaniesvojejčinnostiadosahovanie
proklamovaných cieľov. Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanému, mohol

efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo
a právne takmer totožnej veci. Nemal žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia
účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia do konaní zbytočne
navyšuje trovy a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V prípade trov vedľajšieho

účastníka tak nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na bránenie práva. Žalobkyňa poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) z 19. marca 2014 sp. zn. 6 M
Cdo 5/2013, v zmysle ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
veciach, kde sa obsah podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu, nemožno
považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Právo na právnu pomoc

a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Ak
súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil
účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať
v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za
trovy účelné. Procesný úspech žalovaného objektívne nezávisel od intervencie vedľajšieho účastníka.

Potrebu vyjadrenia súhlasu účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane konštatovalo
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 62/2014. Občianske združenie ani nemôže mať procesné
postavenie vedľajšieho účastníka, keďže s účinnosťou od 1. januára 2015 bola zákonom stanovená
povinnosť predložiť súhlas účastníka, na strane ktorého má vystupovať (inak sa na takýto subjekt
neprihliada) a takáto podmienka nebola splnená.

Proti napádanému rozsudku v časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania žalovanému podal
včas odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho zmenu uložením povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému
trovy prvostupňového konania vo výške 326,71 eur (a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane 159,52
eur). Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Trovy právneho zastúpenia si uplatnil v písomnom

vyjadrení z 29. apríla 2015, ako aj na pojednávaní 16. júna 2015, pričom zaslal aj vyúčtovanie trov
(v konaní vystupoval aj vedľajší účastník zastúpený rovnakým právnym zástupcom, ktorý si uplatnil
trovy konania 159,52 eur). Súd prvého stupňa mal preto správne rozhodnúť o trovách žalovaného,
ako i vedľajšieho účastníka. Žalovaný vo vyjadrení z 29. apríla 2015 poukázal na viaceré nedostatky
zmluvných dojednaní, ako aj absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

neplatnosť zmluvy podľa § 39 O. z.. Práve na základe argumentácie žalovaného bola žaloba zamietnutá.
Keďže jeho právne argumenty boli opodstatnené, úkony právnej služby boli účelne vynaložené a preto
prislúcha žalovanému aj náhrada trov právneho zastúpenia. Žalovaný poukázal na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 457/2014-27 z 15. októbra 2014 (v zmysle ktorého trovykonania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za
vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde). Vo výnimočných situáciách,
najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, mohlo by ísť o trovy, ktoré by sa nedali

kvalifikovať ako vynaložené účelne. Trovy právneho zastúpenia si vedľajší účastník hradí samostatne,
nezaťažuje nimi žalobkyňu ani žalovaného, ich náhradu dosiahne len v prípade, ak bude žalovaný v
konaní úspešný. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania a ich vynaloženie musí sledovať procesné presadzovanie
uplatneného nároku alebo ako procesná obrana proti tvrdenému nároku. Žalovaný poukázal na definíciu

účelnosti ako vlastnosti procesu, spočívajúcej v sledovaní cieľa. Trovy vynaložené účastníkom konania v
spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Aj podľa odbornej
literatúry každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej skutkovej a právne menej zložitej veci, bol
zastúpený advokátom. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu
vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia, pričom zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná
náhrada nákladov konania (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7M Cdo 4/2010

zo 14. septembra 2011, rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 281/2011).

Vedľajší účastník na strane žalovaného poukázal na odvolanie žalovaného, odôvodňujúce vznik trov a
správnosť ich výšky.

Odvolacísúdpozistení,žeodvolaniepodalavčasžalobkyňaprotirozhodnutiu,protiktorémujeprípustné
odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania
žalobkyne (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmávoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd prvého stupňa správne aplikoval zásadu úspechu, v zmysle ktorej žalovanému, ktorý bol v
plnom rozsahu úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania, ako aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý

vystupoval na strane žalovaného.

Od práva účastníka (vedľajšieho účastníka) obrátiť sa na súd prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré
odvolací súd nespochybňuje, je však potrebné odlíšiť právo na náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Náhrada trov konania je obmedzená len na náhradu trov účelne

vynaložených (na uplatňovanie alebo bránenie práva). Posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych
okolností danej veci. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom naplnenia
legitímneho cieľa, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Predstavuje subjekt plne spôsobilý poskytovať
ochranu vo veciach sporu občana - spotrebiteľa v súdnych, ako aj mimosúdnych sporoch. Procesná
ochrana spotrebiteľa v sporovom konaní napĺňa zmysel a účel vzniku združenia práve v tom, aby

spotrebiteľ nebol odkázaný na poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom právneho zástupcu -
advokáta. Ak vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa využije svoje procesné právo na
zastupovanie v konaní právnym zástupcom - advokátom, súčasne nesie aj procesnú zodpovednosť
spojenúsposudzovanímúčelnostivynaloženýchtrovkonaniavrátanetrovprávnehozastúpenia.Priznať
možno len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa objektívne

považujú za vynaložené účelne.

Ustanovenie § 5b ZoOS s účinnosťou od 1. mája 2014 zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní
preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný alebo či nie je daná iná
zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Uvedené zákonné ustanovenie

zahŕňa povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti ) preskúmavať a prihliadať na všetky
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu C-240/98 až C

244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). Na vyrovnanie zdanlivej
(formálnej) zmluvnej rovnováhy zákonodarca reagoval legislatívnymi zmenami, konkrétne aj právnou
úpravou procesného postavenia združenia, ktoré ako právnická osoba môže na základe plnomocenstva
zastupovať spotrebiteľa v konaní pred štátnymi orgánmi (§ 25 ods. 2 ZoOS), ako aj dotknutýmustanovením § 5b uvedeného zákona a aktuálnou úpravou vedľajšieho účastníctva združenia v súdnom
konaní (§ 93 ods. 3 veta druhá O. s. p.).

Ak sa vedľajší účastník na strane žalovaného za uvedeného platného právneho stavu rozhodol
udeliť plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi,
nesie dôsledky s tým spojené a to v podobe vyhodnotenia neúčelného charakteru vynaložených trov
právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Z dôvodu, že súd prvého stupňa ex
offo (z úradnej povinnosti) prihliadal na všetky zákonné prekážky brániace priznať žalobkyni plnenia

zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanému v
postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie.
S poukazom na to uplatňované trovy právneho zastúpenia občianskym združením prostredníctvom
právneho zástupcu nesledujú legitímny cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a
poskytovateľom služby, ale samoúčelné vytváranie trov. Podľa § 2 O. s. p. je súd povinný dbať, aby
nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva

(na ktorý poukazovalo aj rozhodnutie ústavného súdu označené vedľajším účastníkom) zabezpečuje,
aby aj uplatňovanie náhrady trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného
práva. Ak si vedľajší účastník uplatnil trovy právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za činnosť
právneho zástupcu, ktorý musel žalobný návrh a jeho prílohy náležite preštudovať a posúdiť z hľadiska
právnejúpravyspotrebiteľskýchzmlúvanáslednepodaťvdanejvecikonkrétnekvalifikovanévyjadrenie,

nemožno mu náhradu takýchto trov priznať. Rovnaká povinnosť totiž už prislúchala s poukazom na
vyššie uvedené súdu (ex offo) a vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním
vedľajšieho účastníka nemožno kvalifikovať ako potrebné, t.j. nevyhnutné (na účelné bránenie práva)
a teda ich náhrada nemohla byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná. Nebolo možné prehliadať ani
samotný cieľ združenia, ktorým je aktivita združenia v konaní pred súdmi na strane spotrebiteľa, čo

zahŕňa aj aspekt uplatňovania práv spotrebiteľa vrátane poskytovanie poradenstva so zameraním
na neprijateľné zmluvné podmienky a všeobecnú ochranu práv spotrebiteľa (ako to vyplýva už z
názvu združenia). V prípade akceptovania účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia právnym
zástupcom vedľajšieho účastníka, združenie by predstavovalo len pasívny subjekt, ktorý existuje sám
pre seba.

Vyššie uvedená argumentácia sa vzťahuje na uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka v celom rozsahu, ktoré z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné priznať vôbec.

Odvolací súd sa však nestotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne týkajúcou sa povinnosti predložiť

súhlas účastníka konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania v zmysle novej právnej úpravy
(zákon č. 353/2014 Z. z.). Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. (v znení účinnom do 31. decembra 2014) súčasťou
oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka nemusel byť (nevyžadoval sa) súhlas účastníka, popri ktorom
sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní. Z dôvodu, že združenie prostredníctvom svojho právneho
zástupcu oznámilo svoj vstup do konania ešte 30. decembra 2014 (teda za účinnosti právnej úpravy,

ktorá nevyžadovala súhlas účastníka konania ako súčasť oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe)
a nebolo preukázané, že žalovaný so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane nesúhlasil, boli
naplnené zákonom stanovené podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva v predmetnom konaní.

Časovú pôsobnosť novej právnej úpravy zásadne riešia tzv. intertemporálne ustanovenia. Vzhľadom

k tomu, že O. s. p. predstavuje normu procesného práva, pre ktorú platí pravidlo o okamžitej
aplikovateľnosti, nová právna úprava pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky spory
prebiehajúce na súdoch. Obvykle však zákon stanovuje pravidlo o zachovaní účinkov úkonov (ako aj
plynutia lehôt, prípadne ďalších skutočností). Z dôvodu, že v danom prípade sa tak nestalo, je potrebné
vyvodiť uvedené pravidlo z ústavno-konformného výkladu, rešpektujúceho pravidlo o zachovaní účinkov

už neúčinnej právnej úpravy, odvodené od ústavných princípov právnej istoty, ochrany nadobudnutých
práv a legitímnych očakávaní, ako aj zákazu retroaktivity. S poukazom na uvedené, procesné účinky
oznámenia vedľajšieho účastníka - združenia, že vstupuje do konania na strane žalovaného nastali a
ostali zachované.

Odvolací súd podľa § 220 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zmenil spôsobom vyplývajúcim z prvej vety výroku tohto
uznesenia (odvolacieho súdu).O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p., keď žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, žalobkyňa nepodala návrh na rozhodnutie o

trovách odvolacieho konania.

Odvolanie podal včas aj žalovaný proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 a § 204
ods. 1 O. s. p.) a odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania žalovaného (§
212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie

je dôvodné.

Súd prvého stupňa napriek tomu, že žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný (žaloba bola
zamietnutá), nepriznal mu náhradu trov konania (hoci správne poukázal na ustanovenie § 142 ods. 1 O.
s. p., upravujúce zásadu úspechu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, v zmysle ktorej žalovanému
vznikol nárok na náhradu trov konania). Dôvodom bolo jeho nesprávne konštatovanie o neuplatnení

práva na náhradu trov konania žalovaným, hoci žalovaný tak urobil, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, konkrétne v písomnom vyjadrení z 29. apríla 2015, doručeným súdu 4. mája 2015 (č. l. 36), v
ktorom trovy aj vyčíslil sumou 159,52 eur, ako i na pojednávaní 6. júna 2015 (následne podaním zo 16.
júna 2015, doručeným súdu prvého stupňa 17. júna 2015, písomne vyčíslil právny zástupca žalovaného
uplatnené trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia, náhrade hotových výdavkov

a náhrade za stratu času).

V dôsledku uvedeného rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti žalovaným postráda
akúkoľvek skutkovú i právnu argumentáciu, týkajúcu sa uplatnených trov konania, ktorú by odvolací súd
mohol preskúmať, teda chýbal argumentačný základ preskúmateľný v odvolacom konaní.

Porušením práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníma
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho
dôvodmi) a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred

súdom).

Úplná absencia odôvodnenia má povahu tzv. základných vád, ktoré judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva akceptuje ako dôvod pre zrušenie aj právoplatných rozhodnutí za účelom nápravy
týchto vád. Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba

považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu, týkajúci sa
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.
februára 2016 sp. zn. 6MCdo 5/2014).

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nedal odpoveď vo vzťahu k nároku žalovaného (ktorý si

reálne uplatnil) na náhradu trov konania, neodôvodnil v uvedenom smere svoje rozhodnutie (zásadným
vysvetlením dôvodov relevantných pre rozhodnutie).

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvého
stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa uplatneným nárokom žalovaného
na náhradu trov konania a následne uviesť vo svojom rozhodnutí dostatočne relevantné dôvody, na
ktorých svoje rozhodnutie (o nároku žalovaného na náhradu trov konania) založil a ktoré sa musia
týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodovania (v odôvodnení súdneho rozhodnutia bude

súd prvého stupňa dostatočným spôsobom informovať účastníka konania o skutkových zisteniach a
právnych záveroch, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol).Ak súd prvého stupňa dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami z hľadiska základu pre toto rozhodnutie, bude rozhodnutie súdu
považované za arbitrárne a teda rozporné s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ľudských právach (sp. zn. I. ÚS 265/05). Jednou z požiadaviek čl. 6 Dohovoru o ľudských právach
je, aby sa súdy zaoberali aj najdôležitejšími argumentami vznesenými účastníkmi konania, ako i uviedli
dôvodypreprijatiealeboodmietnutietýchtoargumentov(rozhodnutieEurópskehosúdupreľudsképráva
Vetrenko v. Moldavsko z 18. mája 2010). Súd prvého stupňa je preto povinný náležite sa vysporiadať
aj s námietkami a tvrdeniami účastníkov konania v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 O.

s. p. v danej veci.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní navrhol zmenu v druhej časti výroku napádaného rozsudku, bolo potrebné
vychádzať z vymedzeného rozsahu odvolania podaného žalovaným (v ktorom uviedol, že odvolanie
podáva proti tretiemu výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, o nepriznaní mu náhrady trov konania),
pričom k podaniu odvolania proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka by žalovaný nebol ani

subjektívne legitimovaný.

Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a vráti mu vec na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.