Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/380/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215213070
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215213070.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu:

H. T. W..S.., S. S. X. B. XX , XXX XX I., U.: XX XXX XXX , právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o.
so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: P. É., E.. XX.XX.XXXX, I. G. XXXX/
XXX, XXX XX J. o zaplatenie 346,60 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 97,65 € spolu s úrokom z omeškania :

- 8,75% ročne zo sumy 29,99 € od 26.07.2012 do zaplatenia
- 8,75% ročne zo sumy 67,66 € od 26.08.2012 do zaplatenia

to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 17.07.2015 sa domáhal na tunajšom súde od žalovaného zaplatenia istiny
346,60 € s príslušenstvom a to zákonným úrokom vo výške 8,75%.

Nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie veci platobným rozkazom, vzhľadom na
výšku uplatnenej pohľadávky súd rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea, ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho
okamihu ide o drobný spor.
Súd opis žaloby a príloh doručil žalovanému do vlastných rúk ktorý sa k žalobe nevyjadril.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou

o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014, Zmluvou uzavretou právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným podľa § 44 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov zo dňa 21.05.2012, faktúrami a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 09.06.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telekom
a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom sa stal žalobca vlastníkom všetkých pohľadávok voči
dlžníkom v rozsahu postúpených pohľadávok ktorí sú uvedení v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení. Na
základe tejto skutočnosti je postupník aktívne legitimovaný k podaniu tejto žaloby . Spoločnosť Slovak

Telekom a.s. Bratislava uzavrela so žalovaným podľa § 44 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 21.05.2012.
Na základe tejto zmluvy bol poskytovateľ služby spoločnosť Slovak Telekom povinný pripojiť žalovaného
k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný programslužieb PODLA SEBA 5 NAJ N. Spolu so zmluvou podpísal žalovaný dňa 21.05.2012 Dodatok k
Zmluve o pripojení, na základe ktorého mu bola poskytnutá zľava na služby a na mobilný telefón. V
súvislosti s vyššie uvedenými záväzkami vznikla Podniku povinnosť predať žalovanému mobilný telefón

zn. Samsung Galaxy Y S5360 v akciovej cene. Nezľavnená hodnota tohto telefónu je uvedená v cenníku
mobilných telefónov ktorý je súčasťou dôkazov.
Na základe vyššie uvedenej zmluvy poskytol Slovak Telekom a.s. plnenie riadne a včas. Riadne
žalovanému službu aktivoval, umožnil mu v plnom rozsahu využívať služby, odovzdal mu mobilný
telefón. Žalobca v žalobe udáva, že za poskytnuté služby boli žalovanému vystavené faktúry:

- XXXXXXXXXX splatná 25.07.2012 na sumu 29,99 €
- XXXXXXXXXX splatná 25.08.2012 na sumu 67,66 €
- XXXXXXXXXX splatná 25.08.2013 na sumu 248,95 €

Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť tým, že vystavené faktúry nezaplatil,

v dôsledku čoho bol deaktivovaný a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom
zmluvy nedošli k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti, na ktorú sa žalovaný zaviazal a
od ktorej sa odvíjala aj zľava za poskytnutú službu a na odovzdané koncové zariadenie. Vzhľadom
na horeuvedenú skutočnosť žalobca tvrdí, že poskytovateľovi služby vznikol nárok na zmluvnú pokutu
ktorá bola žalovanému vyfakturovaná poslednou faktúrou. Žalobca uvádza, že podnik, teda jeho právny

predchodca svoju povinnosť plnil riadne a včas, žalovanému službu aktivoval, zabezpečil využívanie
zmluvne dohodnutého programu a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúr.
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva podľa § 44 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov a to Zmluva o poskytovaní verejných služieb. Súd dospel

k záveru, že žaloba je dôvodná čiastočne v časti zaplatenia 2 faktúr, ktorými právny predchodca žalobcu
žalovanému fakturoval služby. Je nepochybné, že žalovaný porušil svoju základnú povinnosť zo zmluvy
a to riadne a včas zaplatiť cenu poskytnutých a vyfakturovaných služieb. Preto v tejto časti súd žalobe
vyhovel.
S poukazom na § 517 ods. 2 OZ sa žalovaný so svojim plnením dostal do omeškania, preto súd zaviazal

žalovaného v tejto časti zaplatiť zákonný úrok z omeškania spolu s istinou ktorý je o 8%-nych bodov
vyšší než základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 517 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.
Opačného názoru bol súd čo do faktúry 7308052101 ktorou v sume 248,95 € bola účtovaná zmluvná
pokuta. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie o ochrane spotrebiteľa najskôr v Zákone č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom
01.07.2007 nadobudol účinnosť nový Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. ktorý v ostatnom

znení má v § 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
OZ č. 40/1964 definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 01.04.2004 do
31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 OZ v§ 52 ods. 1
spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ustanovenia je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ustanovenia je osoba ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej Zmluvy o pripojení vrátane jej Dodatku s vyššie citovanými

zákonnými ustanoveniami je nesporné, že vzťah založený predmetnou zmluvou medzi právnym
predchodcom žalobcu ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. OZ a ako podnikom v
zmysle § 44 cit. Zákona č. 351/2011 Z.z. a na druhej strane žalovaným ktorý pri uzatváraní a plnení
predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a

bol teda spotrebiteľom v zmysle § 52 a nasl. OZ a podľa § 44 cit. Zákona č. 351/2011 účastníkom je
spotrebiteľským vzťahom a predmetná Zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho
bolo na daný vzťah aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.V zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na

predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednaná.
Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3
potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou OZ č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008

bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenia ktoré
požaduje od spotrebiteľa ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 54 ods. 1 OZ v uvedenom znení zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich
práv ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie
je zachované v OZ v nezmenenej podobe od účinnosti V. Hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne
citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz , aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve odchýlili od OZ takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa.

V zmysle ods. 2 tohto ust. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá
už bola transformovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky v zmysle čl. II. písm. a) nekalé

podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. III.
Podľa čl. III. bod 1 cit. Smernice zmluvná podmienka , ktorá nebola individuálne dohodnutá , sa považuje
za nekalú ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.
Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred

a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku , že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa bodu III. Príloha Smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok ktoré sa
môžu považovať za nekalé.
V zmysle čl. IV. citovanej Smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. VII. nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb na ktoré bola zmluva uzatvorená

a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu od ktorej závisí.
Podľačl.VI.bod1,členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitévspotrebiteľskýchzmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. VII. bod 1 , členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky , ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa Prílohy tejto Smernice bod 1 písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. III. ods. 3 okrem iných patrí

i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.
Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako aj jej Dodatku
vyplýva, že text zmluvy a Dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich
spotrebiteľov. Zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej resp.

štandardnej zmluvy , pričom do zmluvy a jej Dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce
spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľa mal
síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy ale
nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a Dodatkupreto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 Smernice nemožno považovať za individuálne
dojednané . Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej

pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom
nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej
pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 OZ ( i čl. 3 bod 2 cit. Smernice
93/13/EHS ) , bolo na žalobcovi, ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie
zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 OZ predmetnú

zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako
spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom ako dodávateľom ponúkaných mobilných
telefónov i lacnejší , v dôsledku čoho by zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať
možnosťspotrebiteľaovplyvniťobsahzmluvnýchpodmienok.Podstatnýmtotižje,ževdanejuzatvorenej
spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred
dodávateľom,ikeďspotrebiteľmalmožnosťoboznámiťsasňoupredpodpisomzmluvy,nemoholanebol

schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky resp. obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty,
prípadne aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, prípadne aby nebola dojednaná
vôbec.
S poukazom na vyššie uvedené súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o
zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie

o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní
individuálne dojednanie zmluvnej pokuty svojim právnym predchodcom nepreukázal. Súd teda uzatvára,
že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne
dojednané.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci čo sa týka zmluvnej pokuty, súd preto žalobu

zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca v konaní od žalovaného požadoval zaplatenie 346,60 €, priznaných mu bolo 97,65 €, teda
nepochybne menej než 50% uplatneného nároku. Naopak žalovanému v konaní preukázateľne trovy

nevznikli ani ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).