Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/20/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010285

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116010285.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.05.2016 v Trenčíne
samosudkyňou JUDr. Beátou Schmidtovou takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. nad V.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 01.08.2015 v čase asi o 21:00 hod. neoprávnene vošiel do bytu číslo 4, ktorý sa nachádza na prvom
poschodí vo vchode číslo X na adrese L. nad V., G. XXX, ktorého užívateľom je poškodená E. Q., trvale
bytom F. L. nad V., a to tak, že keď poškodená zatvárala vchodové dvere do uvedeného bytu, vložil nohu
medzi prah a dvere, následne tieto zatlačil dovnútra, vošiel za poškodenou do kuchyne, ktorá pred ním

ustupovala a hovorila, aby odišiel, čo však neurobil, poškodenú v kuchyni dvakrát udrel do oblasti tváre,
následkom čoho poškodená spadla na zem, kde poškodenú škrtil a následne po kriku poškodenej, že
zavolá políciu, odišiel z bytu preč na neznáme miesto.

t e d a

neoprávnene vnikol od obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchal závažnejším spôsobom

konania (násilím),

č í m s p á c h a l

prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. d) Tr. zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

H. K. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstatných skutočnostiach zhodne
s výpoveďou v prípravnom konaní a poprel spáchanie stíhaného skutku. Uviedol, že poškodená ho do
bytu vpustila dobrovoľne, pričom mu tiež otvorila vchodové dvere do bytového domu prostredníctvom
vchodového vrátnika. Pri otváraní dverí do bytu poškodená telefonovala. Vošiel dovnútra. Nekričal,
rozprávalisa.Poukázal,žepoškodenámávalaniekedyzmenynálady,častomunadávalaaajvminulosti

ho udrela do tváre. Aj v predmetný večer mu nadávala, mala hysterický záchvat, pohádali sa (vytkol
jej, že sa nevie postarať ani o dcéru) a odsotil ju, lebo sa domnieval, že ho chce udrieť. Padla na kôš.
Vzala fotoaparát a začal fotiť. Pomyslel si, že chce na neho skonštruovať znásilnenie a žiadal od nej
fotoaparát. Chcel jej ho vziať a došlo k poškodeniu fotoaparátu. Vtedy začala pri okne v kuchyni kričať
o pomoc políciu. V kuchyni bola otvorená ventilačka. Schúlila sa na zem. Potom odišiel. Neudrel ju ani

sa s ňou nepretláčal. Pri odchode mala poškodená oblečené nohavičky a tričko. Nevidel na nej žiadne
zranenia. V bytovke ani pred bytovkou nikoho nestretol. K poškodenej do bytu chodieval pravidelne sa
prezliecť. Išlo o kamarátske návštevy. Mal u nej schované aj svoje veci. Dva - trikrát u poškodenej aj
prespal. Poukázal na problémy poškodenej s drogami a alkoholom.

Poškodená E. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne so svojou výpoveďou
z prípravného konania. Uviedla, že dňa 01.08.2015 vo večerných hodinách, bez toho, aby mu otvorila
vchodové dvere od bytovky, ktoré často bývali otvorené, prišiel obžalovaný k dverám od jej bytu, kričal.
Otvorila dvere od bytu, aby ho upokojila, keďže jej susedmi boli dôchodcovia. Neotvárala s úmyslom
vpustiť obžalovaného dnu. Obžalovaný následne dal nohu medzi dvere, odsotil ju a vošiel do bytu.

Vykrikoval, že chce peniaze, drogy, jód. Ustupovala do kuchyne. Dvakrát ju udrel po tvári - ústach.
Padla v kuchyni do rohu. Začala kričať o pomoc. V kuchyni bola otvorená ventilačka. Pri kuchynskej
linke ju začal škrtiť, pričom nevedela uviesť ako dlho škrtenie trvalo, keďže považovala za takej situácie
aj krátky okamih za dlhú dobu. Upustil od škrtenia a obrátil sa k jej psovi. Podarilo sa jej vstať, vziať
psa, ujsť na chodbu a kričať o pomoc. Obžalovaný následne odišiel. Nevedela sa vyjadriť ako dlho

stíhaný konflikt s obžalovaným trval. Po určitom čase prišli k nej traja susedia z vedľajšieho vchodu.
Potvrdila, že obžalovaný sa u nej v byte niekoľkokrát najedol, prespal, keďže nemal kde bývať. Začalo
ju to otravovať. V súčasnosti už býva na inej adrese. Potvrdila, že bola odsúdená pre drogovú trestnú
činnosť (pri autonehode boli u nej nájdené drogy) a v súčasnosti je stíhaná pre trestný čin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky, pričom má aj súdom uložené ochranné liečenie, ktoré absolvuje u F.. U..

Nárok na náhradu škody si neuplatnila.

Q. F.. P. T. vypovedala na hlavnom pojednávaní zhodne s výpoveďou z prípravného konania. Uviedla,
že v lete išla domov a počula z bytovky krik. Pri vchode stál pán B. s cudzou paňou, ktorá ju aj pána B.
nabádala, aby išli kričiacej žene pomôcť. Všimla si, že z vchodu niekto vyšiel. Nevedela by ho opísať.

Išli k dverám od bytu poškodenej. X. B. zaklopal. Otvorila poškodená. Mala rozmazané oči, triasla sa,
bola v spodnom prádle. Všimla si poranenie na ústach poškodenej. Poškodená povedala, že jej niekto
vošiel do bytu a napadol ju. Hádky z bytu poškodenej bolo podľa svedkyne počuť aj v minulosti.

Svedok X. B. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne s výpoveďou z prípravného konania. Uviedol,

že počul z bytu poškodenej krik. Kričala „nechaj ma na pokoji“. Krik inej osoby nepočul. Stretol pani T.
a poprosil ju, aby išli spolu k bytu poškodenej. Dvere od bytu otvorila poškodená, mala škrabanec nad
prsiami a oblečené nohavičky. Bola utrápená. Nikto iný v byte poškodenej nebol. Keď bol svedok ešte v
okne, všimol si siluetu muža. Nedokázal by ho však identifikovať. Vchod do bytovky bol otvorený, keďže
bolo leto. V minulosti počul z bytu poškodenej hlasnejšie rozprávanie.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy:

Z lekárskej správy oddelenia úrazovej chirurgie FN Trenčín zo dňa 01.08.2015 vyplynulo, že u
poškodenej bola zistená minimálna oderka hornej pery s incipientným opuchom. Na krku neboli zistené

známky vonkajšieho poranenia.Z výpisu z katastra nehnuteľností vyplynulo, že byt, v ktorom v čase spáchania stíhaného skutku bývala
poškodená, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva Q. a P. X..

Z úradného záznamu OR PZ Trenčín zo dňa 13.11.2015 (č.l. 54) vyplynulo, že príslušníkom PZ
sa v prípravnom konaní v priebehu mesiacov september až november 2015 nepodarilo zistiť aktuálny
pobyt obžalovaného.

Z príkazu na zatknutie, vydaného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 0Tp/2/2016 dňa 07.01.2016,
vyplynulo, že u obžalovaného bol v prípravnom konaní daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr.
poriadku, nakoľko sa dostupnými prostriedkami neporadil zistiť pobyt obžalovaného.

Zo správy o povesti obžalovaného, vypracovanej Mestskou políciou Dubnica nad Váhom, vyplynulo,
že mestská polícia eviduje na obžalovaného jeden skutok zo dňa 06.08.2015 (vstúpenie do obydlia

poškodenej o 14.30 hod. bez jej súhlasu, kde poškodenú fyzicky napadol), pričom z dôvodu podozrenia
zo spáchania trestného činu bola vec odovzdaná na OO PZ Dubnica nad Váhom.

Zo správy o povesti obžalovaného, vypracovanej Mestským úradom Dubnica nad Váhom, vyplynulo, že
obžalovaný nebol orgánmi mesta prejednávaný.

Z lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát priestupkovo
postihnutý uložením pokuty v rozkaznom konaní vo výške 20 eur, pre priestupok proti poriadku a správe
podľa § 21 ods.1 písm. b) zák. SNR č. 372/1990 Zb., spáchaný dňa 12.12.2015.

Z oboznámených odpisov registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol dosiaľ päťkrát
súdne trestaný, pre rôznorodú trestnú činnosť, tak majetkového (krádež v trestnej veci Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 4T/150/2010) ako aj násilného charakteru (opakovane pre trestný čin nebezpečného
vyhrážaniavtrestnýchveciachOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.3T/2/2009asp.zn.4T/166/2011),pričom
už bol v minulosti odsúdený pre trestný čin porušovanie domovej slobody (v trestnej veci Okresného

súdu Trenčín sp. zn. 4T/166/2011). V posledných dvoch odsúdeniach Okresným súdom Trenčín sp.
zn. 4T/166/2011 a sp. zn. 4T/150/2010 mu boli ukladané aj nepodmienečné tresty. Dňa 18.12.2014 bol
obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn.
4T/150/2010 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 2 roky, ktorá tak plynie do 18.12.2016.

Z lustrácie v evidencii STA vyplynulo, že proti obžalovanému je v súčasnosti okrem tejto trestnej veci,
vedené na Okresnom súde Trenčín nerozhodnuté trestné konanie aj pod sp. zn. 2T/59/2012.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, podľa vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne,

nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že
obžalovaný K. A. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodenej E. Q., ktorú
podporne dopĺňajú výpovede svedkov X. B. a F.. P. T. ako aj oboznámená lekárska správa o ošetrení

poškodenej po spáchaní stíhaného skutku. Poškodená a vyššie uvedení svedkovia vypovedali na
hlavnom pojednávaní v podstatných skutočnostiach zhodne ako v prípravnom konaní. Ich výpovede
spolu s oboznámenou lekárskou správou tvoria celok vyvracajúci obranu obžalovaného.

V predmetnej trestnej veci boli priamymi účastníkmi stíhanej trestnej činnosti iba obžalovaný a

poškodená, ktorí na hlavnom pojednávaní zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania a
ktorých výpovede si v podstatných skutočnostiach priebehu skutku navzájom odporujú. Zhodli sa iba
v tom, že dňa 01.08.2015 sa vo večerných hodinách, približne o 21.00 hod., stretli v byte číslo 4,
nachádzajúcom sa na prvom poschodí vo vchode číslo 5 na adrese Dubnica nad V., G. XXX, ktorý vtedy
obývala poškodená. Pri takejto dôkaznej situácii bolo potrebné dôsledne zhodnotiť nielen výpovede

obžalovaného a poškodenej, ale v súvislosti s nimi aj ostatné vykonané dôkazy.

Hoci sa obhajoba snažila spochybniť vierohodnosť výpovede poškodenej, a to poukazovaním
na jej drogovú trestnú minulosť či požívanie alkoholu, a preto tiež obhajoba žiadala aj doplniťdokazovanie skúmaním osoby obžalovaného a osoby poškodenej znalcami z odboru zdravotníctvo,
odvetvie psychiatria, súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nepovažoval takýto návrh na doplnenie
dokazovania za dôvodný. Súd nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti výpovede poškodenej.

Poškodená vypovedala pred súdom osobne. Jej výpoveď bola z pohľadu súdu spontánna,
zrozumiteľná, jasná, logická, bez badateľných fabulácii, a to aj pri zodpovedaní otázok súdu a
procesných strán, vrátane obžalovaného a v podstate bola zhodná s jej výpoveďou z prípravného
konania.

Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd výpoveď poškodenej za vierohodnú. Poškodená pred súdom
opísala priebeh spáchania stíhanej trestnej činnosti, zotrvala tak na svojej výpovedi z prípravného
konania. Jej výpoveď následne vhodne dopĺňajú výpovede svedkov a oboznámená lekárska správa o
ošetrení poškodenej. Poškodená poprela tvrdenia obžalovaného, že ho pustila už cez vchodové dvere
na schodisko bytovky, čomu nasvedčujú aj výpoveď svedka B., ktorý potvrdil, že vchodové dvere do
bytovky boli otvorené, keďže bolo leto. Násilný vstup do obydlia poškodenej a neoprávnené zotrvanie v

ňom, teda proti vôli poškodenej, okrem výpovedi poškodenej, podporujú aj výpovede svedkov B. a F..
T., ktorí potvrdili krik poškodenej o pomoc a okrem toho svedok B. uviedol, že počul poškodenú kričať
„nechaj ma na pokoji“, čo nasvedčuje o neželanej prítomnosti obžalovaného v jej obydlí. Následne
obaja svedkovia po príchode k poškodenej charakterizovali poškodenú ako utrápenú, triasla sa a všimli
si na nej porania, pričom svedkyni F.. T. sa poškodená zdôverila, že jej niekto vošiel do bytu a napadol

ju. Obaja svedkovia tak videli poškodenú krátko po spáchaní stíhaného skutku a osobne vnímali jej
nepriaznivý stav spôsobený konaním obžalovaného. Poranenia poškodenej, a to oderky na hornej pere
s incipientným opuchom, vyplývajú z oboznámenej lekárskej správy, pričom poškodená vypovedala,
že ju obžalovaný udrel do tváre. Skutočnosť, že podľa lekárskej správy nemala poškodená znaky
vonkajšieho zranenia na krku, nevylučuje tvrdenie poškodenej, že ju obžalovaný škrtil, pretože škrtenie

nemuselo mať takú intenzitu a časové trvanie, aby zanechalo stopy, keďže ani poškodená sa nevedela
vyjadriť k časovému trvaniu škrtenia, pretože aj krátky okamih trval pre ňu dlho. Taktiež vierohodnosť
výpovede poškodenej, že obžalovaný násilne vstúpil do jej obydlia a žiadal od nej okrem iného aj drogy,
je odôvodnená aj trestnou minulosťou poškodenej, ktorá priznala odsúdenie za drogovú trestnú činnosť
a na ktorú poukazovala aj obhajoba. Obžalovaný, vediac o trestnej minulosti poškodenej, sa tak podľa

súdu domnieval, že môže mať u seba drogy, a preto sa domáhal vstupu do jej obydlia.

Súd preto uznal obžalovaného vinného zo spáchania žalovaného skutku, ktorý rovnako ako prokuratúra
právne kvalifikoval tak, ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda ako prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.

d) Tr. zákona.

Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti.
Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu, t.j. chcel

spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Objektom je
ochrana obydlia, ktoré bolo konaním obžalovaného porušené, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu
stránku trestného činu, keďže neoprávnene vnikol do obydlia poškodenej a zotrval v ňom, teda bez
súhlasu a proti vôli poškodenej, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to násilím, ktoré
obžalovaný použil proti poškodenej (obžalovaný zatlačil poškodenú do bytu, udrel ju do tváre a škrtil).

Súd dospel k záveru, že obžalovanému bude potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody,
a to podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko stíhaný úmyselný trestný čin spáchal obžalovaný
v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu v
predchádzajúcej trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/150/2010.

Pri rozhodovaní o výmere nepodmienečného trestu odňatia slobody súd po zvážení všetkých
rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, jeho následok,
zavinenie a pohnútku, na osobu obžalovaného, na jeho pomery, vychádzajúc zo základnej trestnej

sadzby trestu odňatia slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona (1 rok až 5 rokov), uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 1 (jeden)
rok, ktorý považuje na nápravu obžalovaného za dostatočný.Na výkon takto uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48
ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
keďže obžalovaný bol podľa oboznámených odpisov registra trestov v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním predmetného stíhaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, uložený za
úmyselný trestný čin, a to v trestných veciach Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 4T/166/2011 a sp.
zn. 4T/150/2010.

Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1

Trestného zákona

S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, nakoľko poškodená si nárok na náhradu škody
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho

oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenierozsudku.Právopodaťodvolanieneprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.