Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/336/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201052
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614201052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a. s.,
so sídlom v Bratislave, Suché mýto 1, IČO: 36 816 337, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Bárdošova 2/A, IČO: 36 866 881, proti žalovaným:
v 1/ rade F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, v 2/ rade H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. XXX, o zaplatenie 667,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 10C/66/2014-51 zo dňa 25.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaným v 1/ a v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, žalovanému 1/ a žalovanej 2/ náhradu trov
konania nepriznal.

Súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Z listinných dôkazov,
ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaní ako spoludlžníci uzavreli
dňa 18.10.2007 zmluvu o revolvingovom úvere, v ktorom si dojednali výšku úverového rámca 40.000,-

Sk, t. j. 1.327,76 eur a výšku minimálnej mesačnej splátky úveru 1.599,- Sk, t. j. 53,08 eur. Úroková
sadzba, platná ku dňu podpisu zmluvy, bola 2,14 % mesačne. Nakoľko zmluva bola uzatvorená
medzi dodávateľom a spotrebiteľmi, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a
obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov. Absenciu uvedeného údaju v zmluve zákon sankcionuje bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. V zmluve o revolvingovom úvere, uzavretej medzi žalobcom

a žalovanými, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov absentoval. Zmluva obsahovala len odkaz
na článok 5.4 všeobecných obchodných podmienok, ktoré však neboli uzavreté v písomnej forme
(pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť, a to pod sankciou neplatnosti, uzavretá v písomnej
forme). Povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, ku ktorým patrí aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, navyše, nie je možné upraviť
len vo všeobecných obchodných podmienkach, nakoľko tieto predstavujú len ustanovenia technického
a vysvetľujúceho charakteru. Už len okrajom súd uvádza, že ani v článku 5.4 všeobecných obchodných

podmienoknebolavýškaročnejpercentuálnejmierynákladovuvedenákonkrétnymaurčitýmspôsobom,
ale bol upravený len postup pri jej výpočte. Z uvedeného dôvodu sa úver, poskytnutý žalovaným,
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko žalovaní čerpali úver v celkovej výške 1.530,24 eur
a splatili spolu 2.752,75 eur, poskytnutý úver už bol žalobcovi v celom rozsahu vrátený. Vzhľadom navýšku uplatneného poistného, ako aj poplatkov z omeškania, je nepochybné, že aj v prípade, že by i
nárok na ich zaplatenie bol dôvodný, tieto už taktiež boli v plnom rozsahu pokryté úhradami žalovaných.
Preto súd, z dôvodu hospodárnosti konania, sa ich dôvodnosťou nezaoberal.

Nakoľko v konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, vzniklo im právo na náhradu trov konania.
Keďže žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 205 ods.

2 písm. d) a f) O. s. p. Poukazuje na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade s
ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. a ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť
vyplýva aj z VOP žalobcu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzavretej zmluvy o úvere, čl. 1.3.1. Napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, nie je možné zmluvu o revolvingovom úvere
považovať za občianskoprávnu zmluvu. Žalobca poukazuje na ust. § 2 písm. b), c) zákona č. 258/2001
Z. z. Poukazuje tiež, že v zmluve sa uvádza, že žalovaní berú na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou

zmluvou o úvere sú VOP žalobcu, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere a
prílohy 1 - 4 a potvrdzujú, že sa s nimi riadne oboznámili, považujú ich za dostatočne zrozumiteľné a
určité a prejavujú súhlas byť nimi viazaní. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka, keď treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov aj záväzkové vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere. To znamená, že zmluva o úvere patrí

medzi tzv. absolútne obchody. Vychádzajúc z dikcie ust. § 273 Obchodného zákonníka, časť obsahu
zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Toto ustanovenie je kogentné a nie
je ho možné zmeniť ani dohodou strán. Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru sú vytlačené
na druhej strane zmluvy o revolvingovom úvere a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť spolu s formulárom
o zmluvných podmienkach. Žalovaní podpisom zmluvy o úvere potvrdili, že sa so zmluvou oboznámili,

súhlasia s ňou a uzatvárajú ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Tiež zobrali na vedomie, že
všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vytlačené na rubovej strane a prílohy 1 - 3 sú neoddeliteľnou
súčasťouzmluvy.Žalobcamázato,žežalovanýchdostatočneupozornilnanevyhnutnosťpreštudovania
si nielen zmluvy o úvere, ale aj jej neoddeliteľných súčastí. V zmluve je upravené, že priemerná ročná
percentuálna miera nákladov sa určuje podľa čl. 5.4 VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,

pričom poukazuje na znenie tohto článku zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalobca má za to, že zmluva
spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobca uvádza výšku RPMN v predmetnej prílohe č. 4, ktorou je
formulár o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere, ktorý je taktiež neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy a ktorý v bode 3 výslovne zakotvuje, že ročná percentuálna miera nákladov vyplývajúca z návrhu

zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 29 %. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského
súdu v Prešove z 27. januára 2011, sp. zn. 6Co/95/2010. V predmetnej zmluve o úvere sú uvedené
aj všetky náležitosti v zmysle ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. pre prípad, ak nie je možné
určiť RPMN, a to informácie o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby,
keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, o postupe

a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. S poukazom na ust. § 273 Obchodného zákonníka sa
žalobca domnieva, že všeobecné obchodné podmienky, ako aj prílohy zmluvy je potrebné rešpektovať
ako súčasť zmluvy a nepovažovať za rozpor so zákonom, ak niektoré údaje uvedené v ust. § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. nie sú uvedené priamo na formulári zmluvy, ale sú uvedené v neoddeliteľných
súčastiach zmluvy. Žalobca sa domnieva, že v rozpore s uvedeným ustanovením, na základe čoho by

bolo možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, by bolo, ak by tieto údaje neboli
uvedené vôbec. Žalobca tiež poukazuje na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj
právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať
základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,

ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktoré predpisuje zákon. Podstata
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva v oprávnení každého
domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle,
nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v
medziach zákonov. Žalobca žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle ust. § 219

ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. stotožňuje
s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, na ktoré poukazuje, pričom nie je žiaduce, aby opakoval

vecne správne závery prvostupňového súdu.

Odvolanie žalobcu nepovažuje za dôvodné.

Odvolací súd nepopiera povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Zároveň však v danom
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. do 31.12.2007.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu

dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia

autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej
osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový
stav.

Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 258/2001
Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy (§ 4 ods.2 citovaného zákona) tak,
aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom
informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej
zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré

ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v § 4 ods.3 citovaného zákona zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a
tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

V zmluve dojednanej medzi účastníkmi v písomnej forme nie je dojednaná ročná percentuálna miera
nákladov, ako to vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č.258/2001 Z.z.. Táto musí byť vypočítaná na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Vzhľadom na skutočnosť, že pre túto náležitosť je predpísaná písomná forma a ide o podstatnú

esenciálnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nepostačuje uvedenie ročnej percentuálnej
miery nákladov vo všeobecných obchodných podmienkach. Obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich,
často v neprehľadnej, ťažko formulovanej forme, skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa

nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú. Pokiaľ tak aj napriek
tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať
právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR z 11. novembra 2013 sp. zn. I. ÚS 3512/11).

Vovzťahukuvšeobecnýmobchodnýmpodmienkam,naktorépoukazujeodvolateľ,odvolacísúduvádza,

že tieto možno považovať za súčasť účastníkmi uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere iba za
predpokladu, že tieto by boli čitateľné. V danom prípade sú však všeobecné obchodné podmienky
napísané drobným písmom a voľným okom takmer nečitateľné. Zo strany žalobcu sa tak jedná o
nekalú obchodnú praktiku používanú voči spotrebiteľovi. Takýto postup je v rozpore so zmyslom aúčelom stanovenia podstatných náležitostí spotrebiteľského úveru, ktorých cieľom je bez pochybností
informovať spotrebiteľa o všetkých nákladoch úveru.

Z uvedených dôvodov je záver okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vecne správny.
Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania
potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 O. s. p. s poukazom na ust. § 142 ods.

1 O. s. p. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade boli v odvolacom konaní úspešní, trovy konania si však neuplatnili
a z obsahu spisu im vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto im odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.