Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/100/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215210126
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215210126.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno pred sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou v právnej veci navrhovateľa:
Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, Čulenova 6, Bratislava, právne zast.: GRABAN,
TORMA & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 730 564, Vodná 3, Košice, proti odporkyni: G. Y., Q.. X.XX.XXXX,
Q. U. X., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Mgr. H. U., vyššou súdnou úradníčkou
Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie 5 494,77 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 494,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,75 % ročne zo sumy 5 494,77 eur od 30.3.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania titulom
súdneho poplatku v sume 329,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 717,63 eur, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 29.5.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu
na zaplatenie sumy 5 494,77 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 494,77
eur od 30.3.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 22.2.2013 bola
vykonaná kontrola odberného miesta u odporkyni a bolo zistené, že odberné miesto bolo bez platnej
zmluvy na dodávku elektrickej energie, pričom elektromer bol zapnutý. O zistenom neoprávnenom
odbere bol spísaný protokol a zároveň bola vyhotovená fotografická dokumentácia. Navrhovateľovi tak
vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny v celkovej výške 5 494,77 eur, ktorá bola
vyčíslená faktúrou č. 3301112 vystavenou dňa 14.3.2013 a splatnou dňa 29.3.2013. Odporkyňa dlžnú
sumu napriek písomnej výzve neuhradila.

Súd v predmetnej veci dňa 15.7.2015 vydal platobný rozkaz č. k. 9C/100/2015-17, ktorý bol následne
uznesením zo dňa 26.10.2015 zrušený z dôvodu nemožnosti jeho doručenia odporkyni. Súd na základe
uvedeného uznesením č. k. 9C/100/2015-29 zo dňa 4.12.2015 ustanovil odporkyni, ktorej pobyt bol
neznámy, opatrovníka.

Na pojednávanie dňa 25.4.2016 sa navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa, ani opatrovník
odporkyne nedostavili, predvolanie mali riadne vykázané, svoju neúčasť písomne ospravedlnil len
navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa, ktorí súhlasili s pojednávaním bez ich prítomnosti. Z
uvedených dôvodov súd podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa,
jeho právneho zástupcu a opatrovníka odporkyne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením vyúčtovania náhrady škody č. 3301112 zo dňa 14.3.2013 s
dátumom splatnosti dňa 29.3.2013 a znejúcim na sumu 5 494,77 eur, pokusom o zmier, protokolom o
zistení neoprávneného odberu zo dňa 22.2.2013, fotodokumentáciou o zistenom neoprávnenom odbere,
výstupom z evidencie odberateľov, rozhodnutím úradu pre reguláciu sieťových odvetví, výpočtom škody,

cenníkom služieb distribúcie elektriny, listom vlastníctva č. XXXX pre k. ú. X. a ostatnými k spisu
pripojenými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Z protokolu o zistení neoprávneného odberu a fotodokumentácie bolo zistené, že dňa 22.2.2013 bol
u odporkyni v obci X. zistený neoprávnený odber elektrickej energie bez platnej zmluvy na dodávku
elektrickej energie. Vyúčtovaním náhrady škody č. 3301112 zo dňa 14.3.2013 a splatnou dňa 29.3.2013
súd zistil, že navrhovateľ na základe protokolu vyúčtoval odporkyni sumu vo výške 5 494,77 eur
za neoprávnený odber elektrickej energie. Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny bola
vypočítaná podľa zákona č. 251/2002 Z. z., pričom suma vo výške 5 494,77 eur pozostáva zo sumy
4 950,82 eur za celkovú spotrebu elektriny počas trvania neoprávneného odberu od 7.10.2010 do
22.2.2013 (870 dní) pri dennej spotrebe 32,630 kWh, zo sumy 41,43 eur za náklady spojené so zistením
neoprávneného odberu a z DPH z nákupnej ceny elektriny vo výške 502,52 eur. Navrhovateľ pokusom
o zmier zo dňa 23.7.2014 vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy vo výške 5 494,77 eur do 14 dní
od obdržania výzvy.

Rozhodnutím - povolením č. 2007E 0258 - 2. zmena Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa
4.2.2008 bolo navrhovateľovi povolené podnikanie v predmete - elektroenergetika, rozsah podnikania
- distribúcia elektriny.

Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta
vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa
odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto
hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,

b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy
cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku záväzkovoprávneho vzťahu, výška
úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa na odbernom mieste v obci
X. odoberala elektrinu v období od 7.10.2010 do 22.2.2013 bez uzatvorenej zmluvy s navrhovateľom.
Výška škody bola navrhovateľom vyčíslená v zmysle vyššie citovaných ustanovení na základe údajov
o spotrebe zistených na základe elektromera a zároveň bola zvýšená o náklady spojené so zisťovaním
neoprávneného odberu elektriny. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ celkovú výšku škody
spôsobenej neoprávneným odberom v sume 5 494,77 eur odporkyni vyúčtoval faktúrou splatnou dňa
29.3.2013. Odporkyňa riadne vyfakturovanú náhradu škody za uskutočnený odber v lehote splatnosti
faktúry neuhradila a tým sa s plnením svojej peňažnej povinnosti dostala do omeškania. Preto okrem
dlžnej istiny je povinná v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka navrhovateľovi uhradiť aj úroky z
omeškania v zákonnej výške určenej v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. S poukazom
na takto zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku daného rozhodnutia
a navrhovateľovi v plnom rozsahu vyhovel, keďže jeho návrh bol podaný dôvodne.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ si vyčíslil trovy konania vo výške 329,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a vo
výške 717,63 eur z titulu trov právneho zastúpenia.

Keďže navrhovateľ mal vo veci plný úspech, podľa § 142 ods. 1 OSP mu vznikol nárok na náhradu
trov konania. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho
poplatku v sume 329,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 717,63 eur za 3 úkony právnej služby
- prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu a vyjadrenie vo veci samej - t. j. tarifná odmena za
jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 5 494,77 eur predstavuje sumu vo výške 190,89 eur (tarifná
odmena za tri právne úkony 3x 190,89 eur = 572,67 eur), 2-krát režijný paušál za rok 2015 v sume
8,39 eur a 1-krát režijný paušál za rok 2016 v sume 8,58 eur, spolu 598,03 eur. Keďže právny zástupca
navrhovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, uvedená suma zvýšila o 20% DPH, t.j. spolu trovy
právneho zastúpenia predstavujú sumu 717,63 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.