Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sd/185/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200613
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200613.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: U. K., L..,
bytom L. XXX/XX, P. V. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č.
8, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna
2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna

2014 podľa § 250q O.s.p..

Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2014 bola na podklade §
142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č.
461/2003 Zb. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietnutá navrhovateľovi žiadosť
o starobný o dôchodok k 13. novembru 1998 s odôvodnením, že v konaní o starobnom dôchodku bolo

z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vedeného č. SPC 32.451/6-98 z 3. februára 1998
preukázané, že navrhovateľovi bol podľa § 119 a § 120 zákona SNR č. 140/1991 Zb. o
služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
v súčinnosti s § 84 a § 85 Výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86 zo dňa 16. decembra
1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 410/1991 Zb. v znení ďalších zmien a
doplnení, priznaný príspevok za službu, ktorý bol podľa § 124 ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002

Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku príspevku bola mu
zhodnotená všetka doba služby (zamestnania). Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. SPOU-OSZ-32451-17/2013-Vz z 12. decembra 2013 bolo preukázané, že navrhovateľ vykonával
základnú vojenskú službu od 1. augusta 1962 do 29. septembra 1964 a dobu služobného pomeru
od 15. novembra 1964 do 31. decembra 1997, ktoré boli zaradené do I. kategórie funkcií. Navrhovateľ
získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie

funkcií, vznikol navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č.
100/1988 Zb. 13. novembra 1998, t.j. pred dňom nadobudnutia zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nárok na
starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy
sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon
č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik na dávky

dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré
neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vnikol nárokpodľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.
v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času.

Navrhovateľ je od 1. januára 1998 poberateľom príspevku za službu, pre jeho výšku bola zhodnotená
všetka preukázaná doba. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2001, ktoré vzhľadom na ustanovenie § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988
Zb. poslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vyučujú. Keďže navrhovateľ splnil
podmienky nároku na starobný dôchodok pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 323/2003

Z.z., pred 1. júlom 2002, podľa vysloveného právneho názoru NS SR v rozsudku č. 9So 103/2011 z 26.
septembra 2012 príslušnosť rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok je daná MV SR.

Navrhovateľ podal v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia
odporkyne. V jeho rozsiahlych písomných dôvodoch okrem iného namietal správnosť a zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť s poukazom na jej
písomné vyjadrenie z 2. septembra 2014. Navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok
pred účinnosťou zákona č. 328/2003 Z.z., t.j. pred 1. júlom 2002 a podľa právneho názoru NS SR z
26.9.2012 č. 9So 103/2011 príslušnosť rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok je daná MV SR.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa §
250l a nasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne a zákonné, preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že v konaní o starobnom dôchodku
bolo z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vedeného č. SPC 32.451/6-98 z 3. februára
1998 preukázané, že navrhovateľovi bol podľa § 119 a § 120 zákona SNR č. 140/1991 Zb. o služobnom
pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súčinnosti
s § 84 a § 85 Výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86 zo dňa 16. decembra 1991, ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 410/1991 Zb. v znení ďalších zmien a doplnení, priznaný
príspevok za službu, ktorý bol podľa § 124 ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku príspevku bola mu zhodnotená všetka
doba služby (zamestnania). Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-32451-

17/2013-Vz z 12. decembra 2013 bolo preukázané, že navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu
od 1. augusta 1962 do 29. septembra 1964 a dobu služobného pomeru od 15. novembra
1964 do 31. decembra 1997, ktoré boli zaradené do I. kategórie funkcií. Navrhovateľ získal najmenej
25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol
navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.

13. novembra 1998. t.j. pred dňom nadobudnutia zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.
dosiahnutím 55 rokov veku a odpracovaním potrebnej doby, avšak o priznanie starobného dôchodku

nepožiadal a ani mu starobný dôchodok nebol priznaný. Nebol mu priznaný ani výsluhový dôchodok
podľa zákona č. 328/2003 Z.z. a priznaný príspevok za službu sa podľa ustanovenia § 124 ods. 3 písm.
d) zák. č. 328/2003 Z.z. za výsluhový dôchodok.

Podľa § 259 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. podľa ktorého v konaniach o nárokoch na

dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o
ktorých nebolo do toho dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka
Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to i s poukazom na
stanovisko uvedeného v rozsudku NS SR 9So 103/2011 z 26. septembra 2012.Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov suma
starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom

2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a
nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona.

Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje
možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Takýto

záver vyplýva z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu napr. ktoré bolo vydané v obdobnej
veci 9So 41/2008 z 29. septembra 2008, 11.2011. Vyplýva z neho totiž aj to, že žiadosť o starobný
dôchodok podľa § 65 zákona bolo možné posúdiť iba ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku
k čomu nie je daná právomoc odporkyne, ktorá nerozhodla o priznaní starobného dôchodku a tento
dôchodok navrhovateľovi ani nevypláca.

Navrhovateľ bol vypočutý ako účastník konania. Uviedol, že neuznáva rozhodnutie odporkyne, ktorým
mu zamietla jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, preto ho napadol opravným prostriedkom
a na jeho písomných dôvodov naďalej zotrvával. Uviedol, že mu bol priznaný rozhodnutím Ministerstva
vnútra SR príspevok za službu, ktorý neskôr bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Počas toho
obdobia mu boli započítané všetky odpracované roky, ktoré odpracoval ako príslušník PZ, potom ako

odišiel do dôchodku 31.12.1997 pracoval ešte na KR PZ a neskôr ako právnik v civilnom sektore do
15.5.2002. Žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie s tým, že
odporkyňa mu započíta všetky odpracované roky a prizná starobný dôchodok k 13. novembru 1998.

Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné, preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2
O.s.p.. Navrhovateľovi bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok podľa preukázateľných skutočnosti
a v súlade s platnými predpismi.

Navrhovateľovi rozhodnutím Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky vedeného č. SPC

32.451/6-98 z 3. februára 1998 preukázané, že navrhovateľovi bol podľa § 119 a § 120 zákona SNR
č. 140/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov v súčinnosti s § 84 a § 85 Výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
86 zo dňa 16. decembra 1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 410/1991 Zb. v
znení ďalších zmien a doplnení, priznaný príspevok za službu, ktorý bol podľa § 124 ods. 3

písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Pre nárok
a výšku príspevku bola mu zhodnotená všetka doba služby (zamestnania). Z potvrdenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-32451- 17/2013-Vz z 12. decembra 2013 bolo preukázané,
že navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu od 1. augusta 1962 do 29. septembra

1964 a dobu služobného pomeru od 15. novembra 1964 do 31. decembra 1997, ktoré boli zaradené do
I. kategórie funkcií. Navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov
službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok podľa § 132
ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. 13. novembra 1998. t.j. pred dňom nadobudnutia zákona č.
328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nové skutočnosti navrhovateľ nepreukázal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p.,
podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní neúspešný,

preto nemá právo na náhradu trov konania proti odporkyni a odporkyňa v konaní podľa piatej časti nemá
nárok na priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch

vyhotoveniach.Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedeným dátumom vyhotovenia

odvolania, proti ktorému rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.