Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/773/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311221232
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2311221232.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľov: 1. J. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. T. D. XXX, 2. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. T. D. XXX, obaja právne
zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové
nám. 4, Galanta, IČO: 47 244 160, proti odporcom: 1. Ing. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., R. X/
XX, 2. Ing. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., R. X/XX, obaja právne zastúpení: GARANT PARTNER
legal s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856 380, o zaplatenie 5.300,- Eur alternatívne
vydanie veci, o odvolaní navrhovateľov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 25. mája

2015, č.k. 25C/269/2011-169, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej súd návrh zamietol, p o t v
r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania odporcov 1 a 2
m e n í tak, že odporcom 1 a 2 náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd odporcom 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh zamietol a navrhovateľom uložil povinnosť
zaplatiť odporcom náhradu trov konania 3.755,23 Eur k rukám právneho zástupcu odporcov do troch dní.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 46 ods.
1 a 2, § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 3, § 5 ods. 1, § 3 ods. 3, § 31 ods. 1 a 3,
§ 42 ods. 1 a 2, § 46 ods. 1, § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), keď vecne svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania je perfektným právnym úkonom. V kúpnej zmluve bol jeho predmet
náležitým a určitým spôsobom identifikovaný nevzbudzujúci žiadne pochybnosti čo tvorí predmet
prevodu vlastníctva. Predmet prevodu vlastníctva tvoriaca nehnuteľnosť bola presne označená podľa
dostupných záväzných údajov katastra podľa parcelného čísla, druhu pozemku, a katastrálneho územia.
Niet pochybností o tom, čo mienili predávajúci predať a kupujúci kúpiť, pretože v tomto smere zmluva
bola dostatočne určitá a jasná. Keďže predmetná nehnuteľnosť bola dostatočne identifikovaná v zmluve

v súlade s dostupnými záväznými údajmi v katastri nehnuteľností a medzi účastníkmi neboli pochybnosti
o tom čo je predmet prevodu nebolo za potreby k predmetnej kúpnej zmluve pripojiť nový geometrický
plán. Napokon toto v konaní o povolení vkladu z predmetnej zmluvy ani samotný orgán katastra
nehnuteľnostínepožadovalodúčastníkovkonaniaavkladpovolil.Týmmomentomnastaliprávneúčinky,ktorými sa menili vlastnícke práva k predanej nehnuteľnosti a to v rozsahu predmetu predaja. Na tomto
mieste je potrebné opätovne poukázať na záväzný právny názor vyslovený už vo vyššie citovaných
súdnych rozhodnutiach, že vzhľadom na to, že výmera pozemku nebola a nie je záväzným údajom

evidencie nehnuteľností, nemožno sa odstupom času dovolávať rozdielu medzi výmerou uvedenou v
evidencii nehnuteľností v dobe prevodu a neskôr zistenou skutočnou výmerou. Výmery parciel môžu byť
dotknuté zmenou, táto skutočnosť však nemá vplyv na existenciu pozemku ako samostatného predmetu
občianskoprávnych vzťahov či na platnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bol prevod pozemku
u, ktorého došlo v nasledujúcom katastrálnom konaní k zmene výmery. Preto nie je možné odvolávať

sa na neplatnosť zmluvy respektíve neurčitosť zmluvy z dôvodu zmeny výmery pozemku ku, ktorému
došlo v danom prípade v nasledujúcom katastrálnom konaní. Súd prvého stupňa už konštatoval v
predchádzajúcomsúdnomrozhodnutí,vyhodnotiacvšetkydôkazysamostatneavovzájomnejsúvislosti,
že ide v súdenom prípade o platnú kúpnu zmluvu, ktorú uzavreli účastníci medzi sebou o prevode
vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá obsahuje všetky záväzné údaj požadované v katastri nehnuteľností,
preto návrh navrhovateľov na doplatenie fiktívne určenej kúpnej ceny, prípadne vydania časti pozemku,

ktorý bol zistený a určení v nasledujúcom katastrálnom konaní ako väčší rozsah výmery pozemku, ktorý
bol pôvodne nesprávne evidovaný, nie je dôvodmi a preto súd tento návrh zamietol.

Súd procesne úspešným odporcom priznal nárok na náhradu trov konania z titulu ich právneho
zastúpenia, podľa vyčíslenia právneho zástupcu odporcov, v súlade s ustanovením § 142 ods. 1

O.s.p.. Hodnota jedného úkonu právnej služby, podľa advokátskej tarify, v danom prípade činí 180,93
Eur. Právny zástupca odporcov vo veci vykonal 13 meritórnych úkonov právnej služby (prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 22.11.2011, účasť na súdnom pojednávaní 15.06.2012,
písomné podanie vo veci samej zo dňa 06.09.2012, účasť na súdnych pojednávaniach dňa 24.09.2012,
dňa 03.12.2012, dňa 04.03.2013, dňa 13.05.2013, dňa 15.07.2013, dňa 22.09.2014, dňa 25.05.2015,

písomné odvolanie zo dňa 26.08.2013, písomné vyjadrenie k znaleckému posudku na základe výzvy
súdu 31.03.2015), plus 2 krát režijný paušál za úkony právnej služby v roku 2011 sa rovná 14,82 Eur,
4 krát režijný paušál za úkony právnej služby v roku 2012 sa rovná 30,52 Eur, 4 krát režijný paušál za
úkony právnej služby v roku 2013 sa rovná 31,24 Eur, 1 krát režijný paušál za úkony právnej služby
v roku 2014 sa rovná 8,04 Eur, 2 krát režijný paušál za úkony právnej služby v roku 2015 sa rovná

16,78 Eur, plus náhrada hotových výdavkov pri poskytovaní právnych služieb - cestovné na súdne
pojednávania 8 krát z Bratislavy do Galanty a späť po 118 kilometrov motorovým vozidlom Mercedes -
BENZ E 280 CDI s priemernou spotrebou 7,5 litrov krát 100 kilometrov s cenou PHM 1,20 Eur na liter s
paušálnou náhradou na 1 kilometer 0,183 Eur sa rovná spolu 257,71 Eur, plus náhrada za stratu času
pri poskytovaní právnych služieb pri 8 súdnych pojednávaniach v roku 2012 - 3 súdne pojednávania

krát 4 polhodiny krát 12,71 Eur, v roku 2013 - 3 súdne pojednávania krát 4 polhodiny krát 13,01 Eur,
v roku 2014 - jedno súdne pojednávanie krát 4 polhodiny krát 13,40 Eur, v roku 2015 - jedno súdne
pojednávanie krát 4 polhodiny krát 13,98 Eur. Spolu náhrada trov právnych služieb takto činí 3.129,36
Eur + DPH sa rovná 3.755,23 Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1 a 2
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhli napadnutý rozsudok zmeniť, návrhu v celom rozsahu
vyhovieť a navrhovateľom priznať náhradu trov konania, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2
písm.a)ažf)O.s.p.Podľaodvolateľovzamietnutímžalobyimboloodopretéprávonaspravodlivýproces.
Navrhovatelia ako vlastníci v čase spísania kúpnej zmluvy mali vedomosť o to, že prevádzaná parcela

č. 2414/2 má výmeru 551 m2, od čoho sa odvíjala aj kúpna cena. Odporca 1 mal vedomosť o tom, akú
má prevádzaná parcela výmeru a kde v prírode sa nachádza a kde sú jej hranice, aby navrhovateľom
zostala studňa aj vstup do záhrady. Navrhovatelia majú za to, že odporcami boli úmyselne uvedení do
omylu, lebo spočiatku mali záujem na odkúpení 400 m2, teda časti parcely č. 2414/2, čo by sa nemohlo
udiať bez vyhotovenia geometrického plánu. Podľa navrhovateľov odporcovia disponovali vedomosťami

z príslušného katastra, že skutočná výmera pozemku je vyššia než je uvedená v katastri, a tak za
nižšiu kúpnu cenu nadobudnú pozemok v skutočnej výmere 642 m2. Svedčí o tom aj fakt, že rodinný
dom bol naprojektovaný na vyššiu výmeru ešte predtým, ako došlo k oprave chyby v katastrálnom
operáte. Odporcovia tiež disponovali geometrickým plánom č. 4/2007 s poznámkou Ing. Z. D., že pri
oddelení parcely č. 2414/5 došlo zrejme k chybne určenej šírke pozemku 26,20 m, správna hodnota

je 27,20 m. Úmyslom navrhovateľov bolo predať 551 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 10,- Eur za m2.
V danom prípade je dôvodná aplikácia ust. § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmipredstavuje také konanie, ktoré je zjavne neprijateľné, pretože je z hľadiska záujmov oprávnených strán
a spoločnosti hrubo nevyvážené. V danom prípade odporcovia neuhradili kúpnu cenu za 91 m2 a na ňom
postavenú studňu. Navrhovatelia namietali rozhodnutie aj v časti trov konania, súd mal v zmysle § 150

ods. 1 O.s.p. zohľadniac dôvody hodné osobitného zreteľa úspešným odporcom náhradu trov konania
nepriznať. Navrhovatelia ako vlastníci parcely nemali vedomosť a nezavinili, že príslušný katastrálny
orgán dlhodobo overoval nesprávne výmery parciel a chyby v katastrálnom operáte neopravil.

Odporcovia 1 a 2 odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu navrhovateľov 1 a 2 sa písomne vyjadrili

prostredníctvomprávnehozástupcu,navrhlinapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňaakovecnesprávny
potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania vo výške 227,18 Eur. Podľa odporcov podstatou
návrhu navrhovateľov je bez právneho dôvodu žiadať ďalšie finančné prostriedky od odporcov preto,
lebo cca po jeden a pol roku po predaji pozemku došlo k oprave údajov v katastri nehnuteľností ohľadom
výmery pozemku, bez zmeny hraníc pozemku. Podporne poukázali na rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 9Co/291/2010 potvrdené uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/2011,

ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 137/96, v zmysle ktorých úmysel strán musí
byť zistený len zo zmluvy samotnej, lebo ide o prísne formálny právny úkon, tento úmysel nemožno
popierať s odstupom niekoľkých rokov potom, keď zjavne došlo k zmene vzájomných vzťahov medzi
účastníkmi kúpnej zmluvy. Poukázali tiež na to, že ak by predmetom predaja mala byť len časť pozemku,
bolo by nevyhnutné túto časť identifikovať geometrickým plánom, tento by musel byť súčasťou kúpnej

zmluvy. Navrhovatelia sami v liste zo dňa 09.09.2010 potvrdzujú, že parcelu predali v celosti. Pre prevod
nehnuteľností v zmysle katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. je okrem iného nevyhnutné definovanie
pozemku jeho výmerou, ku dňu podpisu kúpnej zmluvy bola predmetná parcela identifikovaná v katastri
nehnuteľností výmerou 551 m2, pričom však výmera parcely nie je zahrnutá do taxatívneho výpočtu
záväzných údajov katastra v zmysle § 70 ods. 2 katastrálneho zákona. Navrhovatelia mali možnosť

preveriť si, či údaj o výmere parcely je pravdivý. Predmetom predaja boli spoluvlastnícke podiely k
parcele tak, ako bola geometricky a polohovo určená a zobrazená v katastrálnej mape. Následná oprava
výmery formou opravy chyby v katastrálnom operáte vykonaná katastrálnym orgánom nemala absolútne
žiadny vplyv na zmenu geometrického a polohového určenia pozemku v katastrálnej mape a nijak sa
nemohla dotknúť ani vlastníckeho práva k tejto parcele. Rovnako z kúpnej zmluvy nevyplýva, že zmena

výmery predávanej parcely v budúcnosti zakladá zmluvným stranám nárok na doplatenie resp. vrátenie
kúpnej ceny. Správnosť tohto názoru potvrdil aj Krajský súd v Trnave v uznesení sp. zn. 24Co/385/2013.
Pokiaľ navrhovatelia namietali, že im nebol dopriaty spravodlivý súdny proces, nemôžu si to zamieňať s
úspešnosťou. O účelovosti ich konania svedčí napr. aj ich absolútna nečinnosť od doby, pokiaľ kataster
nehnuteľnosti neopravil údaj o výmere parcely. Nevyhotovoval sa žiaden geometrický plán, zmluva jasne

hovorí o predaji celej parcely. Odporcovia dodržali a splnili všetky podmienky platnej kúpnej zmluvy,
splnením došlo k zániku záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy a neexistuje žiaden právny dôvod, na
základe ktorého sú navrhovatelia oprávnení požadovať doplatenie kúpnej ceny alebo vrátenie nejakej
fiktívnej časti predaného pozemku.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.
2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľov 1 a 2 nie je dôvodné, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v
napadnutej časti vo veci samej vecne správny, odvolanie je však dôvodné v časti náhrady trov konania,
v ktorej je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľmi tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď

vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto
nemôžedaťzapravduodvolateľom.Odvolateliavosvojomodvolaníneuvádzajúžiadnenovéskutočnostiči dôkazy než tie, ktoré uviedli už v konaní pred prvostupňovým súdom, ktorý sa s nimi dôsledne
vysporiadal.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovatelia svojim návrhom žiadali uložiť povinnosť
odporcom zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľke v 1. rade 1.766,67 Eur a navrhovateľovi v 2.
rade 3.533,33 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku alternatívne uložiť povinnosť odporcom vydať
navrhovateľom časť parc. č. 2414/2 a to novovytvorenú parcelu o výmere 91 m2 podľa geometrického
plánu na tento účel v konaní zabezpečeného a to navrhovateľke v 1. rade 1/3-inu a navrhovateľovi v

2. rade 2/3-iny. Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia boli vlastníkmi parc. č. 2415/2, aj parc. č.
2414/2 záhrady o výmere 551 m2 v kat. území S. T. D. zapísaných na LV č. XXXX navrhovateľka v 1.
rade v 1/3-ine a navrhovateľ v 2. rade v 2/3-inách. Kúpnou zmluvou zo dňa 11.09.2009 parc. č. 2414/2
záhradu o výmere 551 m2 predali odporcom. Pri predaji nedošlo ku geodetickému vytýčeniu predávanej
parcely, ale došlo medzi účastníkmi zmluvy k vytýčeniu pozemku na mieste samom v šírke 20,80 m
a v dĺžke 26,5 m, pričom k meraniu došlo od parc. č. 2414/5, za začiatok merania sa určil bod 2 m

od rodinného domu stojaceho na tejto parcele. Katastrálnym konaním vedeným pod č. X 26/11 zo dňa
25.02.2011 došlo k zmene výmery parc. č. 2414/2 z výmery 551 m2 na 642 m2 a tým pádom aj ku zmene
hraníc medzi parc. č. 2415/2 a 2414/2, ktoré v prírode neboli ohradené plotom. Navrhovatelia, keby mali
vedomosti v čase spísania kúpnej zmluvy o tom, že parc. č. 2414/2 má výmeru nie 551 m2, ale 642
m2, túto by vôbec nepredávali, lebo v časti presahujúcej výmeru 551 m2 mali vybudovanú aj studňu,

ktorú používali na polievanie, mali zabezpečený vstup z ulice na pozemok parc. č. 2415/2 za účelom
vjazdu poľnohospodárskych strojov na vykonanie poľnohospodárskych prác. Za 91 m2 /642 - 551 = 91/
nemajú zaplatenú kúpnu cenu a na strane odporcov došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže kúpna
cena sa dohadovala na m2 a nie za parcelu. Zistili, že novú studňu sa dá vybudovať za 1.660,- Eur
a trhová cena pozemkov v obci S. T. D. je okolo 40,- Eur/m2 /91 x 40 = 3.640,- Eur/. Navrhovatelia

pri vytyčovaní stavby odporcov na parc. č. 2414/2 zistili, že budúca stavba je vytyčovaná nad rámec
pozemku, ktorý predali, teda nad rámec 551 m2. Po tomto zistení navrhovatelia vyzvali odporcov, aby
nenakladali s nehnuteľnosťou parc. č. 2414/2 do vyriešenia nezrovnalosti ohľadne výmery s ohľadom aj
na kúpnu cenu, ako aj náhradu za studňu. Na túto výzvu odporcovia nereagovali.

Správa katastra Šaľa dňa 26.01.2011 vydala rozhodnutie č. X 379/2010-15, ktorým v registri C-KN listu
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. T. D.: zrušila nesprávny zápis výmery parcely registra C-
KN č. 2415/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 958 m2 a zároveň do LV č. XXXX, katastrálne
územie S. T. D. správne zapísala výmeru parcely registra C-KN č. 2415/2 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 1.006 m2. Na odvolanie v tomto konaní navrhovateľov Katastrálny úrad v Nitre rozhodnutím

č. Xo 6/201 l-2/Fi zo dňa 18.03.2011 odvolanie účastníkov konania: J. Q., rod. H. a N. Q., zamietol a
potvrdil rozhodnutie Správy katastra Šaľa č. X 379/2010-15 zo dňa 26.01.2011, ktorým Správa katastra
Šaľa rozhodla o oprave chyby v operáte katastra nehnuteľností tak, že na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie S. T. D. zrušila nesprávny zápis výmery parcely registra C-KN č. 2415/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 958 m2 a zapísala správnu výmeru 1.006 m2. Toto rozhodnutie malo potom

vplyv aj na výmeru parc. č. 2414/2, u ktorej sa výmera pozemku zmenila z 551 m2 na 642 m2.

Odvolací súd opakovane poukazuje na svoje závery vyslovené už v jeho predchádzajúcom rozhodnutí
č.k. 24Co/385/2013-120 zo dňa 02.07.2014, zdôrazniac, že ku dňu podpisu kúpnej zmluvy bola
predmetná parcela definovaná výmerou 551 m2, výmera parcely však nie je zahrnutá do taxatívneho

výpočtu záväzných údajov katastra podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, nie je teda záväzným
údajom, podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona je však výmera parcely hodnoverným údajom, pokiaľ
sa nepreukáže opak. Predmetom predaja bola parcela tak, ako bola geometricky a polohovo určená a
zobrazená v katastrálnej mape. Následná oprava výmery formou opravy chyby v katastrálnom operáte
nemala absolútne žiadny vplyv na vlastnícke právo k tejto parcele.

Odvolací súd v tejto súvislosti opakovane poukazuje aj na ustálenú judikatúru, podľa ktorej predmetom
občianskoprávnych vzťahov je pozemok (ako časť zemského povrchu oddelená od susedných častí),
ktorý nemusí byť vždy totožný s parcelou. Vymedzenie parcely je len evidenčná záležitosť a nemôže
nič meniť na vlastníckom práve k pozemku, preto ani súd nemôže určovať, aká je výmera parcely,

stanovenie výmery parcely je vecou katastrálneho orgánu, ktorý parcely eviduje. Pokiaľ teda dôjde k
spresneniu evidenčných údajov katastra tak, že výmera určitej parcely je zapísaná v menšom rozsahu
ako doposiaľ, neznamená to, že by zaniklo vlastnícke právo k tej časti pozemku, ktorá bola doposiaľ
zahrnutádo(zmenšenej)parcely.Vzhľadomnato,ževýmerapozemkunebolaaniejezáväznýmúdajomevidencie nehnuteľností, nemožno sa s odstupom času dovolávať rozdielu medzi výmerou uvedenou v
evidencii nehnuteľností v dobe prevodu a neskôr zistenou skutočnou výmerou. Výmery parciel môžu byť
dotknuté zmenou, táto skutočnosť však nemá vplyv na existenciu pozemku ako samostatného predmetu

občianskoprávnych vzťahov či na platnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bol prevod pozemku, u
ktorého došlo v nasledujúcom katastrálnom konaní k zmene výmery (por. rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 30Cdo 2552/2006, sp. zn. 22Cdo 2271/2006, sp. zn. 30 Cdo 4504/2007).

Zároveň je dôvodné prihliadnuť aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. februára 1997 sp. zn. 3

Cdo 137/96, citované už súdom prvého stupňa, podľa ktorého kúpna zmluva o prevode nehnuteľností
je dvojstranným hmotnoprávnym úkonom a ako taký musí spĺňať požiadavky stanovené všeobecnou
časťou Občianskeho zákonníka, menovite ustanoveniami § 37 a nasl., pre právne úkony ako prejavy
vôle účastníkov občianskoprávnych vzťahov (§ 34 Obč. zák.). Právny úkon musí byť, okrem iného, určitý
(§ 37 ods. 1), nesmie obsahom alebo účelom odporovať zákonu, alebo ho obchádzať a nesmie sa priečiť
dobrým mravom (§ 39), musí byť urobený v písomnej forme tak, aby prejavy účastníkov boli obsiahnuté

na tej istej listine (§ 40 ods. 1 a § 46). Len pri dodržaní uvedených požiadaviek je právny úkon platný,
pričom tieto požiadavky sa musia vzťahovať na všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy ohľadne
prevodu nehnuteľnosti - jej účastníkov predmetu kúpy a kúpnej ceny - a to ku dňu uzavretia (podpísania)
takejto zmluvy. Pritom úmysel strán musí byť zistený len zo zmluvy samotnej, lebo ide o prísne formálny
právny úkon.

V kúpnej zmluve nie je predmet kúpy určitý, pokiaľ neurčuje presnú identifikáciu prevádzanej časti
pozemku s odkazom na geometrický plán. Zmluva o nehnuteľnostiach musí mať písomnú podobu (§
46 Občianskeho zákonníka) pod hrozbou neplatnosti takejto zmluvy (§ 40 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona údaje katastra a to parcelné číslo, geometrické určenie

nehnuteľnosti,názovageometrickéurčeniekatastrálnehoúzemiasúzáväznépreprávneúkonytýkajúce
sa nehnuteľností vedených v katastri. Pozemky na listinách, ktoré sú podkladom pre zápis do katastra
označené parcelnými číslami a názvom katastrálneho územia, v ktorom ležia, ak sú predmetom prevodu
vlastníckych práv v časti pozemkov, musia byť tieto časti v listine označené s odkazom na geometrický
plán, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou listiny, podľa ktorého má byť prevedený zápis. Prejav vôle musí

byť daný obsahom listiny pod sankciou neplatnosti, nestačí že účastníkom právneho úkonu je jasné, čo
je predmetom zmluvy (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 2098/99 z 30.10.2000,
sp. zn. Cdon 227/96 z 31.07.96).

V zmluve, kde nie je uvedené parcelné číslo prevádzanej nehnuteľnosti, je takáto zmluva neurčitá a tým

neplatná. Individualizácia nehnuteľností musí byť natoľko určitá, aby bola i tretím osobám nepochybne
zrejmé, ktoré nehnuteľností a ktoré časti pozemku sú predmetom právneho úkonu. Je vylúčené, aby
bola napravovaná (nahradzovaná) vôľa účastníkov i súdom. Označenie časti pozemku bez uvedenia
parcelného čísla a s vymedzením rozsahu častí novej vzniknutej parcely písomným vyjadrením približnej
výmery nepostačuje (pozri aj rozsudky NS ČR sp. zn. Cdon 1900/96 z 28.01.1998, sp. zn. 33 Odo

273/2001 z 21.06.2001).

Zohľadniac vyššie uvedené právne závery, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, s ktorým
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, že predmetná kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania je perfektným právnym úkonom, nakoľko v kúpnej zmluve bol jeho predmet náležitým a určitým

spôsobom identifikovaný nevzbudzujúci žiadne pochybnosti čo tvorí predmet prevodu vlastníctva.
Predmet prevodu vlastníctva tvoriaca nehnuteľnosť bola presne označená podľa dostupných záväzných
údajov katastra podľa parcelného čísla, druhu pozemku, a katastrálneho územia. Niet pochybností o
tom, čo mienili predávajúci predať a kupujúci kúpiť, v tomto smere zmluva bola dostatočne určitá a
jasná. Keďže predmetná nehnuteľnosť bola dostatočne identifikovaná v zmluve v súlade s dostupnými

záväznýmiúdajmivkatastrinehnuteľnostíamedziúčastníkminebolipochybnostiotom,čotvorípredmet
prevodu, nebolo potrebné k predmetnej kúpnej zmluve pripojiť nový geometrický plán. Tým momentom
nastali právne účinky, ktorými sa menili vlastnícke práva k predanej nehnuteľnosti a to v rozsahu
predmetu predaja.

Vzhľadom na to, že výmera pozemku nebola a nie je záväzným údajom evidencie nehnuteľností,
nemožno sa odstupom času dovolávať rozdielu medzi výmerou uvedenou v evidencii nehnuteľností v
dobe prevodu a neskôr zistenou skutočnou výmerou. Výmery parciel môžu byť dotknuté zmenou, táto
skutočnosť však nemá vplyv na existenciu pozemku ako samostatného predmetu občianskoprávnychvzťahov či na platnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bol prevod pozemku, u ktorého došlo v
nasledujúcom katastrálnom konaní k zmene výmery. Preto nie je možné odvolávať sa na neplatnosť
zmluvy,respektíveneurčitosťzmluvyzdôvoduzmenyvýmerypozemku,kuktorejdošlovdanomprípade

v nasledujúcom katastrálnom konaní o oprave.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery bolo potrebné konštatovať, že návrh navrhovateľov na doplatenie
kúpnej ceny, prípadne vydania časti pozemku, ktorý bol zistený a určení v nasledujúcom katastrálnom
konaní ako väčší rozsah výmery pozemku, ktorý bol pôvodne nesprávne evidovaný, nie je dôvodný, a

preto súd prvého stupňa návrh dôvodne zamietol.

Čo sa týka odvolacích námietok odvolateľov, podľa ktorých zamietnutím žaloby im bolo odopreté
právo na spravodlivý proces, odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Odvolatelia ničím
nekonkretizovali, v čom malo spočívať porušenie ich práva na spravodlivý proces. Odvolací súd v konaní
súdu prvého stupňa nezistil žiadne také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nesprávneho

rozhodnutia vo veci. Tak ako na to vo svojom vyjadrení správne poukázali odporcovia, neúspech v
konaní a dôvodné zamietnutie žaloby nemožno považovať za odopretie práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
218/2010, podľa ktorého obsahom práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i

relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdnom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Ani ostatné argumenty odvolateľov, ktorí poukazovali na to, že odporcovia mali mať vedomosť o
skutočnej výmere prevádzanej nehnuteľnosti a dokonca mali mať úmysel získať ju za nižšiu cenu, podľa
odvolacieho súdu neobstoja, nakoľko žiadne takéto skutočnosti preukázané neboli. Bolo v prvom rade
v záujme navrhovateľov ako predávajúcich, aby si jasne uvedomili, čo tvorí predmet predaja. V prípade

akýchkoľvek pochybností mali možnosť dať si vyhotoviť geometrický plán, prípadne dať si pozemok
vymerať a zistiť jeho skutočnú výmeru. Navrhovatelia ako predávajúci predávali predmetný pozemok tak
ako bol evidovaný v príslušnom katastri nehnuteľností, nemožno preto vychádzať z ich argumentácie,
že oni predávali 551 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 10,- Eur za m2.

Zákonné ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez ďalšieho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, zakotvuje všeobecne záväznú
zásadu,vzmyslektorejvýkoninakprávomdanýchsubjektívnychobčianskychprávnesmiebyťvrozpore
s dobrými mravmi. Definícia dobrých mravov nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky nikde

normatívne upravená. Vo všeobecnosti však ide o pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné
v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomné slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti takýmto pravidlám možno potom označiť za činnosť
proti dobrým mravom.

NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým
mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne

so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo,
ale aj osoby týmto dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia
a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. V rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 49/1996
NS SR vyslovil, že ust. § 3 ods. 1 pritom nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravujeiba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to aj na
základe všeobecných pravidiel morálnych elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru
konajúcich.

V danom prípade odvolací súd nevidí žiaden priestor na to, aby navrhovatelia svoj uplatnený nárok
vyvodili práve z inštitútu dobrých mravov. Tak ako už bolo uvedené vyššie, medzi účastníkmi išlo o
štandardnú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola špecifikovaná nehnuteľnosť. Skutočnosť, že následne
došlo v katastrálnom konaní k oprave údaja o výmere pozemku, nemá žiaden vplyv na platnosť uzavretej

zmluvy, a ani z nej nemožno vyvodzovať nejaké nové nároky medzi účastníkmi tejto zmluvy.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľov zamietol, rozhodol
vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej potvrdil.

Súd prvého stupňa však nerozhodol správne o náhrade trov konania.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej
strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne
o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1

dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny (nález Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 119/2012).

Základnou podmienkou pre priznanie náhrady trov konania v zmysle súdom prvého stupňa správne
aplikovaného § 142 ods. 1 O.s.p. je, aby išlo o trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva. Účelnosť

sa dá v zásade stotožniť s potrebnosťou či nevyhnutnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne
zaručeným právom na právnu pomoc, pričom trovy právneho zastúpenia sa v zásade za účelne
vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa ale nemôžu
posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný
úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, čo platí aj pre trovy právnej

služby. Je zrejmé, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom tento pojem
nie je v zákone explicitne definovaný. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či
bránenie práv účastníka konania. Súdu potom prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie, ich
účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Základným kritériom pre rozhodovanie o náhrade trov konania je kritérium úspešnosti, vyjadrené v ust.
§ 142 O.s.p. Toto kritérium, aplikované súdom prvého stupňa, však nie je jediné a v každom prípade

je potrebné skúmať, či nie je dôvod na aplikovanie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., čo súd prvého stupňa
neuskutočnil.

V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznaná náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V danom prípade preto bolo potrebné zaoberať sa tiež otázkou prípadného naplnenia podmienok cit. ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné

osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za
zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania
mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak
v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ideo výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých
okolností konkrétnej veci. Obyčajnú nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho pritom nemožno
považovať za dostatočný dôvod na uplatnenie § 150 ods. 1 O.s.p. Pri posudzovaní výnimočnosti

dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán konania.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na
základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi
konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

Priposudzovaníokolnostíhodnýchosobitnéhozreteľatrebaprihliadaťnaosobné,majetkové,zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa účastníkov pred
podanímnávrhunazačatiekonanianasúd,resp.vpriebehukonania).Nepriznanienáhradytrovkonania
musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj
to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo

dobrým mravom.

Cit. ust. § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok aj
zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného
účastníka nahradiť trovy konania úspešnému. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí

tvrdiť a preukázať účastník inak povinný hradiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie
tak rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok,
ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí
preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008
(zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom

pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov
konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj
účastníkov v priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta
O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.

Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého v danom prípade bolo
dôvodné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom 1 a 2 ako v konaní plne
úspešným účastníkom priznať právo na náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko boli preukázané
také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania. Podľa

odvolacieho súdu je dôvodné prihliadnuť na špecifiké a konkrétne okolnosti daného prípadu, keď celý
spor vznikol v dôsledku konania katastrálneho orgánu o oprave chýb v katastrálnom operáte, na základe
ktorého došlo k oprave údaju o výmere predmetnej parcely, a teda na pôvodnom dôvode vzniku tohto
sporu sa nepodieľali ani navrhovatelia a ani odporcovia. Navrhovatelia odôvodnene poukázali na to, že
ako vlastníci parcely nemali vedomosť a nezavinili, že príslušný katastrálny orgán dlhodobo overoval

nesprávne výmery parciel a chyby v katastrálnom operáte neopravil už skôr. Zároveň je tiež potrebné
zohľadniť aj tú skutočnosť, že odporcovia nadobudli kúpou predmetný pozemok vo výmere 642 m2
za kúpnu cenu, ktorá bola dohodnutá za pozemok s domnelou výmerou 551 m2, a tak získali určitú
majetkovú výhodu, i keď nemožno konštatovať, že postupovali v rozpore s právom (preto aj súd návrh vo
veci samej zamietol). V rámci spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi však odvolací súd

videl priestor zohľadniť túto skutočnosť práve pri rozhodovaní o náhrade trov konania a odporcom ako
síce úspešným účastníkom konania náhradu trov konania nepriznať, v dôsledku čoho si každá strana
sporu bude trovy konania znášať sama.

Odvolací súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade je potrebné o náhrade trov

konania rozhodnúť v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na preukázanie vyššie špecifikovaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa odporcom 1 a 2 ako v konaní úspešným účastníkom konania
náhradu trov konania nepriznať.

S poukazom na uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa

náhrady trov konania odporcov 1 a 2 s použitím § 220 O.s.p. zmenil a odporcom 1 a 2 náhradu trov
konania nepriznal.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.
a z vyššie uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolací súd odporcom 1 a 2 náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.