Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/263/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214206153
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7214206153.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci

navrhovateľa: vendue a.s., Neklanova 152/44, Praha 2 - Vyšehrad, Česká republika, IČ 28062256,
zastúpený JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou, Poštová 1, Bratislava proti odporcovi: E. R., nar.
XX.X.XXXX, trvalý pobyt hlásený v Mestskej časti F. - R. Ť. o zaplatenie 9.727,17 Kč s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom konania náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 27.2.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu k zaplateniu 9.727,17 Kč so sankčným úrokom vo výške 25% ročne zo sumy 7.560,20 Kč od

1.4.2011 až do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca sa stal dlžníkom navrhovateľa na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 31.3.2011, ktorú uzavrel navrhovateľ s pôvodným veriteľom odporcu - Českou
sporiteľňou, a.s. Oznámenie o postúpení pohľadávok bolo odporcovi zaslané doporučeným listom zo
dňa 3.5.2011.

Právny predchodca navrhovateľa - Česká sporiteľňa, a.s. uzatvorila s odporcom dňa 18.2.2008 Zmluvu
o sporožírovom účte Osobný účet Českej sporiteľne, a.s. a o poskytovaní súvisiacich produktov a
služieb. Následne Česká sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi kontokorentný úver, pričom čerpanie je
preukázateľne zdokladované výpisom z účtu. Výška kontokorentu na sporožírovom účte bola schválená
a poskytnutá v sume 5.000,-Kč.

Princípom čerpania kontokorentu bola možnosť priebežne čerpať peňažné prostriedky do debetného

zostatku na účte až do tejto zjednanej výšky s tým, že takto vyčerpané prostriedky museli byť
vrátené do jedného roka od prvého čerpania kontokorentu. Podľa ustanovenia bodu 16.4. Všeobecných
obchodných podmienok bol dohodnutý záväzok odporcu neprekročiť dohodnutú výšku poskytnutého
úveru - kontokorentu.

Odporca úver postupne vyčerpal, ale k jeho vyrovnaniu nedošlo, navyše došlo k prekročeniu limitu
kontokorentného úveru a stav účtu sa tak dostal do nepovoleného debetu. Tým došlo k porušeniu vyššie

uvedenej povinnosti odporcu a v súlade s bodmi 16.6. c) a 16.8. c) Všeobecných obchodných podmienok
bola Česká sporiteľňa, a.s. oprávnená prehlásiť kontokorentný úver za splatný v lehote ňou určenou
s tým, že v súlade s uvedenými bodmi Všeobecných obchodných podmienok oznámenie o realizácii
zosplatnenia odoslala najneskôr v deň jeho realizácie.Česká sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ odporcu niekoľkokrát vyzývala k zaplateniu dlhu, avšak
márne. Nakoniec odporcovi zaslala výpoveď zo zmluvného vzťahu o kontokorentnom úvere zo dňa

1.2.2010 s tým, že podľa bodu 13. Zmluvy je výpoveď účinná k 1.3.2010. Listom zo dňa 1.3.2010
vypovedala Česká sporiteľňa, a.s. zmluvu o účte a dohôd o službách súvisiacich s účtom a vyzvala k
zaplateniunepovolenéhodebetnéhozostatkunasporožírovomúčte,pričomvuvedenomlistezosplatnila
celúpohľadávkunasporožírovomúčtedňom1.3.2010.Dlžnásumaktomutodňubolavovýške7.648,17
Kč a skladala sa z čiastky nepovoleného debetného zostatku vo výške 7.560,20 Kč, čiastky sankčného

úroku vo výške 87,97 Kč. Nepovolený debetný zostatok je úročený sankčným úrokom za nepovolené
prečerpanie účtu vo výške 25%, a to v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami bodmi 7.4.,
10.9. a 16.9.

Odporca sa k žalobe nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.

Právnazástupkyňanavrhovateľapoukázalanato,žepokiaľideorozhodnéprávopreposúdenienárokov
navrhovateľa, je týmto právo Českej republiky, a to vzhľadom na voľbu práva, ktorá bola uskutočnená
vo Všeobecných obchodných podmienkach Českej sporiteľne, a.s., ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy o poskytnutí úveru a Zmluvy o sporožírovom účte. Poukázala na čl. 3 odsek 1 Rímskej zmluvy, a
to, že zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná,

alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci
zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

V tomto prípade banka so sídlom na území Českej republiky a odporca, síce občan Slovenskej republiky,
si otvoril účet na území Českej republiky, preto použitie čl. 3 odsek 1 Dohovoru vyplýva z ust. čl. 5

ods. 4 písm. b), ktoré vylučuje použitie čl. 5 Dohovoru (ktorý upravuje použitie rozhodného práva pre
určité spotrebiteľské zmluvy). Právom Českej republiky, ktoré je nutné použiť pre riešenie tohto právneho
vzťahu je teda Obchodný zákonník, ktorý bol platný na území Českej republiky a konkrétne § 708 a
nasl., ktoré upravujú zmluvu o bežnom účte.

Taktiež poukázala aj na ust. § 10 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom, ktoré sa práve týkajú dohody účastníkov o rozhodnom práve, a to, ak si účastníci nezvolia
rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá
rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.

Právna zástupkyňa navrhovateľa ďalej poukázala aj na to, že Obchodný zákonník by sa mal použiť aj
na posúdenie otázky premlčania práva, t.j. mala by sa aplikovať štvorročná premlčacia lehota podľa
Obchodného zákonníka. K tomu doložila rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.7.2012 sp. zn. 32
Cdo 3337/2010, ako aj uznesenie Krajského súdu v Českých Budějoviciach zo dňa 17.9.2010 sp. zn.
5 Co 1706/2010.

Právna zástupkyňa navrhovateľa citovaný rozsudok Najvyššieho súdu ČR, ako aj uznesenie Krajského
súdu v Českých Budějoviciach doložila do spisu ako listinný dôkaz, v ktorých sa uvádza, že aj keď bol
úver poskytnutý spotrebiteľovi, jedná sa o zmluvu podľa Obchodného zákonníka, a teda na tento právny
vzťah sa vzťahuje štvorročná premlčacia lehota.

Ako ďalší listinný dôkaz bola do spisu doložená Zmluva uzatvorená medzi Českou sporiteľňou, a.s. a
odporcom o sporožírovom účte Osobnom účte Českej sporiteľne a o poskytovaní súvisiacich produktov
a služieb zo dňa 18.2.2008, na základe ktorej sa banka zaviazala zriadiť od 18.2.2008 odporcovi
sporožírový účet Osobný účet v Českej sporiteľni, ktorý bol vedený v českých korunách. Ďalej sa banka

zaviazala prijímať na uvedený účet vklady a platby a uskutočňovať z neho výplaty a platby. V čl. 9.
Zmluvy sa účastníci dohodli, že ostatné práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou výslovne
neupravené sa riadia platnými Všeobecnými obchodnými podmienkami Českej sporiteľne, a.s., ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Odporca prehlásil, že je mu známy obsah Všeobecných
obchodných podmienok, a že s nimi bez výhrad súhlasí. K zmluve navrhovateľ doložil aj Všeobecné

obchodné podmienky Českej sporiteľne, a.s., ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňom 15.7.2002. V čl.
41. týchto Všeobecných obchodných podmienok sa uvádza, že právne vzťahy medzi klientom a bankou
upravenétýmitoVšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamisariadiaprávnymporiadkomČeskejrepubliky.Navrhovateľ ďalej doložil Tretiu upomienku adresovanú odporcovi dňa 1.2.2010, v ktorej ho vyzýva k
zaplateniu celkového dlhu. Zároveň táto tretia upomienka bola aj odstúpením od dohody o vydanie a
používanie platobných kariet a výpoveď zmluvy o poskytnutí úveru s tým, že výpoveď je účinná od

1.3.2010. K tomu doložil aj výzvu adresovanú odporcovi dňa 1.3.2010 k zaplateniu pred podaním žaloby
a výpoveď zo zmluvy o účte a dohôd o službách súvisiacich s účtom. Pripojil aj výpis zo sporožírového
účtu za mesiac február 2010, podľa ktorého bol počiatočný stav mínus 7.159,70 Kč a konečný zostatok
mínus 7.560,20 Kč.

Navrhovateľ do spisu doložil aj oznámenie Českej sporiteľne, a.s. adresované odporcovi o postúpení
pohľadávky na navrhovateľa. K tomu pripojil poštový podací hárok preukazujúci, že uvedené oznámenie
bolo odporcovi zaslané dňa 3.5.2011. K tomu pripojil Zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi
Českou sporiteľňou, a.s. zo dňa 29.3.2011, Prílohu č. 1 k tejto zmluve, ktorú tvoril zoznam jednotlivých
pohľadávok, medzi ktorými sa nachádza aj pohľadávka voči odporcovi, potvrdenie o zaplatení úhrady
za postúpenie pohľadávky.

Keďže sa jedná o spor medzi zahraničnou obchodnou spoločnosťou (Česká republika) a občanom
Slovenskej republiky, ktorý má trvalé bydlisko v Slovenskej republike, pričom zmluvný vzťah vznikol v
Českej republike, súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodovať vo veci podľa článku 2 odsekov 1, 2
a článku 16 odsek 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone

rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Ďalej súd musel riešiť otázku, ktorým rozhodným právom bude posudzovať tento spor. Nemohol
aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I), keďže podľa článku 28 tohto nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na

zmluvy uzavreté od 17.12.2009. Účastníci konania uzatvorili Zmluvu o sporožírovom účte Osobný účet
Českej sporiteľne a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb dňa 18.2.2008, preto súd musel
aplikovať Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorený na podpis v Ríme 19.6.1980, ku
ktorémupristúpilitakSlovenskárepublika,akoajČeskárepublika.Podľačlánku1Dohovoruustanovenia
tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom. Podľa článku 3

ods. 1 citovaného Dohovoru zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.
Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z
okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.

Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci
zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo
z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.

Podľa článku 7 ods. 1 Dohovoru pri uplatnení právneho poriadku určitého štátu podľa tohto dohovoru
možno zohľadniť imperatívne normy iného štátu, s ktorým má daná situácia úzku väzbu, ak podľa
právneho poriadku tohto štátu sa takéto normy musia uplatniť bez ohľadu na to, ktorý právny poriadok
je inak rozhodným právom pre zmluvu, a v rozsahu, v ktorom sa podľa tohto právneho poriadku musia
v takejto situácii uplatniť. Pri úvahe, či sa tieto imperatívne normy zohľadnia, sa prihliada na ich povahu

a účel a na dôsledky ich uplatnenia alebo neuplatnenia.

Podľa článku 7 ods. 2 Dohovoru žiadne ustanovenia tohto dohovoru neobmedzuje uplatnenie noriem
právneho poriadku štátu konajúceho súdu v situácii, v ktorej je ich použitie imperatívne bez ohľadu na
to, ktorý právny poriadok je inak rozhodným právom pre zmluvu.

Zmluva o sporožírovom účte o Osobnom účte Českej sporiteľne a o poskytovaní súvisiacich produktov a
služieb uzatvorená medzi Českou sporiteľňou, a.s. a odporcom dňa 18.2.2008 bola uzatvorená v zmysle
ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka platného v Českej republike. Vo Všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy si v článku 41. účastníci zvolili za rozhodné

právo, právo Českej republiky. Z toho potom možno vyvodiť, že právny vzťah medzi účastníkmi konania
by sa mal riadiť právnym poriadkom platným v Českej republike. Súd však nemôže opomenúť článok 7
Dohovoru a musí zohľadniť aj imperatívne normy platné v Slovenskej republike.Podľa § 10 ods. 4 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom záväzkové
vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom, ibaže právo,
ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv.

Citované zákonné ustanovenie § 10 ods. 4 bolo zakomponované do zák. č. 97/1963 Zb. novelou zák.
č. 102/2014 Z.z. a nadobudlo účinnosť dňom 13.6.2014. Neobsahuje však prechodné ustanovenia, to
znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Slovenská
republika tak dala jasne najavo, že normy na ochranu spotrebiteľa považuje za imperatívne. Preto súd

musel v tomto konaní zohľadniť ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa ako imperatívne normy.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Je zrejmé, že v tomto prípade sa medzi účastníkmi jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Súd preto musí
brať zreteľ na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, je povinný zo zákona prihliadať na dôvody, ktoré bránia priznať
plnenie požadované navrhovateľom, naviac, keď aj samotná odporkyňa vzniesla námietku premlčania.

Súdmusízároveňzohľadniťajust.§52ods.2Občianskehozákonníka,navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.5.2014 a
právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom ( k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu

SR 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015 ).

Ako to vyplýva z Tretej upomienky Českej sporiteľne, a.s. - výzvy k zaplateniu dlhu zo dňa 1.2.2010,
v tomto liste Česká sporiteľňa, a.s. zároveň dala výpoveď zmluvy o sporožírovom účte Osobnom
účte Českej sporiteľne a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb, pričom výpoveď nadobudla

účinnosť dňom 1.3.2010. K tomuto dňu zároveň Česká sporiteľňa, a.s. aj zosplatnila celú pohľadávku na
sporožírovom účte a vyzvala odporcu, aby dlžnú sumu bezodkladne uhradil. Nasledujúcim dňom teda
začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 2.3.2013. Navrhovateľ doručil
súdu žalobu dňa 27.2.2014, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu súd žalobu
zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vo veci mal plný úspech odporca, ktorému však žiadne trovy konania nevznikli. Trovy konania vznikli

len navrhovateľovi, ktorý však vo veci úspešný nebol a náhrada trov konania mu nepatrí. Z uvedeného
dôvodu súd nepriznal účastníkom konania náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).