Uznesenie – Odmietnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1P/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615207053
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615207053.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa G. P., nar. 16. XX. XXXX, bytom E. U., o
návrhu na povolenie obnovy konania pôvodne vedenom pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš, pod
spis. zn. 8P/36/2014, takto

r o z h o d o l :

Návrh na obnovu konania pôvodne vedenom pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš, pod spis. zn.
8P/36/2014 sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11. 08. 2015 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Liptovský Mikuláš písomné podanie, ktoré
označil ako návrh na obnovu konania, ktorým sa podľa obsahu domáhal povolenia obnovy konania,
pôvodne vedenom pod spis. zn. 8P/36/2014. Návrh na obnovu konania navrhovateľ odôvodnil tým, že
uvedené konanie bolo skončené rozsudkom, č. k. 8P/36/2014-24 zo dňa 13. 08. 2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11. 9. 2014. Na pojednávaní dňa 13. 08. 2014, kedy bol vyhlásený predmetný

rozsudok, sa navrhovateľ nezúčastnil, keďže sa nechcel stretnúť so svojou bývalou družkou. V čase
pojednávania bol navrhovateľ vo väzbe. Podľa tvrdenia navrhovateľa, súd nedostatočne zistil skutkový
stav, čo viedlo k tomu, že mu bola uložená povinnosť platiť bežné výživné vo výške 150,- eur mesačne
na každé z maloletých detí, ako aj zameškané výživné vo výške 300,- eur na každé z maloletých detí.
V návrhu na obnovu konania, navrhovateľ ďalej poukázal na to, že súd bol povinný zisťovať skutočný
stav veci a trvať na jeho účasti na pojednávaní, keďže pri rozhodovaní o starostlivosti o maloleté deti

nie je viazaný iba návrhmi účastníkov konania, ale je povinný vykonať všetky dôkazy potrebné pre
zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli (§ 120 ods. 2 v spojení s § 81 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku). V dôsledku konania súdu tak nebolo možné vykonať dôkazy na zistenie majetkových
pomerov navrhovateľa, hoci ich bolo potrebné vykonať. Navrhovateľ záverom uviedol, že uvedený
rozsudok bol síce v časti bežného výživného zmenený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 9P/162/2014-70 zo dňa 27. 7. 2015, avšak zameškané výživné, výživné vo výške 40,- eur na

každé dieťa od 8. 12. 2014 do 31. 07. 2015 zostalo nezmenené, a preto tu nie je dôvod neprípustnosti
obnovy konania. V závere navrhovateľ poukázal na to, že o dôvode na obnovu konania sa dozvedel po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, teda po 12. 05. 2015, a preto je zachovaná aj subjektívna
trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania.

Podľa § 228 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, návrh na obnovu konania má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu
preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 229 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, obnova nie je prípustná proti rozsudkom, ktorých
zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.Podľa § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch
mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho
času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, navrátenie lehoty na obnovu konania nie je
prípustné.

Podľa § 234 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, návrh na obnovu konania súd uznesením buď

zamietne alebo obnovu konania povolí.

Podľa § 234 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto,
že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme
oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie. Súd nemusí nariaďovať pojednávanie ani o návrhu na
obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. g).

Vzhľadom na citované ustanovenia a vyššie uvádzané skutočnosti súd rozhodol tak, že návrh na obnovu
konania, ktorý podal na Okresnom súde Liptovský Mikuláš navrhovateľ dňa 11. 08. 2015, zamietol ako
neprípustný. S poukazom na túto skutočnosť preto súd vo veci podľa § 234 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, nenariaďoval pojednávanie.

Navrhovateľ sa podľa obsahu svojho podania domáha, aby súd povolil obnovu konania, pôvodne
vedenom pod spis. zn. 8P/36/2014, predmetom ktorého bol návrh matky maloletých detí G., Y. Y. G. P.,
Y. O. na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Otcom maloletých detí je navrhovateľ obnovy
konania.

S poukazom na ustanovenie § 229 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku je obnova konania
neprípustná, pretože ide o rozsudok, ktorého zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak, a to podľa
ustanovenia § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov - ak sa zmenia pomery,
súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o

výkone rodičovských práv a povinností.

Navrhovateľ v návrhu na obnovu konania ani nepreukázal žiaden zo zákonných dôvodov podľa §
228 ods. 1 O. s. p., pre ktorý by bolo možné vyhovieť návrhu na obnovu konania. Navrhovateľ len
poukázal na ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b/ O. s. p., keď uviedol, že možno vykonať dôkazy,

ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. V tejto súvislosti navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia, keď v návrhu na obnovu konania
neuviedol, ktoré dôkazy navrhuje vykonať, a nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní. Tu súd
poznamenáva, že navrhovateľom poukazovaný výkon väzby v čase súdneho pojednávania nie je
relevantným dôvodom obnovy konania, nakoľko navrhovateľovi nič nebránilo, aby sa písomne vyjadril

k návrhu na začatie konania, prípadne aby sa aj osobne zúčastnil pojednávania, keď súd je oprávnený
zabezpečiť eskortovanie z ústavu na výkon väzby za účelom osobnej účasti na pojednávaní. Naopak,
navrhovateľ svojím písomným podaním doručeným súdu dňa 28. 07. 2014 výslovne odmietol účasť na
pojednávaní, nakoľko sa nechcel stretnúť s bývalou družkou. Na základe takto zistených skutočností súd
konštatuje, že nie je splnený dôvod obnovy konania, navyše, navrhovateľ ani neoznačil žiadne dôkazy,

ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, a nebolo možné ich vykonať v predchádzajúcom konaní.
Taktiež súd dodáva, že tu nie je splnená (resp. osvedčená) ani zákonnom vyžadovaná podmienka, o
privodení priaznivejšieho rozhodnutia vo veci pre navrhovateľa. Sám navrhovateľ si svojím pasívnym
prístupom k predchádzajúcemu konaniu zapríčinil rozhodnutie vo veci, ktoré vzhľadom na svoju súčasnú
nepriaznivú majetkovú situáciu považuje za nespravodlivé, hoci nič mu nebránilo v tom, aby svoje práva

mohol riadne uplatňovať v konaní, ktorého obnovy sa teraz domáha. Navyše obnovy takéhoto konania
sa nemožno ani domáhať s poukazom na vyššie citované ustanovenia, nakoľko ide o rozsudok, ktorého
zmenu alebo zrušenie možné dosiahnuť inak.

Dôvodom pre zamietnutie návrhu obnovy konania je aj to, že tento bol podaný oneskorene, vzhľadom k

tomu, že navrhovateľ síce uvádza, že o dôvode obnovy konania sa dozvedel až po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody, teda po 12. 05. 2015, avšak neuviedol tento dôvod a ani nepreukázal dôkazmi, že
skutočne sa o tomto dôvode dozvedel až po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Súd vychádzal z
potvrdeniaodoručenírozsudku,ktoréhoobnovykonaniasanavrhovateľdomáha,pričomjepreukázané,že tento mu bol riadne doručený do Ústavu na výkon väzby Žilina dňa 26. 08. 2014. Navrhovateľ podal
na súde návrh na obnovu konania až dňa 11. 08. 2015, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej subjektívnej
trojmesačnej lehoty, ktorá je prekluzívnou (§ 230 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Preskúmajúc

dôvody, pre ktoré by bolo možné podať návrh na obnovu konania po troch rokoch v zmysle § 230 ods.
2 O. s. p., súd žiaden z týchto dôvodov nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.