Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/421/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115224611
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115224611.6

Uznesenie

OkresnýsúdKošiceIvobčianskoprávnejvecinavrhovateľky:U.T.,rod.Č.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytom
N. XX, G., zastúpená Advokátskou kanceláriou Hopferova s.r.o., Bajzova 2, Košice proti odporcovi:
O. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX, G., toho času bytom T. XX, G., zastúpený JUDr. Petrom
Molitorisom, PhD., advokátom, Štúrova 20, Košice, o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi
takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti uznesenia nahradiť navrhovateľke trovy právneho
zastúpenia 63,45 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 16.9.2015 domáhala určenia manželského výživného vo

výške 100,-EUR mesačne, počínajúc od 1.10.2015.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX. Počas trvania
manželstva sa im narodili dve deti, a to mal. T. dňa X.X.XXXX a mal. H. dňa XX.X.XXXX. Odporca
spoločnú domácnosť opustil v máji 2015. Odvtedy o rodinu neprejavuje záujem, neplatí na výživu
maloletých detí a neudržiava s nimi skoro žiadne kontakty. Za nájom zaplatil za mesiace máj - august

2015. Na chod domácnosti však nijako finančne neprispieva.

Dňa 5.11.2015 podala navrhovateľka návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd
zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 100,-EUR mesačne, pretože všetky výdavky musela
hradiť sama. Zabezpečovala stravu, oblečenie, hygienické pomôcky, drogériu, a to tak pre seba, ako aj
pre maloleté deti. Tiež hradila všetky výdavky spojené s maloletými deťmi, a to školu, škôlku a voľno-

časové aktivity. Od času, čo odporca odišiel zo spoločnej domácnosti, jej raz poslal sumu 400,-EUR, a
to v máji 2015 a raz sumu 300,-EUR v októbri 2015. Z týchto súm ledva uhradila náklady na bývanie
za príslušný mesiac a tiež splátky pôžičky. Navrhovateľka preukázala, že od júla 2015 sa jej znížil plat
zo sumy 413,-EUR na sumu 385,-EUR v čistom.

Súd uznesením č.k. 12C/421/2015-29 zo dňa 30.11.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil

odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke predbežne výživné 100,-EUR mesačne, počnúc predbežnou
vykonateľnosťou predbežného opatrenia, t.j. od 7.12.2015 do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie odporcu uznesením č.k. 8Co/10/2016-75 zo dňa 21.3.2016 potvrdil
prvostupňové rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia.

Odporca vo svojom vyjadrení potvrdil, že zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval v máji 2015, z dôvodu

dlhodobo pretrvávajúcich problémov a hádok v rodine. Poprel však, že by neudržiaval žiaden kontakt s
maloletýmideťmi.Naopakuviedol,žedetipravidelneberiekusvojimrodičom,kdevsúčasnejdobebýva.Odporca taktiež poprel, že by neposielal navrhovateľke žiadne peniaze. Výpismi z účtu preukázal, že v
mesiaci máj 2015 zaslal na účet navrhovateľky sumu 240,-EUR za nájom a ďalšiu sumu 90,-EUR bez

uvedenia účelu, v mesiaci jún 2015 na účet navrhovateľky zaslal sumu 240,-EUR za nájom, v mesiaci
júl 2015 jej zaslal na účet 100,-EUR a 240,-EUR za nájom, v mesiaci august 2015 jej zaslal sumu 400,-
EUR ako výživné, v mesiaci september 2015 jej zaslal sumu 240,-EUR za nájom a 60,-EUR na úver, v
mesiaci október 2015 jej zaslal sumu 300,-EUR na výživné pre U. (navrhovateľka), v mesiaci október
jej zaslal sumu 100,-EUR za basket a 240,-EUR za nájom, v mesiaci december jej zaslal sumu 250,-

EUR ako výživné.

Na pojednávaní dňa 9.2.2016 navrhovateľka uviedla, že z uvedených platieb niečo zarátala na jej
výživné, niečo bolo určené na nájom a niečo bolo určené pre deti.

Na tomto pojednávaní odporca navrhol, že zaplatí navrhovateľke sumu 200,-EUR s tým, že ona zoberie

žalobuomanželskévýživnéspäť.Zároveňzoberiespäťajžalobuoúpravuprávapovinnostíkmaloletým
deťom na čas do rozvodu.

Navrhovateľka písomným podaním zo dňa 4.4.2016 zobrala žalobu späť, avšak žiadala priznať náhradu
trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu veci, za návrh na

nariadenie predbežného opatrenia a za účasť na pojednávaní dňa 9.2.2016, v celkovej výške 100,06
EUR. Odôvodnila to tým, že žaloba o manželské výživné bola podaná dôvodne, keďže odporca si splnil
svoju povinnosť uhradiť manželské výživné až po nariadenom súdnom pojednávaní.

Odporca so späťvzatím návrhu súhlasil, nesúhlasil však s tým, aby mal znášať trovy konania. Žaloba

podľa neho nebola podaná dôvodne, keďže od mája 2015 do decembra 2015 v prospech navrhovateľky
uhradil sumu 2.510,-EUR, teda tvrdenia uvádzané navrhovateľkou v jej pôvodnom návrhu sa nezakladali
na pravde. Namietol aj účelovosť podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka
návrh podala v čase, kedy prostriedkami uhradeného výživného nepochybne disponovala, nepravdivo
uviedla, že si neplní vyživovaciu povinnosť voči nej. Naviac, po nariadení predbežného opatrenia podala

aj návrh na exekúciu, a to opäť v čase, kedy už nesporne disponovala finančnými prostriedkami. Preto
odporca navrhol, aby súd pri náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania
nepriznal.

Navrhovateľka po tom, ako zobrala návrh v celom rozsahu späť, doručila súdu podanie, že z jej strany

nedošlo k vážnemu prejavu vôle ohľadne späťvzatia návrhu, keďže bola odporcom uvedená do omylu,
že tento jej vyplatí prostriedky zodpovedajúce manželskému výživnému, na ktoré jej vznikol nárok. Pod
vplyvom psychického nátlaku zo strany odporcu dala pokyn na späťvzatie návrhu. Pretože jej návrh
nebol urobený vážne a bola úmyselne uvedená do omylu v rozhodujúcich skutočnostiach, jej prejav
(späťvzatie návrhu) nie je možné považovať za platný. Preto navrhla, aby súd naň neprihliadal a riadne

pokračoval v konaní.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka písomným podaním doručeným súdu dňa 4.4.2016 zobrala svoj

návrh v celom rozsahu späť a odporca so späťvzatím súhlasil, pričom späťvzatie späťvzatia nie je
procesne možné, súd konanie zastavil.

Tu súd poznamenáva, že navrhovateľke, ak sa domnieva, že odporca jej neuhradil to, čo uhradiť mal,
nič nebráni, aby podala novú žalobu.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právnyúkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Navrhovateľka vo svojom späťvzatí uviedla, že odporca po podaní návrhu dodatočne splnil svoju
povinnosť uhradiť jej manželské výživné. Sama teda potvrdila, že manželské výživné jej uhradené bolo.
Nemožno teda hovoriť o omyle. Ak jej vyplatené nebolo, nemala podávať návrh na zastavenie konania.
Z uvedeného dôvodu súd späťvzatie návrhu považoval za platný právny úkon.

Podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Pri posudzovaní náhrady trov konania súd vychádzal z toho, že návrh navrhovateľky bol čiastočne
dôvodný. Aj keď tvrdenie navrhovateľky, že odporca jej po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti
uhradil v máji 2015 sumu 400,-EUR a v októbri 2015 sumu 300,-EUR, nebolo úplne pravdivé. Na

pojednávaní dňa 9.2.2016 sa účastníci v podstate zhodli na tom, že odporca zaplatí navrhovateľke sumu
200,-EUR a ona zoberie návrh na manželské výživné späť. Tak aj neskôr učinila. Aj odporca si musel
byť vedomý toho, že nejaký dlh na manželskom výživnom existoval.

Navrhovateľka si uplatnila nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci, a to

za prevzatie a prípravu veci dňa 2.10.2015, za podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
dňa 5.11.2015 a za účasť na pojednávaní dňa 9.2.2016.

V zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súd nemusí výnimočne náhradu trov konania sčasti priznať s
prihliadnutím na to, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy

pri prvom úkone, ktorý mu patril. V tomto prípade navrhovateľka neuviedla v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia všetky skutočnosti pravdivo, uviedla, že odporca jej od mája do 5.11.2015, kedy
podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia uhradil len 700,-EUR, pričom odporca jej za toto
obdobie v skutočnosti uhradil 1.920,-EUR, pričom z tejto sumy jej každý mesiac platil 240,-EUR za
nájom, zvyšok bol podľa uvedeného účelu na príkazoch na úhradu buď na výživné, na deti alebo úver.

Pritom aj platbu za nájom je potrebné považovať za platenie výživného. Taktiež nebolo úplne pravdivé
tvrdenie navrhovateľky, že odvtedy, ako odporca opustil spoločnú domácnosť, sa ona výlučne stará o
maloleté deti.

Z vyššie uvedených dôvodov súd navrhovateľke nepriznal sčasti náhradu trov konania, a to za napísanie

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Tento úkon súd nepovažoval za účelne vynaložený.
Navrhovateľka v ňom neuviedla pravdivo všetky skutočnosti. Tu súd poznamenáva, že pri nariadení
predbežného opatrenia vychádzal len z tvrdení navrhovateľky. Odporca v tom čase svoje tvrdenie,
že jej platí vyššie uvedené sumy ničím nepreukázal, toto dokladoval až neskôr. Okrem toho, výška
výživného uložená predbežným opatrením bola nižšia, aké sumy v skutočnosti odporca navrhovateľke

mesačne uhrádzal. Odporca teda preukázal, že navrhovateľke prispieval na jej výživu, resp. aj na výživu
maloletých detí každý mesiac, aj keď nie vždy uviedol účel platby.

Preto súd zaviazal odporcu podľa § 146 ods. 2 veta druhá, s použitím § 150 ods. 1 O.s.p., nahradiť
navrhovateľke trovy právneho zastúpenia len za 2 úkony právnej pomoci, a to náhradu trov právneho

zastúpenia za prevzatie a prípravu veci a za účasť na pojednávaní dňa 9.2.2016.

Vzmysle§10ods.3vyhláškyč.655/2004Z.z.súdzatarifnúhodnotuurčilsumu293,50EUR.Tútosumu
vypočítal tak, že navrhovateľka žiadala priznať manželské výživné od 1.10.2015 do budúcna vo výške
100,-EUR mesačne. Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené 29.12.2015. Potom

súčet manželského výživného za dané obdobie by bol 293,50 EUR. Z tejto tarifnej hodnoty potom súd
určil základnú sadzbu tarifnej odmeny na sumu 23,24 EUR, za 2 úkony je to potom 46,48 EUR, k tomu
režijný paušál za prevzatie a prípravu veci vo výške 8,39 EUR + režijný paušál za účasť na pojednávanív roku 2016 vo výške 8,58 EUR. Celkovo súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke trovy právneho
zastúpenia vo výške 63,45 EUR.