Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/155/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712209798
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5712209798.12

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 10 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpená TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v rade 1/ R. Y., Q..
XX.XX.XXXX, T. N. X/ Z. Y., Q.. X.X.XXXX, K. U. G.. Y. XX, XXX XX J., obidvaja právne zastúpení JUDr.
Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane

žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Námestie Legionárov 5,
080 01 Prešov, právne zastúpené JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec v
konaní o zaplatenie 6 052,71 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaných v rade 1/ a 2/ takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Vzájomný návrh žalovaných v rade 1/ a 2/ sa zamieta.

III.Otrováchkonaniaožalobežalobcuaovzájomnomnávrhužalovanýchvrade1/a2/buderozhodnuté
samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2012 sa domáhal žalobca vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/
zaplatenia sumy 6 052,71 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na

základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) zo dňa 18.12.2008 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v rade 1/ a 2/ uzatvorili dňa 20.5.2003
Zmluvu č. 351661388, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich
dodatkov.NazákladeuvedenejzmluvySLSP,a.s.poskytlažalovanýmvrade1/a2/peňažnéprostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky

pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky
podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“).
Vzhľadom k tomu, že žalovaní v rade 1/ a 2/ neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili
svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 6 052,71 eur, ktorá

pozostávala z istiny 5 561,27 eur, riadneho úroku vo výške 0 eur, úroku z omeškania vo výške 491,44
eur a ostatného príslušenstva vo výške 0 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca
SLSP, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný v
rade 1/ uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku, zároveň uznal aj náklady inkasného
konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje ďalej zákonný

úrok z omeškania od 21.5.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky resp.
po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok.Podaním doručeným súdu 12.11.2012 ( č.l. 34) žalobca upresnil návrh na začatie konania, kde uviedol,
že žiada, aby súd zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanú sumu

spolu s príslušenstvom.

Podaním doručeným súdu 3.4.2013 ( č.l. 36 ) oznámil vstup do konania vedľajší účastník Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

Podaním doručeným súdu 19.4.2013 zaslal do konania vyjadrenie vedľajší účastník ( č. l. 41),
kde poukázal na to, že je potrebné, aby žalobca riadne špecifikoval z čoho pozostáva uplatnená
suma 6 052,71 eur, a kedy sa stala, tá ktorá splátka úveru splatnou. Čo sa týka dlžných splátok úveru
je súčasne potrebné špecifikovať, z ktorých dlžných splátok, za ktoré obdobie pozostáva pôvodná
listina a kedy nastala splatnosť tej-ktorej splátky a z čoho sa skladajú, čo obsahujú, jednotlivé splatné
splátky. Zároveň vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že žalobcom predložená dohoda o

uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka,
prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej
obsah. Takáto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie
premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ako neprijateľné sú obe zmluvné
podmienky obsiahnuté vo formulári z 25.2.2010 absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti

premlčania dlhu je sofistikované „skryté“ do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou
uznania záväzku v bode 2 Dohody. Uzatvorenie takejto dohody je aj v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože
pri uzatváraní tejto dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité
omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa, resp. predĺženie premlčacej

doby. Ďalej poukázal na to vedľajší účastník, že žalobca podal žalobu 29.6.2012, jeho nárok sa stal
splatným riadne v čase pred 29.6.2009, a preto je ako celok premlčaný. Z tohto dôvodu vznáša námietku
premlčania a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Podaním doručeným súdu 2.10.2013 zaslal žalobca platobnú históriu žalovaných v rade 1/ a 2/

špecifikoval žalovanú sumu ( č.l. 94, 95).

Podaním doručeným súdu 12.5.2014 právny predchodca SLSP, a.s. z zaslala súdu oznámenie, v ktorom
uviedla, že zo strany SLSP, a.s. nedošlo vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého zo zmluvy
o spotrebnom úvere č. 351661388/0900 zo dňa 20.5.2003, uzatvorenej medzi SLSP, a.s. , ako veriteľom

a žalovaným ako dlžníkom ( č.l. 143).

Podaním doručeným súdu 23.5.2014 ( č.l. 144) žalobca opätovne špecifikoval žalovanú sumu aj spolu
s príslušenstvom a vyčíslenými úrokmi z omeškania.

Podaním doručeným súdu 4.6.2014 vedľajší účastník, resp. žalovaní v rade 1/ a 2/ zaslali do konania
vyjadrenie a zároveň v súlade s ust. § 97 OSP, aby súd prostredníctvom splnomocneného advokáta
po pripustení vzájomného návrhu vydal rozsudok, v ktorom určí zmluvné podmienky a časti zmluvných
podmienokuvedenýchvZmluveosplátkovomúvereč.0351661388zodňa20.5.2003avoVšeobecných
obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o splátkovom úvere č. 0351661388 zo dňa

20.5.2003, ktorú žalovaní v rade 1/ a 2/ uzavreli s právnym predchodcom žalobcu, ako neprijateľné
zmluvné podmienky. Zároveň v tomto vzájomnom návrhu žalovaní v rade 1/ a 2/ špecifikovali, ktoré
podmienky navrhujú, aby súd určil ako neprijateľné zmluvné podmienky, a teda neplatné podmienky.
Zároveň trvali na tom, že žiadajú žalobu zamietnuť a rozhodnúť o vzájomnom návrhu.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 3.9.2014 žalobca žiadal vylúčiť vzájomný návrh na samostatné
konanie. Súd však bol toho názoru, že vzájomný návrh sa týka predmetnej veci a z tohto dôvodu vyhlásil
uznesenie, ktorým nevylúčil vzájomný návrh na samostatné konanie na pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 3.9.2014, a to za účasti účastníkov konania ( č.l. 177).

Podaním doručeným súdu 5.9.2014 ( č.l. 179) , kde žalovaní v rade 1/ a 2/ odôvodnili ich vzájomný
návrh a zdôvodnili neprijateľnosť namietaných zmluvných dojednaní, kde namietali zmluvné dojednania,
časťbodu7.5.2Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,bod7.6.3Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,
bod 18.16. všeobecných obchodných podmienok, bod 18.17 Všeobecných obchodných podmienok.Zdôvodnili neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v bode IV. čl. 2 zmluvy o splátkovom úvere,
v bode II. čl. 2 zmluvy o splátkovom úvere, v bode II čl. 4 zmluvy o splátkovom úvere, ako aj v bode
7.4.1 všeobecných obchodných podmienok, časť bodu 7.3.2. Všeobecných obchodných podmienok,

časť bodu 7.4.7 Všeobecných obchodných podmienok, časť bodu 7.4.8 Všeobecných obchodných
podmienok.

Podaním doručeným súdu 6.2.2015 právny zástupca žalobcu vzniesol námietku neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva ( č.l. 198). O tejto námietke súd rozhodoval uznesením č. k. 9C/155/2013-238

zo dňa 28.7.2015 a pripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania, ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v rad e1/ a2/. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.8.2015.

Podaním doručeným súdu 23.9.2015 ( č. l. 266) právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ ako aj
vedľajšieho účastníka konania uviedol, že má za to, že došlo aj k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z.z. o bankách a je nutné posudzovať úkon postúpenia z pôvodného veriteľa na žalobcu ako
neplatný právny úkon podľa § 39 OZ v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky.
Na podporu vyššie uvedeného dal žalovaní v rade 1/ a 2/ do pozornosti uznesenie Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 6Co/203/2015. Uvedené bolo zaslané aj na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu
( č.l. 272). Žalobca sa k tejto námietke nevyjadril.

Pojednávanie, ktoré súd nariadil na deň 23.10.2015 súd vykonal v neprítomnosti účastníkov konania.
Právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/, ako aj vedľajšieho účastníka ospravedlnil svoju neúčasť,
právny zástupca žalobcu svoju neúčasť neospravedlnil. Súd toto pojednávanie odročil za účelom
vyhlásenia rozsudku na deň 12.11.2015 o 10.00 hod.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise,
výpoveďou účastníkov konania a dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci:

Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere, t.j. ku dňu 20.5.2003 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 3 ods. 1, Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od

formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 cit.
zákonného ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - SLSP, a.s. a žalovanými v rade

1/ a 2/ vznikol spotrebiteľský vzťah uzavretím Zmluvy o splátkovom úvere č. 0351661388 ( č. l. 4)
dňa 20.5.2003. Na predmetný vzťah sa použijú ust. zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
ako aj ust. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o dočasné poskytnutie
finančných prostriedkov, ktoré sa žalovaní v rade 1/ a 2/, ako spotrebitelia zaviazali veriteľovi vrátiť. Súd
považuje predmetnú zmluvu za typovú, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov. Na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere bol žalovaným v rade 1/ a 2/ poskytnutý úver, ktorý sa zaviazali v pravidelných
mesačných splátkach splácať. Ďalej súd mal preukázané, že medzi žalobcom a SLSP, s. bola dňa
18.12.2008 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0088/1787/2008/1CE ( č. l. 13), na základe
ktorej mala byť na žalobcu postúpená aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní, čo vyplýva z Prílohy č. 1
k tejto zmluve ( č .l. 22). Zároveň právny predchodca žalobu oznámil žalovaným v rade 1/ a 2/ postúpenie

pohľadávky. Vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/ sa vrátili zásielky ako adresáti neznámi ( č. l. 11,
12). Žalovaní v rade 1/ a 2/, ako aj vedľajší účastník konania až v podaní, ktoré bolo doručené súdu
23.9.2015 namietali, že došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a je nutné
posudzovať úkon postúpenia z pôvodného veriteľa na žalobcu, ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZv dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. K uvedenému sa žalobca nevyjadril,
hoci mu predmetné podanie bolo doručované, neuviedol žiadne skutočnosti a návrhy na dokazovanie
na spochybnenie tejto námietky. Z tohto dôvodu sa súd zaoberal ako prvou otázkou aktívnej legitimácie

žalobcu v tomto konaní.

Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len „zákon o bankách“) účinného
v čase postúpenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej

osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení súd v konaní nemal preukázané,

že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému malo dôjsť
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 088/1787/2008/1CE uzavretej dňa 18.12.2008 medzi
žalobcom a jeho právnym predchodcom -Slovenská sporiteľňa, a. s. Tunajší súd sa stotožnil s písomným
vyjadrením právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ a 2/, v ktorom namietal aktívnu legitimáciu žalobcu.

Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je, aby bol klient
s jej plnením v omeškaní aspoň 90 dní, a aby banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto
predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne
neprípustné, v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda postúpenie neplatné, a to nielen medzi
stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi - žalovanému.

Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ
ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme
hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na
strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne

oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť
všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade

zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi)
platné a účinné.
Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách,ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú
pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,
ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi

veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a
dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu
pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť
o záležitostiach dlžníka.
Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, dovoľuje banke

postúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplnenieurčitýchvyššieuvedenýchpodmienok,ktorýchsplnenie
však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v
priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného
aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu
než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o
postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len

medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 OZ účinné,
ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani prípadné oznámenie postupcu v
zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez
toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.
Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v

ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len OSP) tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného
aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou,
je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta
(dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj

prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90
dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
Žalobca do konania nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie týchto podmienok, ktoré
vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávok, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie
písomnú formu.

Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úveru bankou predchodcom žalobcu
je držiteľ bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak ako už bolo vyššie uvedené na ňu zákon o
bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené pre platné postúpenie
pohľadávky zo strany banky, ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných podmienok ust. § 524

OZ aj podmienka uvedená práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách. Zo znenia citovaného
ust. vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku“ môžu byť len splátky úveru, ktoré sú
nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka
písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90
dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania

dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na
akýkoľvek subjekt, teda aj na nebankovku, čo je v rozpore s účelom zákon o bankách a viedlo by to k
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha
dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.

Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky,ktorázodpovedánesplácanémudlhu.Dôvodovásprávakust.§92ods.7zákonaobankách
(nakoľko pôvodne išlo o § 92 ods. 7) uvádza, že uvedené ustanovenie upravuje možnosť použiť inštitút
postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.
Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou zo dňa 28.03.2013 predmetnú pohľadávku z

úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8. , keďže ku dňu postúpenia
pohľadávky nebol splatným celý úver, resp. nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, Slovenská
sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov inému subjektu.
Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 je preto neplatným právnym úkonom aj v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka.

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu v konaní.
Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná spotrebiteľskýchzmluvách dodávateľmi je neprijateľná; v takom prípade súd uvedenie vo výroku rozsudku znenie tejto
zmluvnej podmienky, ak bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 OSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
neprizná plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo na základe takejto podmienky uložil
súd povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej

podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vzhľadom k tomu, že súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu jeho nedostatku aktívnej legitimácie
uvedené sa odrazilo potom aj na rozhodovaní v súvislosti so vzájomným návrhom žalovaných v rade 1/

a 2/. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, žalovaní v rade 1/ a 2/ podali v zmysle ust. § 97 OSP vzájomný
návrh(č.l.166),vktoromžiadali,abysúdrozsudkomurčilčastizmluvnýchpodmienokuvedenévZmluve
o splátkovom úvere č. 0351661388 zo dňa 20.5.2003 a vo Všeobecných obchodných podmienkach,
ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom úvere za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. Súd sa nemohol
zaoberať samotnou zmluvou o splátkovom úvere, jej všeobecnými obchodnými podmienkami a v rámci

týchto právnych úkonov podmienok, ktoré boli v nich upravené a rozhodovať o týchto podmienkach vo
vzťahu k žalobcovi ako účastníkovi, ktorý nebol aktívne legitimovaný v konaní. Ust. § 153 ods. 3,4
OSP uvádza, že kedy je tu povinnosť, že musí súd vo výroku rozsudku vyhlásiť zmluvnú podmienku
za neprijateľnú, a to z tých dôvodov, ak nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Keďže sú si vyhodnotil že žalobca nebol oprávnenou osobu na podanie žaloby,
tak vzájomný návrh týkajúci sa práv a povinnosti zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú uzavrela SLSP,
a.s.,ktorávšakniejeúčastníkomkonania,jenedôvodný.Ztohtodôvodusúdvzájomnýnávrhžalovaných
v rade 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 151 ods. 1,3 OSP , tak že o nich rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.