Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116206826
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116206826.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave,

Panenská 7, IČO: 35787783, zastúpený: VRBA & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
v Bratislave, Sliezska 9, proti odporkyni: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., W. XXX/XX, o zaplatenie
sumy 5.126,62 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.126,62eura s 14,39 % s úrokom ročne zo sumy
5.126,62 eura od 02.12.2014 do 28.02.2015 , s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.126,62
eura od 01.03.2015 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje odporcovi dlžnú sumu splácať mesačne po
100 eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod

hrozbou straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu VRBA
& PARTNERS, s.r.o. v sume 762,32 eura s tým, že súd povoľuje odporcovi dlžnú sumu splácať mesačne
po 30 eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod

hrozbou straty výhody splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 5.126,62 eura s úrokom
výške 14,39 % zo sumy 5.126,62 eura od 02.12.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,05
% zo sumy 5.126,62 eura od 01.03.2015 do zaplatenia z titulu neuhradenia záväzku na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.09.2011. Navrhovateľ odporcovi oznámil splatnosť záväzku ku dňu
28.02.2015.

Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, súd rozhodol podľa § 101

O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že uznáva dlh, tento prestal platiť z finančných a rodinných dôvodov.
Nemá možnosť uhradiť jednorázovo. V čistom má cca 450 eur avšak spláca už vyššiu dlžnú sumu po
100 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a

to: zmluvou zo dňa 19.09.2011, prehľadom účtu, sadzobníkom, výpoveďou zmluvy zo dňa 09.12.2014,
vyjadrením navrhovateľa zo dňa 30.05.2016 a zistil tento skutkový a právny stav :Navrhovateľ s odporcom dňa 19.09.2011 uzatvoril zmluvu o úvere na základe ktorej odporcovi poskytol
finančné prostriedky. Odporca riadne dlh nesplácal. Listom zo dňa 09.12.2014 pre neplnenie zmluvy
odporkyňou jej navrhovateľ oznámil, že zmluvu vypovedá s účinnosťou od 01.03.2015 a vyzval na

splatenie celého úveru, čo odporca neurobil, uhradil sumu 450 eur. Navrhovateľ si podaným návrhom
uplatňoval sumu 5.126,62 eura s úrokom výške 14,39 % zo sumy 5.126,62 eura od 02.12.2014 do
zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 5.126,62 eura od 01.03.2015 do zaplatenia.
Navrhovateľ mal za to, že ide o obchodnoprávny vzťah a má nárok na úrok až do zaplatenia celého dlhu.
Odporca mal finančné problémy a nemá ani na jednorazové splatenie dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa §51 O.z. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však

nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa§546Občianskehozákonadohodouúčastníkovmožnozabezpečiťpohľadávkuručením.Ručenie
vzniká vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na sebe voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak
ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté

pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúcich.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na

dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov

vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho
poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu
ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho
zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už
v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných

podmienok,ktorébymalipodľaneskoršejprávnejúvahypovahutzv.neprijateľných,resp.neprimeraných
podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex
lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka
používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline
sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009,

rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba
na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

Záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o tzv. absolútny
obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o

označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého
záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497a nasl. Obchodného zákonníka).
Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením všakv prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,
je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu

k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou
úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č.
102/2014Z.z.)precizovaldovtedyúčinnéustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je

spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje
povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedený právny záver súdu je
súladný aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp.zn.
3MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015).

Nastolená tak bola otázka, kedy sa má postupovať podľa Obchodného zákonníka, a kedy podľa
Občianskeho zákonníka. Toto má aj vplyv na určenie rozhodného práva. Navrhovateľ nevysvetlil v čom
by mal odporca ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní veci podľa Obchodného zákonníka a podľa súdu
takýto fakt ani neexistuje. Predchádzajúci odsek by mohol nabádať pri podobných zmluvných vzťahoch

pri určitých vzniknutých právnych otázkach, či sporoch na možnosť postupu podľa Obchodného
zákonníka, a pri iných podľa Občianskeho zákonníka. Súd chce tak poukázať na tú skutočnosť, že je
právne možné, aby sa celý zmluvný vzťah riadil Občianskym zákonníkom. Úprava spotrebiteľských práv
sa sústreďuje do Občianskeho zákonníka nie do Obchodného. Úmysel zákonodarcu z toho vyplývajúcu
je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa Občianskeho zákonníku. Je pravdou, že neznalosť zákona

neospravedlňuje, avšak je logické, že občan ako spotrebiteľ bude mať skôr prehľad o občianskom práve,
ako o obchodnom, teda o všeobecnom zákone ako o špeciálnom. Veriteľovi nič nebránilo v postupe
podľa Občianskeho zákonníka. Občianske právo je na to, aby upravovalo všeobecne vzťahy medzi
osobami, právnickými a fyzickými. Obchodný zákonník je špeciálne na úpravu obchodných vzťahov.
Odporkyňa nebola podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Navrhovateľ

nemôže tvrdiť, že v občianskom práve nie je ustanovenie, podľa ktorého by zmluvný vzťah uzavreli.
Súd napríklad poukazuje na § 51 O.z., § 657 O.z. a § 778 O.z.. Podľa Obchodného zákonníka sú
obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky
úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť
zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Úroky je možné si uplatňovať i po skončení zmluvy

do úplného splatenia, podľa Občianskeho zákona do skončenia zmluvy, zmluvné pokuty sú možné
vo vyššej miere ako podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je o rok kratšia v Občianskom
zákonníku ako v Obchodnom. Podľa súdu je toto jasný dôvod výhodnejšej úpravy ako u Obchodného
zákonníku. Tento inštitút slúži k ochrane spotrebiteľa. Dlžník má tak väčšiu právnu istotu. Vie, že veriteľ
si môže bez námietky premlčania uplatniť voči nemu pohľadávku do troch rokov a nie až do štyroch

od jej splatnosti. Kratší čas znamená menšie riziko straty podkladov, možnosť pamätať si svedkov,
resp. konkrétne situácie. Teda väčšia ochrana spotrebiteľa. V konečnom rade neprichádza k väčšiemu
navýšeniu pohľadávky do uplatnenia si na súde. V Slovenskom práve bola napríklad upravená trojročná
doba na uplatnenie si pohľadávky voči spotrebiteľovi v exekúcii v § 61b ods. 2, 3 exekučného poriadku
(nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom) na

rozdiel od iných exekučných konaní. Doba uplatnenia má teda preukázateľne význam pre spotrebiteľa.
Premlčanie má v každom prípade väčší vplyv na dlžníka, ako na veriteľa. Spotrebiteľ je vždy dlžník. Súd
mal teda za to, že rozhodné právo vo veci účastníkov i z tohto pohľadu je občianske právo SR.

Označenie zmluvy ako úver samo osebe neznemená, že ide o obchodnoprávny vzťah. V danom prípade

účastníci uzatvorili z hľadiska názvu zmluvu o úvere, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom.
Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonník ako aj
ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym
obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov
zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď

spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah
aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa §
23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka(rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn.
7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva
uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporkyňa nebola podnikateľ, peniaze neboli poskytované

pre podnikateľské účely. V samotnej zmluve je uvádzané, že ide o účel úveru : pôžičku. Občiansky
zákonník má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi
účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl. O.z. Súd posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka. Ak by aj
čisto teoreticky išlo o obchodnú vec na rozhodnutie súdu by to nemalo žiaden vplyv. Súd by rozhodol
rovnako s poukazom na nižšie uvedené skutočnosti týkajúce sa aj obchodných vzťahov.

V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bol zmluvný vzťah, v ktorom si odporca nesplnil
svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval návrh navrhovateľa, čo sa týka
nesplatenej istiny 5.126,62 eura, úroku vo výške 14,39 % ročne zo sumy 5.126,62 eura od 02.12.2014 do
28.02.2015 za dôvodne podaný. Dlh mal odporca splatiť do 28.02.2015. Odporcu ako dlžníka zaviazal
súd na úhradu 5,05 % úrokom z omeškania, tak ako sú špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia

v súlade s § 517 O.z. a Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. V čase vzniku omeškania bol v § 3
nariadeniavlády87/1995z.z.výškaúrokuzomeškania opäťpercentuálnychbodovvyššiaakozákladná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Nad priznanú výšku úroku z omeškania súd návrh zamietol ako neoprávnený posudzovaný podľa
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré nevrátil. Z dokladov

bola jasná výška dlhu. Odporca nesplatil svoju zmluvnú povinnosť voči navrhovateľovi. Vzhľadom na
pomery odporcu ( príjem a náklady) podľa § 160 O.s.p. mu súd povolil dlžnú sumu splácať po 100 eur
mesačne pod hrozbou straty výhody splátok.

V rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval nárok navrhovateľa, kde si uplatňoval

úrok i do budúcnosti, po splatnosti dlhu. Výzvou na predčasné splatenie dlhu po zosplatnení zaniká
zmluva ako celok, teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých čo by mali podľa zmluvy platiť po
odstúpení od zmluvy. Navrhovateľ poukazoval na zmluvné dojednanie účastníkov. Podľa navrhovateľa
do konečnej úhrady dlhu sa vlastne zmluvný vzťah medzi účastníkmi vlastne nikdy nekončí. Súd sa s
týmto stanoviskom nestotožňoval, zmluva o spotrebiteľskom úvere bola časovo ohraničená do splatenia

splátok po tomto dátume si už navrhovateľ nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania, čo mu aj
súd priznal. Úrok je možné totiž si uplatňovať len v prípade, že si to účastníci výslovne dohodnú a aj to len
počas obdobia, na ktorý si to dohodnú. Podľa bodu 5.4-6 zmluvy účastníkov si navrhovateľ a odporca
dohodli úrok, až do úplného zaplatenia dlhu i po splatnosti celého dlhu. Zmluva bola vopred pripravená
(formulárový typ zmluvy) a tak ho nemožno považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie účastníkov

zmluvného vzťahu. V časti 14,39 % úroku zo sumy 5.126,62 eura od 01.03.2015 do zaplatenia súd
zamietol z dôvodu, že nepriznal navrhovateľovi nárok na úrok po splatnosti celého dlhu, pretože podľa
ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva,
že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho
splátok). Splatnosť nastáva aj vyhlásením splatnosti celého dlhu ku dňu povinnosti splatenia dlhu,

odstúpenia od zmluvy. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v
podobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch
medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia

spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na
mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú
dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na
situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade navrhovateľ) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný
(tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.

Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná so zosplatnením úveru ku dňu odstúpenia od
zmluvy. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto
postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi z uvedených dôvodov. Podľa súdu nič na
danej súdnej praxi analogicky nemôže zmeniť ani Obchodný zákonník tak ako ani uvádzaný zákon o
spotrebiteľských úveroch i keď vzhľadom na postup podľa Občianskeho zákonníka je toto konštatovanie

irelevantné.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že prevažne úspešnému
navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania v sume za zaplatený súdny poplatok a trovyprávneho zastupovania. Súdny poplatok bol zaplatený v sume 307,50 eur. Trovy právneho zastupovania
zo žalovanej sumy pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci (prevzatie zastupovania, podanie
návrhu) v sume za úkon 180,93 eura, dvoch režijných paušálov po 8,58 eura, všetko s DPH v zmysle

vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci číslo 655/2004 Z.z..
Spolu predstavovali trovy sumu 762,32 eura. Aj trovy súd povolil odporcovi splácať v splátkach podľa
§ 160 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.