Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. máj 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/447/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115227334
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115227334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00
166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

súd žalobu z a m i e t a,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 sp. zn. 4C 437/2012 žiadal

žalobca priznať nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 175 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške
110,64 Eur, prípadne rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, ktorý
nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenej lehote v exekučnom
konaní vedenom ohľadom pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere s dlžníkom (povinnou): K. Č..

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v pozícií oprávneného subjektu navrhol zvoleným súdnym exekútorom
vykonanie exekúcie svojej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere.Preobavyoprávnyafaktickýosudpohľadávkypodalexekučnémusúdunávrhnazmenusúdneho
exekútora. Exekučný súd bol povinný v zmysle ustanovení Exekučného poriadku rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.
Podľa žalobcu Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora

oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 7, resp. § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a
vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora
a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a

správu informačného systému sumu 40 Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom sumu 50 Eur a na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, napoštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15 Eur.
Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia

práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou Slovenskej
republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Výšku nemajetkovej
ujmy vyčíslil s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom, pričom poukázal na nálezy Ústavného

súdu III. ÚS 203/06-25, III. ÚS 235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS 118/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS
125/04-44, III. ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36 a III. ÚS 301/05-38. Žalobca mal za
to, že na základe predmetnej doktríny sa vzťahuje satisfakcia vo výške 55,32 Eur za každý mesiac
omeškaniavčinnostiexekučnéhosúdu.Vdanejvecibolexekučnýsúdbezdôvodnenečinnýviacako312
dní. Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do

výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom
exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy
žalobcu nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným

súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a riziko insolvencie povinného.
Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o
predbežnéprerokovanienárokunanáhradyškody.Žalovanádopodaniažalobynatútožiadosťpozitívne
nereagovala.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a podanie žalobcu vyhodnotil ako zmätočné. Žalobca uvádza ako
dôkazy odkaz na exekučný spis, pričom v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody.

Poukázal na to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli na súd podané žaloby vo veci,
je zrejmé, že ich žalobca nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o
predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní
podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody

na príslušnom orgáne. Poukázal taktiež na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného
rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu
musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že
vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu,
lehotu,vktorejsarozhodlo,nečinnosťžalobcuinevyhnutnosťvykonaťpredresp.súčasnesrozhodnutím
iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie
jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách

pôvodného exekútora) nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote
ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup.
Zároveň poukázal na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť
súdneho konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Takémuto skúmaniu
môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

na základe ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd môže o náhrade škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.
z. rozhodovať na základe prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované
vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktorý má za
následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
po právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorom Ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na
uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne po troch rokoch od momentu

rozhodnutia o zmene súdneho exekútora (od skončenia namietaných prieťahov). Vzhľadom na uvedené
vzniesol žalovaný námietku premlčania pri každom nároku, pri ktorom došlo k rozhodnutiu o návrhu
na zmenu súdneho exekútora predo dňom 23.4.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Zdôraznil, že v súvislosti s nerozhodnutím o
zmene súdneho exekútora v lehote ani nemohlo dôjsť k vzniku škody, keďže s poukazom na príslušné

ustanovenia Exekučného poriadku pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až
do rozhodnutia súdu o zmene exekútora a teda pôvodný súdny exekútor až do doručenia príslušného
rozhodnutia mal pokračovať vo vymáhaní pohľadávky.
K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadril žalovaný názor, že uplatnená suma titulom náhrady
škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom
zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.

Žalovaný poukázal taktiež na aspekt dobrých mravov, ktorý hovorí v neprospech žalobcu vzhľadom
na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti, z ktorej tieto nároky voči dlžníkom žalobcu
vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne vnímanie žalobcu
verejnosťou aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa, resp. skutočnosť, že štátne
orgány na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany

práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Toto negatívne vnímanie je práve
dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany žalobcu, ktoré sú v rozpore
s dobrými mravmi a so všeobecne uznávanými spotrebiteľskými právami. Uvedené má vplyv aj na
otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy v prípade posudzovania

návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či je možné vydať poverenie
na vykonanie exekúcie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesných úkonov súdom
a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom súdu.

Na ústne pojednávanie sa neustanovil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí ospravedlnili svoju

neúčasť, preto súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a konal v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomným vyjadrením žalovanej, znaleckým
posudkom predloženým žalobcom, spisom 7Er 81/2004 Okresného súdu Vranov nad Topľou, ostatnými
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Predmetom tohto konania je žaloba, podaná pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou pod spis.
zn. 4C 427/2012, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy. Uvedená vec sa týka exekučného konania vedeného Okresným súdom Vranov
nad Topľou proti povinnej K. Č., spisová značka exekučného súdu v žalobe nebola označená. Návrh

oprávneného na zmenu exekútora podľa žaloby mal byť doručený dňa 2.7.2009 a súd o tomto návrhu
rozhodol po uplynutí 312 dní od jeho podania.

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 8.10.2012 spojil na spoločné konanie vec 4C 437/2012
spolu s ďalšími vecami pod spoločnou značkou 4C 427/2012. Po vylúčení sudcov Okresného súdu

Vranov nad Topľou z prejednávania tejto veci boli predmetné žaloby prikázané Okresnému súdu Prešov
pod sp. zn. 17C 428/2012. Súd vo veci rozhodol 5.11.2014. Odvolací súd Krajského súdu Prešov sp.
zn. 17Co 117/2015 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uznesením Okresného súdu Prešov
z 21.10.2015 boli spojené veci vylúčené na samostatné konanie a predmetná vec je teraz vedená pod
sp. zn. 17C 447/2015.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa§4ods.1písm.a)zákona514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§15ods.1zákona514/2003Z.z.,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 44 ods. 6 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ak oprávnený požiada súd o zmenu

exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.Podľa § 44 ods. 9 Zákona 233/1995 Z. z. ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 8 aj výšku

preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa § 197 ods. 3 .

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V prejednávanej
veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora v zákonom stanovenej lehote.

Nesprávnym úradným postupom je porušenie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Podľa
vyššiecitovanýchzákonnýchustanoveníštátzodpovedázaškoduspôsobenúorgánomverejnejmocipri

výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, a to nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Ustanovenie § 44 ods. 6 zákona 233/1995 Z.z. v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
neustanovovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do

30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Táto zákonná lehota bola zavedená až
od 1.9.2005. S poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. konania začaté pred
1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie
§ 238 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z. taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa
použijú aj na konania začaté pred 1.9.2005, avšak neobsahuje ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného

poriadku.

Žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné prieťahy. Týmto
pojmom sa zaoberal aj Ústavný súd SR a ten vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že je
potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí

predstavovať zbytočné prieťahy (I. ÚS 42/01, I. ÚS 63/00, IV. ÚS 606/12). Práve konkrétne okolnosti
tohto prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. Pri rozhodovaní o
návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať procesné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému
exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu,
zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie) v dôsledku ktorých nerozhodnutie

o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy a z toho vyplývajúci nesprávny
úradný postup súdu, navyše, ako je vyššie uvedené, ustanovenie § 44 ods. 5 zákona 233/1995 Z.z. v
znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ani neustanovovalo povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora. Súd zároveň poukazuje aj na to, že žalobca podával návrhy na zmenu exekútora

hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a preto musel počítať s určitým
technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho návrhu bolo rozhodnuté
s určitým časovým odstupom, čo je ale, podľa názoru súdu, ústavne akceptovateľné.
Súd poukazuje tiež na to, že žalobca neoznačil v žalobe ani spisovú značku predmetného exekučného
konania vedeného na Okresnom súdu Vranov nad Topľou vo veci povinnej K. Č., nar. X.XX.XXXX, len

ho označil registračnou značkou exekútora Ex XXXXX/XXXX a č. poverenia: XXXXXXXXXX. Tvrdenie,
že nemá vedomosť o spisovej značke exekučného konania nemôže byť pravdivé, lebo bol účastníkom
konania a súd mu doručoval rozhodnutia. Zo spisu 7Er 81/2004 Okresného súdu Vranov nad Topľou,
ktorý zadovážil súd vyplýva, že dňa 3.3.2004 súdny exekútor R.. N. Ž. podala žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: Pohotovosť s. r.o. proti povinnej: K. Č. na

základe notárskej zápisnice W. XXXX/XXXX, W. XXXXXX/XXXX vydanej notárom I. Ď.Č. 29.11.2003.
Dňa 5.2.2004 bolo exekútorke vydané poverenie č. XXXXXXXXXX. Oprávnený dňa 2.7.2009 doručil
návrh na zmenu exekútora a žiadal poveriť R.. C. V.. Exekučný súd dňa 9.7.2009 vyzval pôvodného
exekútora, aby predložil exekučný spis a vyčíslil trovy exekúcie. Exekučný spis exekútor doručil súdu26.11.2009. Súd vydal dňa 7.2.2010 uznesenie, ktorým vyhovel návrhu na zmenu exekútora R.. C.
V. a uložil povinnej nahradiť trovy exekúcie pôvodnej exekútorke R.. N. Ž.. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 26.6.2010. Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou z 27.6.2012 súd vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Voči tomu sa oprávnený odvolal a uznesením Krajského súdu
Prešov 15CoE 1/2013 bolo uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou potvrdené právoplatne
10.5.2013.

Účastník v procesnom konaní si musí splniť nielen svoju dôkaznú povinnosť tvrdenia, ale aj preukázania

svojich tvrdení v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p.
Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti svojeho nároku, čo je dôvod pre
nevyhovenie takejto žalobe.

Súd uvádza, že nemá vedomosť o tom, aby ohľadom žalobcom tvrdených prieťahov v predmetnom
konaní boli vedené disciplinárne konania, riešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní a ani žeby

rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva, pričom otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd.
Žalobca nepreukázal, že by v prípade podozrenia, že exekučný súd nekonal o jeho návrhu na zmenu
súdneho exekútora podal sťažnosť predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 a § 62 Zákona č. 757/2004 Z. z. Ak takýto prostriedok nápravy
nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka.
Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhradu škody
podľa Zákona 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti.

V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu
spôsobenú tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou podľa § 44 ods. 7, resp. ods. 8 Exekučného poriadku
v zákonnej lehote nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Podmienkami priznania
nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody: existencia
nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu žalobca v konaní nepreukázal tak, ako
to súd už vyššie konštatoval. Žalobca v otázke preukázania škody neuniesol dôkazné bremeno, keď
nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. Ani predložením znaleckého posudku nepreukázal vynaloženie
uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky. Nestačí samotné tvrdenie žalobcu o tom,
že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia konkrétnych dôkazov o vynaložení jednotlivých

nákladov. V tomto ohľade je podstatné to, že nie je daný základ nároku, preto sa súd už ani bližšie
nezaoberal výškou nárokov žalobcu. Napokon nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi prípadným
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, keď žalobca nepreukázal existenciu atribútov:
nesprávny úradný postup a vznik škody. Žalobca si uplatnil aj nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal,
že v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu, došlo k ohrozeniu jeholo legitímnych očakávaní,

že došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, resp. insolvencii
povinného, pričom sa jedná iba o hypotetické uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu
do sféry žalobcu.
Súd ma taktiež za to, že nie je správny názor žalobcu, že v príčinnej súvislosti s nerozhodnutím o
zmene exekútora v zákonnej lehote mu mohla vzniknúť škoda, pretože priebeh exekúcie nemôže byť

ovplyvnený zmenou osoby exekútora, keďže až do rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu súdneho
exekútora má vo veci konať pôvodný exekútor. Je potrebné zároveň poznamenať, že nutnosť spravovať
pohľadávku oprávneného nezapríčinil exekučný súd a teda príslušné náklady nie sú v príčinnej súvislosti
s postupom exekučného súdu, ale s postupom povinnej, ktorá dlh voči oprávnenému nesplnila.

Žalovaný vzniesol vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom
došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora predo dňom 23.4.2009, t.j. 3 roky pred dňom,
kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súd preskúmal vznesenú
námietku premlčania a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané, keďže k rozhodnutiu o návrhu na

zmenu exekútora došlo až po dni 23.04.2009.

Súd taktiež poukazuje na to, že podľa príslušných ustanovení zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škodyspôsobenej nesprávnym úradným postupom písomná žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo strany žalobcu boli doručené 23.04.2012. Žaloba v pôvodnom konaní v tejto veci bola

doručená súdu 27.09.2012. Žalobca teda podal žaloby predčasne, keďže nárok na súde uplatnil pred
uplynutímšesťmesačnejlehotynapredbežnéprerokovanienároku.Akpríslušnýorgánneuspokojínárok
na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať nároku na súde. Ak
tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby

z dôvodu predčasnosti.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, keďže žalovaná si s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov

konania neuplatnila a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.