Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Silvia Hýbelová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPr/8/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314222821
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2314222821.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Q. XX, proti
odporcovi: ANACO s.r.o, so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 691 816, o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky
proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 15. októbra 2014, č. k. 8Cpr/3/2014-29, tatko
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa mení tak, že nariaďuje predbežné opatrenie
nasledovného znenia:
Odporca je povinný zdržať sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi navrhovateľkou
a odporcom.
Zamestnávateľ navrhovateľky MULLER personal agency s.r.o., Narcisova 1944/16, Šaľa, IČO: 47 026
308 je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa dohody o zrážkach zo mzdy
uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáhala určenia odporcovi povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo
mzdy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom do právoplatného skončenia konania vo veci samej
o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň určenia zamestnávateľovi navrhovateľky MULLER
personal agency s.r.o., Narcisova 1944/16, Šaľa, IČO: 47 026 308 povinnosti zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi navrhovateľkou a
odporcom. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že navrhovateľka sa návrhom podaným na súd prvého
stupňa sa dňa 19.09.2014 domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi ňou a
odporcom je neplatná a tiež určenia odporcovi povinnosti nahradiť jej trovy konania. Zároveň navrhla,
aby súd nariadil aj predbežné opatrenie, ktorým by zakázal odporcovi zdržať sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy a takisto určenia povinnosti zamestnávateľovi navrhovateľky zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia
odôvodnila tým,že odporca vyzval jej zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva
a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej
znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa. Celú spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 9240800004 považuje za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti
neudržateľnú, sú v nej okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1
O.z. a inými ustanoveniami zákona (neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, revolving,
dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Dokonca inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný
s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou a preto je neplatný. Tvrdí, že v čase
uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné.
Keďže podľa nej dohoda nie je v súlade s právom Európskej únie domáha sa v konaní, aby súd určil,
že táto dohoda je neplatná. Obava, že odporca naplní zásah do jej majetku bez súdneho prieskumu
zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva sa podľa navrhovateľky
naplnila, nakoľko zamestnávateľ už vykonáva zrážky z jej mzdy. Je principiálne neprípustné, aby sapoužil tento problémový zabezpečovací inštitút, teda dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je v rozpore s
unijným právom. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 2,4,6,8,9 O.s.p..
Skonštatoval, že účelom a zmyslom využívania inštitútu predbežného oparenia je poskytnutie dočasnej
právnej ochrany práv účastníka právneho vzťahu súdnym rozhodnutím. Dočasná právna ochrana
je poskytovaná z dôvodu potreby dočasnej právnej úpravy pomerov účastníkov právneho vzťahu
alebo z dôvodu ohrozenia uskutočniteľnosti neskoršieho výkonu súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ
predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení t.j. musí osvedčiť potrebnosť
dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pričom danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Ďalej súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 76 ods. 1 písm. f) a § 76 ods.2
O.s.p. Navrhovateľka vo svojom návrhu dostatočne nepreukázala skutočnosti a podmienky, ktorými
by osvedčila potrebnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi formou nariadenia
predbežnéhoopatreniaaniobavuzprípadnéhosúdnehovýkonurozhodnutia.Účastnícikonaniauzavreli
samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má 4 články je navrhovateľkou podpísaná, teda musela
o nej vedieť a zamestnávateľ navrhovateľky na jej základe vykonáva zrážky zo mzdy. Uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy
(§ 551 O.z.). Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplýva, že by sa zrážky zo mzdy
realizovali spôsobom ktorým by bol v zjavnom rozpore s právnymi predpismi. Taktiež má súd za to,
že navrhovateľka neosvedčila aká hrozba tu je tým, že sa jej zrážky na základe uzatvorenej dohody
vykonávajú. S poukazom na to, že navrhovateľka sa v návrhu odvoláva na neprijateľné podmienky v
zmluvách uzavretých medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Smernice č. 96/2013 EHS má súd za
to, že uvedená smernica sa týka rozhodovania vo veci samej a nie rozhodovania o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, ohľadne ktorého sú stanovené v O.s.p. osobné predpoklady, ktoré v danej veci
navrhovateľka nesplnila, preto súd jej návrh zamietol.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie navrhovateľka.
Uviedla,žeinštitútdohodyozrážkachzomzdyupravenýstrohov §551O.z.jepodľaslovenskéhopráva
typický tým, že bez súdu sa aktivujú zrážky zo mzdy obyčajným zaslaním oznámenia zamestnávateľovi
a spotrebiteľ nemá priamo možnosť tento proces zastaviť. Problém nastáva vtedy, ak sa vykonávajú
zrážky zo mzdy na plnenia z neprijateľných podmienok a tak spotrebiteľ ako aj zamestnávateľ tieto
zrážky podľa platnej právnej úpravy priamo zastaviť nemôžu. Zásah do majetku spotrebiteľa sa tak
vykonáva bez sudcu a to aj na plnenia z neprijateľných podmienok. Jediným efektívnym prostriedkom
ochrany tu je predbežné opatrenie, kým sa v spore vo veci samej podľa tretej časti nerozhodne o
rozsahu neplatnosti zmluvy. Ak tento prostriedok ochrany súd zamietne spotrebiteľ je de facto vystavený
postihovaniu majetku bez predchádzajúceho posúdenia zmluvných podmienok nezávislým súdom,
či iným tribunálom majúcim prvky nezávislosti. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy sa zneužíva na
postihovanie dôležitého majetku spotrebiteľa bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť namietať nesúhlas
potom, ako je informovaný, že sa vykonávajú zrážky. O takúto ochranu ide aj v prípade, ak sa má
do vyriešenia otázky skutočnej výšky dlhu zabrániť ďalšiemu narastaniu bezdôvodného obohatenia,
ktoré narastá, nakoľko úverová zmluva obsahu neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázal na aktuálne
rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/259/2012 zo dňa 21.08.2013, ktorý rozhodoval o dohode o zrážkach
zo mzdy v úverovej zmluve. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na
vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolacípozistení,žebolopodanévčas,oprávnenouosobou-účastníkom
konania odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p., v medziach daných rozsahom a dôvodmi podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8Cpr/3/204 je určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom a zároveň nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým by súd určil odporcovi povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy a zamestnávateľovi navrhovateľky MULLER personal agency s.r.o., Šaľa povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa dohody o zrážkach zo mzdy.Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2
návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z
návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov (ods. 8 cit. ust.).
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby nenakladal
s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.
Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí
osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa skúma so
zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje
predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany
poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav
vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred
jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie,
čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna
prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia
vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.
Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania
vo veci samej. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku prípadne ich osvedčenie,
saméosebeeštenetvoriazákonnýdôvodprevydaniepredbežnéhoopatrenia.Ažichohrozeniedovoľuje
súdu predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne
a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené.V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi
mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2).
Osobitné ustanovenie o neprípustnosti zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v § 5a zakotvené až s účinnosťou 1.5.2014, z čoho s poukazom na zásadu zákazu
retroaktivity právnych noriem vyplýva, že na danú vec je neaplikovateľné.
Navrhovateľka podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sleduje dočasnú úpravu
pomerov medzi účastníkmi. Pokiaľ ide o splnenie prvého zo základných predpokladov pre nariadenie
predbežného opatrenia a to osvedčenie návrhom uplatňovaného nároku navrhovateľa, tak dohoda o
zrážkach zo mzdy uzavretá medzi odporcom a navrhovateľkou za účelom zabezpečenia pohľadávky,
( ktorá by mohla vzniknúť zo zmluvy spotrebiteľskej o spotrebiteľskom úvere č. 9240800004, ktorá
bola zmluvou typovou, formulárovou, ktorej znenie bolo vopred pripravené) bola súčasťou formulárovej
zmluvy, jej znenie bolo vopred pripravené a v spise doložená dohoda nie je dátumovaná, nie je v nej
uvedená žiadna výška dlžnej pohľadávky, žiadna výška splátky, je v nej len dopísané meno dlžníka a
podpisy veriteľa a dlžníka. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že označená dohoda o zrážkach
zo mzdy je neplatná bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť.
Úspešnosťtakejtožalobyspoukazomnauvedenéniejevtomtoštádiukonaniadosiaľočividnevylúčená.
Odvolací súd je preto názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia a to
osvedčenie nároku navrhovateľky uplatneného návrhom je daný.
Odvolací súd je tiež názoru, že v danom prípade bola splnená aj druhá zo základných podmienok
pre nariadenia predbežného opatrenia a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi. Pokiaľ bude navrhovateľka v konaní úspešná a súd dospeje k záveru, že boli splnené
zákonné podmienky, aby bola dohoda o zrážkach zo mzdy určená za neplatnú na strane odporcu
by vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľky. Aby nedochádzalo k navyšovaniu tohto
možného bezdôvodného obohatenia odvolací súd považoval za potrebné tomuto zamedziť a to formou
nariadeniapredbežnéhoopatrenia,ktorýmbudenariadenéodporcovizdržaťsauplatňovaniapredmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa navrhovateľky a ktorou bude zároveň zamestnávateľovi
navrhovateľky ako tretej osoby v zmysle § 76 ods. 2 O.s.p., od ktorej to možno spravodlivo požadovať
nariadené zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu. Takéto rozhodnutie
je v súlade s konštantnou judikatúrou, ktorá umožňuje súdu uložiť platiteľovi mzdy nevykonávať
zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného
preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (R-47/1974). Ukončením vykonávania zrážok na základe tohto
predbežného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch účastníkov a na strane odporcu ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej
nebankové úvery nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
podľa § 220 O.s.p. zmenil a predbežné opatrenie nariadil tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.