Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/743/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211052
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713211052.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci žalobcu Intrum
Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti
žalovanému S. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. D. XXX/X, XXX XX A.-I., v konaní o zaplatenie 441,78
€ s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/2/2014-39 zo
dňa 24. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok), vo
výroku, ktorým určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky (tretí výrok) a v závislom výroku o trovách
konania (štvrtý výrok), p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 109,84 € s 9
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 19,84 € od 28. 08. 2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 62,63 € od 28. 07. 2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
27,37 € od 28. 06. 2010 do zaplatenia, pričom žalovanému povolil pohľadávku splácať v mesačných
splátkach po 50 €, splatných vždy do 25-teho dňa v tom ktorom mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia až
do úplného zaplatenia žalovanej pohľadávky pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia
čo i len jednej z nich (prvý výrok); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok); určil, že zmluvná
podmienka, uvedená v bode 4/ Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 07. 06. 2010 a to: „V prípade
porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1/ písm. b) alebo v bode 2/ alebo v bode 3/ tohto
Dodatku, alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných
podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM-karty zo strany Podniku, je Účastník
povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“ - je ako neprijateľná
neplatná (tretí výrok); žalovanému náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok).
Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že žaloba je len čiastočne dôvodná; vzťah,
vzniknutý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe Dodatku k Zmluve o pripojení
zo dňa 07. 06. 2010 je s poukazom na ustanovenie § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej aj „OZ“) vzťahom spotrebiteľským. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia faktúr č.
7007417849 s dátumom splatnosti 27.08.2010 na sumu 19,84 €, č. 7006400613 s dátumom splatnosti
27. 07. 2010 na sumu 62,63 €, č. 7005407182 s dátumom splatnosti 27. 06. 2010 na sumu 27,37 €,
súd žalobe žalobcu vyhovel, pretože sa jednalo o faktúry za služby poskytnuté právnym predchodcom
žalobcu v zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 07. 06.2010 žalovanému, ktorý tento svoj dlh na
pojednávaní dňa 24. 02. 2013 uznal; uznal aj nárok žalobcu na úrok z omeškania, ktorý súd priznal s
poukazom na § 517 ods. 2 OZ odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry; vzhľadom na zlú

finančnú situáciu žalovaného, ktorý má príjem len z dohody o pracovnej činnosti s dohodnutou odmenou
3 €/hod., o čom doklad založil do spisu, ako aj vzhľadom na nemajetnosť žalovaného a skutočnosť, že
iný príjem nemá, mu súd v zmysle § 160 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „O. s. p.“) povolil žalovanú pohľadávku splácať.
Žalobca sa domáhal aj nároku na zmluvnú pokutu, ktorú žalovanému vyfakturoval právny predchodca
žalobcu faktúrou č. 7111326040 vo výške 331,94 € s dátumom splatnosti 25. 11. 2011. Z dodatku
k Zmluve o pripojení zo dňa 07. 06. 2010 vyplýva, že účastník sa v bode 4/ uvedeného Dodatku
zaviazal zaplatiť podniku zmluvnú pokutu, uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku v prípade porušenia
zmluvných povinností zo strany účastníka. Súd dospel k názoru, že uvedené zmluvné dojednanie
ohľadom zmluvnej pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa - žalovaného; pri spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú zmluvnú pokutu,
ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok so zreteľom na
povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované nesplnenie povinnosti
na strane oboch účastníkov Zmluvy. V spotrebiteľskej zmluve už pri samotnom uzatváraní zmluvy by
nemal byť výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto
skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať,
že právny predchodca žalobcu, ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinnosti na jeho strane. Zmluvnú pokutu súd v danej veci považoval za neprimeranú
sankciu aj z hľadiska času, kedy dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia
sumy dôjde k ukončeniu zmluvy, napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď
spotrebiteľ nezaplatí hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Žalobca ponúkol žalovanému
svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a ktoré
spotrebiteľ, teda žalovaný, nemôže nijako ovplyvniť. To isté platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca
žiadal od žalovaného zaplatiť v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie ide a hrozba
pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádzajú ani aspekt neurčitosti (bod
4/ veta prvá Dodatku „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti...“). Vzhľadom na uvedené skutočnosti
mal súd za to, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť v danom prípade ako dojednanie
individuálne, a to aj s poukazom na článok III. ods. 1.2 smernice Rady 93/13/EHS. Právny predchodca
žalobcu, ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovaným, ako spotrebiteľom, osobitne nevyjednal, pretože
zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, ako mal súd preukázané z
desiatok iných konaní, ktoré prebiehali a prebiehajú na okresnom súde. Je zrejmé, že právny predchodca
žalobcu menil len výšku zmluvnej pokuty a žalovaný nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (spotrebiteľ - žalovaný si vyberá len balík služieb, mobilný
telefón).
Okresný súd uviedol, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by bol pred neprijateľnou podmienkou
jeden spotrebiteľ chránený a druhý nie. Za rozhodujúce okresný súd pokladal, že problémová zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa
a subjektívny postoj zmluvných strán. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že dojednanie
o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a to aj z pohľadu
časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že uvedená zmluva nebola individuálne
dojednaná, žalobca opak ani nepreukázal; právny predchodca žalobcu poskytol svoje služby
žalovanému prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť zmluvné podmienky; výška zmluvnej pokuty ostala v nezmenenej výške bez ohľadu
na to, aký čas ostával do doby viazanosti, ako aj bez ohľadu na to, akú sumu za poskytnuté
služby spotrebiteľ nezaplatil. Žalobca si nárok na zmluvnú pokutu odvodzoval z neprijateľnej zmluvnej
podmienky; preto súd žalobu v tejto časti zamietol a v zmysle § 153 ods. 4 O. s. p. takúto zmluvnú
podmienku vyhlásil za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia. Vzhľadom na to, že žalobcovi nebola
priznaná istina, súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti uplatňovaného príslušenstva (úroku z omeškania).
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému ako účastníkovi, v konaní
úspešnejšiemu, náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.

Proti rozsudku okresného súdu čo do výrokov, ktorými súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, určil
neprijateľnosť zmluvnej podmienky a rozhodol o trovách konania, podal žalobca včas odvolanie, ktorým
žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi 331,94 €, trovy
konania za zaplatený súdny poplatok na účet žalobcu a náhradu trov právneho zastúpenia na účet

právneho zástupcu žalobcu, ako aj, že zmluvná podmienka dojednaná v ustanovení bodu 4 Dodatku k
Zmluve o pripojení, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 07. 06. 2010,
nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je platným zmluvným dojednaním; prípadne žiadal,
aby odvolací súd tento výrok rozsudku okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.
zrušil. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b) a písm. f) O. s. p., pretože podľa jeho
názoru má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože okresným súdom zistený
skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a správnym hodnotením vykonaných dôkazov by
okresný súd musel dospieť k odlišným skutkovým zisteniam, následne vec aj správne právne posúdiť
a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Zmluvná pokuta bola podľa jeho názoru dojednaná písomne, individuálne, určito, riadne a platne v
súlade s § 544 ods. 2 OZ, s uvedením jej výšky. Jednoznačne z dohody vyplýva, porušenie ktorých
zmluvných povinností, uvedených priamo v dodatku k zmluve o pripojení, má za následok vznik práva
na jej zaplatenie. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz dojednania zmluvnej pokuty v
spotrebiteľskej zmluve pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Zmluvná pokuta je
zabezpečovacím inštitútom, upraveným zákonom a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si
zmluvných povinností žalovaným, konkrétne neplatenia dohodnutej ceny za poskytnuté využité služby a
porušenie záväzku doby viazanosti. Právny predchodca žalobcu si svoje povinnosti zo zmluvy o pripojení
plnil riadne a včas, žalovanému požadované služby riadne sprístupnil, žalovaný však svoj záväzok
doby viazanosti 24 mesiacov preukázateľne porušil a to hneď na začiatku. Zo žiadneho ustanovenia
právneho predpisu nevyplýva povinnosť zaťažovať zmluvnou pokutou obidve zmluvné strany pre prípad
jej riadneho dojednania v zmluve; v tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obdo/4/1999, ktorý je možné aplikovať aj na občianskoprávne vzťahy, podľa ktorého
sama skutočnosť, že strany dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba
jednou zmluvnou stranou neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného
styku. Poukázal aj na to, že právny predchodca žalobcu žalovanému sprístupnil služby v zmysle
zmluvných dojednaní a tiež žalovanému poskytol mobilný telefón zn. NOKIA 5530 za zvýhodnenú
akciovú cenu 1€, ktorého reálna hodnota predstavovala v čase predaja sumu 239 €,
poskytol žalovanému benefit v podobe prenosného kupónu Paušál pre blízkeho s výhodami bližšie
špecifikovanými v čl. 1 písm. d) Dodatku k Zmluve o pripojení, čomu zodpovedal protizáväzok v podobe
24 mesačnej doby viazanosti, ktorý žalovaný preukázateľne porušil. Primárnym cieľom dojednanej
zmluvnej pokuty nie je dosiahnuť finančné plnenie od dlžníka, ale prinútiť ho pod hrozbou majetkovej
sankcie plniť si svoje zmluvné povinnosti zo vzťahu, založeného zmluvou o pripojení. Zmluvná pokuta
plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody a právo na jej zaplatenie vznikne veriteľovi aj v prípade,
že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za len posledný mesiac doby viazanosti. Dojednanie
o zmluvnej pokute chráni pred zneužívaním kúpy mobilného telefónu za akciovú cenu zo strany
špekulatívnych zákazníkov, keď pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti zo strany
zákazníka by podnik nemohol poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny mobilného telefónu, ale
musel by mobilný telefón predávať za neakciovú plnú cenu. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú
funkciu, jej výška musí byť zákonite vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník získava,
v opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť, keďže ich neplnením aj tak získava.
Postavenie žalovaného ako spotrebiteľa sa dojednaním zmluvnej pokuty nijako nezhoršilo, nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty by žalobcovi nevznikol, ak by si žalovaný, bez ohľadu na to, či je alebo
nie je spotrebiteľom, riadne a včas plnil svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazal. Zdôraznil,
že žalovanému nič nebránilo vybrať si balík služieb v plnej hodnote bez záväzku doby viazanosti. V
takom prípade mal žalovaný možnosť uzavrieť dodatok k zmluve o pripojení bez doby viazanosti a
bez benefitov, v tomto prípade aj bez zmluvnej pokuty. Právny predchodca žalobcu mal totiž ponuke
viacero variant v dojednaní v zmluve o pripojení, resp. jej dodatkov s rôznymi variáciami, pričom len
vyhovel žiadosti žalovaného o uzavretie zmluvy s výhodami v podobe získania mobilného zariadenia
za symbolickú cenu 1 € avšak so záväzkom 24 mesačnej doby viazanosti vrátane
poskytnutých benefitov. Žalovaný tak mal možnosť výberu, do akého zmluvného vzťahu s právnym
predchodcom žalobcu vstúpi a mohol tak ovplyvniť dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré tak zodpovedá
individuálnemu dojednaniu; takto dojednanú zmluvnú podmienku nie je možné označiť za neprimeranú,
a teda logicky nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K spôsobu dojednania zmluvnej
pokuty uviedol, že písomný prejav vôle treba hodnotiť podľa ustanovenia § 2 ods. 3 OZ, z ktorého je
zrejmý dispozitívny charakter občianskoprávnych vzťahov, v ktorých je zmluvná voľnosť obmedzená
iba výslovným zákazom uvedeným v zákone. Ochrana spotrebiteľa má tiež svoje medze, nemôže byť
bezbrehá a je treba mať na zreteli, že je nutné primeraným spôsobom chrániť nielen jednu stranu

a to spotrebiteľa, ale tiež aj veriteľa, ktorý v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti podstupuje
všetky riziká, spojené s jej výkonom. V tomto smere nie je možné pripustiť, aby v prípadných sporoch
zo spotrebiteľských zmlúv bola neobmedzene chránená len jedna zmluvná strana a dochádzalo tak k
narušeniu všeobecne uplatňovaného princípu proporcionality, ako ho vníma aj judikatúra Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Extenzívny výklad ustanovení predpisov ochrany spotrebiteľa, prezentovaný
okresným súdom v tomto prípade, je podľa názoru žalobcu jednoznačne neprípustný a narúša základné
zásady, na ktorých stojí súkromné právo. Žalovaný dal prednosť výhodnejším cenám poskytovania
služieb zo strany právneho predchodcu žalobcu, čomu zodpovedal jeho záväzok, spočívajúci v 24
mesačnej dobe viazanosti, ktorú žalovaný preukázateľne porušil. Žalovaný v pozícii priemerného
spotrebiteľa si musel byť a bol vedomý následkov prípadného porušenia zmluvných povinností, k
plneniu ktorých sa zaviazal. Je potrebné zdôrazniť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze
a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako ochranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.
Nezaplatenie ani len minimálnej fakturovanej ceny za poskytnuté služby pri záväzku doby viazanosti
malo za následok vznik povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dojednanú zmluvnú pokutu, ktorú
v takom prípade nie je možné označiť za neprimeranú pri náležitom a riadnom posúdení všetkých
okolností, ktoré viedli právneho predchodcu žalobcu k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty. Práve potenciálna
sankcia v podobe zmluvnej pokuty má odrádzať účastníkov zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o
pripojení v pozícii odberateľov služieb od ich ľahkovážneho konania a úmyslu získať drahé zariadenie
alebo výhodnú službu za neprimerane nízku cenu (v tomto smere žalobca poukázal na rozsudky
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/575/2005 a sp. zn. 23Cdo/1646/2007). V prípade
akceptovania názoru okresného súdu ohľadne neprijateľnosti dojednanej zmluvnej pokuty sa vlastne
vytvára neudržateľný stav, kedy súdna ochrana je poskytovaná nezodpovednému spotrebiteľovi na úkor
poctivého dodávateľa, ktorý si na rozdiel od spotrebiteľa svoj záväzok riadne a včas splnil a spotrebiteľ
v tomto prípade svoj záväzok platiť dohodnutú cenu za služby počas doby viazanosti preukázateľne
porušil. Žalobca poukázal na ustanovenie § 1 O.s.p., v zmysle ktorého je úlohou súdu vychovávať
účastníkov k zachovávaniu zákonov a plneniu povinností, ako aj konať tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov súdneho konania. Nie je možné poskytnúť
súdnu ochranu tomu, kto svoje záväzky vedome porušuje. Uplatnenú zmluvnú pokutu považoval žalobca
vzhľadom na preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného za spravodlivú, primeranú a plniacu
svoj účel vo vzťahu k porušovanej povinnosti a na jej zaplatení trval v celom rozsahu. Poukázal aj na
zásadné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/31/2012, ktorým bolo podľa jeho názoru
prekonané posudzovanie zmluvných pokút v spotrebiteľských zmluvách ako neprijateľných podmienok
bez náležitého posudzovania všetkých súvisiacich okolností a osobitostí konkrétneho prípadu, s ktorými
závermi sa žalobca v plnej miere stotožnil. S poukazom na uvedené odvolaním napadol aj výrok, ktorým
bola zmluvná pokuta označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Odvolateľ si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu napriek jeho doručeniu (č. l. 58 spisu) nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219
ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 153 ods. 4 O .s. p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Odvolanie žalobcu nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné.
Vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcu (§ 205 ods. 2 písm. b/ a písm. f/ O. s. p.) je potrebné v prvom
rade uviesť, že zo spisu okresného súdu nezistil žiadnu inú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.); okresný súd na základe vykonaných dôkazov
dospel aj k správnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), na ktoré aplikoval správne

ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec v rozsahu potrebnom na rozhodnutie
správne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.); aj keď žalobca v odvolaní ako odvolací dôvod
neuviedol výslovne ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., z obsahu odvolania vyplýva, že namieta aj
skutočnosť, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Z obsahu spisu je zistiteľné, že právny predchodca žalobcu T-Mobile Slovensko, a.s., IČO: 35 705
019, so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 100/A, ako poskytovateľ na jednej strane, a žalovaný, ako
účastník na strane druhej, podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov uzavreli zmluvu o pripojení č. 903482494 (zmenenú na základe žiadosti
Účastníka dňa 07. 06. 2010 - č. l. 15 spisu) v znení dodatku k nej zo dňa 07. 06. 2010 (č.l. 14
spisu); na základe zmluvy v znení dodatku sa poskytovateľ zaviazal žalovanému poskytnúť a sprístupniť
verejné elektronické komunikačné služby dojednané v tejto zmluve na území Slovenskej republiky v
programe „100(200)Viac“; k uvedenej zmluve o pripojení bol medzi rovnakými účastníkmi uzavretý
dodatok, predmetom ktorého bola zmena programu služieb „100(200)Viac“ na program služieb „PODĽA
SEBA 3“; z ktorého pre podnik vyplýval záväzok zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného
telefónu, ktorý je bližšie špecifikovaný v tabuľke č. 1 Dodatku (Nokia 5530 za zľavnenú cenu 19 €),
ako aj záväzok podniku poskytnúť účastníkovi, ktorý si v súvislosti s dodatkom aktivoval niektorý z
programov služieb Podľa seba 3, Podľa seba 5 alebo Podľa seba 7, v spojení s prevzatím záväzku
viazanosti aspoň na 24 mesiacov, špeciálny prenosný kupón na Paušál pre blízkeho; zmluvu o pripojení
aj dodatok k nej uzavrel žalovaný ako osoba bez oprávnenia na podnikanie (spotrebiteľ). Žalovaný
sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať
svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile
Slovensko, a.s., platným cenníkom služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., a týmto dodatkom a
zaplatiť podniku administratívny poplatok v súlade s cenníkom za vykonanie administratívnych alebo
technických zmien v systémoch podniku v súvislosti s uzavretím tohto dodatku k zmluve o pripojení;
ďalej sa žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM-karty
z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by
podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej, alebo právo vypovedať zmluvu
o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM-karty z
prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany Účastníka, žiadosť o jej
vypojenie v prípade straty, alebo krádeže SIM-karty, ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy o pripojení z
iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane podniku; v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti,
uvedenej v bode 1 písm. b/, alebo v bode 2, alebo v bode 3 tohto Dodatku, alebo v článku 3 bod 3.6
Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM-karty zo strany podniku, sa účastník zaviazal uhradiť podniku
zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku (331,94 €).
Pripojenými faktúrami (č. l. 4-9 spisu) vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému cenu
poskytnutých služieb za mesiace máj 2010, jún 2010 a júl 2010, z ktorých žalobca v prejednávanej veci
uplatnil sumu 109,84 €.
Faktúrou č. 7008472554, splatnou dňa 27. 09. 2010 (č. l. 12 spisu), poskytovateľ T-Mobile Slovensko,
a.s., vyúčtoval žalovanému sumu 2,50 € ako upomienku oneskorenej platby; faktúrou č. 7111326040,
splatnou dňa 25. 11. 2011 (č. l. 10 spisu), vyúčtoval žalovanému 331,94 € z titulu zmluvnej pokuty;
uvedená faktúra bola vyhotovená 08. 11. 2011 s dátumom dodania služby 07. 11. 2011; podľa faktúry
bol celkový predchádzajúci stav účtu žalovaného pred vyúčtovaním zmluvnej pokuty 114,84 €.
Odvolaciemu súdu je z iných konaní známe, že obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., so
sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 100/A, IČO: 35 705 019, zanikla výmazom z obchodného registra
dňa 01. 07. 2010 v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom v
Bratislave, Karadžičova č. 10, IČO: 35 763 469, ktorá sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.
Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradených služieb a zmluvnej
pokuty bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 10. 2012 postúpená spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. na žalobcu (č. l. 16-18 spisu).
Okresný súd zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty potom ako dospel k
záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a ako také je absolútne neplatné. Žalobca s týmto posúdením
veci okresným súdom nesúhlasil, najmä keď tvrdil, že zmluvná pokuta bola platne dojednaná, porušenie
zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného bolo riadne preukázané a dojednanie o zmluvnej pokute nie
je neprijateľné.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou okresného súdu o charaktere dojednania
o zmluvnej pokute v spornom dodatku zo dňa 07. 06. 2010 k zmluve o pripojení ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení v znení dodatku
k nej možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na
spotrebiteľa, pretože pri uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, teda na právny vzťah, založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné
ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ). Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ, aplikovateľný len na občianskoprávne
vzťahy, naopak príslušné ustanovenia OZ je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah
(vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo
všeobecnej časti OZ a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Žalobca právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej
pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
(§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával. V tomto smere podľa odvolacieho súdu neobstojí stanovisko žalobcu v odvolaní, že
výšku zmluvnej pokuty mohol v konečnom dôsledku ovplyvniť výberom viacerých variant dojednaní
zmluvy o pripojení, resp. jej dodatkov s rôznymi variáciami, prípadne uzavretím zmluvy bez doby
viazanosti alebo benefitov, pretože ceny koncových zariadení (od ktorých sa mala odvíjať aj konkrétna
výška zmluvnej pokuty) stanovoval práve žalobca (resp. jeho právny predchodca) a neboli predmetom
dohody so žalovaným; súčasne žalobca v odvolaní ani v priebehu celého konania žiadnym spôsobom
nepreukazoval (a teda ani nepreukázal) svoje tvrdenie, že jeho predchodca mal v ponuke viacero
možností dojednaní zmluvy o pripojení a že ich žalovanému aj reálne ponúkol (oboznámil ich s nimi) v
rámci rokovania o uzavretie zmluvy o pripojení a dodatku k nej; bez preukázania tohto tvrdenia (dôkazné
bremeno zaťažuje v konaní dodávateľa) sa zmluvné ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve nepovažujú za
individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ); okresný súd teda bol oprávnený skúmať prijateľnosť sporného
dojednania o zmluvnej pokute z pohľadu ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách.
V konaní pred okresným súdom bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel s odporcom
zmluvu o pripojení č. 903482494 (zmenenú na základe žiadosti Účastníka dňa 07. 06. 2010 - č.
l. 15 spisu) v znení dodatku k nej zo dňa 07. 06. 2010, na základe ktorej poskytoval žalovanému
elektronické komunikačné služby. S účinnosťou od 01. 11. 2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy
o pripojení (zákon č. 351/2011 Z. z.), táto zmena však nemala dopad na prejednávanú vec, pretože k
využívaniu služieb právneho predchodcu žalobcu žalovaným došlo v celom rozsahu len za účinnosti
predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 610/2003 Z. z.). Okresný súd na právny vzťah žalobcu a
žalovaného správne aplikoval príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách, účinné od 01. 01.
2008 (k uzavretiu dodatku k zmluve o pripojení došlo dňa 07. 06. 2010) a súčasne podľa § 879j OZ
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008 s prihliadnutím
na to, že tvrdené porušenie zmluvy a nárok na zmluvnú pokutu mal právnemu predchodcovi žalobcu
vzniknúť až po tomto dátume (01. 01. 2008). Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený
zmluvou o pripojení v znení dodatku k nej, posúdil okresný súd správne ako občianskoprávny vzťah;
okresný súd preukázateľne zistil, že pohľadávka z titulu poskytnutých služieb a vyúčtovanej zmluvnej
pokuty, vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení, bola postúpená na žalobcu.
Pretože sporná zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to
s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so
zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným
znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv
patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zmluvné dojednanie, obsiahnuté v spornej
zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty, súd považuje za neprijateľné zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a možnosť jej dojednania aj
v spotrebiteľskej zmluve; musí však ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so
zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy; v spotrebiteľskej
veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v
neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako právny nástupca
dodávateľa nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane
(pokiaľ žalobca v odvolaní argumentuje, že v zmysle citovanej judikatúry „sama skutočnosť, že strany
dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou
neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku“, podľa odvolacieho
súdu právne normy na úseku ochrany spotrebiteľa je potrebné vnímať do istej miery autonómne, a preto
sama skutočnosť, že zmluvné dojednanie neodporuje zásadám poctivého obchodného styku, teda vo
všeobecnosti v prípadoch keď do zmluvných vzťahov vstupujú podnikatelia v rámci svojho podnikania,
ešte automaticky neznamená, že totožné zmluvné dojednanie nebude v rozpore s ustanoveniami,
určenými na ochranu spotrebiteľa, ktorý je najmä v prípade zmluvných vzťahov s podnikateľmi slabšou
zmluvnou stranou). Významné je pritom aj posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah
zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda
ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa,
ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako zásadne neovplyvňuje), aby
bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery
spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení, považuje súd
za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec
nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac
viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ
nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí
cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do
prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej
pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve o pripojení v znení dodatku k nej je dohodnutý
účastnícky program služieb „PODĽA SEBA 3“ bez uvedenia konkrétnej výšky mesačného poplatku;
z činnosti odvolacieho súde je známe, že výška mesačného poplatku za zvolený účastnícky program
predstavovala ku dňu uzavretia zmluvy 16,7983 € bez DPH, t.j. 19,99 € s DPH (rovnaká suma bez
DPH je uvedená aj v žalobcom predložených faktúrach). Pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov
predstavuje dodávateľom garantované poskytovanie služieb povinnosť žalovaného zaplatiť za tieto
služby najmenej sumu 479,76 € (24 x 19,99 €). Zmluvná pokuta bola pritom dojednaná vo výške 331,94
€, čo predstavuje viac ako 69 % z hodnoty služieb zvoleného účastníckeho programu; pokiaľ ide o
hodnotu zabezpečovanej povinnosti, zmluvná pokuta 331,94 € zabezpečovala zaplatenie dojednaného
mesačného poplatku vo výške 19,99 € (teda viac ako 16,6-násobok jeho hodnoty). Takáto výška
zmluvnej pokuty aj podľa odvolacieho súdu predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie
povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.
Po zvážení odvolacím súdom vyššie uvedené skutočnosti predstavujú samostatný dôvod, ktorý je
postačujúci na zamietnutie žaloby ohľadom zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom, ako to urobil
okresný súd napadnutým výrokom rozsudku. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že predmetné
dojednanie v dodatku k zmluve o pripojení predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, správne ho aj
bez návrhu uviedol vo výroku rozsudku (§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.); odvolanie žalobcu ani
proti tomuto výroku nebolo dôvodné.
Sporné dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení je navyše absolútne neplatné z
dôvodu rozporu so zákonom. Dojednanie o zmluvnej pokute tvorí súčasť dodatku k zmluve o pripojení
(bod 4 dodatku). Podľa tohto dojednania, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka,
t.j. žalovaného a následného vypojenia SIM-karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť zmluvnú

pokutu, uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku (331,94 €). Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, pre platnosť dohody o
zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty
alebo určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou,
prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať.
Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť
špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MObdo/4/2003 zo dňa 19.11.2003, rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/182/2001 zo dňa 25.06.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 33Odo/794/2002 zo dňa 27.11.2003). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody
o zmluvnej pokute v nej chýbajú alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej
pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie
uvedený spôsob dojednania zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností v dodatku
k zmluve o pripojení bez ich výslovnej špecifikácie nie je dostatočne určitý. Dojednanie neobsahuje
presnú špecifikáciu všetkých zmluvných dojednaní, ktoré zmluvná pokuta zabezpečuje. Z tohto dôvodu
považuje odvolací súd túto dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu neurčitosti za absolútne neplatnú.
Absolútna neplatnosť uvedeného dojednania o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení vyplýva
podľa názoru odvolacieho súdu aj z iného dôvodu. Z citovaného dojednania o zmluvnej pokute je totiž
zrejmé, že na vznik nároku na zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností,
ale aj následné „vypojenie SIM-karty“ zo strany podniku (tento pojem „vypojenie SIM-karty“ nie je v
zmluve ani dodatku presne definovaný, z ustanovenia bodu 2 dodatku však nepochybne vyplýva, že pod
vypojením SIM-karty je potrebné rozumieť zrušenie zmluvy o pripojení napr. odstúpením od nej alebo jej
vypovedaním, teda jednoznačne ide o ukončenie zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o pripojení
a dodatkom k nej). Z uvedeného potom vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu v tomto prípade
je podmienený ďalšou právnou skutočnosťou (právnym úkonom zo strany žalobcu, resp. jeho právneho
predchodcu). Zmluvnú pokutu však možno dohodnúť vždy len ako nepodmienenú; nemožno kumulovať
dva predpoklady, t.j. napr. porušenie povinnosti dlžníkom aj veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť
zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak na porušenie zmluvnej povinnosti ako aj na následné zrušenie
zmluvy napr. odstúpenie od nej. Z toho vyplýva, že ak je vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty
okrem samotného porušenia zmluvnej povinnosti viazané napr. aj na odstúpenie účastníka od zmluvy
(v prejednávanej veci na „vypojenie SIM-karty“ s prakticky rovnocenným účinkom), hoci aj odôvodnené
porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, ide o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ustanoveniu
§ 544 ods. 1 OZ a ako také je neplatné podľa § 39 OZ (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 23Cdo/2575/2010 zo dňa 10.01.2011 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 28Cdo/2720/2011 zo dňa 19.10.2011).
Odvolací súd preto dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení vyhodnotil nielen ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale aj ako zmluvné dojednanie, ktoré je absolútne neplatné. Navyše
podľa názoru odvolacieho súdu nie je v spotrebiteľskej zmluve prípustné, aby o vzniku práva na zmluvnú
pokutu rozhodovalo konanie alebo nekonanie (t.j. ponechania aktívnej alebo vypojenie SIM-karty) len
jednej zmluvnej strany (dodávateľa), ako je to v posudzovanom prípade; dodávateľ tak získava silnejšie
postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi napr. v prípadnom ďalšom rokovaní o uzavretie zmluvy o pripojení
alebo dodatku k nej alebo pri rokovaní o predĺžení doby viazanosti v prípade nevyvolania vzniku nároku
na zmluvnú pokutu „nevypojením SIM-karty“ a podobne s tým, že faktická kontraktačná nerovnosť strán
sa ešte prehlbuje v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako
vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne správny.
Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že hoci bol výrok o trovách konania správne odôvodnený pomerným
úspechom žalovaného v konaní, okresný súd ako zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého rozhodoval,
nesprávne uviedol § 142 ods. 1 O. s. p. (namiesto správneho § 142 ods. 2 O. s. p.); uvedené však nemá
vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si v konaní žiadne trovy
neuplatnil, a preto mu ich súd nepriznal.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, žiadne trovy odvolacieho konania
neuplatnil a ani mu zo spisu nevyplývajú, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.