Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sd/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200829
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200829.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky:

Mgr. J. I., nar. X.X.XXXX, bytom T., N. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava,
Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
4.6.2014 takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
4.6.2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.6.2014 odporkyňa podľa ust. § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce

zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom
poistení) priznala navrhovateľke od 6.10.2013 invalidný dôchodok v sume 281,90 eur mesačne, ktorý
jej bol podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR č. 329/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento
zvýšenia úrazovej renty zvýšený od 1.1.2014 na sumu 286,40 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia
bolo konštatované, že za invalidnú bola navrhovateľka uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo vyplýva z odborného

posudku - lekárskej správy zo dňa 16.4.2014 vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnave. V odôvodnení rozhodnutia bolo ďalej uvedené, že posudkový
záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas
konania o priznanie invalidného dôchodku. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje
sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 6.10.2013 navrhovateľka získala
13 429 dní obdobia dôchodkového poistenia, keď presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom

liste dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti bolo ďalej v rozhodnutí uvedené, že pri posúdení
nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového
poistenia, pričom ku dňu vzniku invalidity navrhovateľka splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný
dôchodok, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
6.10.2013.

Navrhovateľka napadla správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, doručeným

odporkyni dňa 29.7.2014, žiadala ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, nakoľko určená
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezodpovedá jej zdravotnému stavu. Poukázala
na neštandardný prístup posudkovej lekárky MUDr. O.T., ktorá posudzovala jej zdravotný stav a ktorej
predložila všetky lekárske správy a vyšetrenia, ktoré mala v tom čase k dispozícii. Žiadala znovu posúdiťsvoj zdravotný stav, pričom súdu predložila ďalšie lekárske nálezy z obdobia po poslednom posúdení
jej zdravotného stavu. Uviedla, že z EMG vyšetrenia na syndróm karpálneho tunela zo dňa 10.10.2014
ako aj z MR vyšetrenia krčnej chrbtice z 23.10.2014 je u nej zrejmá progresia nálezu v porovnaní s

výsledkami z júla 2013, resp. januára 2014. Tiež poukázala na pretrvávajúce problémy s chlamýdiami,
pričom počas liečby tohto ochorenia sa jej v dôsledku brania liekov zvýraznili bolesti rúk, ramien, kĺbov
na rukách a prsty rúk jej znateľne opuchli a jej zdravotný stav sa zhoršil.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2014 žiadala rozhodnutie ako vecne správne

potvrdiť. Uviedla, že na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky
opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava
dňa 9.9.2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 5.11.2014,
pričom posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka je od 6.10.2013 invalidná
podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej uviedla, že navrhovateľka v konaní

o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi)
nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. V doplňujúcom
vyjadrení zo dňa 10.6.2016 bolo ďalej poukázané na to, že posudkoví lekári na základe predložených
lekárskych správ vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľky so záverom, že rozhodujúce zdravotné

postihnutie navrhovateľky sú choroby podporného a pohybového aparátu, ktoré podľa prílohy č. 4 k
zákonu o sociálnom poistení zaradili pod kapitolu XV., oddiel E, položka 3, písmeno c) s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a za ostatné zdravotné postihnutia zvýšili mieru poklesu
schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťo10%,čojemaximálnemožnézvýšenie,ktorépovoľujezákon.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

V predmetnej veci súd nariadil pojednávanie na dni 23.11.2015 a 27.6.2016, pričom tak navrhovateľka
ako aj odporkyňa zotrvali na svojich vyjadreniach.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), poistenec má
nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený
v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 5 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe

č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť

nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určení zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností
a schopností rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je

dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 71 ods. 9 zákona, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovúčinnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho
funkčným dopadom najviac porovnateľné.

Podľa § 71 ods. 10 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne,
ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopností vykonávať zárobkovú
činnosť.

Podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého
dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa
vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo
nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka

a) priznala v nižšej sume, ako patrí,

b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c) odoprela neprávom alebo

d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

Z pripojeného spisového materiálu odporkyne krajský súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľky bol
posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - pobočky v Trnave dňa 16.4.2014, 14.5.2014 a
9.9.2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 5.11.2014,

pričom posudkoví lekári vždy zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka je od 6.10.2013 invalidná
podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vzhľadom na námietky navrhovateľky súd v
priebehu preskúmavacieho konania požiadal posudkového lekára o znovuposúdenie zdravotného stavu
navrhovateľky, ktoré bolo realizované dňa 6.4.2016, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie u

navrhovateľky boli uvedené degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a pre ostatné postihnutia bola miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšená o 10%, pričom posudkovou lekárkou MUDr. S.
W. bolo konštatované, že do konania doložené odborné vyšetrenia nepodmieňujú zmenu v posúdení
zdravotného stavu navrhovateľky, nakoľko neverifikujú zhoršenie jej zdravotného stavu, a preto celková

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola opätovne stanovená na 55%.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem
iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§

71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).

Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona o sociálnom
poistení).

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Podľa názoru súdu, z postupu
posudkových lekárov je zrejmé, že títo sa dôsledne zaoberali zdravotným stavom navrhovateľky,
závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných
problémov, ktoré u navrhovateľky boli zistené. Za tohto stavu je preto potrebné považovať posudky

posudkových lekárov predložené v konaní za skutkovo úplné, dostatočne podložené odbornými
vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností a vnútorných rozporov, ktoré
sa vo svojich záveroch zhodujú. Podľa názoru súdu námietky navrhovateľky nezakladajú objektívne
pochybnosti o odbornosti, resp. objektívnosti posudkových lekárov, ktoré by odôvodňovali vykonanienového dokazovania vo veci. V prípade, že by sa v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľky zhoršil,
nič jej nebráni opätovne požiadať žiadosťou o prehodnotenie jej zdravotného stavu. Súd preto nemá
pochybnosti o správnosti záverov posudkových lekárov, nakoľko tieto posudky sú zrozumiteľné, logické

a bez rozporov.

Na základe vyššie uvedených a zistených skutočností krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.6.2014 je vecne správne a preto ho krajský súd podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto v konaní bola neúspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.